Rozsudok – Vlastnícke právo k nehnuteľnostiam Judgement was issued on Tuesday, September 3, 2013

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 8C/209/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8111224778
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 09. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eliška Wagshalová

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2013:8111224778.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Prešove samosudkyňou JUDr. Eliškou Wagshalovou v právnej veci žalobcu: P. L.,

nar. XX.XX.XXXX, bytom Prešov, Y. XX, zastúpený JUDr. Michalom Feciľakom so sídlom Jesenná 8,
Prešov p r o t i žalovaným: 1. D.a R., nar. XX.XX.XXXX, bytom Prešov, P. F. X, 2. W. Ď., rodená
M.á, nar. XX.XX.XXXX, bytom Prešov, P. F. X, 3. U.. Y. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom Prešov, P. F.
X, 4. V. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom Prešov, P. F. X, 5. U.. X. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom Prešov,
P. F. X a 6. U.. K. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom Prešov, P. F. X, všetci právne zastúpení PALŠA A
PARTNERI ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA spol. s r. o. so sídlom v Prešove, Masarykova 13, o náhradu
za obmedzovanie vlastníckeho práva, rozhodol

r o z h o d o l :

súd žalobu z a m i e t a ,

súd návrh na prerušenie konania z a m i e t a ,

o trovách konania súd rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou podanou dňa XX.XX.XXXX domáhal, aby súd zaviazal žalovaného v 1. rade
povinnosťou zaplatiť mu sumu vo výške 1.250,45 Eur spolu s 9,50 % ročným úrokom z omeškania
od 07.09.2011 do zaplatenia, žalovaného v 2. rade povinnosťou zaplatiť mu 1.257,42 Eur s 9,50 %

ročným úrokom z omeškania od 07.09.2011 do zaplatenia, žalovaného v 3.rade povinnosťou zaplatiť
mu sumu 64,58 Eur s 9,50 % ročným úrokom z omeškania od 07.09.2011 do zaplatenia, žalovaného
v 4. rade povinnosťou zaplatiť mu sumu 1.257,49 Eur spolu s 9,50 % ročným úrokom z omeškania
od 07.09.2011 do zaplatenia, žalovaného v 5. rade a žalovaného v 6. rade povinnosťou zaplatiť mu
spoločne a nerozdielne sumu 1.192,91 Eur spolu s 9,50 % ročným úrokom z omeškania od 07.09.2011
do zaplatenia, to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku a zaviazal žalovaných v 1. až 6. rade
zaplatiť mu spoločne a nerozdielne trovy konania. Svoj žalobný návrh odôvodnil tým, že žalobca je

vlastník nehnuteľností evidovaných na Katastrálnom úrade Prešov, Správa katastra Prešov, zapísaných
na LV č. XXXXX, okrem iného aj parcely KN C č. XXXX- zastavaná plocha a nádvorie o výmere 215
m2. Na týchto nehnuteľnostiach sa nachádzajú stavby - bytový dom, súpisné číslo XXXX, zapísaný
na LV číslo XXXX, ktorého spoluvlastníkmi sú žalovaní v 1.,2.,4.,5. a 6. rade. Žalovaný v 3. rade bol
spoluvlastníkom len do XX. XX. XXXX. Žalovaní v 1. až 4. rade nadobudli vlastníctvo k bytom a k
spoločným častiach a zariadení bytového domu na základe zmluvy o prevode vlastníctva družstevného
bytu s Bytovým družstvom Prešov. Dňa XX. XX. XXXX požiadalo Bytové družstvo Prešov o zápis

bytovýchdomovstým,žesajednalobytovédomydanédoužívaniavroku1973.MestskýúradvPrešove
vydal dňa XX. X. XXXX potvrdenie o pridelení súpisných čísel s tým, že bytové domy postavené na ulici
P. F. boli postavené v roku XXXX.Žalobca poukázal na to, že sa jedná o neoprávnenú stavbu vzhľadom k tomu, že stavebník postavil
stavbu na cudzom pozemku, hoci na to nemal právny nárok. V zmysle ustálenej judikatúry nie je
podstatné pre klasifikáciu neoprávnenej stavby, či stavebník mal stavebné povolenie alebo nie. V

