Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, October 14, 2014

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 13C/153/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4214205636
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr Dagmar Aradská

ECLI: ECLI:SK:OSKN:2014:4214205636.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno samosudkyňou JUDr. Dagmar Aradskou v právnej veci žalobcu: Slovenská

sporiteľňa a.s., so sídlom Tomášikova 48, Bratislava, IČO: 00 151 653, v konaní zastúpený advokátskou
kanceláriou Havel, Holásek & Partners s.r.o. so sídlom Mlynské Nivy 49, Bratislava proti žalovanej: P.
W., nar. XX.X.XXXX, bytom J. XXX, o zaplatenie 4 392,80 eur s príslušenstvom

r o z h o d o l :

Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 5734,15 eur spolu s 5 % úrokom z omeškania ročne
zo sumy 4278,16 eur od 29.11.2013 až do zaplatenia, to všetko v pravidelných mesačných splátkach po
100,-eursplatnýchvždydo20.dňakaždéhomesiaca,počnúcmesiacomnasledujúcimpoprávoplatnosti
tohto rozsudku až do úplného zaplatenia s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok

zročnosť celého plnenia.

Súd návrh v prevyšujúcej časti 17,30 % úroku ročne z a m i e t a .

Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 405,44
eur ako aj náhradu iných trov konania vo výške 263,50 eur, to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto
rozhodnutia, na účet právneho zástupcu žalobcu.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa návrhom doručeným súdu dňa 24.3.2014 domáhal zaviazania žalovanej na zaplatenie sumy
4 392,80 eur spolu so 17,30 % úrokom ročne zo sumy 3 159,39 eur od 29.11.2013 do zaplatenia, s 5 %
úrokom z omeškania ročne zo sumy 4 278,16 eur od 29.11.2013 do zaplatenia a náhrady trov konania.
Svoj návrh odôvodnil tým, že žalovanej a jej už nebohému manželovi Š. W.D. na základe Zmluvy o

splátkovom úvere č. 0212947503 z 24.6.2009 poskytol úver vo výške 3 500,- eur, ktorý mal byť splácaný
mesačnými splátkami po 63,72 eur. Prvá splátka bola splatná 20.7.2009 a konečná splatnosť úveru bola
dohodnutá na 20.6.2019. Žalovaná svoj záväzok zo zmluvy nehradila riadne a včas, preto ju žalobca
v súlade s § 53 ods. 9 OZ prípisom zo dňa 23. 10. 2013 vyzval na úhradu dlžných splátok a upozornil
ju, že ak nedôjde k zaplateniu, vyhlási mimoriadnu splatnosť úveru, čím nastane splatnosť celého
úveru. Keďže žalovaná dlžnú sumu napriek výzve zo dňa 23. 10. 2013 nezaplatila, žalobca prípisom z
14.11.2013 vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru v súlade s bodom 7.6. VOP dňom 13. 11. 2013 a vyzval

žalovanú na zaplatenie pohľadávky. Žalovaná ani po tejto výzve svoj dlh neuhradil. Žalobca eviduje ku
dňu 28.11.2013 pohľadávku voči žalovanému vo výške 4 392,80 eur, z toho istina vo výške 3 159,39 eur,
riadne úroky vo výške 1 085,88 eur, úroky z omeškania vo výške 114,64 eur a poplatky vo výške 32,89
eur. Taktiež uviedol, že v súvislosti s čerpaným úverom vznikla žalovanej povinnosť zaplatiť úroky vo
výške 1 221,08 eur, z ktorých žalovaná uhradila platbami od 20.9.2011 do 17.7.2012 sumu 135,20 eur.
Dohodnutá výška poplatku za správu úveru sa v zmysle Sadzobníka platného od 1.10.2010 sa zmenila
z 1,99 eur na 2,99 eur mesačne.Žalobca na výzvu súdu podaním z 21.7.2014 doplnil skutkové tvrdenia, keď uviedol, že žalovaná do dňa
mimoriadnej splatnosti uhradila sumu 2 104,29 eur. Dlžné úroky a poplatky sa stávali súčasťou úročenej
istiny. Z úhrad žalovanej započítal sumu 89,59 eur na spracovateľský poplatok, sumu 0,21 eur na úrok

