Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, October 17, 2013

Súd: Okresný súd Stará Ľubovňa
Spisová značka: 1C/424/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8812210871
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 10. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erik Uhlár
ECLI: ECLI:SK:OSSL:2013:8812210871.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Stará Ľubovňa, samosudcom JUDr. Erikom Uhlárom, v právnej veci žalobcu
POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35807598, Pribinova 25, Bratislava, právne zastúpeného spoločnosťou
Fridrich Paľko, s.r.o., IČO: 36864421, Grösslingova 4, Bratislava, proti žalovanej Slovenskej republike,
v ktorej mene koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, o náhradu majetkovej škody a
nemajetkovej ujmy, takto

r o z h o d o l :

I. Súd v celom rozsahu z a m i e t a žaloby o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy
podané s poukazom na nerozhodnutie Okresného súdu Vranov nad Topľou v zákonom stanovenej
lehote o návrhoch na zmenu súdneho exekútora vo veciach vedených na uvedenom súde pod spisovými
značkami 7Er/194/2007, 8Er/434/2003, 7Er/298/2007, 8Er/101/2004, 3Er/299/2007, 3Er/422/2004,
7Er/33/2007, 8Er/385/2003 a 7Er/386/2003.

II. V časti týkajúcej sa zamietnutých žalôb súd žalovanej náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

III. V časti žaloby o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy podanej s poukazom na
nerozhodnutie Okresného súdu Vranov nad Topľou v zákonom určenej lehote o návrhu na zmenu
súdneho exekútora vo veci vedenej na uvedenom súde pod sp. zn. 7Er/337/2006 súd vec vylučuje na
samostatné konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobami doručenými pôvodne Okresnému súdu Vranov nad Topľou dňa 27.9.2012 domáhal
voči žalovanej: náhrady majetkovej škody vo výške 175,- eur a náhrady nemajetkovej ujmy vo výške
276,60 eur (pôvodná sp. zn. OS Vranov nad Topľou 4C/467/2012), náhrady majetkovej škody vo výške
175,- eur a náhrady nemajetkovej ujmy vo výške 442,56 eur (pôvodná sp. zn. OS Vranov nad Topľou
4C/468/2012), náhrady majetkovej škody vo výške 175,- eur a náhrady nemajetkovej ujmy vo výške
276,60 eur (pôvodná sp. zn. OS Vranov nad Topľou 4C/469/2012), náhrady majetkovej škody vo výške
175,- eur a náhrady nemajetkovej ujmy vo výške 442,56 eur (pôvodná sp. zn. OS Vranov nad Topľou
4C/470/2012), náhrady majetkovej škody vo výške 175,- eur a náhrady nemajetkovej ujmy vo výške
276,60 eur (pôvodná sp. zn. OS Vranov nad Topľou 4C/480/2012), náhrady majetkovej škody vo výške
175,- eur a náhrady nemajetkovej ujmy vo výške 221,28 eur (pôvodná sp.

-X- XC/XXX/XXXX

zn. OS Vranov nad Topľou 4C/515/2012), náhrady majetkovej škody vo výške 175,- eur a náhrady
nemajetkovej ujmy vo výške 608,52 eur (pôvodná sp. zn. OS Vranov nad Topľou 4C/563/2012), náhrady
majetkovej škody vo výške 175,- eur a náhrady nemajetkovej ujmy vo výške 442,56 eur (pôvodná sp.

zn. OS Vranov nad Topľou 4C/564/2012), náhrady majetkovej škody vo výške 175,- eur a náhrady
nemajetkovej ujmy vo výške 663,84 eur (pôvodná sp. zn. OS Vranov nad Topľou 4C/565/2012), náhrady
majetkovej škody vo výške 175,- eur a náhrady nemajetkovej ujmy vo výške 663,84 eur (pôvodná sp.
zn. OS Vranov nad Topľou 4C/567/2012), a to s poukazom na skutočnosť, že OS Vranov nad Topľou
nerozhodol v zákonom stanovenom čase (v ním vedených exekučných konaniach špecifikovaných v
jednotlivých žalobách) o návrhoch žalobcu (ako oprávneného v príslušných exekučných konaniach) na
zmenu súdneho exekútora.

OS Vranov nad Topľou jednotlivé veci vedené ním pod vyššie uvedenými spisovými značkami
uznesením č.k. 4C/467/2012 - 7 zo dňa 8.10.2012 spojil na spoločné konanie, ktoré sa malo ďalej viesť
pod sp. zn. 4C/467/2012. Následne uznesením Krajského súdu v Prešove č. k. 14NcC/32/2012 - 12
zo dňa 22.10.2012 boli sudcovia OS Vranov nad Topľou vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci
4C/467/2012 a uvedená vec bola prikázaná Okresnému súdu Stará Ľubovňa.

V jednotlivých samostatne podaných žalobách žalobca uviedol, pre akú konkrétnu pohľadávku navrhol
vykonať exekúciu, ďalej poukazoval na to, že pre obavy o právny a faktický osud pohľadávky vymáhanej
súdnym exekútorom, ktorému bolo naposledy udelené poverenie na vykonanie exekúcie, spísal a podal
exekučnému súdu návrh na zmenu exekútora. Poukazoval na právnu úpravu procesného postupu
exekučného súdu vo veci rozhodovania o zmene súdneho exekútora, pričom zvýraznil to, že exekučný
súd bol povinný rozhodnúť o návrhu na zmenu súdneho exekútora do 30 dní od doručenia takéhoto
návrhu, pričom však exekučný súd nerozhodol o návrhu na zmenu súdneho exekútora v zákonom
stanovenom čase, a to podľa žalobcu napriek tomu, že tá-ktorá prejednávaná vec nevykazovala prvky
nadmernej právnej zložitosti a nevyžadovala si takú spoluprácu s účastníkmi konania, ktorá by mohla
mať svojou komplexnosťou podstatný vplyv na čas potrebný k posúdeniu a rozhodnutiu, pričom podľa
žalobcu v žiadnom z dotknutých prípadov neexistovala a neexistuje okolnosť, ktorá by umožňovala
exekučnému súdu postupovať nesústredene a so zbytočnými prieťahmi tak, že k vydaniu rozhodnutia
o zmene exekútora pristúpil až po veľmi dlhej dobe. Postup exekučného súdu žalobca hodnotí ako
nesprávny a v rozpore zo zákonom (Exekučným poriadkom), podľa žalobcu nečinnosť súdu nie je ničím
ospravedlniteľná, pričom žalobca sa podľa jeho tvrdení v jednotlivých samostatne podaných žalobách
dozvedel o všetkých okolnostiach priebehu skutkového deja, ktorý vyústil do porušenia jeho práv a
spôsobenej škody, vždy až po doručení uznesenia exekučného súdu o zmene súdneho exekútora -
skutkový dej bol podľa žalobcu zavŕšený doručením uznesenia o zmene exekútora.

V každej z pôvodne podaných žalôb majetkovú škodu, ktorej náhradu žalobca požadoval, žalobca vyčíslil
vo výške po 175,- eur, pričom podľa neho táto predstavuje náhradu účelne vynaložených nákladov
spojených s činnosťou žalobcu vo veci správy a udržateľnosti pohľadávky v období, ktoré uplynulo
medzi doručením návrhu na zmenu súdneho exekútora a rozhodnutím o ňom, pričom žalobca podľa
svojich tvrdení v každom jednotlivom prípade v uvedenom období vynaložil na správu pohľadávky
prostredníctvom pracovných výkonov zamestnancov pomocou informačného systému sumu po 70,-
eur, na

-X- XC/XXX/XXXX

udržiavanie a správu informačného systému sumu po 40,- eur a na administráciu listín
a komunikáciu s pôvodným súdnym exekútorom sumu po 50,- eur a na administratívne spracovanie
textov urgencií adresovaných exekučnému súdu, na publikačné výdaje spojené s vyhotovením urgencií
adresovaných exekučnému súdu a na poštovné a telekomunikačné výdaje spojené s urgovaním a
kontrolou stavu konania na exekučnom súde sumu po 15,- eur.

