Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, May 2, 2013

Súd: Okresný súd Ružomberok
Spisová značka: 7C/107/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5912207091
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 05. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Renáta Krajčiová

ECLI: ECLI:SK:OSRK:2013:5912207091.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdRužomberoksamosudkyňouMgr.RenátouKrajčiovouvprávnejvecinavrhovateľa/žalobcu:

POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zast. advokátskou
kanceláriou Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, IČO: 36 864 421, proti
odporcovi/žalovanému: Slovenská republika, za ktorú koná Ministerstvo spravodlivosti SR, Župné nám.
13, Bratislava, v konaní o náhradu škody a náhradu nemajetkovej ujmy, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh z a m i e t a v celom rozsahu.

Odporcovi s a náhrada trov konania titulom hotových výdavkov n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 27.09.2012 uplatnil navrhovateľ voči odporcovi právo
na zaplatenie sumy vo výške 125,- Eur z titulu majetkovej škody a sumy vo výške 440,- Eur z

titulu nemajetkovej ujmy, pričom v odôvodnení svojho návrhu uviedol, že navrhovateľ ako oprávnený
subjekt navrhol zvolenému súdnemu exekútorovi vykonať exekúciu pre svoju pohľadávku, ktorá vznikla
neplnením záväzku vyplývajúceho zo zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX dlžníkom: T., pričom exekučné
konanie bolo vedené pod spis.zn. EX 13091/2010. Súdny exekútor podľa procesnej úpravy obsiahnutej
v Exekučnom poriadku, najmä podľa ust. § 44 ods. 1 Exekučného poriadku predložil návrh navrhovateľa
na vykonanie exekúcie spolu s exekučným titulom miestne a vecne príslušnému exekučnému súdu
- Okresnému súdu Ružomberok spolu so žiadosťou o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.
Exekučný súd túto žiadosť prijal na ďalšie konanie, čím došlo k zákonnému založeniu jeho povinnosti

zaoberať sa danou žiadosťou a rozhodnúť o nej v rámci priznanej právomoci a to v zákonom
ustanovenej dobe. Navrhovateľ poukázal na ustanovenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku v znení
účinnom od 1.6.2011 a tiež v znení účinnom od 1.6.2010 do 31.5.2011, pričom zdôraznil, že robil
sa rozdiel medzi exekučnými titulmi t.z. povinnosť exekučného súdu rozhodnúť o žiadosti súdneho
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie do 15 dní od doručenia takejto žiadosti nebola
založená vo vzťahu k notárskym zápisniciam a vykonateľným rozhodnutiam rozhodcovských komisií a
zmierov nimi schválených. Poukázal na skutočnosť, že disponuje exekučnými titulmi a to rozsudkami

Stáleho rozhodcovského súdu v zmysle z.č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní. Podľa odbornej
literatúry vykonateľným rozhodnutím rozhodcovskej komisie resp. zmierom ňou schváleným sa rozumeli
rozhodnutia o pracovných sporoch vydané rozhodcovskými komisiami v rozhodcovskom konaní podľa
§ 207 Zákonníka práce a vyhlášky č. 42/1975 Zb. s tým, že prejednávanie a rozhodovanie pracovných
sporov bolo ku dňu 1.2.1991 zrušené, avšak rozhodnutia rozhodcovských komisií a nimi schválené
zmiery ostali i naďalej vykonateľné, je to úplne iný právny inštitút ako rozsudok Rozhodcovského súdu,
ktorýjeexekučnýmtitulompodľainéhoustanoveniaOSPaneskôrEP.Poukázal,ževexekučnomkonaní

vedenom podľa označených procesných pravidiel je založená povinnosť exekučného súdu rozhodnúť
o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie do 15 dní od doručeniatakejto žiadosti, ak je exekučným titulom vykonateľné rozhodnutie Rozhodcovského súdu. Napokon
poukázal navrhovateľ na ustanovenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom od 1.2.2002 do
31.5.2010. V tomto prípade sa nerobil rozdiel medzi exekučnými titulmi t.z. Exekučný súd mal zákonnú

povinnosť rozhodnúť o žiadosti súdneho exekútora o udelení poverenia na vykonanie exekúcie do 15
dní od doručenia takejto žiadosti bez ohľadu na to, či exekučným titulom bolo rozhodnutie všeobecného
súdu rozhodnutie rozhodcovského súdu alebo napríklad notárska zápisnica. Navrhovateľ uviedol, že
exekučný súd napriek tomu, že vec ním prejednávaná nevykazovala prvky nadmernej právnej zložitosti
a nevyžadovala takú spoluprácu s účastníkmi konania, ktorá by mohla mať svojou komplexnosťou

podstatný vplyv na čas potrebný k posúdeniu a rozhodnutiu, rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia
a vykonanie exekúcie až dňa 14.1.2011 a to rozhodnutím o poverení t.z. po uplynutí zákonom
stanovenej lehoty - omeškanie viac ako 8 mesiacov, pričom neexistovala okolnosť, ktorá by umožňovala
exekučnému súdu postupovať sústredene a so zbytočnými prieťahmi tak, že k vydaniu rozhodnutia
pristúpil až po veľmi dlhej dobe. Nečinnosť okresného súdu nie je ničím ospravedlniteľná, pretože
počas špecifikovaného obdobia nevykonával vo veci také úkony, ktoré mali smerovať k odstráneniu

právnej neistoty, v ktorej sa poškodený v predmetnej veci počas súdneho konania nachádzal, čo je
základným účelom práva zaručeného v článku 48 ods. 2 Ústavy SR. Poškodený sa dozvedel o všetkých
okolnostiach priebehu skutkového deja, ktorý vyústil do spôsobenej škody po doručení upovedomenia
o začatí exekúcie.