z omeškania vyčíslený do 20.8.2011, sumu 13,36 eur na úrok z omeškania vyčíslený od 21.8.2011 do
17.7.2012, sumu 1 751,86 eur započítal na istinu, sumu 114,06 eur započítal na poplatky za obdobie
od 1.9.2011 do 17.7.2012 a suma 135,20 eur bola započítaná na úroky za obdobie od 1.9.2011 do
18.1.2012.

Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom žalovanej a oboznámením sa s listinnými dôkazmi
tvoriacimi obsah súdneho spisu.

Žalovaná vo svojej výpovedi uviedla, že po operácii manžela si spolu s manželom zobrali úver na
prerobenie kúpeľne. Manžel bol stále v nemocnici a úver nevedeli platiť. Manžel zomrel. Mala finančné
problémy aj s pohrebom, na ktorý si tiež zobrala pôžičku. Mesačne je jej vyplácaný dôchodok vo výške
XXX,XX eur od marca 2014, keď dovtedy jej bol vyplácaný len starobný dôchodok vo výške XXX,XX
eur. Z dôchodku platí réžiu domu - 50,- eur na elektrinu, plyn 88,- eur mesačne, DIGI - 11,- eur. Pôžičku

na pohreb manžela spláca po 40,- eur mesačne. Žije v rodičovskom dome spolu s matkou, ktorá jej
prispieva na chod domácnosti sumou 30,- eur, lebo zostatok svojho dôchodku vo výške XXX,- eur matka
potrebuje na lieky. Viac ako po 30,- eur mesačne platiť nevie.

Napriek tomu, že úverová zmluva je absolútnym obchodno-záväzkovým vzťahom v zmysle Obchodného
zákonníka (§ 261 ods. 6 písm. d/ a § 497 a nasl. Obchodného zákonníka), v danom prípade sa jedná

o právny vzťah zmluvných strán na základe spotrebiteľskej zmluvy, pri uzatváraní ktorej bol žalovaný
v postavení spotrebiteľa, keďže z činnosti súdu je známe, že právny predchodca žalobcu, mal v
predmete svojej činnosti aj poskytovanie úverov z vlastných zdrojov. Je zrejmé, že v danom prípade
sa jedná o právnym predchodcom žalobcu vopred pripravenú formulárovú (typovú) úverovú zmluvu,
ktorej obsah žalovaný nemal možnosť reálne ovplyvniť. Zmluva o spotrebiteľskom úvere je zmluvným

typom s osobitnou právnou úpravou v zákone č. 258/2001 Z.z., ktorý je k ustanoveniam Občianskeho
zákonníka, s podrobnou úpravou spotrebiteľských zmlúv od 1.4.2004, predpisom lex specialis. Súd teda
vzťah účastníkov konania posudzoval ako záväzok zo spotrebiteľskej zmluvy podľa § 2 písm. a/, b/
zákonač.258/2001Z.z.ospotrebiteľskýchúveroch, §3ods.1-3 citovanéhozákonaospotrebiteľských
úveroch, § 52 a nasl. OZ vzhľadom na prechodné ustanovenia OZ (§ 879l/, § 879m/ OZ), § 497 a nasl.

Obchodného zákonníka.

Súd mal z vykonaného dokazovania preukázané, že medzi žalobcom a žalovanou, ako aj jej nebohým
manželom, bola dňa 24.6.2009 uzavretá Zmluva o splátkovom úvere č. 0212947503, na základe ktorej
žalobca poskytol žalovanej a jej nebohému manželovi ako dlžníkom úver vo výške 3 500,- €, ktorý sa
zaviazali splatiť 120 mesačnými splátkami po 63,72 eur, vždy k 20. dňu v mesiaci, pri fixnej úrokovej

sadzbe 17,30% ročne, s RPMN vo výške 20,96% a priemernej hodnote RPMN vo výške 17,73%, s
celkovými nákladmi 4 248,10 eur. Splatnosť prvej splátky bola dohodnutá na 20.7.2009 a konečná
splatnosť úveru bola dohodnutá na 20.6.2019. Poplatok za správu úveru bol dohodnutý vo výške 1,99
€ mesačne, pričom spracovateľský poplatok bol dohodnutý vo výške 89,59 eur z prostriedkov úveru.
Žalobca prípisom z 23.10.2013 vyzval žalovanú na úhradu omeškanej sumy vo výške 1 469,72 eur do 15

dní od doručenia výzvy s tým, že v prípade neuhradenia dlžnej sumy pristúpi k vyhláseniu mimoriadnej
splatnosti úveru. Prípisom z 14.11.2013 žalobca vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru poskytnutého
na základe Zmluvy o úvere č. 212947503 dňom 13.11.2013 s tým, že pohľadávka ku dňu splatnosti
predstavuje sumu 4 355,98 eur. Uvedený prípis bol žalovanej a jej dnes už nebohému manželovi
doručený dňa 20.11.2013.

Z uvedeného vyplýva, že žalovaná mala 52 splátkami splatnými od 20.7.2009 do splátky splatnej
pred vyhlásením mimoriadnej splatnosti úveru, teda do 20.10.2013 uhradiť úhrnom sumu 3 416,92 eur
(52 x 63,72 + 52 x 1,99), z ktorej suma 103,48 eur predstavuje 52 mesačných poplatkov za správu
úveru, v účastníkmi konania dohodnutej výške 1,99 eur mesačne a suma 3 313,44 eur predstavuje 52
splátok čerpaného úveru, vrátane úroku z úveru. Žalovaná žalobcovi podľa tvrdenia žalobcu, ktoréžalovaná nerozporovala, uhradila sumu 2 104,28 eur. Pokiaľ bol zmluvne dohodnutý mesačný poplatok
za správu úveru vo výške 1,99 eur a žalobca až do vyhlásenia dokazovania za skončené nepredložil
dodatok k úverovej zmluve z 24.6.2009, súd tvrdenie žalobcu, že došlo k zvýšeniu poplatku za správu

úveru z 1,99 eur na 2,99 eur nepovažoval za preukázané. Z uvedeného dôvodu nebolo ani dôvodné
započítanie sumy prevyšujúcej 52 poplatkov za správu úveru po 1,99 eur mesačne (103,48 €) z úhrad
žalovanej na uvedený poplatok. Rovnako súd nepovažoval za dôvodné započítanie sumy 89,59 eur z
platieb žalovanej v úhrnnej výške 2 104,28 eur na spracovateľský poplatok, najmä keď podľa úverovej
zmluvy bol spracovateľský poplatok vo výške 89,59 eur uhradený už z prostriedkov úveru. Žalobca ani

nepreukázal dôvodnosť zvýšenia dohodnutej výšky mesačnej splátky z 63,72 eur na tvrdených 63,99
eur mesačne od 20.8.2011, najmä keď v danom prípade bola dohodnutá fixná výška úrokovej sadzby do
konečnej splatnosti úveru a žalobca nepreukázal existenciu dodatku k úverovej zmluve o úprave výšky
mesačnej splátky.

Keďže žalovaná neplatila dohodnuté splátky úveru riadne a včas žalobca v súlade s bodom 7.6.1 písm.
a/ Všeobecných zmluvných podmienok prípisom z 14.11.2013 adresovanom žalovanej a jej nebohému

manželovi, zomrelému 30.11.2013, vyhlásil predčasnú splatnosť úveru k 13.11.2013. Do vyhlásenia
predčasnej splatnosti úveru bolo splatných 52 mesačných splátok a poplatkov v úhrnnej výške 3 416,92
eur (52 x 63,72 + 52 x 1,99), pričom žalovaná uhradila len sumu 2 104,28 eur. Potom dlh žalovanej
titulom dlžných splátok a poplatkov do vyhlásenia predčasnej splatnosti predstavuje sumu 1 312,64 eur,
v ktorej sú zahrnuté nielen splátky istiny úveru, ale aj splátky úroku z úveru a poplatkov za správu úveru.

Pokiaľ žalovaná po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru nerealizovala žiadnu ďalšiu platbu, jej celkový
dlh titulom dlžných splátok (istiny úveru, úroku z úveru, ako aj poplatku za správu úveru splatného do
vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru) a predčasne zosplatnených (zostávajúcich) 68 splátok úveru,
zahŕňajúcich nielen splátky istiny čerpaného úveru, ale aj splátky úroku z úveru, predstavuje sumu 5
734,15 eur (1 312,64 + 68 x 63,72).

Žalobca si v žalovanej istine 4 392,80 eur uplatnil popri istine vo výške 3 159,39 eur aj nárok na úrok
vo výške 1 085,88 eur, poplatok bo výške 32,89 eur a úrok z omeškania vo výške 114,64 eur. Popri
tom si uplatnil aj nárok na 17,30% úrok ročne zo sumy 3 159,39 eur od 29.11.2013. Žalobca až do
vyhlásenia dokazovania za skončené nespresnil, prečo sú v časti žalovanej istiny vo výške 3 159,39
eur popri istine čerpaného úveru zahrnuté úroky a poplatky vo výškach bez zohľadnenia časti úhrad

žalovanej, žalobcom započítanej (len) na istinu úveru (teda nie na úrok a poplatky), pričom úrok a
poplatky sú (opätovne) pripočítané do celkovo žalovanej sumy 4 392,80 eur. Z uvedeného je zrejmé,
že žalobca v žalovanej sume 4 392,80 žaluje úrok vo výške 2 373,24 eur (1085,88 + 1287,36) a
(duplicitne) žaluje poplatky vo výške 156,78 eur (32,89 + 123,89), pričom z úhrad žalovanej už započítal
na poplatky sumu 114,06 eur a na úrok sumu 135,20 eur. Žalobca až do vyhlásenia dokazovania za

skončené nešpecifikoval dostatočne spôsob vyčíslenia úroku z omeškania vo výške 114,64 eur, najmä
keď v špecifikácii na čl. 55 súdneho spisu vyčíslil úrok z omeškania vo výške 4,90 eur zo sumy 1 469,72
eur od 20.10.2013 do 12.11.2013, a to napriek tomu, že splátky boli splatné vždy 20. deň v mesiaci.
Navyše, žalobca tvrdí, že suma 1 469,72 eur pozostáva zo súčtu omeškaných splátok k 13.11.2014
vo výške 1 405,73 + sumy 63,99 eur omeškanej anuitnej splátky. Z uvedeného dôvodu vôbec nie je

zrejmé, s akou sumou mala byť žalovaná od 20.10.2013 v omeškaní, teda z čoho pozostáva úročená
suma s ktorou sa žalovaná mala dostať do omeškania dňa 20.10.2013, pričom mimoriadna splatnosť
úveru bola vyhlásená k 13.11.2013. S poukazom na uvedené súd návrh žalobcu považoval za dôvodný
do výšky 5 734,15 eur (1 312,64 + 68 x 63,72) titulom dlžných splátok istiny úveru, úroku z úveru,
ako aj poplatku za správu úveru, splatných do vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru a predčasne

zosplatnených (zostávajúcich) 68 splátok úveru, zahŕňajúcich nielen splátky istiny čerpaného úveru, ale
aj splátky úroku z úveru,

