Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, July 8, 2013

Súd: Okresný súd Žiar n/H
Spisová značka: 5C/74/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6412210662
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 07. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Kasanová

ECLI: ECLI:SK:OSZH:2013:6412210662.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žiar nad Hronom v konaní pred sudkyňou JUDr. Jarmilou Kasanovou v právnej veci

navrhovateľa O. Ž., nar. XX.X.XXXX, bytom N., G. X, zastúpený advokátkou JUDr. Luciou Sklenárovou,
so sídlom v Žiari nad Hronom, SNP 94, proti odporkyni L.. O. Y., nar. X.X.XXXX, bytom Ž. D. C., Z. XXX/
XX/X, zastúpená advokátom JUDr. Rudolfom Gunišom, so sídlom v Brezne, Kiepka 80, o návrhu na
určenie právnej neúčinnosti darovacej zmluvy takto

r o z h o d o l :

Súd u r č u j e , že darovacia zmluva, uzavretá dňa XX.X.XXXX medzi darcom, F. Y., nar. XX.XX.XXXX
a odporkyňou, L.. O. Y., nar. X.X.XXXX, ktorej vklad bol povolený pod S. XXXX/XX, pol. 1310/09 je voči
navrhovateľovi právne neúčinná.

Odporkyňaje povinná nahradiťnavrhovateľovitrovykonaniaazaplatiťichdorúkprávnejzástupkyne
navrhovateľa JUDr. Lucie Sklenárovej v lehote troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia vo výške
367,90 € na účet č. XXX XX XXX XX/XXXX.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa prostredníctvom svojej právnej zástupkyne domáhal určenia, že darovacia zmluva, ktorá
bolauzavretádňaXX.X.XXXXmedziodporkyňouaF.Y.jevočinavrhovateľoviprávneneúčinná,nakoľko
konaním darcu došlo k ukráteniu uspokojenia vymáhanej pohľadávky.

Odporkyňa prostredníctvom svojho právneho zástupcu s podaným návrhom nesúhlasila, žiadala ho
zamietnuť, poukázala na to, že nebolo preukázané, že by právny úkon bol urobený v úmysle ukrátiť
veriteľa, čiže navrhovateľa.

Súd vo veci vykonal dokazovanie, a to výsluchom účastníkov konania, výsluchom svedkov, oboznámil
sa s darovacou zmluvou, s výpisom z KN, LV č. XXXX, k. ú. Ž. D. C., s notárskou zápisnicou,
s upovedomením o začatí exekúcie, s daňovým exekučným príkazom, so zmluvou o pôžičke, s

rozhodnutím daňového úradu, s ostatným spisovým materiálom.

Navrhovateľ sa prostredníctvom svojej právnej zástupkyne domáhal určenia neúčinnosti právneho
úkonu voči nemu, a to darovacej zmluvy, ktorú uzavrela odporkyňa so svojim manželom, F. Y., dňa
XX.X.XXXX. Právna zástupkyňa navrhovateľa poukázala na to, že F. Y. je dlžníkom navrhovateľa, a
to z titulu notárskej zápisnice zo dňa 31.7.2009, pričom pohľadávka je vo výške 28.500 €. Zástupkyňa
navrhovateľa poukázala na to, že v tejto súvislosti je vedené exekučné konanie a bolo vydané

upovedomenie o začatí exekúcie a exekúcia v súčasnej dobe trvá. Zástupkyňa navrhovateľa uviedla, že
darovacouzmluvou,ktorábolauzavretápotom,akodlhF.Y.bolvymáhanýprostredníctvomexekučného
konania, došlo k ukráteniu uspokojenia vymáhanej pohľadávky, a nakoľko išlo o prevod medzi osobami
blízkymi, mal za to, že navrhovateľka o úmysle jej manžela ukrátiť navrhovateľa ako veriteľa týmtoprevodom musela vedieť. Odporkyňa prostredníctvom svojho právneho zástupcu s podaným návrhom
nesúhlasila,návrhžiadalazamietnuť.Právnyzástupcanavrhovateľapoukázalnato,ževnávrhu,akoajv
priebehu konania navrhovateľ prezentoval len určité domnienky, pričom nebol predložený žiadny dôkaz,