Navrhovateľ si z dôvodu nesprávneho úradného postupu exekučného súdu uplatňuje náhradu

majetkovej škody, ako aj nemajetkovej ujmy v peniazoch, ktorú vyčíslil nasledovne:

- majetková škoda predstavuje náhradu účelne vynaložených nákladov spojených s jeho činnosťou
uskutočňovanou vo veci správy a udržateľnosti pohľadávky v období, ktoré zbytočne uplynulo medzi
doručením žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a rozhodnutím o nej a to vo výške
70 Eur (správa pohľadávky prostredníctvom pracovných výkonov zamestnanca pomocou informačného

systému), 40 Eur (udržiavanie a správa informačného systému), 50 Eur (administrácia listín a
komunikácia s pôvodným súdnym exekútorom), 15 Eur (administratívne spracovanie textov urgencií
adresovaných exekučnému súdu, na publikačné výdaje spojené s vyhotovením urgencií adresovaných
exekučnému súdu, poštovné a telekomunikačné výdaje spojené s urgovaním a kontrolou stavu konania
na exekučnom súde). Celkove vynaložil poškodený vo veci správy a vymáhania svoje pohľadávky v

období, ktoré zbytočne uplynulo medzi doručením žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
a rozhodnutím o nej sumu 125 Eur, ktorá by nezaťažila poškodeného, ak by exekučný súd postupoval
správne a pri rozhodovaní o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie by dodržal zákonnom stanovenú
dobu.

- nemajetková ujma v peniazoch predstavuje sumu 440 Eur, pretože samotné konštatovanie porušenia

práva na rozhodnutie o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v zákonnom stanovenej
dobe v spojení s porušením práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného článkom
48 ods. 2 Ústavy SR a práva na prejednanie veci v primeranom čase zaručeného článkom 6 ods. 1
Európskehodohovoruoochraneľudskýchprávazákladnýchslobôdniejedostatočnýmzadosťučinením
vzhľadom na ujmu spôsobenú nesprávnym úradným postupom, ktorý je dôsledkom nesústredenej

činnosti súdu takej intenzity, ktorá má za následok zbytočné prieťahy v konaní spojené so zásahom
do výkonu majetkových práv poškodeného. Márnym plynutím času boli reálne ohrozené legitímne
očakávania poškodeného, že správnym postupom súdu dôjde k vymoženiu jeho pohľadávky a taktiež
zánik povinného, zmarenie účelu konania pre stratu kontaktu s povinným, insolvencia povinného.

Náhradu nemajetkovej ujmy navrhovateľ vníma ako spravodlivú satisfakciu za konkrétne porušenie

jeho zákonných nárokov. Ďalej navrhovateľ poukázal aj na ďalšie dôvody na podporu svojej žiadosti
o náhradu nemajetkovej ujmy, a to neexistencia akéhokoľvek účinného vnútroštátneho prostriedku
nápravy spôsobilého reštituovať vzniknutú situáciu, resp. vyvolaný zásah do zákonných nárokov a
základných práv navrhovateľa v spojení s absolútnou nemožnosťou vrátenia strateného času vyvolala
u navrhovateľa, resp. u členov riadiacich orgánov spoločnosti, ako aj u jej majiteľov pocity frustrácie,

úzkosti, nespravodlivosti, neistoty a nedôvery v právo a rovnosť v spoločnosti, úplne zbytočné a
právne nezdôvodniteľné časové omeškanie v rozhodovaní exekučného súdu spôsobilo v súvislosti
s vymáhanou pohľadávkou aj jej príslušenstvom zánik ďalších plánovaných podnikateľských aktivít
navrhovateľa, ako aj zánik už vytvorených podnikateľských plánov. Nezákonným zásahom vyvolanásituácia ovplyvnila ďalšie podnikateľské postupy navrhovateľa a spôsobila neistotu v plánovaní ďalších
rozhodnutí, ktoré mohol prijať.

Všeobecný súd pri realizácii základného práva na súdnu ochranu je povinný aplikovať ústavnú

požiadavku jednoduchého práva, že každý má právo na rozhodnutie podľa relevantnej právnej normy.
V ďalšom navrhovateľ poukázal na nálezy Ústavného súdu SR týkajúce sa primeranosti požadovanej
výšky finančného zadosťučinenia vo veci porušovania práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov. Navrhovateľ si uplatnil ako primeranú náhradu nemajetkovej ujmy za vnútorné zásahy do
spoločnosti, ovplyvňovanie podnikateľského plánovania a rozhodovania sumu 440 Eur. Navrhovateľ

uskutočnil výpočet nároku alikvotným pomerom 55,32 Eur za každý mesiac omeškania v činnosti
exekučného súdu, a to práve na základe aplikácie vyššie uvedenej doktríny Ústavného súdu SR, teda
663,88 Eur za rok : 12 mesiacov v roku = 55,32 Eur za mesiac. V danej veci bol exekučný súd
bezdôvodne nečinný viac ako 268 dní. Navrhovateľ napokon uviedol, že v zmysle ustanovenia § 15 ods.
1 zákona č. 514/2003 Z.z. písomnou žiadosťou požiadal odporcu o predbežné prerokovanie nároku na
náhradu škody, do podania žaloby však odporca na žiadosť pozitívne nereagoval.