Vo vzťahu k uplatneným náhradám nemajetkovej ujmy v peniazoch žalobca v podaných žalobách
poukazoval na to, že samotné konštatovanie porušenia práva na rozhodnutie o návrhu na zmenu
súdneho exekútora v zákonom stanovenej dobe v spojení s porušením práva na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov (čl. 48 ods. 2 Ústavy SR) a práva na prejednanie veci v primeranom čase
( čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd) nie je dostatočným
zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Nesprávny úradný

postup súdu je podľa žalobcu dôsledkom jeho nesústredenej činnosti takej intenzity, ktorá má za
následok zbytočné prieťahy v konaní spojené so zásahom do výkonu majetkových práv žalobcu.
Podľa žalobcu nesprávny úradný postup exekučného súdu vystavil záujmy žalobcu riziku zániku
povinného, riziku zmarenia účelu konania pre stratu kontaktu s povinným a riziku insolvencie povinného.
Uviedol, že náhradu nemajetkovej ujmy vníma ako spravodlivú satisfakciu za konkrétne porušenie jeho
zákonných nárokov (definovaných zákonom stanovenou lehotou danou k rozhodnutiu) a základných
práv; uviedol, že neexistencia akéhokoľvek vnútroštátneho prostriedku nápravy spôsobilého reštituovať
vzniknutú situáciu, resp. vyvolaný zásah do zákonných nárokov a základných práv žalobcu v spojení s
absolútnou nemožnosťou vrátenia strateného času vyvolala u neho, resp. u členov riadiacich orgánov
spoločnosti, ako aj u jej majiteľov pocity frustrácie, úzkosti, nespravodlivosti, neistoty a nedôvery v právo
a rovnosť v spoločnosti; uviedol, že úplne zbytočné a právne nezdôvodniteľné časové omeškanie v
rozhodovaní exekučného súdu spôsobilo v súvislosti s vymáhanou pohľadávkou a jej príslušenstvom
zánik ďalších plánovaných podnikateľských aktivít žalobcu ako aj zánik už vytvorených podnikateľských
plánov a vyvolaná strata zisku z realizovaného obchodu spôsobila hospodársku stratu na strane
žalobcu, ale aj jeho majiteľov; uviedol, že nezákonným zásahom vyvolaná situácia ovplyvnila ďalšie
podnikateľské postupy žalobcu a spôsobila neistotu v plánovaní ďalších rozhodnutí, ktoré mohol prijať.
Poukazoval na to, že do obsahu práva na súdnu ochranu patrí právo každého na to, aby sa v
jeho veci rozhodovalo podľa relevantnej právnej normy; súčasne má každý právo na to aby sa v
jeho veci vykonal ústavne súladný výklad aplikovanej právnej normy; uviedol, že všeobecný súd pri
realizácii základného práva na súdnu ochranu je povinný aplikovať ústavnú požiadavku jednoduchého
práva, že každý má právo na rozhodnutie podľa relevantnej právnej normy. Uviedol tiež, že potreba
náhrady nemajetkovej ujmy má základ v požiadavke na spravodlivé usporiadanie vzťahov a dosiahnutie
adekvátnej nápravy a primeranej satisfakcie za porušenie základných práv a princípov právneho štátu.
S poukazom na v jednotlivých žalobách uvedené rozhodnutia Ústavného súdu SR týkajúce sa priznania
finančného zadosťučinenia za zbytočné prieťahy vypočítal jednotlivé požadované náhrady nemajetkovej
ujmy alikvotným pomerom sumy 55,32 eur za každý mesiac omeškania činnosti exekučného súdu
s poukazom na ním uvádzanú dĺžku doby bezdôvodnej nečinnosti exekučného súdu v tom-ktorom
prípade. Poukázal tiež v každej žalobe na to, že postupoval podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z.
a písomnou žiadosťou požiadal žalovanú o predbežné prerokovanie jeho nároku na náhradu škody,
žalovaná však do podania žaloby na žiadosti pozitívne nereagovala.

-X- XC/XXX/XXXX

Žalovaná s podanými žalobami nesúhlasila, podaním doručeným súdu 17.10.2013 navrhla žaloby v
celom rozsahu zamietnuť, žalobcovi náhradu trov konania nepriznať a uplatnila nárok na náhradu rov
konania. Poukazovala na zmätočnosť podaní žalobcu, na to, že nie je jasný titul nároku na náhradu
škody vzhľadom na žalobcom namietané nezákonné konanie v podobe nerozhodnutia o návrhu na
zmenu súdneho exekútora v zákonom stanovenej lehote a zároveň namietaný nesprávny úradný postup
v podobe prieťahov, poukazovala na to, že prvé žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu
škody jej boli doručené 23.4.2012 - žaloby boli podané 27.9.2012 - teda skôr ako po uplynutí zákonnej
6-mesačnej lehoty a teda predčasne, poukazovala na nečinnosť žalobcu vo vzťahu k predbežnému
prerokovaniu nárokov na náhradu škody a neposkytnutie súčinnosti z jeho strany, poukazovala na to, že
v rozhodnutí o zmene exekútora súd zároveň poverí vykonaním exekúcie exekútora, ktorého navrhne
oprávnený a vec mu postúpi spolu s exekučným spisom pôvodne vykonaním exekúcie povereného
exekútora - teda na nevyhnutnosť vykonať zo strany exekučného súdu aj iné úkony v dôsledku ktorých
nerozhodnutie v zákonom stanovenej lehote nemožno považovať za zbytočné prieťahy a nesprávny
úradný postup; vo vzťahu k namietaným prieťahom v konaní poukazovala na ustanovenie § 9 ods.
2 zákona č. 514/2003 Z.z. v znení účinnom od 1.1.2013, a že existencia prieťahov v konaní nie je
preukázaná; vzniesla námietku premlčania vo vzťahu ku každému uplatnenému nároku pri ktorom došlo
k uplynutiu 30-dňovej lehoty od doručenia návrhu na zmenu súdneho exekútora pred dňom 23.4.2009
(t.j. tri roky pred tým, ako jej boli doručené prvé žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu
škody); namietala vyčíslenie škody a to, že žalobca nepreukázal jednak vznik ani výšku materiálnej
škody; poukázala na nepreukázanie vzniku nemajetkovej ujmy, ako ani toho, že by sa mala poskytovať jej
náhrada v peniazoch; poukazovala na negatívne vnímanie žalobcu a jeho praktík verejnosťou; uviedla,
že je potrebné preukázať aj príčinnú súvislosť medzi vznikom škody či nemajetkovej ujmy a nesprávnym

úradným postupom či nezákonným rozhodnutím, pričom nemožno tvrdiť, že žalobcovi vznikla škoda
postupom okresného súdu.

Na pojednávanie nariadené na deň 17.10.2013 sa žalovaná nedostavila, žalobca a jeho právny zástupca
sa naň taktiež nedostavili. Súd postupom podľa § 101 ods. 2 O.s.p. prejednal vec v neprítomnosti
účastníkov konania a právneho zástupcu žalobcu, k čomu je potrebné uviesť, že právnym zástupcom
žalobcu elektronickou poštou (bez zaručeného elektronického podpisu) dňa 16.10.2013 o 20.37 hod.
doručené ospravedlnenie a žiadosť o odročenie pojednávania súd už vzhľadom na čas jeho doručenia
nepovažoval za včasné ani za riadne ospravedlnenie a žiadosť o odročenie pojednávania nepovažoval
za dôvodnú a v nej uvádzané dôvody na odročenie pojednávania za dôležité ako má na mysli
ustanovenie § 119 O.s.p. (predvolanie na pojednávanie v tejto veci bolo žalobcovi a jeho právnemu
zástupcovi doručené 24.7.2013, ospravedlnenie a žiadosť o odročenie pojednávania neobsahuje deň
kedy sa právny zástupca žalobcu, resp. samotný žalobca, dozvedel o dôvode, pre ktorý žiadal odročiť
pojednávanie, neboli k nemu pripojené žiadne doklady preukazujúce skutočnosti v ňom uvádzané,
k uvedenému podaniu neboli pripojené žiadne doklady o tom, že by na pojednávania uvádzané v
danom podaní bol žalobca a jeho právny zástupca predvolaný skôr než na pojednávanie v tejto
právnej veci; okrem toho ospravedlnenie a žiadosť o odročenie pojednávania nebolo podpísané
zaručeným elektronickým podpisom, teda podľa súdu aby súd vôbec na také podanie v deň nariadeného
pojednávania mohol prihliadať muselo by byť doplnené predložením jeho písomného originálu najneskôr
do začatia príslušného pojednávania /vzhľadom na čas pojednávania, ku ktorému sa malo vzťahovať/,
a to napriek inak trojdňovej lehote - § 42 ods. 1 O.s.p.).

