Rozhodnutie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, October 30, 2014

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 4Co/813/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3813207551
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 10. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Lichnerová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2014:3813207551.1

Rozhodnutie

Krajský súd v Trenčíne v právnej veci navrhovateľa D. H. N., s.r.o., F.: XX XXX XXX, so sídlom G., B.
č. Xzastúpený Y. H., s.r.o., F.: XX XXX XXX, G., B. č. 5, proti odporkyni L. E., bytom E., Q. č. X/XX,
za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu: L. na ochranu občana spotrebiteľa E., F.: XX XXX
XXX, K., J. X. zastúpený advokátom Z.. M. U., X., J. H. č. X/A, o zaplatenie 361,69 eur s príslušenstvom,
o odvolaní navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Prievidza zo dňa 11. septembra 2013, č.k.

13C/76/2013-32 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti vo výroku o priznaní náhrady trov
konania vedľajšiemu účastníkovi p o t v r d z u j e.

Navrhovateľ je p o v i n n ý zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov odvolacieho konania
pozostávajúcu z trov právneho zastúpenia vo výške 16,11eur na účet právneho zástupcu vedľajšieho
účastníka JUDr. M. U., advokáta, č. účtu: XXXXXXXXXX/XXXX, VS: XXXXXXX, do troch dní.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa konanie zastavil. Ďalej rozhodol, že odporkyni náhradu
trov konania nepriznáva. Navrhovateľovi uložil povinnosť zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi na strane
odporcu náhradu trov konania pozostávajúcu z trov právneho zastúpenia vo výške 68,74 eur, na
účet právneho zástupcu vedľajšieho účastníka JUDr. M. U., advokáta so sídlom J. H. X/A, X., do
troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia. Zároveň rozhodol o vrátení súdneho poplatku

navrhovateľovi v sume 14,87 eur s tým, že vrátenie súdneho poplatku vykoná Daňový úrad Bratislava
po právoplatnosti tohto rozhodnutia. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že podaným návrhom sa
navrhovateľ domáhal voči odporkyni zaplatenia sumy 361,69 eur, s úrokom z omeškania v sume 60,66
eur, s 9,25% úrokom z omeškania ročne zo sumy 361,69 eur od 18.01.2013 do zaplatenia a náhrady
trov konania. Podaním zo dňa 20.05.2013 doručeným Okresnému súdu Prievidza dňa 23.05.2013
elektronicky a podpísaným zaručeným elektronickým podpisom vstúpil do konania vedľajší účastník

na strane odporcu Združenie na ochranu občana spotrebiteľa E., F.: XX XXX XXX, J. legionárov č. 5,
K.. Q. súd Prievidza vydal dňa 30.05.2013 č. k. 12Ro/114/2013-18 platobný rozkaz, ktorým odporkyni
uložil, aby do 15 dní odo dňa doručenia platobného rozkazu zaplatila navrhovateľovi sumu 361,69 eura
s úrokom z omeškania vo výške 60,66 eura, s úrokom z omeškania vo výške 9,25% ročne zo sumy
361,69 eura od 18.01.2013 do zaplatenia a na účet právneho zástupcu navrhovateľa nahradil trovy
právneho zastúpenia vo výške 82,48 eura a ostatné trovy konania vo výške 21,50 eura, alebo aby v

tej istej lehote podal odpor. Následne vedľajší účastník na strane odporcu podaním zo dňa 21.06.2013
doručeným súdu dňa 24.06.2013 podal odpor proti platobnému rozkazu, v ktorom najmä vzniesol
námietku premlčania navrhovateľom uplatneného nároku. Dňa 06.09.2013 bolo súdu doručené písomné
podanie navrhovateľa, ktorým navrhovateľ zobral svoj návrh v celom rozsahu späť, žiadal konanie
zastaviť a vedľajšiemu účastníkovi nepriznať náhradu trov konania. Zároveň žiadal o vrátenie súdneho
poplatku za návrh. Keďže navrhovateľ zobral svoj návrh o zaplatenie 361,69 eura s príslušenstvom v

celom rozsahu späť písomným podaním zo dňa 02.09.2013, doručeným súdu dňa 06.09.2013, t. j. eštepred začatím pojednávania vo veci samej, súd konanie vo veci podľa § 96 ods. 1 a 3 O.s.p. zastavil. O
náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 146 ods. 2 O.s.p. tak, že odporkyni náhradu trov konania
nepriznal, nakoľko jej v súvislosti s týmto konaním žiadne nevznikli, hoci mala na ne nárok v zmysle §