že by odporkyňa mala úmysel ukrátiť veriteľa. Nepopreli, že odporkyňa je osobou blízkou dlžníka, avšak
poukázali na to, že odporkyňa sa dozvedela o inom dlhu svojho manžela, a to dlhu v prospech daňového
úradu, a túto skutočnosť začala riešiť, keďže mala nedostatok finančných prostriedkov, tieto si požičala
od svojich rodičov. Odporca dlh spláca na základe dohody s exekútorom v pravidelných splátkach,
pričom odporkyňa nemala vedomosť o iných dlhoch svojho manžela. Právny zástupca odporkyne

zároveň uviedol, že darovacia zmluva nebola uzavretá na podnet odporkyne, ale na podnet jej rodičov,
ktorí si zobrali pôžičku a túto pôžičku splácali.

Podľa § 42a ods. 1 Občianskeho zákonníka veriteľ sa môže domáhať, aby súd určil, že dlžníkove právne
úkony podľa ods. 2 - 5 ak ukracujú uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky, sú voči nemu právne
neúčinné. Toto právo má veriteľ aj vtedy, ak je nárok proti dlžníkovi z jeho odporovateľného právneho

úkonu už vymáhateľný, alebo ak už bol uspokojený.

Podľa § 42a ods. 2 Občianskeho zákonníka odporovať možno právnemu úkonu, ktorý dlžník urobil v
posledných troch rokov v úmysle ukrátiť svojho veriteľa, ak tento úmysel musel byť druhej strane známy
a právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch

medzi dlžníkom a osobami jemu blízkymi (§ 116 a 117), alebo ktoré dlžník urobil v uvedenom čase v
prospech týchto osôb, s výnimkou prípadu, keď druhá strana vtedy dlžníkov úmysel ukrátiť veriteľa aj
pri náležitej starostlivosti nemohla spoznať.

Podľa § 42a ods. 3 písm. a/ Občianskeho zákonníka odporovať možno tiež právnemu úkonu, ktorým

bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom a osobou
jemu blízkou (§ 116 a 117).

Podľa § 24b ods. 1 Občianskeho zákonníka právo odporovať právnym úkonom môže uplatniť veriteľ
žalobou.

Podľa § 42b ods. 2 Občianskeho zákonníka právo odporovať právnemu úkonu sa uplatňuje proti tomu,
kto mal z odporovateľného právneho úkonu dlžníka prospech.

Podľa § 42b ods. 4 Občianskeho zákonníka právny úkon, ktorému veriteľ s úspechom odporoval, je

právne neúčinný a veriteľ môže požadovať uspokojenie svojej pohľadávky z toho, čo odporovateľným
právnym úkonom ušlo z dlžníkovho majetku; ak to nie je možné, má právo na náhradu voči tomu, kto
mal z tohto úkonu prospech.

Z vykonaného dokazovania súd má za preukázané, že na Notárskom úrade v Žiari nad Hronom notár

JUDr. Štefan Kutenič spísal notársku zápisnicu dňa 31.7.2009 D. XXXXX/XXXX, D. XXX/XXXX, D.
XXXXX/XXXX. Formou notárskej zápisnice bola spísaná zmluva o prevzatí dlhu a vyhlásenie o uznaní
dlhu a súhlase dlžníka s vykonateľnosťou a exekúciou na základe tejto listiny. V zmysle uvedenej
notárskej zápisnice navrhovateľ ako veriteľ a F. Y. ako dlžník uzatvorili dohodu o prevzatí dlhu, podľa
ktorej dlžník prevzal dlh M. G., nar. XX.X.XXXX voči veriteľovi vo výške 28.500 €, pričom titulom pre