-X- XC/XXX/XXXX

Súd vykonal dokazovanie oboznámením obsahu žaloby (vec pôvodne vedená na OS Vranov nad
Topľou pod sp. zn. 4C/467/2012), podania žalobcu učineného prostredníctvom jeho právneho zástupcu
doručeného súdu 6.2.2013, podania žalobcu učineného prostredníctvom jeho právneho zástupcu
doručeného súdu 9.8.2013, správy OS Vranov nad Topľou doručenej tunajšiemu súdu 16.9.2013 vo
vzťahu k požadovanému spisu OS Vranov nad Topľou sp. zn. 7Er/337/2006, celého obsahu spisov
vedených pôvodne na OS Vranov nad Topľou pod sp. zn. 4C/468/2012, 4C/469/2012, 4C/470/2012,
4C/480/2012, 4C/515/2012, 4C/563/2012, 4C/564/2012, 4C/565/2012 a 4C/567/2012; celého obsahu
spisov OS Vranov nad Topľou sp. zn. 7Er/194/2007, 8Er/434/2003, 7Er/298/2007, 8Er/101/2004,
3Er/299/2007, 3Er/422/2004, 7Er/33/2007, 8Er/385/2003 a 7Er/386/2003, vyjadrenia žalovanej k v tomto
konaní spojeným návrhom o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy a jeho príloh, ostatného
spisového materiálu a zistil tento skutkový stav:

Žalobca sa domáha voči žalovanej s poukazom na skutočnosť, že OS Vranov nad Topľou nerozhodol
v zákonom stanovenom čase v ním vedených exekučných konaniach špecifikovaných v jednotlivých
žalobách o návrhu na zmenu súdneho exekútora, náhrady majetkovej škody vo výške 175,- eur a
náhrady nemajetkovej ujmy vo výške 276,60 eur (pôvodná sp. zn. OS Vranov nad Topľou 4C/467/2012,
exekučné konanie vedené na OS Vranov nad Topľou pod sp. zn. 7Er/194/2007), náhrady majetkovej
škody vo výške 175,- eur a náhrady nemajetkovej ujmy vo výške 442,56 eur (pôvodná sp. zn. OS
Vranov nad Topľou 4C/468/2012, exekučné konanie vedené na OS Vranov nad Topľou pod sp. zn.
8Er/434/2003), náhrady majetkovej škody vo výške 175,- eur a náhrady nemajetkovej ujmy vo výške
276,60 eur (pôvodná sp. zn. OS Vranov nad Topľou 4C/469/2012, exekučné konanie vedené na OS
Vranov nad Topľou pod sp. zn. 7Er/298/2007), náhrady majetkovej škody vo výške 175,- eur a náhrady
nemajetkovej ujmy vo výške 442,56 eur (pôvodná sp. zn. OS Vranov nad Topľou 4C/470/2012, exekučné
konanie vedené na OS Vranov nad Topľou pod sp. zn. 8Er/101/2004), náhrady majetkovej škody vo
výške 175,- eur a náhrady nemajetkovej ujmy vo výške 276,60 eur (pôvodná sp. zn. OS Vranov nad
Topľou 4C/480/2012, exekučné konanie vedené na OS Vranov nad Topľou pod sp. zn. 3Er/299/2007),
náhrady majetkovej škody vo výške 175,- eur a náhrady nemajetkovej ujmy vo výške 221,28 eur
(pôvodná sp.zn. OS Vranov nad Topľou 4C/515/2012, exekučné konanie vedené na OS Vranov nad
Topľou pod sp. zn. 7Er/337/2006 - spis tunajšiemu súdu nebol predložený vzhľadom na to, že je v danej
veci exekučnej rozhodované na Najvyššom súde SR), náhrady majetkovej škody vo výške 175,- eur a
náhrady nemajetkovej ujmy vo výške 608,52 eur (pôvodná sp. zn. OS Vranov nad Topľou 4C/563/2012,
exekučné konanie vedené na OS Vranov nad Topľou pod sp. zn. 3Er/422/2004), náhrady majetkovej

škody vo výške 175,- eur a náhrady nemajetkovej ujmy vo výške 442,56 eur (pôvodná sp. zn. OS
Vranov nad Topľou 4C/564/2012, exekučné konanie vedené na OS Vranov nad Topľou pod sp. zn.
7Er/33/2007), náhrady majetkovej škody vo výške 175,- eur a náhrady nemajetkovej ujmy vo výške
663,84 eur (pôvodná sp. zn. OS Vranov nad Topľou 4C/565/2012, exekučné konanie vedené na OS
Vranov nad Topľou pod sp. zn. 8Er/385/2003), náhrady majetkovej škody vo výške 175,- eur a náhrady
nemajetkovej ujmy vo výške 663,84 eur (pôvodná sp. zn. OS Vranov nad Topľou 4C/567/2012, exekučné
konanie vedené na OS Vranov nad Topľou pod sp. zn. 7Er/386/2003).

V konaniach OS Vranov nad Topľou:

-sp. zn. 7Er/194/2007 bol súdu doručený návrh na zmenu exekútora dňa 15.10.2009, následne súd
výzvou z 20.10.2009 vyzval súdneho exekútora, ktorému bolo pôvodne udelené

-X- XC/XXX/XXXX

poverenie na vykonanie exekúcie, na predloženie exekučného spisu a vyčíslenie trov exekúcie v lehote 7
dní, čo príslušný súdny exekútor učinil 9.2.2010 a následne súd uznesením z 1.4.2010 rozhodol o zmene
súdneho exekútora a o trovách pôvodného exekútora; medzitým sa žalobca podľa obsahu exekučného
spisu o stav konania o jeho návrhu na zmenu súdneho exekútora v danej veci nezaujímal,

-sp. zn. 8Er/343/2003 bol súdu doručený návrh na zmenu exekútora dňa 2.7.2009, z dôvodu zmeny v
personálnom obsadení exekučného súdu došlo k prideleniu veci novému zákonnému sudcovi, následne
súd výzvou zo 4.11.2009 vyzval súdneho exekútora, ktorému bolo pôvodne udelené poverenie na
vykonanie exekúcie, na predloženie exekučného spisu a vyčíslenie trov exekúcie v lehote 7 dní, čo
príslušný súdny exekútor podľa obsahu spisu splnil 13.1.2010 a následne súd uznesením z 26.2.2010
rozhodol o zmene súdneho exekútora a o trovách pôvodného exekútora; medzitým sa žalobca podľa
obsahu exekučného spisu o stav konania o jeho návrhu na zmenu súdneho exekútora v danej veci
nezaujímal,

-sp. zn. 7Er/298/2007 bol súdu doručený návrh na zmenu exekútora dňa 15.10.2009, následne súd
výzvou z 20.10.2009 vyzval súdneho exekútora, ktorému bolo pôvodne udelené poverenie na vykonanie
exekúcie, na predloženie exekučného spisu a vyčíslenie trov exekúcie v lehote 7 dní, čo príslušný súdny
exekútor podľa obsahu spisu splnil 10.3.2010 a následne súd uznesením z 1.4.2010 rozhodol o zmene
súdneho exekútora a o trovách pôvodného exekútora; medzitým sa žalobca podľa obsahu exekučného
spisu o stav konania o jeho návrhu na zmenu súdneho exekútora v danej veci nezaujímal,