konaniach vedených na Okresnom súde v Prešove týkajúcich sa bytových domoch stojacich na
parcelách číslo 1XXX až XXXX na ulici P. F. bolo preukázané, že bytové domy sú postavené bez
súhlasu vlastníka pozemku - právneho predchodcu žalobcu a preto sa jedná o neoprávnené stavby.
Zriadením vecného bremena podľa § 23 ods. 5 zákona číslo 180/1193 Z.z. nedošlo k vysporiadaniu
vzťahu medzi vlastníkom neoprávnenej stavby - žalovanými a vlastníkom pozemku - žalobcom. Podľa

názoru žalobcu, právny predpis citovaným ustanovením zamedzuje vysporiadávať aj právny vzťah
podľa ustanovenia § do 135c ods. 1 Občianskeho zákonníka odstránením stavby na náklady vlastníka
stavby. Podľa názoru žalobcu sa žalovaní mýlia, pokiaľ majú zato, že žalobca má trpieť užívanie jeho
pozemku stavbou bytového domu vo vlastníctve žalovaných bezplatne - bez poskytnutia primeranej
náhrady z dôvodu, že na pozemku viazne vecné bremeno v zmysle § 23 ods. 5 zák.č. 180/1993 Z.z.,
pretože žalobca nemôže byť obmedzený zo zákona (o vlastníctve bytov), pretože je to v rozpore s

článkom 20 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky a článkom 11 ods. 4 Listiny základných práv a slobôd,
keďže žalobca môže byť obmedzený iba na základe zákona a nie zo zákona. V prípade užívania
cudzej nehnuteľnosti bez platnej nájomnej zmluvy spočíva bezdôvodné obohatenie užívateľa v tom,
že vykonával právo nájmu cudzej veci. Výška náhrady sa preto odvodzuje od prospechu, ktorý získal
plnením bez právneho dôvodu. Do doby, kým nedôjde k vysporiadaniu vzťahu k neoprávnenej stavbe

bytového domu podľa § 135c Občianskeho zákonníka a to na základe rozhodnutia súdu o vysporiadaní
práv, dovtedy je užívanie pozemkov vo vlastníctve žalobcu žalovanými - stavba bytového domu súpisné
č. XXXX takým zásahom do práv žalobcu, ktorý je v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky, Listinou
základných práv a slobôd a Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Žalovaní sa
obohacujú o čiastku, ktorú by žalobca dosiahol za prenájom tohto pozemku. Ústavný súd v náleze

spisová značka IV. ÚS z 70/2011 uviedol, že nepriznaním súdnej ochrany v prípade bezdôvodného
obohatenia užívaním pozemku, na ktorom viazne vecné bremeno v zmysle § 23 ods. 5 zákona číslo
180/1093 Z.z. má nepochybne aj ústavnú relevanciu (článok 20 ods. 4 ústavy). Žalobca sa domáha
náhrady za nútené (trvajúce) obmedzovanie jeho práva s odvolaním sa na článok 20 ods. 4 Ústavy
Slovenskej republiky, ako aj článku 11 ods. 4 Listiny základných práv a slobôd. Pretože právo na náhradu

za obmedzenie vlastníckeho práva nie je uvedené medzi výnimkami, môže sa vlastník dovolávať práva
na poskytnutie náhrady priamo s odvolaním na článok 11 ods. 4 listiny bez toho, aby bolo nevyhnutné z
hľadiska ústavnej istoty toto právo konštituovať ešte predpisom nižšej právnej sily.
Žalobca si uplatnil voči žalovaným vydanie náhrady za trvajúce obmedzovanie vlastníckeho práva k
pozemku vo výške primeraného nájomného za obdobie od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX z dôvodu, že

