Rozsudok ,
Potvrdzujúce, Zmenené Judgement was issued on Thursday, November 5, 2014

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 17Co/622/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3812223739
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 11. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Emília Zimová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2014:3812223739.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Emílie Zimovej a členov JUDr.
Gabriely Janákovej a Mgr. Ivana Kubínyiho v právnej veci navrhovateľa: EOS KSI Slovensko, s.r.o
Bratislava,Pajštúnskač.5,IČO:35724803,zast.TOMÁŠKUŠNÍR,s.r.oBratislava,Pajštúnskač.5,IČO:
36613843, proti odporcovi: Z. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom C., X. X. XA/X, za účasti vedľajšieho účastníka
nastraneodporcu:ZdruženienaochranuobčanaspotrebiteľaHOOS,IČO:42476778,sosídlomPrešov,

Námestie Legionárov 5, odporca a vedľajší účastník zast. JUDr. Andrejom Cifrom, advokátom so sídlom
v Lučenci, Ul. J. Kráľa č. 5/A, o zaplatenie 931,68 Eur s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľa proti
rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 27. mája 2013, č.k. 12C/75/2013-71, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu vo výroku o trovách konania m e n í takto:

Navrhovateľ j e p o v i n n ý zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania 384,87 eur, k
rukám JUDr. Andreja Cifru, advokáta, do troch dní.

Odporcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

V zostávajúcej časti rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Navrhovateľ j e p o v i n n ý zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi konania náhradu trov odvolacieho
konania v sume 59,08 eur, k rukám jeho právneho zástupcu, do 3 dní.

Navrhovateľ a odporca n e m a j ú právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd zamietol návrh, ktorým sa navrhovateľ domáhal proti odporcovi
zaplatenia istiny v sume 931,68 Eur s úrokom z omeškania 9,25 % ročne zo sumy 726,20 Eur od
29.6.2011 do zaplatenia. Uviedol, že navrhovateľ návrh zdôvodnil tým, že jeho právny predchodca
uzavrel s odporcom zmluvu č. 373081886, ktorou sa odporca zaviazal uhrádzať poskytnuté finančné

prostriedky v pravidelných mesačných splátkach riadne a včas. Odporca neplnil splátky v stanovených
termínoch, čím sa dostal do omeškania a ku dňu postúpenia pohľadávky dlhoval sumu 931,68 eur, ktorá
pozostáva z istiny 726,20 eur, riadneho úroku 2,22 eur, úroku z omeškania 194,40 eur a ostatného
príslušenstva 8,86 eur. Odporca uznal vyššie uvedený záväzok v Dohode o uznaní záväzku. Po
vykonanom dokazovaní súd dospel k záveru, že návrh navrhovateľa je potrebné zamietnuť. Právny
vzťah medzi účastníkmi považoval jednoznačne za spotrebiteľský vzťah. Vzhľadom k tomu, že odporca
a vedľajší účastník v konaní vzniesli námietku premlčania uplatneného nároku, zaoberal sa najskôrotázkou, či nárok navrhovateľa je premlčaný alebo nie je. Konštatoval, že navrhovateľ napriek výzve
súdu nedoložil do spisu listiny, z ktorých by bola zrejmá nielen konečná splatnosť úveru ako celku,
ale aj to, že odporcovi boli zo strany právneho predchodcu navrhovateľa vôbec poskytnuté peňažné

prostriedky a v akej výške, z čoho pozostáva žalovaná istina a kedy sa tá ktorá splátka stala splatnou.
Z prílohy č. 1 k Zmluve o postúpení pohľadávok mal za zistené, že pohľadávka navrhovateľa bola v
celom rozsahu splatná pred viac ako troma rokmi od podania návrhu na súd (30.11.2012), keďže ku dňu
postúpenia pohľadávky (28.6.2011), bol odporca v omeškaní so zostatkom pohľadávky už spolu 1183
dní. Navrhovateľ teda podal návrh na súde po uplynutí trojročnej premlčacej lehoty, preto jeho nárok súd