-sp. zn. 8Er/101/2004 bol súdu doručený návrh na zmenu exekútora dňa 2.7.2009, z dôvodu zmeny v
personálnom obsadení exekučného súdu došlo k prideleniu veci novému zákonnému sudcovi, následne
súd výzvou zo 4.11.2009 vyzval súdneho exekútora, ktorému bolo pôvodne udelené poverenie na
vykonanie exekúcie, na predloženie exekučného spisu a vyčíslenie trov exekúcie v lehote 7 dní, čo
príslušný súdny exekútor splnil 21.12.2009 a súd uznesením z 26.2.2010 rozhodol o zmene súdneho
exekútora; medzitým sa žalobca podľa obsahu exekučného spisu o stav konania o jeho návrhu na zmenu
súdneho exekútora v danej veci nezaujímal,

-sp. zn. 3Er/299/2007 bol súdu doručený návrh na zmenu exekútora dňa 15.10.2009, následne súd
výzvou z 26.10.2009 vyzval súdneho exekútora, ktorému bolo pôvodne udelené poverenie na vykonanie
exekúcie, na predloženie exekučného spisu a vyčíslenie trov exekúcie v lehote 7 dní, čo príslušný súdny
exekútor učinil 30.3.2010 a súd 31.3.2010 rozhodol o návrhu na zmenu exekútora a o trovách pôvodného
exekútora, medzitým sa žalobca podľa obsahu exekučného spisu o stav konania o jeho návrhu na zmenu
súdneho exekútora v danej veci nezaujímal,

-sp. zn. 3Er/422/2004 bol súdu doručený návrh na zmenu exekútora dňa 2.7.2009, výzvou z 15.7.2009
exekučný súd vyzval súdneho exekútora, ktorému bolo pôvodne udelené poverenie na vykonanie
exekúcie, na predloženie exekučného spisu a vyčíslenie trov exekúcie v lehote 10 dní, čo príslušný
súdny exekútor učinil 7.5.2010 a súd 31.5.2010 rozhodol o návrhu na zmenu exekútora a o trovách
pôvodného exekútora; medzitým sa žalobca podľa obsahu exekučného spisu o stav konania o jeho
návrhu na zmenu súdneho exekútora v danej veci nezaujímal,

-sp. zn. 7Er/33/2007 bol súdu doručený návrh na zmenu exekútora dňa 15.10.2009, následne súd
výzvou z 20.10.2009 vyzval súdneho exekútora, ktorému bolo pôvodne udelené poverenie na vykonanie
exekúcie, na predloženie exekučného spisu a vyčíslenie trov exekúcie v lehote 7 dní, na čo príslušný
súdny exekútor predložil exekučný spis 11.1.2010 a vyúčtovanie trov až po urgencii dňa 29.4.2010,
súd rozhodol o návrhu na zmenu exekútora

-X- XC/XXX/XXXX

a o trovách pôvodného exekútora 15.6.2010; medzitým sa žalobca podľa obsahu exekučného spisu o
stav konania o jeho návrhu na zmenu súdneho exekútora v danej veci nezaujímal,

-sp. zn. 8Er/385/2003 bol súdu doručený návrh na zmenu exekútora dňa 2.7.2009, po prerozdelení
veci (vzhľadom na zmenu v personálnom obsadení exekučného súdu sudcami) súd výzvou z 11.8.2009
vyzval súdneho exekútora, ktorému bolo pôvodne udelené poverenie na vykonanie exekúcie, na
predloženie exekučného spisu a vyčíslenie trov exekúcie v lehote 14 dní, pričom príslušný súdny
exekútor exekučný spis predložil až 20.9.2010; medzitým podaním doručeným súdu elektronickou
poštou 24.5.2010 žalobca žiadal informáciu o stave konania o jeho návrhu na zmenu súdneho exekútora,
exekučný súd vyhovel návrhu na zmenu exekútora uznesením zo 7.7.2010, uznesením z 2.11.2010
rozhodol o trovách pôvodného exekútora a po právoplatnosti tohto uznesenia postúpil vec novému
exekútorovi spolu s exekučným spisom pôvodného exekútora,

-sp. zn. 7Er/386/2003 bol súdu doručený návrh na zmenu exekútora dňa 2.7.2009, súd výzvou z
15.7.2009 vyzval súdneho exekútora, ktorému bolo pôvodne udelené poverenie na vykonanie exekúcie,
na predloženie exekučného spisu a vyčíslenie trov exekúcie v lehote 10 dní, pričom príslušný súdny
exekútor exekučný spis predložil až po urgencii 20.10.2010; medzitým podaním doručeným súdu
elektronickou poštou 24.5.2010 žalobca žiadal informáciu o stave konania o jeho návrhu na zmenu
súdneho exekútora, exekučný súd vyhovel návrhu na zmenu exekútora uznesením zo 7.7.2010,
uznesením z 10.8.2011 rozhodol o trovách pôvodného exekútora a po právoplatnosti tohto uznesenia
postúpil vec novému exekútorovi spolu s exekučným spisom pôvodného exekútora.

Podľa čl. 46 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky, každý má právo na náhradu škody spôsobenej
nezákonným rozhodnutím súdu, iného štátneho orgánu či orgánu verejnej správy alebo nesprávnym
úradným postupom.

Podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala
bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným
dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.

Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. (v znení platnom a účinnom v čase podania jednotlivých žalôb),
štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi
verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci a/ nezákonným rozhodnutím, b/
nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, c/ rozhodnutím o treste, o
ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo d/ nesprávnym úradným postupom.

Podľa § 4 ods. 1 písm. a/ bod 1. zákona č. 514/2003 Z.z. (v znení platnom a účinnom v čase podania
jednotlivých žalôb), vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods.
1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak škoda vznikla v občianskom
súdnom konaní alebo v trestnom konaní a ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 4 ods. 1 písm. a/ bod 1. zákona č. 514/2003 Z.z. (v znení platnom a účinnom od 1.1.2013), vo
veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu
Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak škoda vznikla

-X- XC/XXX/XXXX

v dôsledku rozhodnutia vydaného súdom alebo ak škoda bola spôsobená nesprávnym úradným
postupom súdu.

Podľa § 9 ods. 1, ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. (v znení platnom a účinnom v čase podania jednotlivých
žalôb), štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný
postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie
zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné
prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a
právnických osôb.

Právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým
postupom spôsobená škoda.

Podľa § 9 ods. 1, ods. 2, ods. 4 zákona č. 514/2003 Z.z. (v znení platnom a účinnom od 1.12013),
štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa
považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom
ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní
alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb;
za nesprávny úradný postup sa nepovažuje postup alebo výsledok postupu Národnej rady Slovenskej
republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 86 písm. a) a d) Ústavy Slovenskej republiky a postup alebo
výsledok postupu vlády Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 119 písm. b) Ústavy
Slovenskej republiky.

Pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu súdu spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť
úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, v nečinnosti pri výkone verejnej moci
alebo v zbytočných prieťahoch v konaní možno vychádzať len z výsledkov vybavenia sťažnosti na
prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy, z právoplatného rozhodnutia vydaného
v disciplinárnom konaní, ktorým sa rozhodlo o tom, že sudca sa dopustil disciplinárneho previnenia, ktoré
má za následok prieťahy v súdnom konaní, právoplatného rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské
práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
alebo z právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, ktorým
Ústavný súd Slovenskej republiky konštatoval, že sa porušilo právo na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov.

Právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým
postupom spôsobená škoda.

Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím
o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti
poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4
a 11.

Podľa § 16 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. (v znení platnom a účinnom v čase podania jednotlivých
žalôb), ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo

jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia
nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde.

-X- XC/XXX/XXXX

Podľa § 16 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. (v znení platnom a účinnom v čase podania jednotlivých
žalôb), každý je povinný bez zbytočného odkladu na požiadanie príslušného orgánu, ktorý koná v mene
štátu, písomne oznámiť skutočnosti, ktoré majú význam pre predbežné prerokovanie nároku.