146 ods. 2 veta prvá O.s.p., keďže platí, že navrhovateľ procesne zavinil zastavenie konania. O trovách
vedľajšieho účastníka na strane odporcu rozhodol súd podľa § 146 ods. 2 veta prvá O.s.p. V zmysle
citovaného uznesenia platí, že ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný
uhradiť jeho trovy. Navrhovateľ svoj návrh vzal v tomto konaní späť bez toho, aby mu odporkyňa plnila,
čoho sa svoji návrhom domáhal, a preto z procesného hľadiska zásadne platí, že zavinil, že konanie

muselo byť zastavené, a teda je povinný nahradiť trovy konania vedľajšieho účastníka. Vedľajší účastník
v konaní riadne hájil práva odporkyne, na strane ktorej vystupuje, vo veci vzniesol námietku premlčania
a následne došlo zo strany navrhovateľa k späťvzatiu návrhu. Z toho je zrejmé, že u vedľajšieho
účastníka šlo o účelne vynaložené trovy konania, a preto súd navrhovateľovi uložil nahradiť vedľajšiemu
účastníkovitrovyprávnehozastúpeniapodľa§10ods.1,§14ods.1a§15písm.a)vyhláškyč.655/2004
Z. z. o odmenách a náhradách advokátov, a to vo výške 68,74 eur (prevzatie a príprava zastúpenia 26,56

eur + režijný paušál 7,81 eur a odpor zo dňa 21.06.2013 26,56 eur + režijný paušál 7,81 eur). Na základe
ustanovenia § 11 odsek 3 zákona o súdnych poplatkoch, sa poplatok splatný podaním návrhu na začatie
konania vráti, ak sa návrh vzal späť pred prvým pojednávaním. Navrhovateľ zaplatil súdny poplatok za
návrh na vydanie platobného rozkazu o zaplatenie 361,69 eura s príslušenstvom podľa položky 1 písm.
a) zákona o súdnych poplatkoch v sume 21,50 eur. Nakoľko zobral navrhovateľ svoj návrh vo veci späť

ešte pred začatím prvého pojednávania, v zmysle § 11 ods. 4 zákona o súdnych poplatok súd vracia
navrhovateľovi súdny poplatok krátený o 6,63 eur, t. j. súdny poplatok v sume 14,87 eur, prostredníctvom
príslušného daňového úradu po právoplatnosti uznesenia.

Proti tomuto uzneseniu v časti výroku o trovách konania vedľajšieho účastníka podal v zákonnej lehote
odvolanie navrhovateľ z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedol, že vedľajší účastník

- združenie na ochranu spotrebiteľa - musí byť sám z podstaty svojej existencie schopný poskytnúť
právnu pomoc pri súdnych konaniach v spotrebiteľských veciach. Združenia na ochranu spotrebiteľa
podľa § 25 zákona č. 250/2007 Z. z. majú pritom možnosť využívať aj určenú podporu ministerstva. Tieto
právne závery ustálil aj Krajský súd v Bratislave vo svojich rozhodnutiach, sp. zn. 5Co/26/2012 a sp. zn.
3Cob/259/2011, ktorý v obdobných prípadoch nepriznal vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov právneho

zastúpenia. Ako vyplýva z dôvodovej správy k zákonu č. 384/2008 Z. z., cieľom novelizácie Občianskeho
súdneho poriadku bolo posilniť ochranu spotrebiteľa v sporoch vyplývajúcich zo spotrebiteľských zmlúv
a umožniť širšiu ochranu osobám, na ochranu ktorých sú zriaďované rôzne právnické osoby najmä
združenia na ochranu spotrebiteľov. Navrhovateľ má za to, že úmyslom zákonodarcu bolo umožniť
kvalifikovanú ochranu spotrebiteľa priamo na ten účel zriadeným subjektom, ktoré budú spôsobilé