ako premlčaný zamietol. Pokiaľ navrhovateľ predložil do spisu dohodu o uzavretí splátkového kalendára
a uznaní záväzku, podpísanú odporcom, vyslovil názor, že týmto nedošlo k účinnému uznaniu záväzku
s následkami predĺženia premlčacej lehoty na dobu 10 rokov. Vychádzajúc zo skutkových okolností, za
akých odporca podpisoval uvedenú listinu, keď tento preukázateľne jej obsah nepoznal a pri podpise
uznania záväzku nevedel, či tento je alebo nie je premlčaný a navrhovateľ mal vopred pripravené znenie
vyhláseniaodporcuouznanízáväzku,hodnotiltakétokonanieakokonanievrozporesdobrýmimravmiv

zmysle § 4 ods. 8 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, pretože navrhovateľ využitím mylných
informácií dosiahol uznanie dlhu v záujme predĺženia premlčacej doby, pričom úmyslom navrhovateľa
bolo zabezpečiť si pre seba právne isté postavenie na úkor nevedomosti odporcu ako spotrebiteľa.
Takéto konanie považoval za nekalú obchodnú praktiku v zmysle § 8 ods. 4 zákona č. 250/2007 Z.z.,
ako aj za konanie rozporné s dobrými mravmi v zmysle § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka a predmetný

úkon za neplatný v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods.
1 O.s.p. tak, že vedľajšiemu účastníkovi konania a odporcovi, ktorí boli zastúpení tým istým právnym
zástupcom, priznal náhradu trov konania vedľajšieho účastníka v sume 118,52 eur a spoločné trovy
odporcu a vedľajšieho účastníka v sume 266,35 eur.

Proti rozsudku podal v zákonnej lehote prostredníctvom svojho právneho zástupcu odvolanie

navrhovateľ, ktorý navrhol jeho zmenu, prípadne zrušenie a vrátenie veci okresnému súdu na
ďalšie konanie. Súdu prvého stupňa vyčítal nesprávne právne posúdenie veci a nedostatočné
zistenie skutkového stavu. V odvolaní citoval ust. § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka a § 558
Občianskeho zákonníka. Zotrval na svojom stanovisku, že odporca podpísal dňa 10.2.2012 dohodu
o uzavretí splátkového kalendára a uznanie záväzku, prostredníctvom ktorej uznal svoj záväzok voči

navrhovateľovi vzniknutý zo zmluvy o vydaní a používaní platobnej karty, čo do dôvodu a výšky a
zaviazal sa splniť svoj záväzok. Vyslovil názor, že predmetná dohoda spĺňa všetky náležitosti, ktoré
zákon vyžaduje pre platnosť uznania dlhu zo strany dlžníka, teda má písomnú formu, vyplýva z nej
dôvod vzniku pohľadávky, výška pohľadávky a prísľub dlžníka. Zároveň odporca potvrdil vedomosť
o premlčaní dlhu a následkoch s tým spojenými. Došlo preto k nespochybniteľnému uznaniu dlhu,

pričom na to, aby nastali právne účinky spojené s uznaním práva podľa § 110 ods. 1 druhá veta zákon
nevyžaduje, aby dlžník mal v čase uznania vedomosť o premlčaní dlhu, keďže uznanie práva podľa §
110 ods. 1 druhá veta Občianskeho zákonníka nemožno stotožňovať s inštitútom uznania dlhu podľa
§ 558 Občianskeho zákonníka, čo potvrdzujú aj odlišné právne dôsledky, ktoré s nimi zákon spája.
Súdu prvého stupňa vyčítal, že sa stotožnil s jednostranným nepreukázaným vyjadrením, že odporca

o premlčaní dlhu a o následkoch premlčania nemal vedomosť, napriek tomu, že navrhovateľ predložil
dôkaz o uznaní. Odporca bol už dlhodobo v omeškaní, a preto jeho konanie nemožno považovať
za morálne a čestné, v dôsledku čoho nemožno súhlasiť s tým, aby takémuto konaniu bola zo strany
súdu poskytnutá ochrana. Predmetnou dohodou došlo k zmene obsahu záväzku zmluvných strán,
ktorá spočíva v tom, že odporcovi je umožnené splácať záväzok v splátkach, a teda dochádza k