pohľadávku veriteľovi voči M. G. bola Zmluva o pôžičke č. X/XXXX, podľa ktorej veriteľ poskytol M. G.
peňažnú pôžičku vo výške 28.500 €. V zmysle čl. II. uvedenej notárskej zápisnice dohoda o prevzatí
dlhu súvisí s exekučným konaním Ex 471/2008, podľa ktorého sa vedie exekúcia voči povinnému, M.
G., a do tejto exekúcie bola zahrnutá aj pohľadávka povinného M. G. voči F. Y., vzniknutá zo Zmluvy o
obchodnej spolupráci zo dňa XX.X.XXXX, ako aj zo Zmluvy o pôžičke č. X/XXXX zo dňa XX.X.XXXX. V

zmysle čl. III. notárskej zápisnice sa F. Y. ako dlžník a osoba povinná zaviazal, že do 30.9.2009 uhradí
čiastku 30.000 € a ďalej bude splácať zvyšok mesačnými splátkami, počnúc mesiacom október 2009
vždy k poslednému dňu príslušného mesiaca po 2.250 € až do úplného splatenia dlhu. Súd zistil, že
súdna exekútorka Mgr. Bronislava Pračková, Exekútorský úrad Žiar nad Hronom, vydala dňa 27.8.2008
upovedomenie o začatí exekúcie na základe exekučného titulu notárskej zápisnice D. XXX/XXXX, D.

XXXXX/XXXX, kde vystupuje ako povinná osoba M. G. a pohľadávka je vo výške 28.500 € s prísl. Dňa
XX.X.XXXX bola uzavretá Darovacia zmluva medzi darcom F. Y. a obdarovanou odporkyňou, ktorej v
zmysle bodu 1. bol spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 1/2-i k bytu, nachádzajúceho sa v Ž. D. C., k. ú.
Ž. D. C., vedeného na LV XXXX, byt č.1 na 1. poschodí obytného domu č. súp. XXX, Ul. Z., byt č. 1sa nachádza vo vchode č. 10. Stavba obytný dom č. XXX je postavená na CKN parc. č. XXX, pričom
právny vzťah k tejto parcele je evidovaný na LV č. XXXX, pričom predmetom darovacej zmluvy bol aj
podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu vo veľkosti podielu 6246/243940. Vklad

darovacej zmluvy bol povolený Správou katastra Žiar nad Hronom s právnymi účinkami vkladu dňom
XX.X.XXXX S. XXXX/XX.

Účelom odporovateľnosti ako inštitútu občianskeho práva je zabrániť nepoctivým úkonom dlžníka,
ktorými zmenšuje svoj majetok na úkor veriteľov. Podstatou odporovateľnosti je neúčinnosť právneho

úkonu voči určitej osobe, ktorá znamená, že veriteľ môže požadovať uspokojenie svojej pohľadávky
z predmetu odporovaného právneho úkonu tak, ako by k tomuto úkonu vôbec nedošlo. Predmetom
odporovateľnosti sú právne úkony. Keďže zákon neobmedzuje okruh právnych úkonov, treba uviesť,
že môže ísť o dvojstrané, jednostrané, odplatné, bezodplatné, ako aj iné právne úkony. Podstatné
je, že ide o taký právny úkon, ktorým sa zhoršuje možnosť veriteľa na uspokojenie jeho pohľadávky.
Nemusia to byť úkony, ktorými dochádza k scudzeniu majetku dlžníka, stačí, že ide o také úkony,

ktoré zmenšujú majetkovú podstatu dlžníka na úkor veriteľa. Medzi také úkony možno zaradiť aj
darovaciu zmluvu. Odporovať možno len úkonom dlžníka. Len dlžník totiž môže ukrátiť nároky veriteľa.
Dlžníkov právny úkon musí ukracovať uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky veriteľa. Vymáhateľnou
je pohľadávka, ktorá má už kvalitu judikovaného práva v zmysle OSP, alebo je vykonateľná podľa
iných procesných predpisov, prípadne už bola prihlásená do konkurzného konania. V zmysle § 41