poskytnúť spotrebiteľovi kvalifikovanú pomoc, a ktoré budú v danej oblasti aj materiálne aj personálne
vybavené a odborne kompetentné. Navrhovateľ má z vlastných skúseností vedomosť, že združenie
vstupuje do množstva konaní bez ohľadu na stav konania a vôľu odporcu, a to oznámením o vstupe
združenia do konania, ktoré obsahuje žiadosť o zaslanie žaloby a návrh na priznanie trov konania.
Z uvedeného je zrejmé, že pred zaslaním oznámenia o vstupe do konania, združenie nemá žiadnu

vedomosť o prejednávanom prípade a len z označenia účastníkov usudzuje, že ide o spotrebiteľskú vec.
Vedľajší účastník viaceré procesné podania nadbytočne opakuje bez uvedenia nových, významných
skutočností vzťahujúcich sa na predmet sporu. Navrhovateľ poukázal na rozhodnutia Krajského súdu v
Košiciach, sp. zn. 6Co/141/2012, Krajského súdu v Banskej Bystrici, sp. zn. 17Co/91/2012 a Krajského
súdu v Bratislave, sp. zn. 9Co/420/2012. Zastáva názor, že trovy konania vedľajšieho účastníka nie sú

trovami účelne vynaloženými na uplatňovanie alebo bránenie práva. Združenie v predmetnom konaní
nevystupuje ani ako splnomocnený zástupca odporcov, pričom títo o vstupe združenia do konania
pravdepodobne ani nemali žiadnu vedomosť, čo vyjadril aj Krajský súd v Prešove v rozhodnutiach,
sp. zn. 13Co/35/2012 a sp. zn. 13Co/36/2012. Upozornil, že súd nepriznaním náhrady trov konania
vedľajšiemu účastníkovi neporušuje základné právo na právnu pomoc a rovnosť účastníkov v konaní

podľa čl. 47 ods. 2 a 3 Ústavy SR, keďže tieto trovy konania neboli účelne vynaložené a neboli ani v
príčinnej súvislosti s procesným postojom vedľajšieho účastníka k predmetu konania. Odmenu za úkony
právnej služby poskytnuté právnym zástupcom vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu v súdnej
veci navrhovateľ nepovažuje za účelne vynaložené trovy. Vo veci nie je podľa názoru navrhovateľa
možné aplikovať ani § 137 O.s.p., pretože združenie odporcu v konaní nezastupuje. Mal za to, že

v danom prípade je na mieste aplikácia ust. § 150 ods. 2 O.s.p., nakoľko ide o drobný spor a
trovy právneho zastúpenia sú značne neprimerané k výške žalovanej pohľadávky. Právne zastúpenievedľajšieho účastníka mal z týchto dôvodov za nadbytočné, účelové a nehospodárne. Navrhol, aby
odvolací súd napadnutý výrok o trovách konania zmenil tak, že vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov
konania neprizná. Zároveň si uplatnil trovy odvolacieho konania vo výške 19,33 eur.

Odporkyňa sa k odvolaniu navrhovateľa písomne nevyjadrila.

Vedľajší účastník vo vyjadrení k podanému odvolaniu navrhol, aby odvolací súd uznesenie súdu
prvého stupňa v jeho napadnutej časti potvrdil a navrhovateľa zaviazal k povinnosti zaplatiť aj náhradu
trov odvolacieho konania odporkyne vo výške 21,09 eur, a to za vyjadrenie k odvolaniu a režijný
paušál. Uviedol, že vedľajší účastník vstúpil legitímne do predmetného spotrebiteľského sporu na stranu
odporkyne, a to v súlade s § 93 ods. 2, 3 O.s.p. Svoj vstup do konania vedľajší účastník považoval

za opodstatnený, keďže spotrebiteľ bol v predmetnej veci úspešný v dôsledku jeho aktivity, a teda
z hľadiska samotného cieľa a poslania činnosti Združenia, ktorým je ochrana spotrebiteľa, sú trovy
konania, náhradu ktorých požadujú, objektívne účelné. Vedľajší účastník by bol rád, ak by sa prijala
taká vnútroštátna právna úprava, ktorá by súdu umožnila prihliadať na premlčanie pohľadávky ex offo
v súdnych konaniach proti spotrebiteľom alebo poučiť ich o možnosti premlčanie namietať. Považoval