zmene v spôsobe plnenia záväzku, pričom navrhovateľ ako postupník nemá postavenie dodávateľa v
zmysle spotrebiteľskej zmluvy. Z toho potom vyplýva, že ustanovenie dohody o tom, že odporca uznáva
svoj záväzok, nemohlo byť odporcovi vnútené ako neprijateľná podmienka v spotrebiteľskej zmluve
a na dohodu sa nevzťahujú ustanovenia o neprijateľných podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.
Odporca po tom, čo sa oboznámil s obsahom dohody, svojím podpisom svoj existujúci záväzok uznal a

vyjadril svoju vedomosť s premlčaním pohľadávky, pričom k podpisu dohody nebol žiadnym spôsobom
donútený a jej uzavretím nedochádza k zhoršeniu postavenia odporcu ako spotrebiteľa. Ďalej nesúhlasil,
aby bol zaviazaný na úhradu trov právneho zastúpenia odporcu aj vedľajšieho účastníka, pretože
odporcasizvolilsvojhoprávnehozástupcuažpotom,akodokonaniavstúpilvedľajšíúčastníkzastúpený
tým istým právnym zástupcom, pričom ich vyjadrenia sú v zásade rovnaké. Ďalej namietal, že vedľajší

účastník ako združenie na ochranu spotrebiteľa musí byť sám z podstaty svojej existencie schopný
poskytnúť právnu pomoc pri súdnych konaniach v spotrebiteľských veciach.Odporca sa k odvolaniu navrhovateľa písomne nevyjadril.

Vedľajší účastník navrhol rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdiť. Zotrval na dovtedajších
stanoviskách a citoval rozsudky Krajského súdu Prešov, Košice a Nitra, ako aj Banská Bystrica, týkajúce

sa obdobných vecí.

Krajský súd preskúmal vec v zmysle ust. § 212 ods. 1 O.s.p. a zistil, že rozsudok okresného súdu je
potrebné vo výroku o trovách konania podľa § 2202 O.s.p. zmeniť a v zostávajúcej časti podľa § 219
ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdiť. Vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania podľa § 214
ods. 2 O.s.p., podľa ktorého nie je potrebné nariaďovať pojednávanie odvolacieho súdu.

V prejednávanej veci vyplýva zo spisu, že odporca bol dlžníkom G. G., Z..G.., a to na základe Zmluvy

o vydaní a používaní platobnej karty zo dňa 17.10.2007 a Zmluvy o poskytnutí balíka produktov a
služieb pre fyzické osoby zo dňa 17.10.2007. č. 372841185. Navrhovateľ na základe zmluvy o postúpení
pohľadávky zo dňa 28.9.2011 nadobudol pohľadávku, pričom nárok sa stal splatným viac ako tri roky
pred podaním návrhu na súd.

Medzi účastníkmi bola uzavretá dohoda o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku dňa

10.2.2012, ktorou odporca uznal čo do právneho dôvodu a výšky záväzok voči navrhovateľovi, ktorý
vznikol na základe zmluvy uzatvorenej s pôvodným veriteľom, pričom dlžná suma pozostáva z istiny
726,20 Eur a nákladov na inkasné konanie vo výške 139,75 Eur.

Rozsudok alebo uznesenie, ktorým sa končí konanie vo veci samej, možno v zmysle ust. § 205 ods. 2
O.s.p. odôvodniť len okolnosťami uvedenými pod písmenami a/ - f/ citovaného zákonného ustanovenia.

Navrhovateľ vo svojom odvolaní výslovne neoznačuje ani jeden z tam uvedených dôvodov na odvolanie,
avšak uvádza, že podáva odvolanie z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci (dôvod na
odvolanie podľa § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p.) a nedostatočného zistenia skutkového stavu (dôvod na
odvolanie podľa § 205 ods. 2 písm. c/ O.s.p.).

