Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, July 23, 2013

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 13CoPr/6/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6112217904
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 07. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ferdinand Zimmermann

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2013:6112217904.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ferdinanda

Zimmermanna a sudcov JUDr. Márie Rišiaňovej a JUDr. Danici Kočičkovej v právnej veci navrhovateľa
I. T., nar. XX. XX. XXXX, bytom J. J., O. XX, zastúpený advokátkou JUDr. Ing. Lindou Kovandovou,
Advokátska kancelária so sídlom Ulica Janka Kráľa č. 1, 974 01 Banská Bystrica proti odporcovi I.. K.
I., J. J., Y. 2, správca konkurznej podstaty úpadcu MIRPUS Constructions s. r. o. „v konkurze", 974
01 Banská Bystrica, Laskomerská cesta 2, IČO: 36 052 132, zastúpený JUDr. Lenkou Maďarovou,
rod. Šufákovou, advokátkou, Advokátska kancelária Žilina, Tajovského 5, o určenie trvania pracovného
pomeru, na odvolanie navrhovateľa zo dňa 04. 06. 2013 proti rozsudku Okresného súdu v Banskej

Bystrici č. k. 10Cpr/5/2012-100 zo dňa 15. 03. 2013 takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd zamietol návrh navrhovateľa. Navrhovateľ bol zároveň zaviazaný
odporcovi nahradiť trovy konania v sume 723,04 € na účet jeho právnej zástupkyne vo E. a. s., č. ú.
XXXXXXXXXX/XXXX, v lehote do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia.

Procesný súd v odôvodnení uviedol:

„Navrhovateľ žiada súd o určenie, že jeho pracovný pomer založený pracovnou zmluvou dňa 30.
septembra 2007 s terajším úpadcom MIRPUS Constructions s.r.o. trvá, lebo nebol skončený zákonom
predpokladaným spôsobom. Svoj naliehavý právny záujem na požadovanom určení

odôvodňuje nielen nutnosťou preukázať pravosť a výšku pohľadávky uplatnenej prihláškou č. 2 do
konkurzného konania, ale najmä tvrdením, že pre úradné účely nedisponuje riadnym dokladom o
skončenípracovnéhopomeručovyvolávastavprávnejneistoty.Predsúdomnavrhovateľuviedol,žedňa
31. januára 2009 boli prepustení všetci zamestnanci úpadcu s tým, že sa firma ruší a dostanú výpovede.
Dňa2.februára2009sastalpráceneschopným,potvrdenieotomzaniesolpracovníčkezamestnávateľa,
ktorá ho poslala na Sociálnu poisťovňu, kde odovzdal nielen toto potvrdenie, ale neskôr i potvrdenie
o ukončení práceneschopnosti. Potvrdil, že dňa 23. marca 2009 bol zaregistrovaný ako nezamestnaný

uchádzač na úrade práce. Právna zástupkyňa navrhovateľa o. i. argumentovala, že podľa § 61 ods.
1 Zákonníka práce (ďalej len „ ZP “) musí byť výpoveď písomná a doručená druhej strane, inak je
neplatná a odporca doručenie písomnej výpovede alebo inej formy skončenia pracovného pomeru v
konaní nepreukázal.

Odporca žiadal návrh zamietnuť. Pripustil, že administratívu úpadcu našiel v takom stave, že písomným
dokladom o skončení pracovného pomeru s navrhovateľom nedisponuje, považuje však za nesporné,že tento pracovný pomer skončil rovnako ako pracovný pomer ďalších zamestnancov úpadcu dňa
31.januára 2009. Namietal absenciu naliehavého právneho záujmu navrhovateľa na požadovanom
určení a s poukazom na § 36 ZP i na uplynutie prekluzívnej lehoty namietať neplatnosť

skončenia pracovného pomeru. Poukázal na fakt, že zamestnávateľ navrhovateľa odhlásil zo sociálneho
a zdravotného poistenia, vystavil mu potvrdenie o skončení pracovného pomeru, navrhovateľ je od
marca 2009 zaregistrovaný na úrade práce a písomným podaním zo dňa 27. apríla 2011 sám prejavil
záujem pracovný pomer skončiť.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov a svedkýň Ing. P. D. a O. J., vypočutím právnych

zástupcov účastníkov a oboznámením sa s ich písomnými vyjadreniami, pracovnou zmluvou
navrhovateľa a spoločnosti MIRPUS Constructions s.r.o. dňa 30. septembra 2008, platobným rozkazom
Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 16Ro/92/2010-27 zo dňa 5. mája 2010, uznesením Okresného
súduBanskáBystricač.k.2K/64/2010-61zodňa14.marca2011,prihláškamipohľadávokporadovéčíslo
1 a 2 v konaní sp.zn. 2K/64/2010 zo dňa 27. apríla 2011, písomnou žiadosťou navrhovateľa adresovanou
odporcovi dňa 27. apríla 2011, odpoveďou odporcu na výzvu adresovanou navrhovateľovi dňa 1. marca

