Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, October 27, 2014

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 2Co/86/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8313216094
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mariana Muránska

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2014:8313216094.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany Muránskej a sudcov

JUDr. Jozefa Angeloviča a JUDr. Daniely Babinovej v právnej veci žalobcu Profi Credit Slovakia, s.r.o. so
sídlom v Bratislave, Pribinova 25, zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr. Andrea Cviková, s.r.o.,
Kubániho 16, Bratislava, proti žalovanej O. V., nar. XX.XX.XXXX, V. nad R. XXX, o zaplatenie 547,82
Eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Humenné zo dňa 21.02.2014 č.k. 21C
10/2014 - 34 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

Nepriznáva účastníkom náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa žalobu zamietol a náhradu trov konania žalovanej nepriznal.

V dôvodoch rozhodnutia prvostupňový súd poukázal na to, že predmetom konania je zaplatenie

pohľadávky z poskytnutého úveru a jedná sa o spotrebiteľský právny vzťah. Pri spotrebiteľských
právnych vzťahoch sa použije právna úprava, ktoré je výhodnejšia pre spotrebiteľa, a to bez ohľadu
na to, či ide o právny vzťah z Obchodného zákonníka, Občianskeho zákonníka alebo iného zákona.
Zdôraznil, že pri peňažných úveroch, resp. pôžičkách je samozrejmé, že sa poskytujú za odmenu,
pričomtoutoodmenoujespravidlazmluvný,resp.dohodnutýúrok,ktorývyjadrujeodmenuzaposkytnutý
úver. V tomto prípade predstavuje táto dohodnutá zmluvná odmena jednak poplatok za uzavretie
revolvingového úveru, ako aj odplatu, ktorá v percentuálnom vyjadrení predstavuje celkovo výšku

75,48 % ročne a táto je niekoľkonásobne vyššia ako obvyklá priemerná výška úrokov poskytovaných v
obchodných bankách pri podobných úveroch v danom období. Dojednania v zmluve o revolvingovom
úvere a o zmluvných dojednaniach o takejto vysokej zmluvnej odmene považuje súd za rozpor s
dobrými mravmi a teda za neplatný, pretože odmena zjavne je vyššia ako bola priemerná úroková
sadzba poskytovaná obchodnými bankami v tomto období. Poukázal na § 3 ods. 1 a § 39 Občianskeho
zákonníka, keď v tejto časti ide o neplatný právny úkon a ide o absolútnu neplatnosť, na ktorú súd
prihliada z úradnej moci. V danom prípade sa nejedná o primeranú výšku odplaty za poskytnutie

peňažnej istiny dlžníkovi a nejde o zhodnotenie, ktoré je obvyklé. Za neprimeranú a odporujúcu dobrým
mravom je taká výška odmeny, resp. úrokov za poskytnutie peňažných prostriedkov, ktorá podstatne
presahuje úrokovú mieru v dobe dojednania obvyklú, určenú najmä s prihliadnutím k najvyšším
úrokovýmsadzbám,ktoréuplatňujúbankypriposkytovanípodobnýchúverovalebopôžičiek.Súdprvého
stupňa zdôraznil, že v čase uzavretia zmluvy o revolvingovom úvere v právnom poriadku Slovenskej
republiky nebola obsiahnutá maximálna výška odplaty za úver. To však nevylučuje použitie dobrých
mravov podľa § 3 a § 39 Občianskeho zákonníka. Je pravda, že maximálna výška odplaty bola zavedenáaž po uzavretí tejto zmluvy o revolvingu a to zákonom č. 568/2007 a zákonom č. 659/2007, ako aj
vykonávacím Nariadením vlády k týmto zákonom. V tomto prípade je však uvedené právne irelevantné
vzhľadom na vyššie spomínané právne závery a taktiež to nevylučuje súdnu kontrolu s použitím § 3

a § 39 Občianskeho zákonníka. Je v rozpore s dobrými mravmi, aby dlžníkovi, teda žalovanej bola
schválená pôžička, úver vo výške 40.032,- Sk, avšak reálne jej bola vyplatená k dispozícii len suma
18.516,- Sk a to z dôvodu, že v celkovej výške schváleného úveru je započítaná aj odmena veriteľa
vo výške 20.016,- Sk a poplatok za uzavretie zmluvy 1.500,- Sk. V tomto prípade ide až o úžernícke
praktiky zo strany veriteľa, ktoré dlžník nemá možnosť ovplyvniť vzhľadom na to, že text zmluvy je