Dôvod na odvolanie podľa § 205 ods. 2 písm. c/ O.s.p. je daný v prípade, ak účastník konania navrhol

dôkaz, ktorý by bol spôsobilý preukázať právne významnú skutočnosť pre rozhodnutie vo veci samej a
súd ho nevykonal, čím vzniká nedostatok v skutkových zisteniach, ktorý treba odstrániť.

V prejednávanej veci navrhovateľ neuvádza v odvolaní žiadne okolnosti, z ktorých by bolo možné
vyvodiť, že navrhol dôkaz spôsobilý preukázať právne významnú skutočnosť pre rozhodnutie vo veci
samej, pričom by nebol súdom prvého stupňa vykonaný. Táto okolnosť nevyplýva ani z obsahu zápisnice

o pojednávaní súdu prvého stupňa.

Dôvod na odvolanie podľa § 205 ods. 2 písm. c/ O.s.p. nebol preto uplatnený opodstatnene.

Dôvod na odvolanie podľa § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p. je podľa súdnej praxe daný v prípade mylnej
aplikácie a výkladu právnej normy na zistený skutkový stav alebo použitie právnej normy, ktorú na
skutkový stav vôbec nemožno použiť.

Vzhľadomnaobranuodporcuavedľajšiehoúčastníkanastraneodporcu,súdprvéhostupňasadôvodne
zaoberal charakterom uplatnenej pohľadávky a túto posúdil ako nárok zo spotrebiteľskej zmluvy. Právny
vzťah medzi účastníkmi je vzťah zo spotrebiteľskej zmluvy, preto je potrebné na tento právny vzťah
aplikovať ustanovenia, ktoré spravujú právne vzťahy spotrebiteľského charakteru. Tieto ustanovenia jepotrebné aplikovať aj na právne úkony, ktoré bezprostredne nadväzujú na spotrebiteľskú zmluvu, teda
aj na právny úkon uznania dlhu, na ktorej skutočnosti nič nemení postúpenie pohľadávky na iný subjekt.

V predmetnej veci, pokiaľ sa jedná o premlčanie, dochádzalo k premlčaniu jednotlivých mesačných

splátoksamostatneukaždejsplátky,pričomsúdprvéhostupňasprávneaplikovalpremlčaciudobupodľa
Občianskeho zákonníka, ktorá je trojročná. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že splatnosť všetkých
omeškaných splátok nastala viac ako tri roky pred podaním návrhu na súd, preto námietka premlčania
bola vznesená oprávnene.

Pokiaľ sa jedná o uznanie dlhu, súdna prax vychádza zo stanoviska, že dohoda o splátkach je
typickým formulárovým ošetrením vzniknutého stavu, kedy sa na podpis spotrebiteľovi predkladá

zdanlivo výhodný formulár o splátkach s podsunutou rozhodcovskou klauzulou. Pri vyhodnocovaní
praktikyveriteľasúdprihliadanaúroveňpriemernéhospotrebiteľa(SmernicaRadyaEP2005/29,bod18
preambuly), kedy hrozí nebezpečenstvo, že takýto spotrebiteľ podpíše dokument sledujúc dosiahnutie
splátok. V skutočnosti ide podľa citovanej Smernice o nekalú obchodnú praktiku a nie o odbornú
starostlivosť dodávateľa v záujme zvýšenia kvality života ľudí. Aj v danom prípade dohodu o uzavretí

splátkového kalendára a uznaní záväzku treba považovať za formulárový dokument, ktorý má zdanlivo
pôsobiť ako ústupok navrhovateľa vo forme povolenia splátok dlhu, avšak jeho cieľom je dosiahnutie
uznania záväzku a tým predĺženie premlčacej lehoty na uplatnenie nároku, ako aj dosiahnutie súhlasu
s rozhodcovskou doložkou. Z jej textu je zrejmé, že ide o formulár, ktorý navrhovateľ používa vo vzťahu
k neurčitému počtu dlžníkov. Na základe prípadov z praxe možno konštatovať, že ak dlžník podpisuje

takútodohodu,nerobítozdôvodu,abyuznalsvojzáväzok,aleabydosiaholsplátkysvojhodlhu.Uznanie
záväzku je cieľ sledovaný predovšetkým veriteľom a nie dlžníkom a keďže ide o predformulované tlačivo,
dlžník pri uzatváraní dohody o splátkach nemôže jeho obsah ovplyvniť.