ods. 2 Exekučného poriadku sú exekučnými titulmi aj notárske zápisnice, ak sú splnené predpoklady,
uvedené v citovaných ustanoveniach exekučného poriadku. Tieto notárske zápisnice zakladajú priamu
vykonateľnosť záväzku, a preto je nutné považovať za správny záver, podľa ktorého aktívna legitimácia
na podanie žaloby podľa § 42a OZ vzniká aj takému veriteľovi, ktorý je oprávnený na základe uvedených
zápisníc.Ukrátenieuspokojeniaveriteľovejpohľadávkypredpokladátakéukrátenie,zmenšeniemajetku,

ktoré bráni uspokojeniu pohľadávky v celom rozsahu, alebo aspoň sčasti. K ďalším predpokladom
odporovateľnosti patrí to, že k právnemu úkonu, ktorému sa má odporovať, došlo v posledných troch
rokoch. Uvedená lehota sa počíta spätne od urobenia úkonu, ktorým sa odporuje; ak je napádaný
právny úkon, urobený neskôr, nemožno mu už odporovať. Inak povedané, nárok na odporovanie zaniká
uplynutím trojročnej lehoty, ktorá začína plynúť od urobenia právneho úkonu. Na uplynutie lehoty troch

rokov súd prihliada z úradnej povinnosti, pretože nárok na odporovanie zaniká, nepremlčuje sa. Ide o
prepadnú prekluzívnu lehotu. Ďalším predpokladom odporovateľnosti je, že právny úkon bol urobený s
úmyslom ukrátiť veriteľa, ak tento úmysel bol druhej strane známy. Druhou stranou môže byť ktokoľvek,
kto mal z odporovateľného právneho úkonu prospech.

Úmysel ukrátiť veriteľa sa predpokladá pri právnych úkonoch, ktorými boli veritelia dlžníka ukrátení,
a ku ktorým došlo medzi dlžníkom a blízkymi osobami, alebo ktoré dlžník urobil v prospech týchto
osôb. Táto vyvrátiteľná právna domnienka uľahčuje právnu pozíciu veriteľa, hoci aj tu existuje zákonná
výnimka. Uvedené nepatrí, ak druhá strana (blízka osoba) dlžníkov úmysel ukrátiť veriteľa ani pri
náležitej starostlivosti nemohla rozpoznať. Náležitá starostlivosť a schopnosť rozpoznať úmysel dlžníka

sú skutkové okolnosti, ktoré treba zisťovať konkrétne, diferencovane a špecificky v každom jednotlivom
prípade.

Základným pojmovým znakom odporovateľnosti je aj to, že je to tzv. relatívna neúčinnosť právneho
úkonu, o ktorej musí rozhodnúť súd v občianskom právnom konaní. Odporovateľnosť možno uplatniť

len žalobou alebo vzájomnou žalobou. K vysloveniu neúčinnosti môže dôjsť iba súdnym výrokom.
Aktívna legitimácia v konaní o neúčinnosť právneho úkonu prislúcha ktorémukoľvek veriteľovi, ktorý bol
ukrátený napadnutým právnym úkonom za predpokladu, že má voči dlžníkovi vymáhateľnú pohľadávku.
Pasívnu legitimáciu v konaní, predmetom ktorého je odporovateľný právny úkon má ten, kto mal z
odporovateľného právneho úkonu prospech.