2012, ďalšou korešpondenciou účastníkov, správou Sociálnej poisťovne zo dňa 9. novembra 2012 a
prehľadom zamestnávateľov navrhovateľa, vyjadreniami Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Banská
Bystrica zo dňa 18. februára 2013 a 13. marca 2013 s potvrdením o zamestnaní navrhovateľa, pričom
zistil nasledovné:

Niet sporu, že navrhovateľ a úpadca uzatvorili dňa 30. septembra 2008 na dobu neurčitú pracovnú

zmluvu s termínom nástupu do zamestnania dňa 1. októbra 2008.

Uznesením Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 2K/64/2010 - 61 zo dňa 14. marca 2011 bol vyhlásený
konkurz na majetok úpadcu a odporca ustanovený za správcu konkurznej podstaty.

Prihláškou pohľadávky poradové číslo 1 k sp.zn. 2K/64/2010 si navrhovateľ dňa 27.apríla 2011 uplatnil
mzdu za mesiace október 2008 - marec 2010 v sume 14.439 Eur na základe platobného rozkazu

tunajšieho súdu č.k. 16Ro/92/2010-27 zo dňa 5. mája 2010, ktorý sa stal právoplatným a vykonateľným
dňa 3. septembra 2010.

Prihláškou pohľadávky poradové číslo 2 k sp.zn. 2K/64/2010 si navrhovateľ dňa 27.apríla 2011 uplatnil
mzdu za mesiace apríl 2010 - február 2011 v sume 8.824 Eur.

Písomnou „žiadosťou“ zo dňa 27.apríla 2011 navrhovateľ odporcovi oznámil, že netrvá na pokračovaní

pracovného pomeru a žiada o jeho ukončenie zákonným spôsobom.

Z písomnej odpovede na výzvu adresovanej odporcom navrhovateľovi dňa 1. marca 2011 súd konštatuje
evidenciu pohľadávky navrhovateľa v sume 17.343,18 Eur, popretie pohľadávky v sume 8.824 Eur
a vyjadrenie, že podľa listinných dôkazov nachádzajúcich sa v archíve úpadcu bol navrhovateľ
zamestnancom úpadcu do 31. januára 2009.

Zo správy Sociálnej poisťovne Banská Bystrica zo dňa 9. novembra 2012 vyplýva, že navrhovateľ nemal
ku dňu vypracovania správy registrované poistenie v informačnom systéme poisťovne. Z pripojeného
zoznamu zamestnávateľov navrhovateľa súd konštatuje evidenciu jeho pracovného pomeru u úpadcu
od 1. októbra 2008 do 31. januára 2009.

Svedkyňa W.. P. D., bývalá mzdárka úpadcu, uviedla, že o veci navrhovateľa nič nevie. Svoj pracovný

pomer v spoločnosti MIRPUS Constructions s.r.o. skončila okamžitým skončením z dôvodu nevyplatenia
mzdy dňa 31. januára 2009, a tento deň bol jej posledným v tomto zamestnaní.

Svedkyňa O. J., bývalá pokladníčka úpadcu, uviedla, že mala na starosti fakturácie a výplaty miezd.
Svoj pracovný pomer v spoločnosti MIRPUS Constructions s.r.o. skončila okamžitým zrušením z
dôvodu nevyplatenia mzdy dňa 31. januára 2009. Potvrdila, že v spoločnosti pracovalo približne 60

zamestnancov a všetci skončili pracovný pomer dňa 31. januára 2009.Podľa vyjadrenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Bystrica zo dňa 18. februára
2013predložilnavrhovateľprizaevidovanídoevidencieuchádzačovozamestnaniedohoduorozviazaní
pracovného pomeru so zamestnávateľom MIRPUS Constructions s.r.o. „v konkurze“, v ktorej pracoval

od 1. októbra 2008 do 31. januára 2009, a potvrdenie o práceneschopnosti v čase od 2. februára 2009
do 15. marca 2009. Dňa 23. marca 2009 bol zaradený do evidencie úradu s tým, že od 16.
marca 2009 do 22. marca 2009 bol dobrovoľne nezamestnanou osobou.