Odporca vo vyjadrení k návrhu doručenému tunajšiemu súdu dňa 29.4.2013 poukázal na zmätočnosť
podania navrhovateľa, keď v žalobe nie je uvedená spisová značka exekučného konania, chýbajú
relevantné údaje ako dátumy doručenia podaní na súd, ktoré majú význam pre posúdenie celej veci,
dátumy, kedy sa žalobca dozvedel o vzniku škody, keď odkazuje na exekučný spis, čím dôkaznú
povinnosť prenáša na súd, napriek tomu, že dôkazné bremeno znáša sám. Ďalej odporca poukázal

na skutočnosť, že nie je jasný ani titul nároku na náhradu škody, keď nie je zrejmé, či si uplatňuje z
titulu nesprávneho úradného postupu z dôvodu prieťahov alebo z dôvodu nerozhodnutia v zákonom
stanovenej lehote. Čo sa týka uvádzaných prieťahov v konaní, navrhovateľ neuviedol aké kroky
podnikol na odstránenie neželaného stavu, v druhom rade má za to, že všeobecný súd v konaní o
náhradu škody nie je oprávnený posudzovať prieťahy v konaní súdu, túto právomoc má iba predseda

súdu alebo Ústavný súd SR. V podmienke uplatnenia nároku na súde poukázal na to, že dňa
23.4.2012 boli odporcovi doručené prvé žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody
zo dňa 23.4.2012 a vzhľadom na to, že dňa 27.9.2012 bola okresnému súdu doručená žaloba vo
veci, je zrejmé, že žalobca ju nepodal po uplynutí 6-mesačnej lehoty, ale skôr. Ide o predčasne
uplatnený nárok na súde. Ministerstvo spravodlivosti SR adresovalo navrhovateľovi po doručení

žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody výzvy na doplnenie žiadostí, napriek
tomu navrhovateľ neposkytol žiadnu súčinnosť na predbežné prerokovanie podaných žiadostí a tým
zmaril akúkoľvek možnosť predbežne prerokovať nárok na náhradu škody, o ktorého prerokovaní sám
požiadal. Ministerstvo spravodlivosti SR ako orgán príslušný podľa § 4 ods. 1 písm. a) zákona č.
514/2003 Z.z. preto nárok navrhovateľa nepovažuje za predbežne prerokovaný. Ďalej odporca uviedol,

že ustanovenia zákona č. 514/2003 Z.z. ustanovujú všeobecné podmienky, pri splnení ktorých štát
zodpovedá za škodu spôsobenú orgánom verejnej moci pri výkone verejnej moci, a to nezákonné
rozhodnutia, resp. nesprávny úradný postup, vznik škody a príčinná súvislosť medzi nezákonným
rozhodnutím, resp. nesprávnym úradným postupom a vzniknutou škodou. Pre vznik zodpovednosti
štátu musia byť splnené všetky tri podmienky súčasne. K nesprávnemu úradnému postupu uviedol

odporca, že prax ukázala dávnejšie, že lehota na poverenie exekútora, je výraznou prekážkou toho, aby
mohli súdy objektívne posúdiť zákonnosť exekúcie a k exekučným titulom je notárska zápisnica alebo
rozhodcovský rozsudok, najmä v prípadoch existencie dôvodov podľa § 45 ods. 1 písm. c) z.č. 244/2002
Z.z. o rozhodcovskom konaní, čo sa prejavilo vo veľkom počte nezákonných exekúcií a zbytočného
vzniku trov exekučného konania. Poukázal na rozsudok Súdneho dvora EÚ (AsturcomC-40/08), ktorý

nevylučuje posúdenie zmluvnej podmienky aj v exekučnom konaní. Ďalej odporca poukázal na znenie
§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku účinného od 1.6.2011 resp. § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného
poriadku. Vzhľadom na túto právnu úpravu, ak bola žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
podaná na súd po 1.6.2011, nárok je v tejto časti neopodstatnený. Ďalej poukázal odporca na znenie
ustanovenia § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku pred dňom 1.6.2011. V samotnej dôvodovej

správe k novelizovanému ustanoveniu § 41 ods. 2 písm. b) Exekučného poriadku je uvedené ešte
správnosť aplikácie dotknutého ustanovenia na rozhodcovskú rozsudok ako exekučný titul osvedčila
svojim autentickým výkladom aj NR SR ako zákonodarný zbor SR. Ustanovenie § 41 ods. 2 písm. b)
Exekučného poriadku sa správne aplikoval na rozhodcovské rozsudku aj pred dňom 1.6.2011. Ďalej
odporca poukázal na judikatúru ústavného súdu SR sp.zn. I.ÚS 16/02, z ktorého vyplýva, že samotné

nedodržanie zákonom stanovenej lehoty neznamená automaticky prieťahy v konaní. Zo skutkových
okolností, ktoré sa týkajú rozhodovania o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie je zrejmé,že skúmanie vykonateľnosti rozhodcovských rozsudkov si vyžaduje osobitnú právnu úvahu najmä s
ohľadom na to, že tieto sa týkajú právnych vzťahov podliehajúcich režimu spotrebiteľských zmlúv. V
otázke existencie prieťahov v konaní poukázal odporca tiež na § 9 ods. 2 z.č. 514/2003 Z.z. v znení

účinnom od 1.1.2013 a konštatoval, že navrhovateľ nepreukázal, že by podal sťažnosť na prieťahy,
resp. žiadosť o prešetrenie vybavenia sťažnosti, že by existovalo právoplatné rozhodnutie vydané v
disciplinárnom konaní právoplatné rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva, či Ústavného súdu
SR, ktorými by bolo konštatované porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov,
preto nie je preukázaný nesprávny úradný postup spočívajúci v existencii prieťahov. Ako vyplýva zo

skutkových okolností uvádzaných navrhovateľom, navrhovateľ sa v niektorých prípadoch o škode musel
dozvedieť v období pred dňom 23.4.2009, teda v prípade, ak mala navrhovateľovi vzniknúť škoda práve
nesprávnym úradným postupom spočívajúcim vo vydaní poverenia na vykonanie exekúcie po uplynutí
15 dňovej lehoty, lehota na uplatnenie tohto nároku začala plynúť od 1. dňa po uplynutí zákonnej lehoty
na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie a uplynula po troch rokoch od tohto dňa. Vzhľadom na
uvedené odporca vzniesol námietku premlčania pri každom uplatnenom nároku pri ktorom došlo k

uplynutiu 15 dňovej lehoty na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie pred dňom 23.4.2009, t.j. tri
roky pred dňom, kedy boli odporcovi doručené prvé žiadosti o predbežné prerokovanie nároku.