Podľa § 17 ods. 1, ods. 2, ods. 3 zákona č. 514/2003 Z.z. (v znení platnom a účinnom v čase podania
jednotlivých žalôb), uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak.

V prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom
na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj
nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak.

Výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa určuje s prihliadnutím najmä na a) osobu
poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje, b) závažnosť vzniknutej ujmy a
na okolnosti, za ktorých k nej došlo, c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom
živote, d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.

Podľa § 19 ods. 1, ods. 2, ods. 3 zákona č. 514/2003 Z.z. (v znení platnom a účinnom v čase podania
jednotlivých žalôb), právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa, keď sa poškodený dozvedel
o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva na náhradu škody zrušenie alebo zmena právoplatného
rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia (oznámenia) rozhodnutia.

Najneskôr sa právo na náhradu škody premlčí za desať rokov odo dňa, keď bolo poškodenému doručené
(oznámené) rozhodnutie, ktorým mu bola spôsobená škoda; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví alebo
škodu spôsobenú rozhodnutím podľa § 7 a 8.

Lehota neplynie počas predbežného prerokovania nároku podľa § 15 odo dňa podania žiadosti do
skončenia prerokovania, najdlhšie však počas šiestich mesiacov.

Podľa § 44 ods. 6 zákona č. 233/1995 Z.z. (v znení platnom a účinnom do 31.8.2005), ak oprávnený
požiada súd o zmenu exekútora a súd po vyjadrení exekútora žiadosti oprávneného vyhovie, vykonaním
exekúcie poverí súd exekútora, ktorého navrhne oprávnený, a vec mu písomne postúpi. Účinky
pôvodného návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie zostávajú zachované. Odmena pôvodného
exekútora sa však vypočíta tak, ako keby došlo k zastaveniu exekúcie.

Podľa § 44 ods. 7, ods. 8 zákona č. 233/1995 Z.z. (v znení platnom a účinnom od 1.9.2005 do
30.11.2006), oprávnený môže kedykoľvek v priebehu exekučného konania aj bez uvedenia dôvodu
podať na príslušný okresný súd návrh na zmenu exekútora. Súd rozhodne o zmene exekútora do 30
dní od doručenia návrhu oprávneného na zmenu exekútora.

Súd v rozhodnutí o zmene exekútora podľa odseku 7 zároveň vykonaním exekúcie poverí exekútora,
ktorého navrhne oprávnený, a vec mu postúpi spolu s exekučným spisom súdneho exekútora, ktorý
bol vykonaním exekúcie pôvodne poverený. Účinky pôvodného návrhu oprávneného na vykonanie
exekúcie zostávajú zachované. Trovy exekúcie pôvodného exekútora sa vypočítajú tak, ako keby došlo
k zastaveniu exekúcie.

-XX- XC/XXX/XXXX

Podľa § 238 ods. 1, ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. (prechodné a záverečné ustanovenia účinné od 1.
septembra 2005), konania začaté pred 1. septembrom 2005 sa dokončia podľa práva platného do 31.
augusta 2005, ak odsek 2 neustanovuje inak.

Ustanovenia § 34 ods. 1 až 3, § 37 ods. 4 a 5, § 46 ods. 3, § 47 ods. 3, § 58 ods. 5, § 134 ods. 2, § 136
ods. 3 a 4, § 145 ods. 1 sa použijú aj na konania začaté pred 1. septembrom 2005.

Podľa § 44 ods. 8, ods. 9 zákona č. 233/1995 Z.z. (v znení platnom a účinnom od 1.12.2006 doposiaľ),
oprávnený môže kedykoľvek v priebehu exekučného konania aj bez uvedenia dôvodu podať na príslušný
okresný súd návrh na zmenu exekútora. Súd rozhodne o zmene exekútora do 30 dní od doručenia
návrhu oprávneného na zmenu exekútora.

Súd v rozhodnutí o zmene exekútora podľa odseku 8 zároveň vykonaním exekúcie poverí exekútora,
ktorého navrhne oprávnený, a vec mu postúpi spolu s exekučným spisom súdneho exekútora, ktorý
bol vykonaním exekúcie pôvodne poverený. Účinky pôvodného návrhu oprávneného na vykonanie
exekúcie zostávajú zachované. Trovy exekúcie pôvodného exekútora sa vypočítajú tak, ako keby došlo
k zastaveniu exekúcie.

Podľa § 240 ods. 1 až 4 zákona č. 233/1995 Z.z. (prechodné ustanovenia účinné od 1. decembra 2006),
konania začaté pred 1. decembrom 2006 sa dokončia podľa doterajších právnych predpisov, ak odseky
2 až 4 alebo osobitný predpis neustanovujú inak.

Ustanovenie § 44 ods. 7 (pozn. súdu: v danom prípade ide o ustanovenie v znení „Ak ide o vykonanie
exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom, poverenie na vykonanie exekúcie obsahuje okrem
náležitostí podľa odseku 6 aj výšku preddavku na odmenu a na náhradu hotových výdavkov podľa §
197 ods. 3.“) sa použije aj na konania začaté pred 1. decembrom 2006, v ktorých súd ešte neudelil
exekútorovi písomné poverenie na vykonanie exekúcie. V konaniach začatých pred 1. decembrom
2006, v ktorých už súd udelil exekútorovi písomné poverenie na vykonanie exekúcie, ale neurčil výšku
preddavku na odmenu a na náhradu hotových výdavkov, súd určí túto výšku na žiadosť exekútora.

Ustanovenie § 203 ods. 2 sa použije aj na konania začaté pred 1. decembrom 2006, ak sa vykonanie
exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom zastaví po 30. novembri 2006 z dôvodu, že majetok
povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.

Konania o výkon cudzieho rozhodnutia, v ktorých bol návrh doručený súdu pred 1. decembrom 2006
podľa medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná a ktoré neboli zastavené podľa
osobitného predpisu, sa dokončia podľa tohto zákona.

Pretože tunajšiemu súdu nebol predložený spis OS Vranov nad Topľou sp. zn. 7Er/337/2006 na
pojednávanie 17.10.2013 (z objektívnych procesných dôvodov v danom konaní) súd postupom podľa
§ 112 ods. 2 O.s.p. vec v časti žaloby o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy podanej s
poukazom na nerozhodnutie Okresného súdu Vranov nad Topľou v zákonom určenej lehote o návrhu
na zmenu súdneho exekútora vo veci vedenej na uvedenom súde pod sp. zn. 7Er/337/2006 vylúčil na
samostatné konanie.

Čo sa týka ostatných žalôb spojených uznesením OS Vranov nad Topľou na spoločné konanie v tejto
veci (t.j. žalôb o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy podaných s poukazom, resp. z dôvodu
nerozhodnutia Okresného súdu Vranov nad Topľou v zákonom určenej lehote o návrhoch na zmenu
súdneho exekútora vo veciach vedených na uvedenom súde pod spisovými značkami 7Er/194/2007,
8Er/434/2003, 7Er/298/2007, 8Er/101/2004, 3Er/299/2007, 3Er/422/2004, 7Er/33/2007, 8Er/385/2003 a
7Er/386/2003) súd po vykonanom

-XX- XC/XXX/XXXX

dokazovaní dospel k záveru, že tieto žaloby nie sú dôvodné, a to napriek tomu, že je pravdou, že
príslušný exekučný súd v daných veciach nerozhodol o návrhoch žalobcu na zmenu exekútora v 30-
dňových lehotách od doručenia jednotlivých návrhov súdu.

