Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, October 28, 2014

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 6Co/95/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3111202273
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 10. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Stanislava Marková
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2014:3111202273.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Stanislavy Markovej a členiek JUDr.
Aleny Záhumenskej a Mgr. Martiny Trnavskej v právnej veci navrhovateľov : 1/ I.. J. B. a 2/ U.. R.
B., štátni občania Slovenskej republiky, obaja bytom W. XXXX/XX, A., zastúpení advokátom JUDr.
Jozefom Kováčikom, so sídlom Legionárska 2, Trenčín, proti odporcom 1/ I.. D. D., 2/ Mgr. J. D., štátni
občania Slovenskej republiky, obaja bytom F. XXXX/XX, A., zastúpení advokátskou kanceláriou JUDr.

M. Mareková, s.r.o. so sídlom Záblatská 28, Trenčín, IČO : 472 41098, o zaplatenie 1.680,- Eur s
prísl., na odvolanie odporcov proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 9. októbra 2013, č.k.
12C/174/2011-157, jednohlasne, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu vo výroku I., III., IV., a VII. p o t v r d z u j e.

Navrhovateľom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súdvbodeI.uložilodporcom1,2 zaplatiťnavrhovateľom 1,2 spoločneanerozdielnekaždému
po 528,75 Eur a 9% ročný úrok z omeškania zo sumy 391,87 Eur od 15.11.2009 do zaplatenia

a 5,75% ročný úrok z omeškania zo sumy 176,25 Eur od 1.2.2013 do zaplatenia, všetko do 15
dní po právoplatnosti rozsudku. V bode II. vo zvyšnej časti návrh navrhovateľov, ktorí žiadali každý
po 840 Eur s 9 % ročným úrokom z omeškania od 15.11.2009, zamietol. V bode III. uložil odporcom
v 1. a 2. rade zaplatiť spoločne a nerozdielne náhradu trov konania navrhovateľovi v 1. rade ako
náhradu iných trov konania sumu 62,06 Eur a náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 107,
01 Eur, do rúk jeho zástupcu JUDr. Jozefa Kováčika, v lehote 15 dní od právoplatnosti rozsudku.
V bode IV. uložil odporcom v 1. a 2. rade zaplatiť spoločne a nerozdielne náhradu trov konania

navrhovateľke v 2. rade a to 23,06 Eur ako náhradu iných trov konania a 107,01 Eur náhradu trov
právneho zastúpenia do rúk JUDr. Jozefa Kováčika, do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. V bode
V. uložil navrhovateľom v 1.a 2. rade zaplatiť súdny poplatok z rozšíreného návrhu po 11,50 Eur, na
účet tamojšieho súdu do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. V bode VI. uložil navrhovateľom 1 a
2 zaplatiť na účet tamojšieho súdu náhradu trov konania štátu, každý po 28,48 Eur, do 15 dní od
právoplatnosti rozsudku. V bode VII. uložil odporcom zaplatiť spoločne a nerozdielne náhradu trov

konania štátu vo výške 162,13 Eur , do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. V odôvodnení rozsudku
uviedol svoje skutkové zistenia, podľa ktorých navrhovatelia sú podielovými spoluvlastníkmi garáže súp.
č. XXXX, na parcele č. XXXX/XXX v k.ú. A., zapísanej na LV č. XXXX. Rozsudkom tamojšieho
súdu zo dňa 2.3. 2009, č.k. 5C/485/1999-325 v spojení s rozsudkom tunajšieho krajského súdu
zo dňa 25.8. 2009 č.k. 5Co/143/2009-345 bolo rozhodnuté, že navrhovatelia sú podielovými
spoluvlastníkmi garáže, vyššie identifikovanej , každý v podiele 1. Po právoplatnosti rozhodnutia súdu o
určení vlastníckeho práva navrhovateľov k predmetnej garáži, odporca v 1. rade odmietol garáž vypratať

a odovzdať navrhovateľom od nej kľúče. Mimoriadne opravné prostriedky, ktorými sa odporca bránilproti rozhodnutiam o určení vlastníckeho práva navrhovateľov neboli pre neho priaznivé. Okresný súd
dospel k záveru, že ak sa odporca z dôvodu mimoriadnych opravných prostriedkov domáhal aplikácie
ustanovenia § 3 odsek 1/ Občianskeho zákonníka pri posudzovaní uplatnených nárokov navrhovateľov

na vydanie bezdôvodného obohatenia, spočívajúceho v náhrade za užívanie garáže bez právneho
dôvodu, v danom prípade sa nemožno dovolávať uvedenej interpretačnej zásady. Poukázal tiež na
rozhodnutie vo veci sp. zn. 5C/485/1999, z ktorého je zrejmé, kto danú situáciu zapríčinil. Navrhovatelia
si v minulosti objednali stavbu garáže u Q. D., ktorý ju protiprávne odovzdal odporcom. Pri posudzovaní
výšky bezdôvodného obohatenia odporcov okresný súd vychádzal zo znaleckého posudku Ing. Q. I..

6/ 2012 zo dňa 21.12. 2012, podľa ktorého všeobecná hodnota nájmu predmetnej garáže za obdobie
troch rokov predstavovala 1057,50 Eur, z čoho každému z navrhovateľov patrí polovica t.j. 528,75
Eur , keďže navrhovatelia sú podielovými spoluvlastníkmi. Solidaritu uloženej povinnosti odporcov
odôvodnil tým, že odporcovia získali bezdôvodné obohatenie do BSM. Na skutkové závery aplikoval
okresný súd ustanovenie § 451 Občianskeho zákonníka. Pri posudzovaní omeškania odporcov s
plnením ich záväzku vychádzal z ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a dospel k záveru,

že títo sú v omeškaní odo dňa nasledujúceho po doručení výzvy navrhovateľov na zaplatenie. Od
tohto dňa sú povinní platiť navrhovateľom zákonný úrok z omeškania. O povinnosti navrhovateľov
doplatiť súdny poplatok z návrhu na začatie konania rozhodol podľa § 2 ods. 1 Zákona č. 71/1992
Zb. o súdnych poplatkoch. Rozhodnutie o náhrade trov konania vychádza z ustanovenia § 142 ods. 2
O.s.p. Navrhovateľom priznal pomernú časť trov konania zodpovedajúceho 26%, ktoré podrobne

špecifikoval podľa Vyhl. Č. 655/2004 Z.z. O náhrade trov konania štátu rozhodol podľa § 148 ods. 1
O.s.p. a o poplatkovej povinnosti navrhovateľov rozhodol podľa § 2 ods. 1 Zák. č. 71/1992 Zb.

Proti tomuto rozsudku podali odporcovia v 1. a 2. rade odvolanie v zákonnej lehote. Navrhli rozsudok
okresného súdu zmeniť a návrh navrhovateľov zamietnuť. Odvolaním napádali výrokové časti rozsudku
okresného súdu označené bodmi I., III., V., VI. a VII. Uplatnili odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2

písm. f O.s.p., spočívajúci v nesprávnom právnom posúdení veci. Uviedli, že za garáž zaplatili 80.000
Sk a chceli ju používať ako vlastnú v dobrej viere. Neužívali ju a nedorobili ju kvôli súdnemu sporu.
Navrhovatelia dodnes nezaplatili cenu za garáž, neuhradili ju ani na výzvu, a to je podstata ich
obohatenia. Vedú spor o zaplatenie kúpnej ceny na tamojšom súde. Vzhľadom na uvedené, žiadali aby
súd aplikoval ustanovenie § 3 Občianskeho zákonníka, keďže správanie navrhovateľov je v rozpore

s dobrými mravmi. Vymáhaná suma je imaginárna, neoprávnená a neopodstatnená, keďže k žiadnemu
obohateniu na ich strane nedošlo. Pokiaľ sa súd oboznámil s konaním o určenie vlastníckeho práva ku
garáži mal zohľadniť zavinenie staviteľa Q. D., proti ktorému sa oni nemohli brániť, a preto im bola
súdom odobratá garáž. Podľa ich názoru, im bolo ukrivdené. Zaplatili za Q. D. všetky súdne trovy,
ktoré už dnes prevyšujú sumu 3.000 Eur a súd im ešte uložil platiť za obohatenie, ktoré im nevzniklo.

Navrhovatelia nevyužili možnosť písomne sa vyjadriť k podanému odvolaniu.

Krajský súd preskúmal vec v intenciách ustanovenia § 212 ods. 1 O.s.p., v medziach podaného
odvolania a jeho dôvodov a dospel k záveru, že rozsudok okresného súdu je potrebné ako vecne
správny potvrdiť podľa § 219 ods. 1 O.s.p. O odvolaní odporcov rozhodol bez nariadenia pojednávania
odvolacieho súdu podľa § 214 ods. 2 O.s.p., v zmysle ktorého pojednávanie nebolo potrebné nariadiť.

Odvolací súd zistil, že rozsudok okresného súdu je z hľadiska skutkového a právneho záveru
správny, jeho odôvodnenie zodpovedá zákonným kritériám podľa § 157 ods. 2 O.s.p., je správne, úplné
a presvedčivé, preto podľa § 219 ods. 2 O.s.p. sa odvolací súd s odôvodnením rozsudku okresného
súdu plne stotožnil a v podrobnostiach naň poukazuje. Súčasne k uplatneným dôvodom odvolania
odporcov považuje za potrebné uviesť nasledovné :

Odporcovia deklarovali odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p. , ktorý spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci okresný súdom. Nesprávne právne posúdenie, podľa ich názoru, vidia v tom,
že okresný súd pri posudzovaní a rozhodovaní o uplatnenom nároku neaplikoval ustanovenia § 3
Občianskeho zákonníka, t.j. že uplatnený nárok navrhovateľov na vydanie bezdôvodného obohatenia
je v rozpore s dobrými mravmi, pretože oni sa žiadnym spôsobom neobohatili, za garáž zaplatili Q. D.,

pritom ju ani neužívali. Na druhej strane navrhovatelia za garáž nezaplatili a od nich žiadajú obohatenie.Ustanovenie § 205 ods. 2 O.s.p. určuje taxatívne dôvody, ktorými možno odôvodniť odvolanie proti
prvostupňovému rozhodnutiu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej.

Odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p., nesprávne právne posúdenie veci, je spôsobilým

odvolacím dôvodom vtedy, keď prvostupňový súd aplikoval na zistený skutkový stav nesprávny
právny predpis, alebo síce aplikoval správny právny predpis, ale ho nesprávne interpretoval.

Podľa ustanovenia § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich z
občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov
iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. Výkonom subjektívnych práv a právnych povinností
sa rozumie uplatňovanie subjektívneho práva správaním v medziach občianskoprávnych predpisov a

ktoré súčasne smeruje k účinkom, ktoré objektívne právo sleduje.

Ak je oprávnený subjekt rušený pri výkone svojho subjektívneho práva, najmä ak niekto iný mu
odopiera splnenie svojej povinnosti , môže sa oprávnený subjekt dovolať ochrany svojho subjektívneho
občianskeho práva na povolanom orgáne, predovšetkým na súde. Zákonná úprava súčasne určuje, že
výkon práva v konkrétnom prípade nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi - contra bonos mores.

Pojem dobré mravy zákon nevymedzuje, sú to však pravidlá morálneho charakteru a vo sfére
občianskeho práva pôjde predovšetkým o vzájomnú slušnosť, vzájomné rešpektovanie a potrebnú
mieru tolerancie, všetko v spoločensky najvhodnejšej a najprijateľnejšej miere. Jednotlivé mravné
pravidlá za rôznych okolností môžu byť rôzne hodnotené a podliehajú aj spoločenskému vývoju. Pri
hodnotení je potrebné mať na zreteli konkrétny individuálny prípad a nezáleží pritom na subjektívnom

názore jednotlivca, ale na hodnotení spoločenskom, objektivizovanom .

Právna prax nevylučuje, aby so zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu sa prihliadalo celkom
výnimočne i k okolnostiam spočívajúcich v osobe alebo v pomeroch účastníka, ktorý sa ochrany
domáha pred neoprávneným zásahom. Musí však ísť o také okolnosti, ktoré svojou závažnosťou tento
mimoriadny ohľad vyžadujú. Je však potrebné zvlášť starostlivo dbať o to, aby ten, kto sa ich dovoláva

sám sa nesprával v rozpore s dobrými mravmi ( Zborník IV, s. 471).