Pokiaľ ide o materiálnu škodu vo výške 125 Eur poukázal odporca na ustanovenie § 17 ods. 1 zákona
č. 514/2003 Z.z., v zmysle ktorého sa uhrádza skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis
neustanovuje inak. Pre úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody je o.i. nevyhnutné preukázať

existenciu škody a jej výšku. Navrhovateľ vyčíslil výšku škody na základe paušalizácie reálnych vecných
nákladov, ktoré spočívajú v administratívnych výdajoch, funkčných výdajoch, mzdových výdajoch a
výdajoch spojených so stratou času zamestnanca a to bez ohľadu na dĺžku trvania prieťahov. Ako
podstatné zložky vyčíslenej sumy uviedol navrhovateľ správu pohľadávky prostredníctvom pracovných
výkonov zamestnanca pomocou informačného systému, udržiavanie a správu informačného systému

a administratívne spracovanie textov urgencií, publikačné výdaje, poštovné. Na základe ustálených
definícií skutočnej škody a ušlého zisku má odporca za to, že navrhovateľ doposiaľ neuniesol bremeno
tvrdenia tým, že nekonkretizoval, či si uplatňuje skutočnú škodu alebo ušlý zisk, pričom na preukázanie
vzniku škody by musel navrhovateľ produkovať dôkazy preukazujúce škodu pri každej individuálnej
pohľadávke. Požadovať paušálne sumy za navrhovateľom všeobecne uvedené činnosti je nesprávne

a účelové.

Pokiaľ sa navrhovateľ domáha aj náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch v pomernej výške k sume
663,88 Eur, čo predstavuje pomernú výšku k sume 663,88 Eur za rok prieťahov (suma, ktorú v
niektorých nálezoch priznal Ústavný súd SR), podľa toho ako dlho trvalo domnelé omeškanie, odporca
vo svojom vyjadrení poukázal na skutočnosť, že s poukazom na judikatúru Ústavného súdu SR je

potrebné uviesť, že poskytovanie finančného zadosťučinenia nie je automatické a podlieha podrobnému
skúmaniu prípadu zo strany Ústavného súdu. Každé prípadové okolnosti sú osobitné a vychádzať
z paušálnej sumy 663,88 eur, ktorá musí byť priznaná za každý rok prieťahov je nesprávna úvaha.
Ústavný súd SR prihliada aj na to, či sťažnosť predsedovi súdu viedla k náprave. Pokiaľ navrhovateľ
tento prostriedok nevyužil, je neprijateľné, aby sa priznávala náhrada nemajetkovej ujmy. Ďalej je

potrebné poznamenať, že vznik nemajetkovej ujmy u právnických osôb a fyzických osôb je odlišný.
Pocity členov riadiacich orgánov spoločnosti v podobe „frustrácie, úzkosti, neistoty a nedôvery“ sú
irelevantné v predmetnom konaní, keďže si náhradu škody a nemajetkovej ujmy uplatňuje spoločnosť
ako právnická osoba. Odporca uvádza aj „zánik podnikateľských aktivít a podnikateľských plánov“ ale
tieto bližšie nekonkretizoval a tiež neupresnil v čom a ako situácia „ovplyvnila ďalšie podnikateľské

postupy navrhovateľa“.

V ďalšom poukázal odporca na ustanovenie § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého výkon
práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať
do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi a teda nemožno
dospieť k záveru o potrebe priznať navrhovateľovi náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch ani v

prípade, ak by inak boli splnené predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu. S prihliadnutím na
charakteristiku podnikateľskej činnosti navrhovateľa považuje odporca za konanie v rozpore s dobrými
mravmi, pokiaľ si navrhovateľ uplatňuje nárok na náhradu škody voči štátu, keďže uplatnená škoda mala
navrhovateľovi vzniknúť práve pri spornej a negatívne vnímanej podnikateľskej aktivite navrhovateľa.
Taktiež odporca poukázal na neexistenciu príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom a

prípadnou škodou. Vzťah príčiny a následku musí byť preto priamy, bezprostredný, neprerušený, nestačíak je iba sprostredkovaný. Vychádzajúc zo základnej charakteristiky príčinnej súvislosti, ako priameho
a bezprostredného vzťahu príčiny a následku, nemožno tvrdiť, že žalobcovi vznikla škoda postupom
okresného súdu.

V súlade s ustanovením § 101 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) súd konal
a rozhodol v neprítomnosti navrhovateľa a jeho právneho zástupcu, ako aj v neprítomnosti odporcu.
Právny zástupca navrhovateľa elektronickým podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 2.5.2013
požiadal o odročenie pojednávania z dôvodu objektívneho porušenia zásady nestrannosti súdu a sudcu,
až do právoplatného rozhodnutia o otázke nestrannosti a otázke zákonného sudcu, žiadal, aby súd v

prejednávaní veci nepokračoval, pretože v konaní možno zatiaľ urobiť len také úkony, ktoré nepripúšťajú
odklad. Poukázal na skutočnosť, že mu doposiaľ neboli oznámené výsledky procesných postupov
sudcu a súdu, ktoré by boli základom pre spoľahlivé riešenie otázky zachovania nestrannosti súdu a
ustanovenianestrannéhozákonnéhosudcu.Súdžiadostinavrhovateľaozrušenietermínupojednávania
nevyhovel, nakoľko ju považuje za nedôvodnú a v tejto súvislosti poukázal tiež v plnom rozsahu na
svoju argumentáciu v prípise - oznámení zo dňa 3.4.2013 (č.l.35). Odporca svoju neúčasť písomne

ospravedlnil a súhlasil s prejednaním veci bez jeho prítomnosti podaním doručeným tunajšiemu súdu
mailom dňa 2.5.2013.