Takáto dohoda je považovaná v praxi súdov Slovenskej republiky za rozpornú s dobrými mravmi.
Text dohody je podpísaný na dopredu navrhovateľom pripravený formulár, vytlačený drobným písmom,

ktorého obsah nemôže druhá strana ovplyvniť. Zároveň je vždy potrebné prihliadnuť aj na okolnosti,
za ktorých takýto úkon vznikol. Dohoda, týkajúca sa uznania dlhu, nebola iniciovaná odporcom ako
spotrebiteľom, ktorý jej uzavretím nič nezískal, ale naopak zhoršil svoje postavenie.

Konaním v rozpore s dobrými mravmi sa pre účel zákona o ochrane spotrebiteľa rozumie aj konanie,
ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenia

z pravidiel morálky, uznávanej pri predaji výrobku alebo poskytovaní služby, alebo môže privodiť
ujmu spotrebiteľovi pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe a výraznú nerovnosť
zmluvných strán, ako aj porušovanie zmluvnej slobody.

V prejednávanej veci k dobrovoľnému rozhodnutiu zo znalosti veci zo strany dlžníka uznať premlčaný
dlh nedošlo, ale naopak navrhovateľ v snahe reparovať pochybenie svojho právneho predchodcu,

spočívajúce v nepodaní návrhu na začatie konania pred uplynutím premlčacej doby a vyhnúť sa tak
možnej námietke premlčania a zamietnutiu žaloby inkorporoval do dohody o splátkach vyhlásenie o
uznaní dlhu bez podania vysvetlenia dlžníkovi.

Za daných okolností preto súd prvého stupňa postupoval správne, keď prihliadol na námietku premlčania
vznesenú odporcom a vedľajším účastníkom konania a návrh na začatie konania zamietol podľa § 100

ods.1Občianskehozákonníka,podľaktoréhosaprávopremlčí,aksanevykonalovdobevtomtozákone
ustanovenej.

Krajský súd preto rozsudok okresného súdu vo veci samej potvrdil.

Pokiaľ sa jedná o priznané trovy, súd prvého stupňa správne rozhodol tak, že odporcovi a vedľajšiemu
účastníkovi na strane odporcu patrí podľa § 142 ods. 1 O.s.p. náhrada trov konania pozostávajúca

z trov právneho zastúpenia. V danom prípade sú však vedľajší účastník a odporcovia zastúpený týmistým právnym zástupcom, preto je namieste namietané hľadisko účelnosti trov konania, ktoré bolo
potrebné posudzovať osobitne pri odporcovi a osobitne pri vedľajšom účastníkovi. Je totiž potrebné
mať na zreteli, že tieto subjekty vystupujú v konaní samostatne, každý sám za seba. V prípade

vedľajšieho účastníka, odvolací súd preskúmaním napadnutého rozhodnutia zistil, že súd prvého
stupňa opodstatnene považoval trovy vedľajšieho účastníka za účelne vynaložené na uplatňovanie
alebo bránenie práva. Ustanovenie § 93 ods. 2 O.s.p. umožňuje, aby ako vedľajší účastník sa popri
navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastnila občianskeho súdneho konania aj právnická osoba, ktorej
predmetomčinnostijeochranaprávpodľaosobitnéhopredpisu.Súčinnosťouod15.októbra2008zákon

zaviedol druhú skupinu subjektov, ktoré môžu vystupovať ako vedľajší účastníci v konaní. K tejto tzv.
druhej skupine subjektov vedľajšieho účastníctva, na rozdiel od prvej skupiny vedľajšieho účastníctva,
v ktorej musí ísť o hmotnoprávny záujem vedľajšieho účastníka na výsledku konania, sa hmotnoprávny
záujem na výsledku konania neskúma. Legitimáciu na vstup vedľajšieho účastníka do konania dáva
samotný zákon, keď ako vedľajší účastník vystupuje právnická osoba. Sú to aj prípady sporov o ochrane
spotrebiteľa, keď na strane spotrebiteľa môže vystupovať právnická osoba, ktorej predmetom činnosti

je ochrana spotrebiteľských práv podľa zákona č. 505/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa. Do konania
môže v zmysle ust. § 93 ods. 3 O.s.p. vstúpiť buď z vlastného podnetu alebo na výzvu niektorého
z účastníkov, urobenú prostredníctvom súdu. Podľa odseku 4 citovaného zákonného ustanovenia má
vedľajší účastník v konaní rovnaké práva a povinnosti ako účastník, avšak koná iba sám za seba.
VychádzajúczvýkladuÚstavyazákonaoochranespotrebiteľovotom,žesúčasťouochranyspotrebiteľa

v konaní pred súdom je aj účasť vedľajšieho účastníka opodstatňuje záver, že združenie spotrebiteľov,
keď uplatní základné právo na súdnu ochranu, má zásadne právo aj na náhradu trov konania, ktoré
súvisia s právnou pomocou poskytovanou advokátom. Takáto náhrada by mohla byť nepriznaná len v
prípade, ak niektoré úkony právnej pomoci spočívajúcej v zastúpení advokátom, boli zbytočné, resp.
neúčelné, ale táto náhrada nemôže byť nepriznaná len na základe toho, že združenie spotrebiteľov sa

dalo v konaní pred súdmi zastúpiť advokátom. Súd prvého stupňa preto v danej veci správne uzavrel,
že navrhovateľ je v zmysle § 142 ods. 1 veta prvá O.s.p. povinný nahradiť vedľajšiemu účastníkovi na
strane odporcu náhradu trov konania.

Vovzťahukodporcovivšakužodvolacísúdotázkuúčelnostinímvynaloženýchtrovkonaniaposúdilinak.
Konanie začalo podaním návrhu dňa 30.11.2012. Vedľajší účastník vstúpil do konania dňa 14.1.2013

od počiatku zastúpený právnym zástupcom a následne podal vo veci samej vyjadrenie doručené súdu
prvého stupňa dňa 12.4.2013. Po týchto úkonoch odporca udelili dňa 24.5.2013 všeobecnú plnú moc
na zastupovanie rovnakému právneho zástupcovi JUDr. Andrejovi Cifrovi, ktorý v konaní háji aj záujmy
vedľajšieho účastníka. Z uvedeného je zrejmé, že za situácie, kedy už na strane odporcu vystupovalo
na ochranu jeho práv spotrebiteľské združenie zastúpené advokátom, si odporca zvolil advokáta,

teda využil kvalifikovanú právnu pomoc. Odporca si tak zvolil advokáta za situácie, kedy mal právnu
pomoc advokáta už zabezpečenú prostredníctvom vedľajšieho účastníka vystupujúceho v konaní na
jeho podporu. Keďže odporca požadoval náhradu trov právneho zastúpenia, je zrejmé, že sa svojmu
advokátovi zaviazal za poskytnutú právnu pomoc zaplatiť. Pritom sa však odporcovi identickej právnej
pomoci dostávalo sprostredkovane cez vedľajšieho účastníka a odporca sa tak svojmu právnemu

zástupcovi zaviazal zaplatiť za službu, ktorej obsah sa odporcovi už dostal inou cestou. Pokiaľ sa teda
odporca zaviazal zaplatiť za právnu pomoc, ktorej identický obsah mu bol na jeho podporu poskytovaný
prostredníctvom vedľajšieho účastníka, boli tieto trovy odporcu neúčelné. Postup odporcu, ktorí si volia
platenú právnu pomoc v situácii, kedy sa mu identická služba dostáva bezplatne prostredníctvom
vedľajšieho účastníka je z pohľadu odporcu ekonomicky iracionálny, a tak sa javí, že v danej situácii nie

je účelom právneho zastúpenia odporcu poskytnutie právnej pomoci, pretože tá sa mu už dostala, ale iba
násobenie trov právneho zastúpenia za tú istú službu prostredníctvom zvyšovania počtu zastúpených
v tom istom konaní. V konaní, kde na strane účastníka vystupuje ako vedľajší účastník združenie na
ochranu spotrebiteľa a účastník i združenie využívajú platenú právnu pomoc advokáta s identickým
obsahom, sú účelne vynaložené trovy právneho zastúpenia len na strane toho, komu bola právna pomoc

v konaní poskytnutá skôr. Vzhľadom na uvedené odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvého
stupňa v časti, v ktorej bola odporcovi priznaná náhrada trov konania zmenil podľa ust. § 220 O.s.p. tak,
že odporcovi náhradu trov konania nepriznal pre ich neúčelnosť (§ 142 ods. 1 O.s.p.).