Exekučné konania vo veciach vedených OS Vranov nad Topľou pod sp. zn. 8Er/434/2003, 8Er/101/2004,
3Er/422/2004, 8Er/385/2003 a 7Er/386/2003 začali (viď k tomu § 36 ods. 2 Exekučného poriadku -
teda zákona č. 233/1995 Z.z.) ako vyplýva z obsahu príslušných spisov pred 1.9.2005, teda ani po
zmene zákona č. 233/1995 Z.z. zákonom č. 341/2005 Z.z. nebol OS Vranov nad Topľou pri rozhodovaní

o návrhoch žalobcu ako oprávneného v tom-ktorom z týchto exekučných konaní výslovne povinný
rozhodnúť o týchto návrhoch v 30-dňovej lehote (k tomu viď cit. ustanovenia § 238 zákona č. 233/1995
Z.z.), na čom sa nič nezmenilo ani novelou Exekučného poriadku v zmysle zákona č. 585/2006 Z.z.
(k tomu viď citovaný § 240 zákona č. 233/1995 Z.z.). Súd týmto však v žiadnom prípade nevyjadruje
záver o tom, že príslušný exekučný súd mohol teda v daných konaniach konať o príslušných návrhoch
žalobcu akokoľvek dlho. Z obsahu uvedených spisov však nevyplývajú také skutočnosti, pre ktoré by
bolo možné prijať záver o tom, že v uvedených konaniach exekučný súd nerozhodoval v primeraných
lehotách. Je tiež súčasne potrebné poukázať na to, že pokiaľ bol žalobca opačného názoru, mal možnosť
domáhať sa ochrany svojich práv v príslušných konaniach napr. využitím inštitútu ústavnej sťažnosti v
súlade s ustanovením § 127 ods. 1 Ústavy SR, pričom však v tomto konaní nijako nepreukázal, že by
tento inštitút, resp. napr. sťažnosť na prieťahy v daných konaniach adresovanú predsedovi exekučného
súdu, využil. Pritom tunajší súd nemôže relevantne posudzovať a neprináleží mu už vôbec rozhodnúť
o tom, či v uvedených konaniach v dôsledku doby, po ktorú nebolo rozhodnuté o príslušných návrhoch
žalobcu (ako oprávneného) na zmenu súdneho exekútora, bolo alebo nebolo porušené právo žalobcu
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantované v čl. 48 ods. 2 Ústavy SR, pričom práve s
poukazom na zbytočné prieťahy žalobca vyvodzuje záver o nesprávnom úradnom postupe exekučného
súdu v daných konaniach. Túto otázku je kompetentný preskúmať iba ústavný súd, ktorý ju v súlade so
svojou ustálenou judikatúrou preskúmava vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého jednotlivého
prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie účastníka a postup súdu
(napr. I. ÚS 41/02). Príslušné súdne konania v tomto smere nie je kompetentný preskúmavať tunajší súd
v konaní podľa zákona č. 514/2003 Z.z., ale len Ústavný súd SR na podklade ústavnej sťažnosti (resp.
predseda exekučného súdu na podklade sťažnosti na prieťahy, žalobca však ani o takýchto sťažnostiach
vo vzťahu k vyššie uvedeným konaniam a výsledku ich vybavenia nepredložil tunajšiemu súdu žiadne
dôkazy). Opačný výklad by znamenal, že by existovalo niekoľko orgánov, ktoré by boli oprávnené v tom
istom čase preskúmavať postup toho istého súdu z hľadiska vzniku zbytočných prieťahov.

Pokiaľ by tunajší súd v konaní o náhrade škody mohol hodnotiť postup iného súdu z hľadiska existencie
zbytočných prieťahov a od tohto odvodzovať nesprávny úradný postup, malo by to za následok
absurdný záver smerujúci aj k porušeniu inštančného princípu v súdnictve, pretože vecne príslušné pre
rozhodovanie sporov o náhradu škody podľa zákona č. 514/2003 Z.z. sú v prvom stupni zásadne okresné
súdy, avšak súdy, ktoré môžu porušiť právo fyzických a právnických osôb na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov, môžu byť aj súdy vyššieho stupňa čo iba potvrdzuje to, že konštatovať existenciu
zbytočných prieťahov v súdnom konaní je oprávnený jedine Ústavný súd SR.

-XX- XC/XXX/XXXX

Správnosť týchto záverov súdu je podložená aj vyššie citovaným v súčasnosti účinným znením § 9 ods.
2 zákona č. 514/2003 Z.z..

Vyššie uvedené, čo sa týka oprávnenosti tunajšieho súdu posudzovať v tomto konaní otázku danosti
zbytočných prieťahov a otázku či postup exekučného súdu možno hodnotiť teda ako nesprávny úradný
postup, platí aj čo sa týka namietaného nesprávneho úradného postupu OS Vranov nad Topľou v
konaniach vedených ním pod sp. zn. 7Er/194/2007, 7Er/298/2007, 3Er/299/2007 a 7Er/33/2007, kde v
zásade exekučný súd mal rozhodnúť v zmysle § 44 ods. 8 zákona č. 233/1995 Z.z. (v znení platnom
a účinnom od 1.12.2006) do 30 dní od doručenia návrhu oprávneného na zmenu exekútora, avšak
ani v týchto prípadoch napriek tomu, že exekučný súd v danej lehote nerozhodol, nemôže tunajší súd
(vzhľadom na okolnosti rozhodovania exekučného súdu vyplývajúce z daných spisov) prijať záver o
tom, že týmto bez všetkého išlo zo strany exekučného súdu o nesprávny úradný postup spočívajúci
v zbytočných prieťahoch, a to nielen z vyššie uvedených dôvodov ale minimálne aj s poukazom na z
ustanovenia § 44 ods. 9 zákona č. 233/1995 Z.z. (v znení platnom a účinnom od 1.12.2006) logicky
vyplývajúcu nutnosť zabezpečiť zo strany exekučného súdu pred rozhodnutím o návrhu na zmenu
súdneho exekútora exekučný spis od pôvodne povereného súdneho exekútora a rozhodnúť aj o jeho
trovách.

Okrem toho treba zvýrazniť skutočnosť, že žalobca bol v tomto konaní riadne poučený podľa § 120
ods. 4 O.s.p. (jednak v uznesení č.k. 1C/424/2012-19 zo dňa 22.7.2013, jednak bolo poučenie podľa
uvedeného § 120 ods. 4 dané aj na pojednávaní 17.10.2013, ktorého sa žalobca ani jeho právny
zástupca bezdôvodne nezúčastnili).

Žalobca však v tomto konaní v žiadnom jednotlivom prípade (čo sa týka žalôb, ktoré boli týmto rozsudkom
zamietnuté) nepreukázal, že mu postupom OS Vranov nad Topľou v príslušných exekučných konaniach
skutočne vznikla majetková škoda, pričom podľa neho táto predstavuje náhradu účelne vynaložených
nákladov spojených s činnosťou žalobcu vo veci správy a udržateľnosti pohľadávky v období, ktoré
uplynulo medzi doručením návrhu na zmenu súdneho exekútora a rozhodnutím o ňom, pričom žalobca
podľa svojich tvrdení v každom jednotlivom prípade v uvedenom období vynaložil na správu pohľadávky
prostredníctvom pracovných výkonov zamestnancov pomocou informačného systému sumu po 70,-
eur, na udržiavanie a správu informačného systému sumu po 40,- eur a na administráciu listín a
komunikáciu s pôvodným súdnym exekútorom sumu po 50,- eur a na administratívne spracovanie
textov urgencií adresovaných exekučnému súdu, na publikačné výdaje spojené s vyhotovením urgencií
adresovaných exekučnému súdu a na poštovné a telekomunikačné výdaje spojené s urgovaním a
kontrolou stavu konania na exekučnom súde sumu po 15,- eur. Žalobca však v žiadnom jednotlivom
prípade v tomto konaní nepreukázal skutočné vykonanie vyššie uvedených úkonov a už vôbec nie výšku
ním uvádzaných nákladov s nimi spojených, ktoré by bolo možné považovať za žalobcovi vzniknutú
škodu. Zaujímavé je tiež to, že žalobcovi mala v každom jednotlivom prípade vzniknúť majetková škoda v
rovnakej výške (nielen celkovej, ale aj čo sa týka jednotlivých ním proklamovaných „zložiek“ tejto škody)
a to bez ohľadu na rôznu dĺžku ním uvádzanej bezdôvodnej nečinnosti exekučného súdu v jednotlivých
exekučných konaniach. V danom konaní žalobca iba tvrdil, že mu majetková škoda vznikla, avšak jej
skutočný vznik a skutočnú výšku nijako nepreukázal. V súvislosti s elektronicky podanými žiadosťami o
informáciu o stave konania vo veciach 8Er/385/2003 a 7Er/386/2003 taktiež nepreukázal reálne náklady
s tým spojené a teda ani vznik akejkoľvek škody na jeho strane spojenej s takýmito žiadosťami.