V prejednávanej veci sa odporcovia dovolávajú toho, aby súd odmietol poskytnúť ochranu
navrhovateľom , ktorí vlastnícke právo ku garáži nemohli napĺňať pre správanie sa odporcov.
Títo na výzvu navrhovateľov, aby im odovzdali garáž, ku ktorej bolo určené vlastnícke právo
navrhovateľov súdnymi rozhodnutiami ( viď vyššie označené konanie), odpovedali, že podali

dovolanie proti rozsudkom súdov a ak budú úspešní, chcú sa dohodnúť na cene nájomného Odporcovia
v dovolacom konaní neboli úspešní, pretože ich dovolanie bolo odmietnuté. Odporcovi v 1. rade bola
ako zjavne neopodstatnená odmietnutá aj ústavná sťažnosť. Predmetnú garáž odporcovia neodovzdali
navrhovateľom, neodovzdali kľúče a nevypratali, ako to sám odporca v 1. rade odôvodňoval kvôli tomu,
že dúfali v úspech vo veci v konaniach o ich dovolaní, resp. ústavnej sťažnosti.

Vzhľadom na uvedené správanie odporcov, ktorí vylúčili navrhovateľov z výkonu svojho vlastníckeho
práva - teda oprávnení vec držať, užívať, disponovať s ňou ( § 123 Občianskeho zákonníka), aj
keď bolo právoplatne súdnym rozhodnutím určené vlastnícke právo navrhovateľov, nie je možné podľa
názoru odvolacieho súdu dovolávať sa posudzovania návrhu navrhovateľov na náhradu za užívanie ich
vlastníctva ( ako náhradu za užívanie veci bez právneho dôvodu) za výkon práva v rozpore s dobrými

mravmi.

Je potrebné zdôrazniť, že vlastnícke právo má absolútnu povahu a je chránené ústavou, preto aj jeho
rušeniu a prípadnej náhrade za znemožnenie výkonu vlastníckeho práva je potrebné venovať náležitú
pozornosť, a to aj z aspektu prevencie, čo nepochybne vyplýva aj z funkcie súdneho rozhodnutia.Neoprávnený majetkový prospech je definovaný v ustanovení § 451 Občianskeho zákonníka. Medzi
skutkovú podstatu patrí aj plnenie bez právneho dôvodu, čo je aj daný prípad. Obrana odporcov , že v
skutočnosti predmetnú garáž ani nevyužívali, teda sa bezdôvodne neobohatili, nie je akceptovateľná.

Bezdôvodné obohatenie totiž vzniká i tomu, kto svojím správaním dosiahol na úkor vlastníka postavenie
držiteľa veci tým, že v tomto prípade garáž, odporcovia uzamkli, čím sa stala prístupná len im a pre ich
potreby a to bez ohľadu na to, ako ju skutočne využívali.

Výška bezdôvodného obohatenia sa potom správne odvíja od výšky nájomného zodpovedajúceho
nájomnej zmluve obvyklej v danom mieste a čase.

Odporcami uplatnený odvolací dôvod preto v prejednávanej veci bol uplatnený neopodstatnene, preto

bolo potrebné rozsudok okresného súdu vo veci samej - bod I. výroku, ako aj súvisiace výroky III.,
IV. a VII. potvrdiť.

Okresný súd rozhodol vo veci samej správne a správne sú aj súvisiace výroky o náhrade trov konania
podľa § 142 ods. 2 O.s.p. a to vo vzťahu medzi účastníkmi konania a podľa § 148 ods. 1 O.s.p. vo vzťahu
k štátu. Okresný súd rozhodoval o náhrade trov konania podľa pomeru úspechu účastníkov, pretože

úspech každého zo strán bol iba čiastočný.

V odvolacom konaní boli úspešní navrhovatelia, ktorí právo na náhradu trov konania neuplatnili, preto
podľa § 224 ods. 1 a § 151 ods. 1 O.s.p. náhrada trov konania proti odporcom nebola priznaná.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.