Podľa opravného vyjadrenia úradu práce zo dňa 13. marca 2013 (zjavne omylom datovaného dňom
13.februára 2013) bola predchádzajúca informácia o doložení listinných dokladov nesprávna a

navrhovateľ v skutočnosti predložil potvrdenie o zamestnaní u zamestnávateľa
MIRPUS Constructions s.r.o. od 1. októbra 2008 do 31. januára 2009, podľa ktorého boli dôvodom
skončenia pracovného pomeru organizačné zmeny (§ 63 ods. 1 písm. b/ ZP), a potvrdenie o pracovnej
neschopnosti od 2. februára 2009 do 15. marca 2009.

Z pripojeného potvrdenia o zamestnaní navrhovateľa u úpadcu súd konštatuje, že dôvodom skončenia
pracovného pomeru boli organizačné zmeny zamestnávateľa podľa § 63 ods. 1 písm. b/ ZP, doba

zamestnania bola od 1. októbra 2008 do 31. januára 2009.

Podľa § 80 písm. c/ O.s.p. možno návrhom na začatie konania uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení,
či tu právny vzťah alebo právo je, alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

Z povinnosti preukázať naliehavý právny záujem na požadovanom určení sú výnimky v prípadoch,
keď naliehavý právny záujem preukazovať netreba, lebo vyplýva z právneho predpisu (napr. určenie

neplatnosti rozviazania pracovného pomeru).

Podľa § 77 ZP môže zamestnanec i zamestnávateľ uplatniť neplatnosť skončenia pracovného pomeru
výpoveďou, okamžitým zrušením, skončením v skúšobnej dobe, alebo dohodou na súde najneskôr v
lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť.

Podľa § 63 ods. 1 písm. b/ ZP môže dať zamestnávateľ zamestnancovi výpoveď iba z dôvodov, ak sa

zamestnanec stane nadbytočný vzhľadom na písomné rozhodnutie zamestnávateľa, alebo príslušného
orgánu o zmene jeho úloh, technického vybavenia, alebo o znížení stavu zamestnancov s cieľom
zabezpečiť efektívnosť práce, alebo o iných organizačných zmenách.

Podľa § 60 ods. 1, 2, 3 ZP, ak sa zamestnávateľ a zamestnanec dohodnú na skončení pracovného
pomeru, pracovný pomer sa skončí dohodnutým dňom. Dohodu o skončení pracovného pomeru

zamestnávateľ a zamestnanec uzatvárajú písomne. V dohode musia byť uvedené dôvody skončenia
pracovného pomeru, ak to zamestnanec požaduje, alebo ak sa pracovný pomer skončil dohodou z
dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. a/ až c/. Jedno vyhotovenie dohody o skončení pracovného
pomeru vydá zamestnávateľ zamestnancovi.

Podľa § 63 ZP dochádza k zániku práva preto, že sa v ustanovenej lehote neuplatnilo, len v prípadoch

uvedených v § 63 ods. 4 a 5, § 68 ods. 2, § 69 ods. 3, § 75 ods. 3, § 77, § 87a ods.
7, § 193 ods. 2 a § 240 ods. 9. Ak sa právo uplatnilo po uplynutí stanovenej lehoty, súd prihliadne na
zánik práva, aj keď to účastník konania nenamietne.

Podľa § 15 ZP treba prejav vôle vykladať tak, ako to so zreteľom na okolnosti, za ktorých
sa urobil, zodpovedá dobrým mravom.