za svoju povinnosť chrániť spotrebiteľa aj pred premlčanými nárokmi, a preto v každom spore, v ktorom
navrhovateľžalujepremlčanýnárok,vnášanámietkupremlčania.Odmietnutieichprávanaplnúnáhradu
trov konania by de facto znamenalo nemožnosť reálnej ochrany spotrebiteľov na súdoch. Účelnosť trov
vynaložených na právnu pomoc možno odvodiť z čl. 47 ods. 2 Ústavy, právo účastníka na náhradu
trov konania v úspešnom súdnom spore vyplýva z nálezov Ústavného súdu SR, napr. II. ÚS 78/03,

II.ÚS 31/04, II.ÚS 56/05, IV. ÚS 147/08, II.ÚS 122/09. Poukázal aj na rozsudok Najvyššieho súdu
SR, sp. zn. 5Cdo 71/2010 zo dňa 09.06.2010, rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici, č.k.
17Co/87/2011-71 zo dňa 25.04.2012 a rozhodnutie Krajského súdu v Prešove, sp. zn. 7Co/34/2012 zo
dňa 28.03.2012. Argumentáciu žalobcu, že vedľajší účastník- združenie na ochranu spotrebiteľa - musí
byť schopný poskytnúť právnu pomoc pri súdnych konaniach v spotrebiteľských veciach, považoval

za zjavne účelovú, nelogickú až absurdnú. Vedľajší účastník je pripravený dôsledne presadzovať a
chrániť oprávnené záujmy spotrebiteľov aj v súdnych konaniach, a to vystupovať proti dodávateľom
na základe princípu „rovnosti zbraní.“ Vstupom vedľajšieho účastníka do konania sa navrhovateľ zrazu
v súdnych konanich začína ocitať v postavení, v ktorom nachádza rovnocenného partnera v riešení
právnych otázok súvisiacich s prebiehajúcimi spormi, pretože priemerný spotrebiteľ sa nedokáže v

súdnom konaní náležite brániť a v dôsledku svojej neinformovanosti, prípadne nedostatku prostriedkov
na právne zastúpenie, rezignuje. Uviedol, že v predmetnej právnej veci sú uplatňované nároky proti
spotrebiteľovi, teda je nutné použiť normy spotrebiteľského práva aj výkladové pravidlá ich aplikácie.
V rámci spotrebiteľského práva pozitívny zásah štátu, ktorý je realizovaný spotrebiteľskou právnou
úpravou, kompenzuje nerovnováhu medzi dodávateľom a spotrebiteľom. Pri ochrane spotrebiteľa musí

zohraťúlohuajsúdnamocaplikačnoupraxou,atoajvotázkerozhodovaniaotrováchkonaniasubjektov,
ktoré vystupujú na ochranu spotrebiteľa.

Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania v
napadnutej časti vo výroku o náhrade trov konania vo vzťahu k vedľajšiemu účastníkovi podľa § 212
ods. 1, § 214 ods. 2 O.s.p., a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné.

Podľa ust. § 146 ods. 2 O.s.p., ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný
uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je
povinný uhradiť trovy konania odporca.

Povinnosť nahradiť trovy konania sa spravuje predovšetkým zásadou úspechu vo veci (§ 142 O.s.p.).
Ak však súd zastavuje konanie, pri rozhodovaní o náhrade trov konania zisťuje, či niektorý z účastníkov

konania zavinil, že konanie muselo byť zastavené. Zastavenie konania po späťvzatí návrhu, ku ktorému
došlopresprávanieodporcu,pričomnávrhbolpodanýdôvodne,zakladáprávonavrhovateľananáhradu
trov zastaveného konania. Dôvodnosť návrhu sa posudzuje procesne. Nerozhoduje, aký by bol výsledok
konania, keby nedošlo k späťvzatiu návrhu, ale to, či odporca splní to, čoho sa navrhovateľ domáha, a
len preto navrhovateľ vezme návrh späť. Zavinenie navrhovateľa zase môže spočívať v tom, že podal

návrh napríklad napriek tomu, že dlh bol splnený, a túto skutočnosť nezistil pred podaním návrhu, alebov tom, že návrh vzal späť bez toho, aby odporca splnil to, čoho sa návrhom domáhal, prípadne z iných
dôvodov.