na pozemku parcelné číslo KN C XXXX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 215 m2 nachádzajúcej
sa v katastrálnom území Prešov stojí bytový dom súpisné číslo XXXX vo vlastníctve žalovaných.
Náhradu za nútené obmedzovanie vlastníckeho práva si uplatnil no výške trhových cien nájomného
podľa nájomných zmlúv, za ceny za aké sa v Prešove prenajímali v predmetnom období pozemky.
Vo vzťahu k žalovanému v 3.rade si uplatnil svoj nárok za obdobie od 08.09.2009 do 15.10.2009 a vo

vzťahu k žalovaným v 5. až 6. rade za obdobie od 16.10.2009 do 31.12.2009. V priebehu konania
súdu predložil rozhodnutia súdov v obdobných veciach, ktoré ustálili, že v prípade ak zákon nerieši
poskytovanie náhrad za zákonné vecné bremená, poskytnutie týchto náhrad možno odvodiť priamo z
článku 20 ods. 5 Ústavy SR. Do pozornosti súdu uviedol zjednocujúce stanovisko občianskoprávneho
a obchodno-právneho kolégia Krajského súdu v Prešove zo dňa XX.XX.XXXX. K vznesenej námietke

premlčania zo strany žalovaných uviedol, že žalovaní vznesenou námietkou premlčania sledujú úmysel
poškodiť vlastníka pozemku - žalobcu, keďže jeho pozemok okupujú stavbou bytového domu, ktorého
sú podielovými spoluvlastníkmi. Vznesená námietka premlčania im má slúžiť v pokračovaní bezplatného
užívania pozemku, ktorý bez akejkoľvek náhrady užívajú minimálne od roku XXXX, kedy sa ako vlastníci
jednotlivých bytov stali podielovými spoluvlastníkmi bytového domu. Na ponuku žalobcu na trvalé

vysporiadanie nereagovali. Z týchto skutočností je možné vyvodiť záver, že takýto výkon subjektívneho
práva zo strany žalovaných je možné jednoznačne kvalifikovať ako výkon práva, ktorý je v rozpore s
dobrými mravmi.
Žalovaní prostredníctvom svojho právneho zástupcu vo svojich písomných vyjadreniach uviedli, že so
žalobounesúhlasia,navrhlijuzamietnuťsodôvodnením,žezákonovlastníctvebytovdanúproblematiku

rieši zriadením vecného bremena verejnoprávneho charakteru. Vo vzťahu k nálezu Ústavného súdu
SR, ktorý v žalobe cituje žalobca uviedli, že v predmetnom náleze Ústavný súd nezrušil predchádzajúce
rozhodnutie odvolacieho súdu z dôvodov hmotnoprávnych a nesprávneho právneho posúdenia veci.
Právny názor vyslovený ústavným súdom nesúvisí s nárokom uplatneným v tejto žalobe. Uviedli, žesa necítia byť pasívne legitimovaní na takýto nárok a žalobca by sa mal obrátiť za ten subjekt, ktorý
ho skutočne jeho právach zákonom prípadne obmedzil, teda na štát. Namietli výšku uplatneného
nároku. Žalobca, respektíve jeho právni predchodcovia si mohli zákonom stanovených lehotách riešiť

otázku odplatného dojednanie vecného bremena a keďže tak neurobili, vzniesli námietku premlčania
uplatneného nároku, keďže právo a z toho plynúci nárok bolo možné uplatniť prvý raz ku dňu účinnosti
zákona číslo 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov, ktorým bolo verejnoprávne vecné bremeno zriadené, t.
j. ku dňu XX.XX.XXXX.
V priebehu konania žalobca písomným podaním zo dňa XX.XX.XXXX navrhol konanie prerušiť až do

vydania rozhodnutí o jeho dovolaniach podaných v obdobných veciach, ktorými sa zaoberá NS SR.
Podľa § 109 ods. 2 písm. c) O.s.p. pokiaľ súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak
prebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak súd
dal na takéto konanie podnet.
V predmetnej veci súd dospel k záveru, že návrh žalobcu na prerušenie konania je jednoznačne
konkretizovaný, podobnosť predmetov konania sama o sebe nie je dôvodom pre prerušenie konania,

takéto prerušenie konania z nie je v záujme hospodárnosti konania. Z uvedeného dôvodu súd návrh
žalobcu na prerušenie konania zamietol (§ 109 ods. 1 písm. c) O.s.p.).
Súd nariadil a vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania a listinnými dôkazmi ako aj ostatným
písomným materiálom a zistil tento skutkový stav :
Žalobca je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti zapísaných na LV číslo XXXXX, k.ú. Prešov, okrem iného

aj parcely KN C XXXX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 215 m2. Na tejto parcele sa nachádza
bytový dom, súpisné číslo XXXX, zapísaný na LV číslo XXXX, k.ú. Prešov, ktorého spoluvlastníkmi sú
žalovaní v 1.,2.,4.,5. a 6. rade, žalovaný v 3. rade bol spoluvlastníkom v časti žalovaného obdobia.
Žalobca na pojednávaní uviedol, že predmetnú nehnuteľnosť nadobudol na základe kúpnej zmluvy
zo dňa XX.XX.XXXX. Mal vedomosť o tom, že táto nehnuteľnosť je zastavaná bytovým domom,

avšak mal taktiež vedomosť o tom, že táto je postavená bez súhlasu vlastníkov nehnuteľnosti jedná
sa o neoprávnenú stavbu. Jeho právna predchodkyňa nadobudla vlastnícke právo k predmetnej
nehnuteľnosti potom, ako súd v konaní XX N. X/XXX určil, že vlastnícke právo k predmetnej
nehnuteľnosti jej patrí. Táto žaloba bola podaná na súde dňa XX.XX.XXXX. Až do ukončenia sporu
sa jeho právna predchodkyňa nemohla domáhať vysporiadania s vlastníkmi stavby. Žalobca si po

nadobudnutí vlastníckeho práva k nehnuteľnosti začal uplatňovať náhradu formou opakovaných platieb
s odkazom na článok 20 ods. 4 Ústavy slovenskej republiky. Vzhľadom k uvedenému má za to, že jeho
nárok nemôže byť premlčaný. K vznesenej námietke premlčania zo strany žalovaných poukázal na to,
že táto je v rozpore s dobrými mravmi.
Právny zástupca žalovaných na pojednávaní uviedol, že žalovaní samotný nárok žalobcu nepopierajú,

avšak poukazujú na to, že v konaní bola vznesená námietka premlčania a majú za to, že žalobca si svoje
nároky musí uplatniť riadne a včas. Poukázal na skutočnosť, že konanie o určenie vlastníckeho práva na
základe, ktorého sa právna predchodkyňa žalobcu stala vlastníčkou predmetných nehnuteľnosti, bolo
právoplatne skončené dňa XX.XX.XXXX. Preto počnúc týmto dňom jeho právna predchodkyňa mohla
svoje nároky i voči žalovaným uplatniť.

Žalovaná v 1. rade na pojednávaní uviedla, že právna predchodkyňa žalobcom nárok na finančnú
náhradu za vecné bremeno neuplatnila. Žalobca ju aj ostatných žalovaných kontaktoval prvýkrát v
roku XXXX, kedy žiadal náhradu za užívanie pozemku. Vzhľadom k tomu, že podľa jej názoru žiadal
neúmerne vysokou výšku náhrady a vzhľadom ku skutočnosti, že zo zákona k pozemku k vzniklo
bezodplatné vecné bremeno, jeho ponuku neprijala.