Súd má za to, že napriek tomu, že navrhovateľ formuluje svoj návrh ako žiadosť o určenie, že jeho
pracovný pomer s úpadcom trvá, v skutočnosti ide o žalobu o určenie neplatnosti skončenia pracovného
pomeru. V takomto prípade naliehavý právny záujem na požadovanom určení preukazovať
netreba, vyplýva zo zákona (§ 77 ZP).Fakt, že odporca nie je schopný listinným dokladom preukázať skončenie pracovného pomeru úpadcu s
navrhovateľom je nesporný. Nesporné je však i to, že navrhovateľ sa po odporcom tvrdenom
termíne skončenia pracovného pomeru dňa 31. januára 2009 správal tak, akoby už zamestnaný nebol,

do zamestnania neprišiel, o pridelenie práce nežiadal, a po skončení práceneschopnosti
sa išiel nahlásiť na úrad práce. Až tu sa dozvedel, že nedisponuje dokladom o riadnom skončení
pracovného pomeru. Preto by bolo podľa názoru súdu možné konštatovať, že dňa 31. januára 2009
došlo k skončeniu pracovného pomeru dohodou, lebo napriek tomu, že dohoda o skončení pracovného
pomeru sa podľa citovaného zákonného ustanovenia musí uzavrieť písomne, písomná forma nie je

podmienkou jej platnosti a v skutočnosti ju možno uzavrieť aj ústne alebo konkludentne.

V potvrdení o zamestnaní vystavenom úpadcom navrhovateľovi dňa 28. januára 2009 je však uvedený
dôvod skončenia pracovného pomeru podľa § 63 ods. 1 písm. b/ ZP. Vzhľadom k popísanému správaniu
sa navrhovateľa po 31.januári 2009 považuje súd za nesporné, že bez ohľadu na to, či mu
zamestnávateľ vydal, alebo nevydal písomný doklad o skončení pracovného pomeru, treba zo správania
sa navrhovateľa vyvodiť, že si skončenia pracovného pomeru dňa 31. januára 2009 bol vedomý. Preto

mu podľa § 77 ZP v nasledovný deň (1.februára 2009) začala plynúť dvojmesačná prekluzívna lehota na
uplatnenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru na súde, ktorú nevyužil. Tak jeho právo uplatniť
neplatnosť skončenia pracovného pomeru zaniklo dňa 31. marca 2009 a návrh podaný dňa 23. júla
2012 je po uplynutí prekluzívnej zákonnej lehoty. Za tohto stavu nemal súd inú možnosť ako návrh
navrhovateľa zamietnuť.

Pretože bol odporca v konaní úspešný, priznal mu súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p. právo na náhradu trov
konania - trov právneho zastúpenia za 5 úkonov právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia vrátane
prvej porady s klientom, písomné vyjadrenie k návrhu, účasť na súdnych pojednávaniach v dňoch 23.
októbra 2012, 5. februára 2013 a 15. marca 2013) v hodnote 3x 58,69 Eur s režijným paušálom 3x 7,63
Eur za úkony v roku 2012 a 2x 60,07 Eur s režijným paušálom 2x 7,81 Eur za úkony v roku 2013, náhradu

cestovného a PHM za cestu na súdne pojednávanie na trase Žilina - Banská Bystrica a späť v sumách
52,30 Eur, 51,75 Eur a 51,89 Eur, náhradu za stratu času na ceste Žilina - Banská Bystrica a späť na tri
súdne pojednávania ( celkom 18 polhodín ) v sume 232,38 Eur“.

Proti rozsudku odvolanie podal navrhovateľ. Uviedol, že rozsudok napáda v plnom rozsahu. Žiada, aby
odvolacím súdom bol rozsudok súdu prvého stupňa zmenený a žalobe bolo vyhovené. Žiada teda, aby

bolo určené, že pracovný pomer žalobcu, ktorý vznikol na základe pracovnej zmluvy zo dňa
30. 09. 2008, uzavretej medzi žalobcom ako zamestnancom a úpadcom MIRPUS Constructions s. r. o.
„v konkurze“ ako zamestnávateľom, trvá. Žiadal priznať aj trovy konania.

V dôvodoch odvolania navrhovateľ zopakoval tvrdenia, ktoré prednášal v priebehu konania. Teda, že
pracovnú zmluvu uzavrel dňa 30. 09. 2008 s terajším úpadcom MIRPUS Constructions s. r. o.; že

Uznesením Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 2K 64/2010-61 zo dňa 14. 03. 2011
bol na majetok žalovaného vyhlásený konkurz; že dňa 01. 02. 2009 sa stal práceneschopným; že s
potvrdením práceneschopnosti bol poslaný pracovníčkou odporcu priamo na Sociálnu poisťovňu; že
žalobcovi žiadna výpoveď nebola daná ani doručená.