V predmetnej veci sa navrhovateľ podaným návrhom domáhal voči odporkyni zaplatenia istiny v sume

361,69 eur s príslušenstvom. Súdu prvého stupňa bolo písomným podaním, doručeným dňa 06.09.2013,
podané späťvzatie návrhu navrhovateľa v celom rozsahu, ktorým žiadal konanie zastaviť. Vzhľadom na
uvedené je nesporné, že dôvodom zastavenia konania voči odporkyni bolo späťvzatie návrhu, pričom
navrhovateľ vzal svoj návrh na začatie konania späť bez toho, že by odporkyňa splnila to, čoho sa
podaným návrhom voči nej domáhal. Preto v zmysle ust. § 146 ods. 2 vetá prvá O.s.p. je navrhovateľ

povinný nahradiť odporkyni a vedľajšiemu účastníkovi trovy konania. Odporkyni preukázateľne žiadne
trovy nevznikli, a preto jej ich súd prvého stupňa nepriznal.

Čo sa týka náhrady trov konania vo vzťahu k vedľajšiemu účastníkovi, súd prvého stupňa o trovách
konania rozhodol podľa § 146 ods. 2 veta prvá O.s.p. tak, že vedľajšiemu účastníkovi priznal náhradu
trov konania pozostávajúcu z trov právneho zastúpenia vo výške 68,74 eur. Odvolací súd sa s týmto
právnym názorom súdu prvého stupňa stotožňuje. Aj podľa názoru odvolacieho súdu vedľajší účastník

tak, ako ktorákoľvek iná fyzická alebo právnická osoba, má právo zvoliť si advokáta, ktorý ho zastupuje
v konaní, v dôsledku čoho aj odvolací súd vedľajším účastníkom uplatnené trovy právneho zastúpenia
považoval za účelne vynaložené. Toto jeho právo vyplýva aj z Ústavy Slovenskej republiky, článok 47,
ods. 2. V danej veci vedľajší účastník vstúpil do konania v záujme ochrany spotrebiteľa - odporkyne.
Z obsahu spisu mal odvolací súd preukázané, že vedľajší účastník do konania riadne vstúpil, jeho

právny zástupca zastúpenie riadne prevzal a dňa 26.06.2013 doručil súdu prvého stupňa odpor proti
platobnému rozkazu Okresného súdu Prievidza zo dňa 30.05.2013, č.k.12Ro/114/2013-18, v ktorom
zároveň právne kvalifikovane vzniesol námietku premlčania, preto nie je dôvod na nepriznanie náhrady
trov právneho zastúpenia. V konaní na strane vedľajšieho účastníka odvolací súd nezhliadol ani dôvod
na aplikáciu ust. § 150 O.s.p., ako to v odvolaní navrhol navrhovateľ.

Z týchto dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti vo výroku o náhrade
trov konania vo vzťahu k vedľajšiemu účastníkovi podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správne potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol podľa ust. § 224 ods. 1, § 142 ods. 1, § 151 ods. 1 O.s.p.
tak, že úspešnému vedľajšiemu účastníkovi priznal náhradu trov odvolacieho konania vo výške 16,11
eur. Predmetom odvolacieho konania bola suma 68,74 eur, predstavujúca náhradu trov prvostupňového

konania, a preto vedľajšiemu účastníkovi patrí náhrada trov odvolacieho konania, spočívajúca v odmene
za právne zastúpenie podľa § 10 ods. 1, § 13a ods. 2 písm. b), § 16 ods. 3, vyhlášky č. 655/2004 Z. z. v
platnom znení, vypočítaná z tejto hodnoty za 1 úkon právnej pomoci (vyjadrenie k odvolaniu) 16,60 eur,
znížená na polovicu základnej sadzby, t. j. 8,30 eur za podanie vyjadrenia k odvolaniu + režijný paušál
7,81 eur, t. j. spolu trovy odvolacieho konania vo výške 16,11 eur.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne jednomyseľne .

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .