Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, November 3, 2014

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 8To/101/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7514010059
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 11. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Michalanský
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2014:7514010059.3

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Michalanského a sudcov
JUDr. Karola Kučeru a JUDr. Daniely Mitterpákovej v trestnej veci proti obžalovanému N. V. pre prečin
zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Tr. zák., o odvolaní obžalovaného proti rozsudku
Okresného súdu Košice - okolie sp. zn. 3T/13/2014 zo dňa 28. 4. 2014 na verejnom zasadnutí konanom
v Košiciach dňa 3. novembra 2014 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr.por. z a m i e t a odvolanie obžalovaného N. V..

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Košice - okolie rozsudkom sp. zn. 3T/13/2014 zo dňa 28. 4. 2014 uznal obžalovaného
vinným z prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Tr. zák., ktorého sa mal dopustiť tak, že

v obci Zatín, okres Trebišov od 19. 3. 2012 do 31. 7. 2013 neprispieval riadne na výživu maloletých synov

N. V. a V. V. zverených do výchovy a starostlivosti matke F. S., žijúce v obci Nižná Kamenica, okres
Košice - okolie, hoci mu táto povinnosť vyplývala zo Zákona o rodine, pričom právoplatným rozsudkom
Okresného súdu Košice - okolie sp. zn. 19P/98/2012 zo dňa 12. 9. 2012 mu bola určená vyživovacia
povinnosť mesačne na každého zo synov v sume 100 eur, čím mu vznikol na výživnom dlh v sume 1
608,49 eur.

Bol mu za to podľa § 207 ods. 1 Tr. zák., § 36 písm. l/, písm. j/ Tr. zák., § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zák.
uložený trest odňatia slobody vo výmere 5 mesiacov a podľa § 49 ods. 1 písm. a/, § 50 ods. 1 Tr. zák.
mu bol výkon trestu odňatia slobody podmienečne odložený na skúšobnú dobu v trvaní 12 mesiacov.

Proti tomuto rozsudku zahlásil obžalovaný odvolanie do viny priamo na hlavnom pojednávaní dňa 28.
4. 2014, ktoré bližšie písomne a ani ústne neodôvodnil.

Obžalovaný na verejnom zasadnutí krajského súdu v svojom záverečnom návrhu uviedol, že doposiaľ
výživné nezaplatil, pretože nemal finančné prostriedky, do práce nastúpil 15. minulého mesiaca a od 18.
išiel na služobnú cestu, takže zatiaľ sa mu nepodarilo zarobiť a zaplatiť výživné.

Krajský prokurátor v svojom záverečnom návrhu navrhol odvolanie obžalovaného ako nedôvodné

zamietnuť. Uviedol, že obžalovaný mal od vyhlásenia rozsudku dostatok času, aby uhradil dlžné výživné
a podľa jeho vlastného vyjadrenia doposiaľ zaplatil len 100 eur.

Poškodená uviedla, že obžalovaný výživné nikdy platiť nebude, dlžná suma je 1600 eur podľa rozsudku,
avšak sú ďalšie mesiace, za ktoré výživné nezaplatil.Na podklade takto podaného odvolania krajský súd v zmysle ustanovenia § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal
zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako
ajsprávnosťpostupukonania,ktoréimpredchádzaloazistil,že odvolanieobžalovanéhoniejedôvodné.

V konaní, ktoré predchádzalo napadnutému rozsudku postupoval okresný súd v súlade s ustanoveniami
Trestného poriadku a vykonal na hlavnom pojednávaní všetky potrebné dôkazy, majúce význam pre
rozhodnutie o vine a treste, tieto dôkazy vyhodnotil v súlade s ustanovením § 2 ods. 12 Tr. por. a dospel
tak ku správnym skutkovým a právnym záverom.

V odôvodnení napadnutého rozsudku v súlade s ustanovením § 168 ods. 1 Tr. por. okresný súd jasne a
zreteľne vyložil, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové zistenia a akými
úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, pričom sa dôsledne zaoberal aj obhajobou
obžalovaného N. V..

Krajský súd si v celom rozsahu osvojil správne a zákonné odôvodnenie napadnutého rozsudku, nemal
žiadne pochybnosti o závere okresného súdu, že obžalovaný sa dopustil konania tak, ako je to uvedené
vo výrokovej časti napadnutého rozsudku a keďže sa so závermi okresného súdu stotožňuje, tak na
ne ako na správne a zákonné v podrobnostiach poukazuje.

Z predloženého spisového materiálu mal krajský súd preukázané a okresný súd to v priebehu
dokazovania na hlavnom pojednávaní správne zistil, že obžalovaný si neplní vyživovaciu povinnosť voči
maloletým deťom od mesiaca marec 2012. Zo správy súdneho exekútora JUDr. V. H. je zrejmé, že od
5. 3. 2013 do 14. 3. 2014 bola na základe vymoženia od obžalovaného matke zaslaná suma v celkovej
výške 1 791,51 eur. Správne ďalej okresný súd zistil, že obžalovaný od 1. 8. 2013 nie je zamestnaný a je

vedený ako uchádzač o zamestnanie na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny Trebišov od 16. 8. 2013.
Zo mzdových listov sú zároveň zrejmé sumy, ktoré boli obžalovanému mesačne na jeho účet vyplácané
v priebehu rokov 2012 a 2013, až do mesiaca júl 2013. Obžalovaný taktiež sám uviedol, že výživné na
synov dobrovoľne neplatil, pretože mal výdavky za advokátske služby, exekútora a ubytovanie.

Nepochybil okresný súd, keď dospel k záveru, že obžalovaný mal do 31. 7. 2013 pravidelný mesačný
príjem v dostatočnej výške na to, aby v období od 19. 3. 2012 do 31. 7. 2013 mohol súdom určené
výživné platiť, pričom za obdobie 17 mesiacov mal zaplatiť sumu 3 400 eur, prostredníctvom exekúcie
zaplatil sumu 1 791,51 eur a na výživnom tak dlhuje do 31. 7. 2013 sumu 1 608,49 eur.

Po zhodnotení vykonaných dôkazov sa krajský súd stotožnil so záverom okresného súdu, že obžalovaný
Norbert V. od 19. 3. 2012 do 31. 7. 2013 pravidelne neprispieval na výživu maloletých detí, čím naplnil
pojmové znaky prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Tr. zák. a to tak po stránke
objektívnej, ako aj po stránke subjektívnej, ktorú okresný súd v súlade s vykonaným dokazovaním
vyhodnotil ako priamy úmysel podľa § 15 písm. a/ Tr. zák.

Podrobne sa okresný súd vysporiadal aj s osobou obžalovaného a jeho predchádzajúcim životom a po
zohľadnení všetkých kritérií majúcich význam pre ukladanie trestu mu uložil trest odňatia slobody vo
výmere 5 mesiacov s podmienečným odkladom jeho výkonu vo výmere 12 mesiacov, ktorý považuje aj
krajský súd za trest spĺňajúci všetky kritériá tak z hľadiska individuálnej, ako aj generálnej prevencie.

To boli dôvody, pre ktoré krajský súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok
nie je prípustný.