V rámci dokazovania sa súd oboznámil s obsahom listín založených v spise, ako aj s obsahom
pripojeného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 7Er/259/2010, pričom zistil a ustálil nasledovný skutkový a
právny stav:

Dňa 20.10.2010 bola doručená tunajšiemu súdu žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého,
Exekútorský úrad so sídlom Záhradnícka 62, 821 08 Bratislava o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, na základe exekučného titulu - rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu: č.k. SR 05090/10,
ktorý vydal Slovenská rozhodcovská, a.s., IČO: 35922761 dňa 18.6.2010 a ktorý sa stal vykonateľným
dňa 15.7.2010 a zápisnice spísanej pred súdnym exekútorom dňa 9.8.2010 vo veci oprávneného:

POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35807598, Pribinova 25, 811 09 Bratislava, proti povinnému: T., bytom
Textilná 6026/5, Ružomberok, pre vymoženie sumy 420 Eur, istiny s príslušenstvom, ďalej bola
priložená zápisnica spísaná pred súdnym exekútorom obsahujúca návrh na vykonanie exekúcie,
samotný exekučný titul a to rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu, plnomocenstvo na právne
zastupovanie oprávneného pri všetkých úkonoch v tomto exekučnom konaní, výpis z Obchodného

registra oprávneného ako aj Zmluva o úvere vrátane všeobecných podmienok poskytnutia úveru. V
nadväznosti na to tunajší súd prípisom zo dňa 28.10.2010 adresovaným Stálemu rozhodcovskému
súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s. Bratislava žiadal ho zaslať fotokópiu zmenky vystavenej
dňa 30.9.2009 zo spisového materiálu sp.zn SR 05090/10 v lehote 10 dní. Tento prípis súdu prevzal
Stály rozhodcovský súd dňa 8.11.2010. Vzhľadom k tomu, že Stály rozhodcovský súd na žiadosť

súdu žiadnym spôsobom nereagoval, tunajší súd prípisom zo dňa 9.12.2010 adresovaným Stálemu
rozhodcovskému súdu opätovne ho žiadal, aby predložil tunajšiemu súdu v lehote 5 dní fotokópiu vyššie
označenej zmenky. Tento prípis súdu prevzal Stály rozhodcovský súd dňa 20.12.2010. Dňa 21.12.2010
doručil Stály rozhodcovský súd spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s. tunajšiemu súdu požadovanú
listinu a to zmenku vystavenú dňa 30.9.2009 a to elektronickým podaním so zaručeným elektronickým

podpisom. V nadväznosti na to tunajší súd dňa 14.1.2011 pod č. 5508*013525 vydal poverenie pre
súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého na vykonanie exekúcie.

Podľa § 3 ods. 1 písm. d) zák. č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a zmene niektorých zákonov štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za
škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej

moci d) nesprávnym úradným postupom.

Podľa § 4 ods. 1 písm. a) bod 1 zák. č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci a zmene niektorých zákonov vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom
verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak
1. škoda vznikla v dôsledku rozhodnutia vydaného súdom alebo ak škoda bola spôsobená nesprávnym

úradným postupom súdu.Podľa § 9 ods. 1 a 2 zák. č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
mociazmeneniektorýchzákonovštátzodpovedázaškoduspôsobenúnesprávnymúradnýmpostupom.
Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon

alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone
verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených
záujmov fyzických osôb a právnických osôb; za nesprávny úradný postup sa nepovažuje postup alebo
výsledok postupu Národnej rady Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 86 písm. a) a d)
Ústavy Slovenskej republiky a postup alebo výsledok postupu vlády Slovenskej republiky pri výkone jej

pôsobnosti podľa čl. 119 písm. b) Ústavy Slovenskej republiky. Pri posudzovaní nesprávneho úradného
postupu súdu spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom
ustanovenej lehote, v nečinnosti pri výkone verejnej moci alebo v zbytočných prieťahoch v konaní možno
vychádzať len z výsledkov vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti
na prieťahy, z právoplatného rozhodnutia vydaného v disciplinárnom konaní, ktorým sa rozhodlo o
tom, že sudca sa dopustil disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok prieťahy v súdnom konaní,

právoplatného rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené
právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov alebo z právoplatného rozhodnutia Ústavného
súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, ktorým Ústavný súd Slovenskej republiky konštatoval,
že sa porušilo právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

Podľa § 17 ods. 1 a 2 zák. č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone

verejnej moci a zmene niektorých zákonov uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis
neustanovuje inak. V prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným
zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným
postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak.

Podľa § 19 ods. 1 veta prvá zák. č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone

verejnej moci a zmene niektorých zákonov právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa, keď
sa poškodený dozvedel o škode.

Podľa § 44 ods. 2 z.č. 233/1995 Z.z. Exekučného poriadku v znení účinnom od 1.6.2010 do 31.5.2011,
súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a
exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu

na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne
poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2
písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné
odvolanie.

Podľa § 41 ods. 2 písm. d) z.č. 233/1995 Z.z. Exekučného poriadku v znení účinnom od 1.6.2010
do 31.5.2011, podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade vykonateľných rozhodnutí
rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených.

Podľa § 45 ods. 1 písm. c), ods. 2 z.č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, súd príslušný na výkon
rozhodnutiaalebonaexekúciupodľaosobitnýchpredpisov16)nanávrhúčastníkakonania,protiktorému

bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie
zastaví ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je
objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. Súd príslušný na výkon
rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez
návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b) alebo c).

V prejednávanej veci si uplatňuje navrhovateľ náhradu majetkovej škody vo výške 125 Eur a
nemajetkovej ujmy v peniazoch vo výške 440 Eur, a to z dôvodu nesprávneho úradného postupu
exekučného súdu, ktorý nevydal poverenie pre súdneho exekútora na vykonanie exekúcie do 15 dní od
doručenia žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie súdnym exekútorom.Pri posudzovaní námietky premlčania vznesenej odporcom súd vychádzal z tej skutočnosti, že žiadosť
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola súdu doručená dňa 20.10.2010, pričom poverenie
súdneho exekútora bolo tunajším súdom vydané dňa 14.1.2011, hoci poverenie bolo doručené len

súdnemu exekútorovi, je zrejmé, že oprávnený ako účastník exekučného konania, ktorý inicioval
exekučné konanie, ktorý bol právne zastúpený v exekučnom konaní mal v spise k dispozícii informáciu
o škode, ktorá mu vznikla tým, že súd nevydal poverenie na vykonanie exekúcie do 15 dní od doručenia
žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie podľa jeho tvrdenia už dňom 15.1.2011 t.j. dňom
nasledujúcim po vydaní poverenia na vykonanie exekúcie. Návrh na súd bol podaný dňa 27.9.2012,

preto má súd za to, že návrh na začatie konania bol v predmetnej veci podaný včas a námietka
premlčania je nedôvodná.

K podmienke uplatnenia nároku na súde a to predbežnému prerokovaniu nároku na náhradu škody
príslušným orgánom v zmysle § 15 a nasledujúcich z.č. 514/2003 Z.z. súd poukazuje, že v zmysle
vyjadrenia odporcu dňa 23.4.2012 mu boli doručené prvé žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na
náhradu škody. Je pravdou, že už dňa 27.9.2012 bola tunajšiemu súdu doručená žaloba vo veci a teda

nebola podaná po uplynutí 6 mesačnej lehoty, ale skôr, súd však poukazuje, že je nepochybné, že ku
dňu rozhodovania súdu v tejto právnej veci rozsudkom vyhláseným na pojednávaní, lehota 6 mesiacov
uplynula.

Zákon č. 514/2003 Z.z. ustanovuje predpoklady zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú orgánom
verejnej moci pri výkone verejnej moci a to nesprávny úradný postup, vznik škody a príčinnú súvislosť

medzi nesprávnym úradným postupom a vzniknutou škodou, pričom pre vznik zodpovednosti štátu
musiabyťsplnenévšetky3podmienkysúčasne.Vtejtokonkrétnejvecisúdzistil,žepotom,čobolasúdu
dňa 20.10.2010 doručená súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým žiadosť o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie, na základe exekučného titulu - rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu, ku
ktorému bola pripojená Zmluva o úvere vrátane všeobecných podmienok poskytnutia úveru, súd vyzval

prípisom zo dňa 28.10.2010 Stály rozhodcovský súd spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s. na
zaslanie fotokópie zmenky vystavenej dňa 30.9.2009 zo spisu sp.zn. SR 05090/10 v lehote 10 dní. Tento
prípis súdu bol doručený Stálemu rozhodcovskému súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s. dňa
28.11.2010. Vzhľadom k tomu, že Stály rozhodcovský súd naň nereagoval, tunajší súd ďalším prípisom
zodňa9.12.2010urgovaltútosvojužiadosť,pričomstanovillehotu5dnínazaslaniefotokópieoznačenej

zmenky. Tento prípis súdu prevzal Stály rozhodcovský súd spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s. dňa
20.12.2010. Následne dňa 21.12.2010 doručil Stály rozhodcovský súd tunajšiemu súdu požadovanú
zmenku. Tunajší súd vydal dňa 14.1.2011 poverenie pre súdneho exekútora na vykonanie exekúcie.
Súd konštatuje, že poverenie na vykonanie exekúcie bolo udelené po uplynutí zákonom stanovenej 15
dňovej lehoty, ktorá uplynula dňa 4.11.2010, avšak tvrdenie navrhovateľa v návrhu na začatie konania,

že v danej veci bol exekučný súd bezdôvodne nečinný viac ako 268 dní je nepravdivé. Poverenie bolo
vydané 72 dní po uplynutí zákonnej 15 dňovej lehoty od doručenia žiadosti o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie. K námietke odporcu, že v danom prípade zákonná 15 dňová lehota na vydanie
poverenia súdnemu exekútorovi na vykonanie exekúcie neplatí, súd má za to, že dôvodná nie je
s poukazom na znenie ustanovenia § 41 ods. 2 písm. d) z.č. 233/1995 Z.z. v znení účinnom od

1.6.2010 do 31.5.2011, v zmysle ktorého exekúciu podľa tohto zákona možno vykonať aj na podklade
vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených, pričom právny inštitút
rozhodcovských komisií nemožno stotožňovať s inštitútom rozhodcovských súdov. V opačnom prípade
jednalo by sa o príliš extenzívny výklad predmetného ustanovenia zákona a to aj s prihliadnutím ku
skutočnosti, že v rámci historického kontextu s právnym inštitútom rozhodcovských komisií sa možno

stretnúť pri pracovných sporoch podľa zákonníka práce čo s predmetnou vecou vôbec nesúvisí, teda
súd uzavrel, že 15 dňová lehota v tomto prípade platí. Nie každé nedodržanie zákonnej lehoty sa
automaticky považuje za porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov v zmysle
judikatúry Ústavného súdu SR (II. ÚS57/01, I. ÚS46/01, I. ÚS66/02), súd poukazuje na charakter
rozhodovania v danej veci - udelenie poverenia súdnemu exekútorovi na vykonanie exekúcie. V tejto

súvislosti je potrebné podotknúť, že exekučným titulom predmetnej exekučnej veci bol rozhodcovský
rozsudok a s poukazom na ustanovenie § 45 ods. 1,2 z.č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní aj
bez návrhu zastaví súd exekučné konanie v prípade, ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka
rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje
dobrým mravom. Z tohto dôvodu exekučný súd za účelom preskúmania charakteru plnenia priznanéhorozhodcovským rozsudkom oprávnenému bol nútený vyžiadať si od Stáleho rozhodcovského súdu
spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s. fotokópiu zmenky vystavenej dňa 30.9.2009 zo spisového
materiálu sp.zn. SR 05090/10 a to za účelom skúmania, či nejde o plnenie objektívne nemožné, právom

nedovolené alebo odporujúce dobrým mravom. Súčinnosť zo strany Stáleho rozhodcovského súdu
nebola riadne a včas poskytnutá. V neposlednom rade súd poukazuje na pasívny prístup navrhovateľa
v rámci exekučného konania, keď súd na porušenie svojho práva žiadnym spôsobom neupozornil,
neobrátil sa na predsedu okresného súdu so sťažnosťou na zbytočné prieťahy v tomto konaní, resp.
nepodal ústavnú sťažnosť na Ústavný súd SR, keď je nepochybné, že jedná sa o účinné prostriedky

nápravy v prípade zbytočných prieťahov v konaní. Okrem toho súd poukazuje na právnu úpravu účinnú
ku dňu rozhodovania súdu a to ustanovenie § 9 ods. 2 z.č. 514/2003 Z.z., podľa ktorého pri posudzovaní
nesprávneho úradného postupu spočívajúceho v porušení povinnosti vydať rozhodnutie v zákonom
stanovenej lehote, možno vychádzať len z tam uvedených výsledkov šetrení resp. rozhodnutí, ktoré však
súdu navrhovateľ v tomto konaní nepredložil.

Súd tiež skúmal v konaní, či je prítomný ďalší nevyhnutný predpoklad zodpovednosti štátu za škodu

a to vznik majetkovej škody resp. nemajetkovej ujmy. Navrhovateľ vyčíslil majetkovú škodu celkom vo
výške 125 Eur, ktorá suma pozostáva z nákladov na správu pohľadávky prostredníctvom pracovných
výkonov zamestnanca pomocou informačného systému v sume 70 Eur, nákladov na dodržiavanie a
správu informačného systému v sume 40 Eur a napokon z nákladov na administratívne spracovanie
textov, urgencií adresovaných exekučnému súdu na publikačné výdaje spojené s vyhotovením urgencií

adresovaných exekučnému súdu, na poštovné a telekomunikačné výdaje spojené s urgovaním a
kontrolou stavu konania na exekučnom súde v sume 15 Eur. V prvom rade súd poukazuje, že nárok
na náhradu majetkovej škody v uvedenej výške navrhovateľ žiadnym spôsobom nepreukázal. Rovnako
súd tiež nemal preukázanú príčinnú súvislosť medzi tvrdeným nesprávnym úradným postupom a
vynaloženými nákladmi. Uvedené činnosti sú označené veľmi široko a všeobecne, chýba akákoľvek

súvislosť s exekučným konaním vedeným voči povinnému T.j ohľadom tvrdených zbytočných prieťahov
súdu. Vyčíslenie škody v tomto prípade nebolo podložené žiadnymi dôkazmi. Súd zamietol návrh
navrhovateľa na vykonanie dôkazu a to oboznámenie so znaleckým posudkom, ktorý zadal vypracovať
navrhovateľ k otázke vyčíslenia výšky vzniknutej škody v dôsledku v návrhu opísaných skutočností,
za ktoré zodpovedá odporca, nakoľko takého dokazovanie v tomto prípade je nadbytočné, keďže

nie je daná zodpovednosť za škodu pri výkone verejnej moci, nakoľko nebol splnený ani základný
predpoklad a to nesprávny úradný postup tunajšieho súdu. Okrem toho navrhovateľ súdu nepreukázal
zadanie vypracovania znaleckého posudku znalcovi z určitého odboru, určitého odvetvia s tým,
že navrhovateľ súdu nepreukázal ani skutkové okolnosti, ktoré uvádzal k vyčísleniu majetkovej
škody týkajúcej sa správy pohľadávky prostredníctvom pracovných výkonov zamestnanca pomocou

informačného systému, udržiavanie a správy informačného systému a administratívneho spracovania
textov, urgencií adresovaných exekučnému súdu, publikačných výdajov spojených s vyhotovením
urgencií adresovaných exekučnému súdu, poštových a telekomunikačných výdajov spojených s
urgovaním a kontrolou stavu konania na exekučnom súde v súvislosti s exekučným konaním vedeným
voči povinnej T., súd nevidí súvislosť navrhovaného znaleckého dokazovania s týmto konaním.

Pokiaľ navrhovateľ uplatňoval v konaní náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch táto bola v tomto
konkrétnom prípade vyčíslená vo výške 440 Eur, t.j. vo výške 55,32 Eur za každý mesiac omeškania
činnosti exekučného súdu na základe aplikácie doktríny Ústavného súdu SR, podľa ktorej pokiaľ ide o
zbytočné prieťahy v súdnom konaní je spravodlivé, ak sa na každý rok poznačený prieťahmi vzťahuje
satisfakcia vo výške 663,88 Eur. Podmienkou pre priznanie práva na náhradu nemajetkovej ujmy v

zmysle § 17 ods. 2 z.č. 514/2003 Z.z. je skutočnosť, že iba samotné konštatovanie porušenia práva
nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nesprávnym úradným postupom.
Súd nielenže vo svojom rozsudku nekonštatuje porušenie práva navrhovateľa - nesprávny úradný
postup, ale ani v konaní nemal preukázanú žiadnu nemajetkovú ujmu u navrhovateľa a ani splnenie
podmienky, že konštatovanie porušenia práva nie je dostačujúcim zadosťučinením. Pokiaľ navrhovateľ

poukazoval na riziko zániku povinného, riziko zmarenia účelu konania pre stratu kontaktu s povinným,
riziko insolvencie povinného, súd pripúšťa, že faktor času v týchto prípadoch môže byť rozhodujúci,
avšak podľa názoru súdu znova jedná sa len o všeobecné tvrdenia, ktoré nevychádzajú z konkrétnych
okolností tohto prípadu, t.z. netýkajú sa predmetného exekučného konania vedeného voči T., t.z. z
akého dôvodu hovorí o riziku smrti povinného - fyzickej osoby vo veku 29 rokov, akými skutočnosťami

odôvodňuje riziko zmarenia účelu konania pre stratu kontaktu s povinným, keď v tomto prípade skutočnejednalo sa len o ničím nepodložené tvrdenie. Napokon navrhovateľ neuviedol akými skutočnosťami
odôvodňuje tvrdené riziko insolvencie povinného, v prvom rade by sa tu mal vysporiadať s otázkou,
či povinný vôbec bol solventný v čase podania žiadosti o udelenie poverenia súdnemu exekútorovi.

Dôkazy k týmto otázkam navrhovateľ nepredložil ani nenavrhol žiadne vykonať. Okrem toho súd
poukazuje, že smrť povinného automaticky neznamená zánik možnosti povinného uspokojiť si svoju
pohľadávku, nakoľko môže byť zaradená do pasív dedičstva v dedičskom konaní. Čo sa týka pocitov
frustrácie, úzkosti, nespravodlivosti, neistoty a nedôvery v právo a rovnosť spoločnosti u navrhovateľa
resp. u členov riadiacich orgánov navrhovateľa tieto z vykonaného dokazovania vôbec nevyplynuli,

naviac existencia týchto pocitov je spochybňovaná skutočnosťou, že navrhovateľ na porušenie svojho
práva neupozornil spôsobom, ktorým by sa účinne mohla zjednať náprava (predseda okresného súdu,
Ústavný súd SR). Tvrdenie o zániku ďalších plánovaných podnikateľských aktivít žalobcu, o zániku
už vytvorených podnikateľských plánov, tvrdenie o hospodárskej strate na strane navrhovateľa, ale
aj na strane jeho majiteľov je takisto tvrdenie nepreukázané, tvrdené následky sú označené veľmi
široko a všeobecne, takisto chýba akákoľvek súvislosť s exekučným konaním iným voči povinnému T.

ohľadom tvrdených zbytočných prieťahov súdu, zároveň súd vyjadruje pochybnosť, či tvrdený zbytočný
prieťah súdu v predmetnom exekučnom konaní voči T. pre vymoženie sumy 420 Eur s príslušenstvom
môže mať taký ďalekosiahly dopad na oprávneného - obchodnú spoločnosť so základným imaním
vo výške 6 638 785 Eur. K tvrdeniu o ovplyvnení ďalších podnikateľských postupov navrhovateľa a
spôsobenie neistoty v plánovaní ďalších rozhodnutí, ktoré mohol prijať súd argumentuje rovnakým

spôsobom. Jepravdou,žepotrebanáhradynemajetkovejujmyvpeniazochmásvojzákladvpožiadavke
na spravodlivé usporiadanie vzťahov a dosiahnutie adekvátnej nápravy a primeranej satisfakcie za
porušenie základných práv a princípov právneho štátu, vždy ale je potrebné vychádzať z konkrétnych
skutkových okolností prípadu, ktoré tu však absentujú. Súd teda má za to, že neboli preukázané zákonné
predpoklady zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a to vznik nemajetkovej ujmy

u navrhovateľa, ani príčinná súvislosť medzi nemajetkovou ujmou a tvrdeným nesprávnym úradným
postupom. Okrem toho samotné vyčíslenie náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch navrhovateľom je
len mechanickým odôvodňovaním na základe pomeru z označených nálezov Ústavného súdu SR, kde
Ústavný súd SR priznal náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch za zbytočné prieťahy v trvaní jedného
roka v sume 663,88 Eur, podľa názoru súdu neobstojí, keďže vôbec nezohľadňuje konkrétne okolnosti

toho ktorého prípadu.

Z týchto dôvodov súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku, teda návrh
navrhovateľa zamietol v celom rozsahu ako nedôvodný.

O trovách konania súd rozhodol s poukazom na § 142 ods. 1 OSP tak, že odporcovi, ktorý mal vo veci
plný úspech, právo na ich náhradu nepriznal. Odporca, ktorý nebol zastúpený advokátom si náhradu

trov konania uplatnil vo svojom vyjadrení k podanému návrhu, preto mal súd povinnosť rozhodnúť o
trovách konania. Na pojednávaní konanom na tunajšom súde súd odporcovi priznal trovy konania titulom
hotových výdavkov, avšak odporca si v zákonom stanovenej lehote žiadne trovy konania nevyčíslil a
ani z obsahu spisu mu žiadne trovy nevyplynuli. Vyčíslenie trov konania je povinné nielen u advokáta,
ale aj u účastníka, ktorý nie je zastúpený advokátom. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov

konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia rozhodnutia,
ktorým sa konanie končí. Ak účastník v tejto lehote trovy konania nevyčísli, súd mu z úradnej povinnosti
prizná len náhradu trov konania, ktoré vyplývajú zo spisu, a to k okamihu vyhlásenia rozhodnutia,
ktorým sa konanie končí. Účastníkovi, ktorý v lehote troch pracovných dní nevyčísli trovy konania, a zo
spisu mu okrem trov právneho zastúpenia iné trovy nevyplývajú, súd náhradu trov konania neprizná.

V tomto prípade súd nie je viazaný podľa § 170 ods. 1 rozhodnutím o priznaní náhrady trov konania
tomuto účastníkovi v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Ide o výnimku z ustanovenia § 170 ods.
1, podľa ktorého uznesením je súd viazaný, len čo bolo vyhlásené, pokiaľ Občiansky súdny poriadok
neustanovuje inak. Táto výnimka umožňuje súdu v písomnom vyhotovení rozhodnutia uviesť namiesto
vyhláseného výroku o priznaní náhrady trov konania výrok o nepriznaní náhrady trov konania, nakoľko

tento výrok má povahu uznesenia.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho
súdu na Krajský súd v Žiline písomne v dvoch vyhotoveniach.

Podľa § 205 ods. 1,2 OSP, v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti

ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým
bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v
§ 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie
skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí,

návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods. 1 OSP).