Rovnaké skutočnosti potvrdili na pojednávaní aj žalovaní v 2., 3. a 6. rade.
Na základe zisteného skutkového stavu súd právne uzatvára:
Podľa článku 20 ods. 4 Ústavy SR, vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie vlastníckeho práva je možné
iba v nevyhnutnej miere a vo verejnom záujme, a to na základe zákona a za primeranú náhradu.
Podľa § 135c ods. 3 Občianskeho zákonníka, súd môže usporiadať pomery medzi vlastníkom pozemku

a vlastníkom stavby aj inak, najmä tiež zriadiť za náhradu vecné bremeno, ktoré je nevyhnutné na výkon
vlastníckeho práva k stavbe.
Podľa § 23 ods. 1 zákona číslo 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení
neskorších predpisov, s vlastníctvom bytu alebo nebytového priestoru v dome je nerozlučne spojené
aj spoluvlastníctvo alebo iné spoločné právo k pozemku, na, ktorom je dom postavený ak priľahlému

pozemku.
Podľa § 23 ods. 5 zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, ak vlastník domu nie je vlastníkom
pozemku, vzniká k pozemku právo zodpovedajúce vecnému bremenu, ktoré sa zapíše do katastra
nehnuteľnosti.Podľa § 100, ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 3, ods. 1 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych
vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť
v rozpore s dobrými mravmi.
Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že parcela KN C č. XXXX o výmere
215 m2 je vo výlučnom vlastníctve žalobcu a to na základe kúpnej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX.

Na predmetnej parcele je postavený bytový dom súpisné číslo XXXX, ktorého spoluvlastníkmi sú
žalovaní v 1., 2.,4.,5. a 6. rade, ktorí nadobudli do svojho osobného vlastníctva byty a spoločné
priestory nachádzajúce sa v bytovom dome. Žalovaný v 3. rade bol spoluvlastníkom bytového domu
do XX.XX.XXXX.
V súlade s citovaným ústavným článkom a zákonnými ustanoveniami vlastníkovi pozemku patrí náhrada
za nútené obmedzenie vlastníckeho práva.

Vecné bremeno vzniká in rem a vzťahuje sa na každého vlastníka zaťaženého pozemku bez ohľadu
na zmenu vlastníctva. Nemožno teda jeho vznik posudzovať samostatne u každého nového vlastníka
zaťaženého pozemku. Z toho teda vyplýva, že finančná náhrada za vznik vecného bremena je
nepochybne jednorazová, a teda nemá charakter opakovaného plnenia (renty). Bolo by totiž nelogické,
aby pri každej zmene vlastníctva mal nový majiteľ zaťaženého pozemku nový nárok na finančnú náhradu

za už vzniknuté vecné bremeno. Tento nárok je teda len jeden ( rozsudok KS PO, sp.zn. 20 Co 1/2011).
Žalobca v roku XXXX nadobudol pozemok aj s vecným bremenom. Nárok žalobcu (právnych
predchodcov žalobcu) na primeranú jednorazovú náhradu za vecné bremeno mohol vzniknúť najneskôr
od doby po účinnosti zákona o vlastníctve bytov číslo 182/1993 Z.z., teda od 01.09.1993. Premlčacia
doba v danom prípade uplynula dňa XX.XX.XXXX (podľa ustanovení o všeobecnej premlčacej lehote),

pričom žaloba bola podaná na súde dňa XX.XX.XXXX, teda po uplynutí premlčacej doby. Súd preto
prihliadol na námietku premlčania vznesenú žalovanými a žalobcovi jeho nárok nepriznal. Nárok žalobcu
nie je možné posúdiť podľa ustanovení o bezdôvodnom obohatení, vzhľadom k existencii právneho
dôvodu, ktorý založil právo žalovaných na užívanie pozemku a toto právo im vyplýva priamo zo
zákona.Žalovanímajúnaužívaniepozemkužalobcu právnydôvod,ktorýmjevznikzákonnéhovecného

bremena, a preto sa nejedná o nárok z titulu bezdôvodného obohatenia (porov. rozsudok Krajského
súdu v Prešove sp. zn. 3Co 165/2008 zo dňa 22.04.2009).
Žalobca namietal rozpor vznesenej námietky premlčania s dobrými mravmi v zmysle § 3 Občianskeho
zákonníka.
Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, výkon práva a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych

vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť
v rozpore s dobrými mravmi.
Ustanovenie § 3 Občianskeho zákonníka je všeobecným ustanovením hmotnoprávnej povahy, ktoré
dáva súdu možnosť posúdiť, či výkon subjektívneho práva je v súlade s dobrými mravmi a v prípade, že
tomu tak nie, požadovanú ochranu odoprieť. Pokiaľ ide o výkon práva, ktoré dáva účastníkovi priamo

právny predpis, prichádza do úvahy aplikácia tohto ustanovenia iba vo výnimočných prípadoch.
Dobrýmimravmipodľaustanovenia§3ods.1Občianskehozákonníkazarozumiesúhrnspoločenských,
kultúrnych a mravných noriem, ktoré v historickom vývoji osvedčujú nemennosť, sú akceptovateľné
rozhodujúcou časťou spoločnosti a majú povahu noriem základných.
Týmto normám zásadne neodporuje, ak niekto namieta premlčanie práva, lebo inštitút premlčania

prispieva k istote v právnych vzťahoch a je inštitútom zákonným a teda použiteľným vo vzťahu k
akémukoľvek právu, ktoré sa podľa zákona premlčuje.
Ak by však výkon práva namietať premlčanie uplatneného nároku bol iba prostriedkom umožňujúcim
poškodiť iného účastníka právneho vzťahu, zatiaľ čo dosiahnutie vlastného zmyslu a účelu sledovaného
právnou normou by pre neho zostalo vedľajšie, z hľadiska konajúceho by bolo bez významu, jednalo

by sa o výkon práva, ktorý je formálne so zákonom v súlade, avšak išlo by o výraz zneužitia tohto
subjektívneho práva (označované ako šikana) na úkor druhého účastníka, a teda o výkon v rozpore s
dobrými mravmi. O konaní vykazujúcom znaky priameho úmyslu poškodiť druhého účastníka by však
nebolo možné uvažovať z okolností a dôvodov, z ktorých sa vznik uplatneného nároku vyvodzuje, ale len
z konkrétnych okolnosti, za ktorých bola námietka premlčania tohto nároku uplatnená. Tieto okolnosti

by pri tom museli byť naplnené do takej výnimočnej intenzity, aby bol odôvodnený taký významný zásah
do princípu právnej istoty, akými je odoprenie práva uplatniť námietku premlčania. ( rozsudok NS ČR
sp.zn. 25 Cdo 2648/2003).Žalobca namietal, že žalovaní vznesenou námietkou premlčania sledujú úmysel poškodiť vlastníka
pozemku - žalobcu, keďže jeho pozemok okupujú stavbou bytového domu a vznesená námietka
premlčania im má slúžiť v pokračovaní bezplatného užívania pozemku, ktorý bez akejkoľvek náhrady

užívajú, pričom na ponuku žalobcu na trvalé vysporiadanie nereagovali. Tieto tvrdenia žalobcu v konaní
preukázané neboli, ako to vyplynulo z výpovedí žalovaných, títo žalobcovi ani jeho právnej predchodkyni
nebránili v tom, aby si uplatnili svoj nárok včas, základ nároku nespochybňovali, namietali iba jeho výšku.
Preto zo žiadnych okolností uplatnenia námietky premlčania žalovanými nie je možné vyvodiť záver o ich
úmysle vznesením takejto námietky premlčania poškodiť žalobcu a nie iba ich úmysel využiť zákonom

danú účinnú ochranu pred časovo neobmedzenou možnosťou uplatňovania subjektívnych práv žalobcu
v rozpore s princípom právnej istoty.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 151, ods. 3 O.s.p. tak, že o nich rozhodne do 30 dní od
právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu

na Krajský súd v Prešove.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.