-XX- XC/XXX/XXXX

Žalobca taktiež v konaní nijako nepreukázal, že by mu v súvislosti s jednotlivými prípadmi rozhodovania
OS Vranov nad Topľou vo vyššie uvedených exekučných veciach (čo sa týka žalôb, ktoré boli týmto
rozsudkom zamietnuté) vznikla nejaká nemajetková ujma. V príslušných exekučných konaniach bolo
už od ich začiatku, vzhľadom na to, že išlo exekučné konania proti fyzickým osobám, vždy dané
riziko jednak „zániku“ povinného (tu mal žalobca pravdepodobne na mysli úmrtie), i riziko straty
kontaktu s povinným (nebolo preukázané, že by po podaní návrhov na zmenu exekútora ten-ktorý
pôvodne vykonaním exekúcie poverený exekútor automaticky prestal vykonávať príslušné úkony), ako
aj riziko insolvencie toho-ktorého povinného - tieto riziká nemožno spájať s dĺžkou doby rozhodovania o
návrhoch na zmenu súdneho exekútora. Nemožno sa tiež stotožniť s tvrdeniami žalobcu, že neexistencia
akéhokoľvek vnútroštátneho prostriedku nápravy spôsobilého reštituovať vzniknutú situáciu, resp.
vyvolaný zásah do zákonných nárokov a základných práv žalobcu v spojení s absolútnou nemožnosťou
vrátenia strateného času vyvolala u neho, resp. u členov riadiacich orgánov spoločnosti, ako aj u jej
majiteľov pocity frustrácie, úzkosti, nespravodlivosti, neistoty a nedôvery v právo a rovnosť v spoločnosti
- akékoľvek pocity si u žalobcu ako právnickej osoby nie je možné ani len predstaviť a o skutočnom
vzniku pocitov frustrácie, úzkosti, nespravodlivosti, neistoty a nedôvery v právo a rovnosť v spoločnosti u
členov riadiacich orgánov žalujúcej spoločnosti, ich intenzite, spôsobe akým sa prejavovali u jednotlivých
členov riadiacich orgánov žalujúcej spoločnosti, aké na nich prípadne zanechali následky a pod., neboli
súdu zo strany žalobcu predložené žiadne dôkazy. Žalobca taktiež nijako nepreukázal, že „časové
omeškanie v rozhodovaní exekučného súdu“ bolo úplne zbytočné a právne nezdôvodniteľné a tunajší
súd, ako je už uvedené vyššie, nie je kompetentný túto otázku (otázku zbytočných prieťahov) v tomto
konaní posudzovať v smere hodnotenia postupu exekučného súdu ako nesprávneho, a tiež žalobca
nijako nepreukázal, že by vyššie uvedené skutočne spôsobilo v súvislosti s tou-ktorou vymáhanou
pohľadávkou a jej príslušenstvom zánik ďalších plánovaných podnikateľských aktivít žalobcu (už vôbec
nie akých konkrétnych) ako aj zánik už vytvorených podnikateľských plánov a vyvolaná strata zisku z
realizovaného obchodu spôsobila hospodársku stratu na strane žalobcu, ale aj jeho majiteľov - aj tu ide
iba o ničím nepreukázané, prosté tvrdenia žalobcu nepodložené žiadnymi dôkazmi, a to rovnako aj čo sa
týka tvrdení žalobcu o tom, že nezákonným zásahom (treba opäť poukázať na to, že nezákonné zásahy
exekučného súdu neboli v tomto konaní nijak preukázané) vyvolaná situácia ovplyvnila jeho ďalšie

podnikateľské postupy a spôsobila neistotu v plánovaní ďalších rozhodnutí, ktoré mohol prijať (z pohľadu
súdu je nemožné aby dĺžka doby rozhodovania exekučného súdu v tom-ktorom exekučnom konaní
o návrhu žalobcu v exekučnom konaní na zmenu exekútora mala za následok zánik už vytvorených
podnikateľských plánov žalobcu, zánik ďalších plánovaných podnikateľských aktivít žalobcu a vyvolala
stratu zisku z „realizovaného obchodu“). Žalobca teda v žiadnom jednotlivom prípade nepreukázal
nielen skutočný vznik nemajetkovej ujmy na jeho strane, ale zároveň ani nijako obsahovo nešpecifikoval
ani jeden z faktorov, na ktoré treba prihliadať pri prípadnom určovaní výšky náhrady nemajetkovej
ujmy v peniazoch podľa vyššie citovaného § 17 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z.z., pričom už zo znenia
tohto ustanovenia zároveň jednoznačne vyplýva aj samotná nemožnosť odvodzovania výšky náhrady
nemajetkovej ujmy v peniazoch v konaní podľa zákona č. 514/2003 Z.z. s poukazom na výšky Ústavným
súdom SR v iných veciach priznávaných primeraných zadosťučinení pri konaní ústavného súdu podľa
tretej hlavy, druhej časti, šiesteho oddielu zákona č. 36/1993 Z.z., požadoval v podaných žalobách
žalobca s poukazom na nálezy Ústavného súdu v jednotlivých žalobách uvedené.

-XX- XC/XXX/XXXX

Žalobca teda v žiadnom jednotlivom prípade (čo sa týka týmto rozsudkom zamietnutých žalôb)
nepreukázal nielen vznik majetkovej škody, ako ani vznik nemajetkovej ujmy na jeho strane, nepreukázal
ani len to, že zo strany exekučného súdu v príslušných exekučných konaniach išlo o nesprávny úradný
postup spočívajúci v žalobcom uvádzaných zbytočných prieťahoch, nepreukázal taktiež ani príčinnú
súvislosť medzi prípadným nesprávnym úradným postupom exekučného súdu a prípadne žalobcovi
vzniknutou či už majetkovou škodou alebo nemajetkovou ujmou, teda nepreukázal v tomto konaní ani
jednu z podmienok zakladajúcich v dotknutých prípadoch zodpovednosť žalovanej podľa zákona č.
514/2003 Z.z..

Tiež je potrebné poukázať na to, že žalobca v žiadnom jednotlivom prípade (čo sa týka týmto rozsudkom
zamietnutých žalôb) nepreukázal splnenie postupu podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. pred
podaním tej-ktorej konkrétnej žaloby a splnenie podmienok v čase podávania žalôb pre podanie tej-
ktorej žaloby v zmysle vyššie cit. § 16 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z.. Dôkazy o týchto skutočnostiach
(najmä potvrdenie o prijatí tej-ktorej žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody)
pritom žalobca bol povinný predložiť k jednotlivým žalobám (§ 79 ods. 2 O.s.p.), nakoľko zo žiadnej
dotknutej žaloby nevyplýva žiadna skutočnosť, pre ktorú by ich predložiť nemohol. Je síce pravdou, že v
jednotlivých žalobách bolo žalobcom uvedené, že potvrdenie o prijatí žiadosti o predbežné prerokovanie
nároku na náhradu škody má byť založené v spise OS Vranov nad Topľou, ktorý špecifikoval tak,
že v príslušnom konaní ako žalobca vystupuje spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o. a žalovanou je
Slovenská republika zastúpená Ministerstvom spravodlivosti SR a predmetom konania je náhrada škody
a nemajetkovej ujmy zapríčinenej nesprávnym úradným postupom (rozhodovanie o žiadosti o vydanie
poverenia) pri výkone exekúcie pre pohľadávku žalobcu voči povinnej E. T., nar. XX.X.XXXX sp. zn.
súdneho exekútora EX 3386/2010. Vyvstáva tu však jednak otázka prečo by mal žalobca pripojiť
príslušné potvrdenia týkajúce sa žalôb prejednávaných v tejto veci tunajšieho súdu k žalobe o úplne
inej veci a nie priamo k žalobám o ktorých rozhodoval súd v tomto konaní. Tunajšiemu súdu bol však
zapožičaný exekučný spis OS Vranov nad Topľou, kde je povinnou vyššie uvedená E. T. a kde nie
pôvodne vykonaním exekúcie poverený exekútor ale práve žalobcom navrhnutý nový exekútor vedie
danú exekučnú vec pod svojou sp. značkou EX 3386/2010 (sp. zn. exekučného súdu 7Er/82/2004)
- tento spis je pripojený k veci vedenej tunajším súdom pod sp. zn. 1C/432/2012 - pričom z tohto
spisu je súdu známe, že v súvislosti s vyššie uvedeným exekučným konaním sa žalobca nemôže
skutočne domáhať náhrady škody a nemajetkovej ujmy zapríčinenej nesprávnym úradným postupom
pri rozhodovaní o žiadosti o vydanie poverenia (ako uvádzal v jednotlivých žalobách), nakoľko v danej
veci exekučný súd udelil poverenie na vykonanie exekúcie už o dva dni po doručení žiadosti pôvodného
súdneho exekútora o jeho udelenie. Je však súdu tiež z konania vo veci 1C/432/2012 známe, že žalobou
doručenou Okresnému súdu Vranov nad Topľou 27.9.2012 (sp. zn. OS Vranov nad Topľou 9C/217/2012,
ktorý spis je súčasťou spisu tunajšieho súdu 1C/432/2012 a týka sa exekučného konania vedeného na
OS Vranov nad Topľou pod sp. zn. 7Er/82/2004) sa žalobca domáha náhrady škody a nemajetkovej ujmy
zapríčinenej nesprávnym úradným postupom pre nerozhodnutie o návrhu na zmenu súdneho exekútora
v zákonom stanovenom čase, pričom však k žalobe podanej pôvodne na OS Vranov nad Topľou sp. zn.
9C/217/2012 taktiež nepripojil žiadne potvrdenie o prijatí žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na

náhradu škody (dokonca v uvedenej žalobe ani len neuvádza k akej inej veci by takéto potvrdenie malo
byť pripojené) ako ani takéto potvrdenia vo vzťahu k žalobám, ktoré boli predmetom konania vo veci
vedenej tunajším súdom pod 1C/424/2012. Žalobca teda v žiadnom

-XX- XC/XXX/XXXX

jednotlivom prípade (čo sa týka týmto rozsudkom zamietnutých žalôb) nepreukázal splnenie zákonných
podmienok pre samotné podanie týchto žalôb a toto nie je možné vyvodiť ani z vyjadrenia žalovanej
podaného v tomto konaní, nakoľko táto iba vo všeobecnosti konštatuje, že 23.4.2012 jej boli doručené
prvé žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody bez toho, aby explicitne potvrdila
že išlo o žiadosti týkajúce sa práve v tomto konaní tunajšieho súdu uplatňovaných nárokov. Dôkazné
bremeno ohľadne splnenia zákonných podmienok podľa vyššie citovaných ustanovení § 15ods. 1 a § 16
ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. vo vzťahu k preukázaniu samotnej možnosti a oprávnenia podať súdu
jednotlivé žaloby, ktoré boli prejednávané v tomto konaní, je pritom výlučne na žalobcovi.

Vzhľadom na všetky vyššie uvedené dôvody súd žaloby o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej
ujmy podané s poukazom na nerozhodnutie Okresného súdu Vranov nad Topľou v zákonom stanovenej
lehote o návrhoch na zmenu súdneho exekútora vo veciach vedených na uvedenom súde pod spisovými
značkami 7Er/194/2007, 8Er/434/2003, 7Er/298/2007, 8Er/101/2004, 3Er/299/2007, 3Er/422/2004,
7Er/33/2007, 8Er/385/2003 a 7Er/386/2003 v celom rozsahu zamietol.

S poukazom na dôvody, pre ktoré boli príslušné žaloby zamietnuté, má súd za to, že je už nehospodárne
a nadbytočné zaoberať sa jednotlivými námietkami žalovanej voči dotknutým žalobám obsiahnutými
v jej vyjadrení doručenom súdu 17.10.2013 (osobitne tými, ktoré v podstate korešpondujú s vyššie
uvedenými dôvodmi zamietnutia príslušných žalôb v tomto konaní, ako aj tými, ktoré sa netýkali vyššie
uvedených dôvodov, pre ktoré súd žaloby v tomto konaní zamietol - napr. k námietke premlčania v
prípade nesprávneho úradného postupu exekučného súdu pred 23.4.2009 - v krátkosti: táto bola už
vzhľadom na čas podania jednotlivých návrhov na zmenu exekútora žalobcom v exekučných konaniach
zrejme nedôvodná, ďalej či skutočne došlo k predčasnosti podania žalôb - samotný žalobca nepreukázal
splnenie zákonných podmienok podľa vyššie citovaných § 15 ods. 1 a § 16 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z.
pre samotné podanie dotknutých žalôb a túto námietku nebolo by možné relevantne posúdiť ani základe
všeobecného vyjadrenia žalovanej o podaní prvých žiadostí na prerokovanie nárokov na náhradu škody
bez predloženia dôkazu o skutočnom čase podania tej-ktorej žiadosti čo sa týka konkrétnych vecí v
týmto rozsudkom zamietnutých žalobách, zmätočnosti žalôb a pod.).

Rovnako tak je zbytočné reagovať podrobne aj na zavádzanie súdu zo strany žalobcu v podaných
žalobách a sťažovanie konania súdu v tejto veci - napr. pokiaľ žalobca neuviedol priamo spisové
značky príslušných exekučných konaní na OS Vranov nad Topľou, avšak v podaných žalobách súčasne
poukazuje na to, že o všetkých okolnostiach deja, ktorý vyústil do „porušenia jeho práv“ sa „dozvedel po
doručení uznesenia exekučného súdu o zmene súdneho exekútora“ (je nepredstaviteľné, aby uznesenia
súdu neobsahovali súdne spisové značky).

Záverom treba poznamenať, že nakoľko žalobca v tomto konaní v žiadnom jednotlivom prípade (čo
sa týka týmto rozsudkom zamietnutých žalôb) nepreukázal skutočný vznik škody, nemal súd prečo
rozhodovať v zmysle jeho návrhov v jednotlivých žalobách medzitýmnym rozsudkom o základe tej-ktorej
veci.

-XX- XC/XXX/XXXX

Podľa § 142 ods. 1 O.s.p., účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa § 151 ods. 1, ods. 2 O.s.p., o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný
trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.

Ak účastník v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu trov konania vyplývajúcich
zo spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou trov právneho zastúpenia; ak takému účastníkovi
okrem trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu trov konania neprizná
a v takom prípade súd nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania tomuto účastníkovi
v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Na pojednávaní 17.10.2013 súd vo vyhlásenom rozsudku okrem iného rozhodol, že „v časti týkajúcej
sa zamietnutých žalôb je žalobca povinný nahradiť žalovanej trovy tohto konania, v druhu a výške ako
budú uvedené v písomnom vyhotovení tohto rozsudku, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku“ -
žalovaná však v zákonnej lehote od vyhlásenia tohto rozhodnutia trovy nevyčíslila (pritom jej na ňou
uvedenú elektronickú poštovú adresu dňa 21.10.2013 bola zaslaná aj zápisnica z pojednávania), pričom
z obsahu celého spisového materiálu jej žiadne trovy ku dňu vyhlásenia rozhodnutia nevyplývajú, preto
súd v tomto písomnom vyhotovení rozsudku podľa § 151 ods. 2 O.s.p. žalovanej náhradu trov konania
v časti týkajúcej sa zamietnutých žalôb nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na tunajšom súde do 15 dní odo dňa
jeho doručenia.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo
postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ust. § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

-XX- XC/XXX/XXXX

Podľa § 205a ods. 1 O.s.p. skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa,
sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak

a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,

b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,

c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,

d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa.

Podľa § 205a ods. 2 O.s.p. ustanovenie odseku 1 sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Podľa § 251 O.s.p. ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený
môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č. 65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní
súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).