Žalobca preto tvrdí, že ku dnešnému dňu jeho pracovný pomer nebol skončený žiadnym zákonným

spôsobom, iba prvostupňový súd rozhodol o tom, že pracovný pomer údajne skončil dňa 31. 01. 2009.

Navrhovateľ uviedol:

1) že žiadny z vykonaných dôkazov nepreukázal, že by pracovný pomer bol skončený, či už ku dňu 31.
01. 2009 alebo ku ktorémukoľvek inému dňu;2) že pri návštevách žalovaného mu žalobca oznamoval, že od neho nikdy žiadnu výpoveď nedostal.
Odporca však považoval za pracovný pomer skončený dňom 31. 01. 2009, hoci výpoveď sa v archíve
úpadcu nenachádza;

3) že skončenie pracovného pomeru nepreukázali ani svedecké výpovede, ani iný dôkaz;

4) záverom navrhovateľ uviedol, že jeho naliehavý právny záujem je daný najmä tým, aby mohol
preukázať pravosť a výšku pohľadávky prihlásenú prihláškou č. 2 do konkurzného konania č. k. 2K
64/2010. Je to pre neho potrebné aj pre účely sociálneho poistenia, dôchodkového zabezpečenia pre
Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny a pod.

Vyjadrenie podané nebolo.

Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec v rozsahu určenom § 212 ods. 1 OSP, bez nariadenia
pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP a rozsudok okresného súdu potvrdil podľa § 219 ods. 1 OSP ako
vo výroku vecne správny.

Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku a konštatuje
správnosť jeho dôvodov (§ 219 ods. 2 OSP).

Odvolacísúdvšakpovažujezavhodnénaviacuviesť.Priakceptáciiapochopenípracovno-právnejteórie
najmä častí, ktoré sa vzťahujú k vzniku, zmene a zániku pracovného pomeru je zrejmé, že pri sporoch
o existenciu pracovného pomeru medzi zamestnancom a zamestnávateľom iba žaloba o určenie, že
pracovný pomer trvá (existuje, neskončil, nevznikol atď.) nemá miesta. Ktorákoľvek stránka pracovno-
právneho vzťahu sa môže domáhať určenia, že pracovný pomer vznikol k určitému dňu na základe

určitých právnych skutočností (pri vzniku pracovného pomeru), alebo o určenie, že pracovný pomer
medzi účastníkmi pracovno-právneho vzťahu neskončil na základe určitých právnych skutočností k
určitému dňu (pri zániku pracovného pomeru).

Je nepochybné, že ak existujúci pracovný pomer neskončil (v tomto prípade výpoveďou) trvá naďalej.

V konkrétnom prípade nie je rozhodujúce, že žalovaný tvrdí, že nemá listinu podľa ktorej rozviazal

pracovný pomer s navrhovateľom výpoveďou, ale rozhodujúce je, že tvrdí, že k tejto výpovedi došlo.
Navrhovateľ mal preto žalovať o neplatnosť skončenia pracovného pomeru spôsobom, ktorý odporca
tvrdí. V takom prípade pri dodržaní prekluzívnej lehoty by mohol byť svojou žalobou navrhovateľ
úspešný.

Pri žalobách tohto typu spočíva naliehavý právny záujem na preukázaní existencie pracovno-právneho

pomeru a tým sú preukázané nároky zamestnanca, ktoré mu z uzavretého pracovného pomeru
vyplývajú.

Vpriebehukonanianavrhovateľtvrdí,žejehonaliehavýprávnyzáujemspočívavtom,abysapreukázala
pravosť a výška jeho pohľadávky prihlásená prihláškou č. 2 do konkurzného konania. Rovnako
je pre neho takéto rozhodnutie potrebné aj pre účely sociálneho poistenia, dôchodkového zabezpečenia,

pre potreby Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny a pod.

V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje nielen na pracovno-právnu teóriu ale výslovne na ustanovenie
§ 75, konkrétne § 75 ods. 2 Zákonníka práce, ktorý upravuje povinnosť zamestnávateľa vydať
zamestnancovi potvrdenie o zamestnaní. Toto potvrdenie o zamestnaní nezávisí od výsledku
občianskeho súdneho konania o neplatnosť skončenia pracovného pomeru, ale len od skončeniapracovnéhopomeru(napr.R41/83).Zospisuniejezistiteľné,čiopotvrdeniebolodporcanavrhovateľom
požiadaný.

O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.