vopred pripravený na formulárových tlačivách. Rovnako je to aj s ďalším revolvingom z tejto zmluvy vo
výške 26.688,- Sk, pričom reálne z tohto titulu bolo poskytnuté veriteľom dlžníkovi 13.611,- Sk a zvyšok
v sume 13.077,- Sk predstavuje odmenu veriteľa za poskytnutie peňažného úveru. Celkovo tak bola
reálne žalovanej vyplatená suma 32.126,- Sk, teda 1.066,38 Eur, avšak žalovaná už vrátila z tohto titulu
žalobcovisumu1.666,78Eur,tedaviacakojejboloreálneposkytnuté.Ztohodôvodunastranežalovanej
nedošlo ani k bezdôvodnému obohateniu, pretože zaplatila viac ako reálne od žalobcu dostala. V časti

o dojednanej odmene pre rozpor s dobrými mravmi sa jedná o neplatnosť tohto právneho úkonu, keďže
na strane žalovanej nedošlo v tejto súvislosti k bezdôvodnému obohateniu, súd prvého stupňa žalobu
ako nedôvodnú zamietol. O trovách konania účastníkov rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca, ktorý navrhol rozsudok
zmeniť tak, aby žalobe bolo vyhovené, alternatívne navrhol rozsudok zrušiť a vrátiť vec súdu prvého

stupňa na ďalšie konanie a uplatnil si náhradu vzniknutých trov konania. V dôvodoch odvolania žalobca
uvádza, že zo štatistík uvedených na internetovej stránke NBS vyplýva, že úroky, resp. odplaty za
poskytnuté úvery budú vždy pri bankách rádovo nižšie ako pri poskytovaní úverov nebankovými
spoločnosťami. Táto okolnosť je reálnym faktom na finančnom trhu a z toho dôvodu žalobcu nemožno
za uvedené sankcionovať. Zákon č. 285/2011 Z.z. sa nevzťahuje na poskytovanie úverov od bankových

subjektov. Čo sa týka spochybneného postupu, kedy sa zmluvná odmena započítava do sumy
poskytnutého úveru, žalobca uvádza, že ku dňu uzavretia zmluvy, teda 11.09.2006 sa zmluva o
revolvingovom úvere spravovala len ustanoveniami § 497 a nasl. Obchodného zákonníka. V predmetnej
dobe vzhľadom na úpravu spotrebiteľských zmlúv v Občianskom zákonníku sa zmluva o úvere
považovala za tzv. absolútny obchod na záväzkový vzťah. V zmysle bodu č. 5 zmluvných dojednaní sa

žalobca so žalovanou dohodli na splatnosti zmluvnej odmeny ku dňu poskytnutia úveru a prípustnosť
tejto dohody nebola vylúčená ustanoveniami Obchodného zákonníka. Obsahom svojho rozhodnutia,
ktorýmbolavyslovenáneplatnosťúrokovzaposkytnutýúver,súdrobízposkytnutéhoúverubezodplatné
poskytnutie peňažných prostriedkov žalovanej. Ak bol súd presvedčený o rozpore výšky dohodnutej
zmluvnej odmeny za poskytnutý úver, nemal svojim rozhodnutím poprieť samotnú podstatu zmluvy o

úvere, ale mal v zmysle § 41 OZ vysloviť neplatnosť len v tej časti zmluvnej odmeny - úrokov, ktoré by
považovalzarozpornésdobrýmimravmi.Spoukazomnato,žerozsudokniejedostatočnezdôvodnený,
niesúzrejmédostatočnéskutkovézisteniaatiežajnesprávneskutkovézistenia,jepodľanázoružalobcu
odvolanie dôvodné.

Žalovaná sa k podanému odvolaniu nevyjadrila.

Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok v zmysle zásad vyjadrených v § 212 ods. 1,2 O.s.p. a to
spolu s konaním, ktoré jeho vydaniu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 214
ods. 2 O.s.p.) a zistil, že odvolanie žalobcu dôvodné nie je.

Súd prvého stupňa vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu, na základe ktorého zistil skutkový
stav a vo veci aj správne rozhodol. Skutkové zistenia súdu prvého stupňa zodpovedajú vykonanému

dokazovaniu a odôvodnenie rozhodnutia má podklad v zistení skutkového stavu. Na týchto správnych
skutkových zisteniach súdu prvého stupňa sa nič nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení platnom k 29.11.2007, spotrebiteľskými zmluvami
sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v 8. časti tohto zákona a zmluva
podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý

nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.Podľa § 53 ods. 1 cit. zákona, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.

Podľa § 53 ods. 4 cit. zákona, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú

neplatné.

Podľa § 54 ods. 1,2 cit. zákona, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu
odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich
práv, ktoré mu tento zákon priznáva alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom

odporuje zákonu, alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom.

Z obsahu spisu vyplynulo, že účastníci konania uzatvorili dňa 11.09.2006 zmluvu o revolvingovom úvere,
ktorou žalobca, aj keď sa v zmluve zaviazal poskytnúť žalovanej úver v dohodnutej výške 1.328,81 Eur,
z karty klienta vyplynulo, že žalovanej vyplatil z tohto titulu reálne len 614,61 Eur. Podľa revolvingového
úveru z 29.11.2007 sa žalobca zaviazal vyplatiť žalovanej úver vo výške 885,87 Eur, ale reálne jej

bolo vyplatených len 451,80 Eur. Odmena veriteľa v súvislosti s uzatvorenou zmluvou o revolvingu
z 11.09.2006 tak predstavovala 664,40 Eur a v prípade zmluvy o revolvingu z 29.11.2007 celková
výška zmluvnej odmeny predstavovala sumu 434,07 Eur. Samotný žalobca poukazuje na to, že hodnota
odplaty za poskytnuté úvery v danom prípade predstavovala 75,48 % s tým, že z ich strany nebola
prekročená maximálna výška odplaty v uvedenom období.

Dokazovaním tiež bolo zistené, že z reálne poskytnutého úveru vo vzťahu k žalovanej v sume 1.066,42
Eur žalovaná uhradila celkovo 45 splátok po 36,91 Eur a teda celkovo sumu 1.660,95 Eur.

K odvolacím námietkam žalobcu je potrebné uviesť, že úroky za poskytovanie peňažných prostriedkov
podliehajú súdnej kontrole v zmysle princípu dobrých mravov (§ 39 Občianskeho zákonníka).

Doterajšia judikatúra súdov nespochybnila, že neprimerané úroky sú v rozpore s pravidlami správania

sa, ktoré sú v spoločnosti v prevažnej miere uznávané a predstavujú základný hodnotový poriadok.
Cena plnenia tak nie je vyňatá zo súdnej kontroly, pokiaľ ide o rozsah jej primeranosti a ani z kontroly
podľa generálnej klauzuly (§ 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Výška zmluvných úrokov, pokiaľ tieto
úroky prevýšia priemer úrokov na trhu pri porovnateľnom úvere o viac ako 100 % je neprijateľná
a odporujúca dobrým mravom. Je potrebné uviesť, že súd prvého stupňa sa zaoberal rozsahom

priemerných úrokových mier z úrokov obchodných bánk daných ku dňu uzatvárania predmetných
zmlúv o revolvingových úveroch. Pokiaľ sú úroky neplatné v celom rozsahu, nemožno ich ďalej ani
moderovať, preto bol správny postup súdu prvého stupňa, keď z uvádzaných dôvodov žalobcovi plnenie
nepriznal. Uvedená okolnosť totiž spôsobuje značnú nerovnováhu v postavení účastníkov v neprospech
spotrebiteľa podľa § 53 ods. 1, 4 Občianskeho zákonníka a za týchto okolností je potrebné hodnotiť

dohodu o výške úrokov ako odmeny za poskytnuté úvery ako absolútne neplatnú. Súd prvého stupňa
správnezdôraznil,ževporovnanístým,čoboložalovanejreálnevyplatené,žalovanázaplatilavovzťahu
k žalobcovi plnenie vo vyššom rozsahu, a preto na strane žalovanej z titulu uzatvorených zmlúv nemohlo
dôjsť k bezdôvodnému obohateniu (§ 451 a nasl. Občianskeho zákonníka).

Nemožno tiež súhlasiť s ďalšou odvolacou námietkou žalobcu v tom zmysle, že právny vzťah účastníkov

je potrebné posudzovať ako absolútny obchodno - záväzkový vzťah. Predovšetkým je potrebné
konštatovať, že zmluvnou podmienkou je aj posudzovanie právneho rámca zmluvy, to znamená, či ide
o aplikáciu obchodného práva alebo občianskeho práva a práve v tomto smere ustanovenie § 54 ods. 1Občianskeho zákonníka predstavuje garanciu pre spotrebiteľa v tom zmysle, že si nemôže zhoršiť svoje
zmluvné a teda aj právne postavenie bez ohľadu na to, aké dojednania sú uvedené v spotrebiteľskej
zmluve a taktiež je táto ochrana zakotvená aj v ustanovení § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Tieto

právne predpisy zaručujú prednostnú aplikáciu tých právnych predpisov na spotrebiteľský právny vzťah,
ktoré sú pre spotrebiteľa výhodnejšie práve za účelom dodržania princípu zákazu zhoršenia zmluvného
postavenia spotrebiteľa v právnom vzťahu s dodávateľom.

So zreteľom na všetky uvádzané dôvody hodné odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny,
a preto ho postupom podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p.

Žalobca vzhľadom na výsledok odvolacieho konania nemá právo na náhradu trov a žalovanej v tomto
štádiu konania trovy nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.