Rozhodnutie súdu prvého stupňa v časti náhrady trov konania nebolo vecne správne a odvolací súd
ho preto zmenil tak, že vo veci samej neúspešnému navrhovateľovi uložil povinnosť náhrady účelnevynaložených trov vedľajšieho účastníka vystupujúceho na strane úspešného odporcu (ust. § 142 ods.
1 O.s.p.).

Náhrada trov konania vedľajšieho účastníka priznal v sume, pozostávajúcej z náhrady trov právneho

zastúpenia v celkovej výške 384,87 eur. Navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal zaplatenia sumy
931,68 eur s príslušenstvom, preto základná sadzba tarifnej odmeny za 1 úkon právnej služby sa
určuje len z istiny a podľa ustanovenia § 10 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách
advokátov za poskytovanie právnych služieb, účinnej v čase vykonania úkonov právnych služieb,
predstavuje 51,45 eur. Právny zástupca vedľajšieho účastníka vykonal tri úkony právnej služby, a to

prípravaaprevzatiezastúpenia(§14ods.1písm.a/citovanejvyhlášky),vyjadreniekžalobnémunávrhu
(§ 14 ods. 1 písm. b/ citovanej vyhlášky) a zastupovanie na pojednávaní dňa 27.5.2013 (§14 ods. 1 písm.
c/ citovanej vyhlášky - za tento úkon odmena znížená o 50% podľa § 13 ods. 2 vyhl.č. 655/2004 Z.z.) )
za ktoré mu patrí tarifná odmena v celkovej výške 128,62 eur. Podľa § 16 ods. 3 citovanej vyhlášky patrí
právnemu zástupcovi vedľajšieho účastníka aj náhrada výdavkov na miestne telekomunikačné výdavky
a miestne prepravné vo výške 3 x 7,81 eur, spolu 23,43 eur. Podľa § 15 písm. a/ citovanej vyhlášky

patrí právnemu zástupcovi vedľajšieho účastníka aj náhrada cestovného v sume 65,14 eur a náhrada
za stratu času za 10 polhodín á 13,01 eur, spolu v sume 130,10 a 20% DPH z odmeny a náhrad v sume
69,45 eur (§ 18 ods. 3 citovanej vyhlášky). Trovy právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka v konaní
pred súdom prvého stupňa tak spolu predstavujú sumu 416,74 eur. V zmysle zásady reformatio in peius
(zákaz rozhodnutia k horšiemu), keďže odvolanie v časti proti trovám konania podal len navrhovateľ,

odvolací súd zaviazal navrhovateľa zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi trovy prvostupňového konania vo
výške, ako boli priznané súdom prvého stupňa, t.j. vo výške 384,87 eur.

O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1O.s.p. tak, že vedľajšiemu
účastníkovi na strane odporcu, ktorý bol v odvolacom konaní úspešný, priznal náhradu trov odvolacieho
konania v uplatnenej výške, spočívajúcej v odmene za právne zastúpenie podľa § 10 ods. 1 Vyhlášky

č. 655/2004 Z.z., za 1 úkon právnej služby: vyjadrenie k odvolaniu v sume 51,45 Eur + režijný paušál
7,81 Eur, spolu v sume 59,08 Eur.

Navrhovateľovi a odporcovi náhradu trov odvolacieho konania podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods.2 O.s.p.
nepriznal, vzhľadom na ich čiastočný úspech (neúspech) v odvolacom konaní.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku n i e j e odvolanie p r í p u s t n é .