Odporkyňa bola voči osobe dlžníka, F. Y., v postavení osoby blízkej, nakoľko je jeho manželkou. Z
vykonaného dokazovania, a to najmä z výpovede samotnej odporkyni súd zistil, že v čase uzatvorenia
horešpecifikovanej notárskej zápisnice žila so svojim manželom, F. Y. (tak ako aj v súčasnej dobe)
v spoločnej domácnosti a viedli riadne manželské spolužitie. Odporkyňa mala dispozičné právo na

účet manžela, pričom však sama uviedla, že nepreberala manželovi poštu, pokiaľ bola doručovaná
manželovi. F. Y. pracoval v Nemecku od r. 2008 do konca roku 2009 s tým, že pošta mu chodila
na spoločnú adresu s manželkou, na Ul. Z. XXX/XX/X. Aj keď odporkyňa tvrdila, že nemala žiadnu
vedomosť o iných dlhoch svojho manžela, súd musí poukázať na tú skutočnosť, že musela by v rámcikonania preukázať, že dlžníkov úmysel ukrátiť veriteľa nemohla rozpoznať ani pri náležitej starostlivosti.
Z jej výpovedí vyplynulo, že v čase, keď jej manžel pracoval v Nemecku, domov chodieval na päť dní do
mesiaca,onabolatohonázoru,žepôžičkabolalenvovýške15.000€,nevedela,načosipôžičkumanžel

zobral, predpokladala, že na podnikanie, podľa jej vyjadrenia sa s ňou o tom nerozprával. Samotná
odporkyňa na pojednávaní uviedla, že s manželom komunikovali, viedli spoločnú domácnosť, žili spolu.
Odporkyňa potvrdila aj tú skutočnosť, že pokiaľ jej manžel podnikal v Nemecku, domov zasielal finančné
prostriedky, okolo 500 - 1.000 €, pričom odporkyňa nemala vedomosť o tom, či mal vyšší príjem a ako
ho použil. Z výpovedí dlžníka (manžela odporkyne) súd zistil, že manželstvo s odporkyňou uzatváral

XX.X.XXXX, pričom s manželkou žil v spoločnej domácnosti, hospodárili spolu, mali spolu dieťa a
fungovali normálne. Svedok F. Y. potvrdil, že išiel pracovať do Nemecka, pričom dlhy mal v súvislosti
s tým, že bral úvery z nebankoviek, asi z dvoch, následne zobral úver v SLSP, bol to bezúčelový úver.
Tiež mal dlh, ktorý mu vznikol v súvislosti s daňovým úradom, a potom dlh v súvislosti s bytom. Svedok
potvrdil, že bola spísaná notárska zápisnica, o čom svojej manželke nepovedal, pričom od pána G. si
požičal finančné prostriedky. Uviedol, že mal možnosť ísť pracovať do Nemecka, kde bol majiteľ firmy,

ktorý mal záujem o 4 - 5 rokov skončiť s podnikaním, odísť preč a on mohol do tejto firmy vstúpiť, na čo
však potreboval určitý kapitál. Svedok uviedol, že manželka (odporkyňa) vedela o tom, že ide pracovať
do Nemecka, súhlasila s tým, aby tam išiel pracovať, a vedela aj o tom, že chce do tejto firmy vstúpiť.
To, že má dať na to finančné prostriedky, jej svedok nepovedal, pretože si myslel, že keby jej to povedal,
ona by s tým nesúhlasila. Svedok uviedol, že s manželkou finančne hospodárili spoločne, a to aj v čase,

keď on pracoval v Nemecku. Súd v konaní vypočul ako svedkov aj rodičov odporkyne, a to O. Š. a
Z. Š., ktorí zhodne potvrdili, že odporkyňa ich požiadal o pomoc v súvislosti s tým, že jej manžel má
daňový nedoplatok, na základe čoho oni mali záujem im pomôcť, a preto od svojich rodinných známych
si požičali finančné prostriedky, o čom uzavreli aj zmluvu o pôžičke, pričom následne, nakoľko sa jednalo
o dosť vysokú sumu, chceli mať určitú zábezpeku, a preto sa dohodli na tom, že F. Y. daruje svoj podiel

na byte ich dcére (odporkyni). Svedkyňa, O. Š., sa nevedela vyjadriť, či jej zať, F. Y., mal ešte nejaké
iné podlžnosti, ani k okolnostiam, pokiaľ sa týka jeho práce v Nemecku. Takisto k týmto okolnostiam sa
bližšie nevedel vyjadriť ani svedok Z. Š..

Úmysel ukrátiť veriteľa sa predpokladá pri právnych úkonoch, ktorými boli veritelia dlžníka ukrátení

a ku ktorým došlo medzi dlžníkom a osobami blízkymi, alebo ktoré dlžník urobil v prospech týchto
osôb. Aj tu však existuje zákonná výnimka, pričom uvedené neplatí, ak druhá strana, a to osoba
blízka, dlžníkov úmysel ukrátiť veriteľa ani pri náležitej starostlivosti by nemohla rozpoznať. Súd v
rámci konania vykonal dokazovanie, pokiaľ sa týka zisťovania náležitej starostlivosti a schopnosti
rozpoznať úmysel dlžníka zo strany odporkyne. Dôkazným bremenom zákon zaťažuje druhú stranu

odporovateľného úkonu, keďže ustanovuje, že domnienka neplatí len vtedy, ak druhá strana preukáže,
že ani pri náležitej starostlivosti nemohla rozpoznať úmysel dlžníka ukrátiť svojho veriteľa. Žalobcovi
stačí tvrdiť, že napadnutým úkonom došlo k jeho ukráteniu. Ak žalovaný (osoba blízka) mieni dosiahnuť
zamietnutie žaloby, musí dokazovať vynaloženie náležitej starostlivosti, ktorá však nepostačovala na
poznatky o úmysle dlžníka ukrátiť jeho veriteľa. V tejto spojitosti má žalovaný nielen povinnosť tvrdenia,

ale aj dôkaznú povinnosť a nadväzne aj dôkazné bremeno. Súd je toho názoru, že odporkyňa v danej
veci neuniesla dôkazné bremeno, nepreukázala, že ani pri náležitej starostlivosti nemohla rozpoznať
úmysel dlžníka ukrátiť svojho veriteľa. S manželom (dlžníkom) žila v spoločnej domácnosti, viedli
manželský život, finančne spolu hospodárili. Vzhľadom na to, že odporkyňa neuniesla dôkazné bremeno
na preukázanie podstatných skutočností, týkajúcich sa preukázania horešpecifikovaných skutočností,

súd návrhu navrhovateľa vyhovel a rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 OSP, podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo
veci úspech, súd prizná náhradu trov, potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti
účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Navrhovateľ mal v konaní úspech, preto mu súd priznal náhradu trov konania, a to na zaplatenom
súdnom poplatku vo výške 99,50 € a trovy právneho zastúpenia v zmysle Vyhlášky č. 655/2004 Z. z.
za dva úkony po 58,69 € (príprava a prevzatie veci, spísanie návrhu), dvakrát režijný paušál po 7,63 €
(úkony, realizované v r. 2012), dva úkony po 60,07 € (účasť na pojednávaní dňa 22.5.2013 a 8.7.2013)

a dvakrát režijný paušál po 7,81 € (úkony, realizované v r. 2013). Spolu trovy právneho zastúpenia vo
výške 268,40 €.O povinnosti odporkyne zaplatiť trovy konania do rúk právnej zástupkyne navrhovateľa súd rozhodol v
zmysle § 149 ods. 1 OSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho
súdu ku Krajskému súdu v Banskej Bystrici, a to v troch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri
všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu
sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ
domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno
odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám, uvedeným v § 221 ods. 1, konanie má inú vadu, ktorá

mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav
veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvého
stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený
skutkovýstavneobstojí,pretožesútuďalšieskutočnostialeboinédôkazy,ktorédoterazneboliuplatnené
(§ 205a), rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia vecí.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zák. č. 233/1995 Z. z. o exekútoroch a exekučnej
činnosti); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.