Podľa názoru súdu je úročenie iných súm než istiny úveru úrokom z úveru neprípustné, a tak je
neprípustné aj úročenie sumy úroku z úveru (zahrnutého v dlžných splátkach) ďalším úrokom z úveru.
Aj úrok z úveru a aj úrok z omeškania je príslušenstvom pohľadávky (§121 ods. 3 OZ), ktoré sa ďalej

neúročí. Úrok z úveru vyjadruje „cenu - odplatu“ za poskytnuté peňažné prostriedky, a to až do konečnej
splatnosti úveru, v danom prípade pôvodne do 20.6.2019. Úrokom z úveru sa úročí len istina čerpaného
úveru, teda neúročia sa ním ani poplatky, či úrok z úveru, hoci by tieto boli aj po lehote splatnosti.
Splatné neuhradené úroky a splatné neuhradené poplatky, ktoré sa prípadne pripíšu k istine úveru savšak neúročia úrokom z úveru, keďže je neprípustné reťazenie úroku z úroku. Branie úroku z úroku bolo
zakázané už v rímskom práve, tzv. anatocizmus, a tento zákaz, bez ohľadu na to, či ide o úrok z úveru
alebo úrok z omeškania, pretrváva aj naďalej, s poukazom na § 121 ods. 3 OZ., podľa ktorého aj úrok

a aj úrok z omeškania sú príslušenstvom a nie vecou hlavnou. Tento záver je súladný aj s judikatúrou
Najvyššieho súdu Českej republiky - rozsudok veľkého senátu obchodného kolégia Najvyššieho súdu
Českej republiky z 24. 3. 2004 sp. zn. 35 Odo 101/2002, uverejnený pod číslom 5/2006 zelenej „Sbírky
soudních rozhodnutí a stanovisek“ ( R 5/2006), ale aj s uznesením Ústavného súdu Českej republiky
sp. zn. I. US 1893/08 z 13.11.2008. Navyše, je už notoricky známe, že podľa rozhodnutia Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky publikovaného pod R 59/98 veriteľovi patria dohodnuté zmluvné úroky z
poskytnutých peňažných prostriedkov iba do splatnosti dlhu. Z uvedeného dôvodu súd návrh žalobcu v
prevyšujúcejčastiosobitnežalovaného17,30%úrokuročnezamietolakonedôvodný,keďževyhlásením
mimoriadnej splatnosti úveru nevznikol žalobcovi nárok na ďalší úrok z dlžnej úverovej istiny, než ten,
ktorý si dohodli v úverovej zmluve. Preto súd návrh žalobcu v prevyšujúcej časti 17,30 % úroku ročne
zamietol.

Zákon účastníkom ukladá povinnosť tvrdiť všetky potrebné skutočnosti; potrebnosť, teda okruh
rozhodujúcich skutočností, je určovaný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny
pomer účastníkov. Predpokladom dôkaznej povinnosti je tvrdenie skutočností účastníkom, tzv. bremeno
tvrdenia. Medzi povinnosťou tvrdenia a dôkaznou povinnosťou je úzka vzájomná väzba. Ak účastník
nesplní svoju povinnosť tvrdiť skutočnosti rozhodné z hľadiska hypotézy právnej normy, potom spravidla

ani nemôže splniť dôkaznú povinnosť. K prípadnej argumentácii žalobcu, že dôvodnosť jeho nároku v
časti zmluvného úroku , úroku z omeškania a poplatkov vyplýva z predložených listinných dôkazov súd
poznamenáva, že predloženie výpisu z účtu žalovanej nie je možné považovať za zákonom vyžadované
opísanie rozhodujúcich skutočností (§79 ods. 1 O.s.p.). Bolo by v rozpore s ústavnou zásadou rovnosti
účastníkov (čl. 37 odst. 3 Listiny základných práv a slobôd), aby súd svojou činnosťou (analýzou

predložených listín) v podstate plnil (a nahradzoval) procesnú aktivitu žalobcu, keďže ide o splnenie
požiadavky kladenej na žalobcu ustanovením § 79 ods. 1 veta druhá O.s.p.

Pretože žalovaná svoj peňažný záväzok riadne a včas neuhradila, dostala sa do omeškania s plnením
peňažného dlhu a žalobcovi vznikol nárok na úrok z omeškania podľa § 369 ods. 1, 2 Obchodného
zákonníka v znení účinnom od 1.2.2013 s prihliadnutím na nariadenie č. 87/1995 Z.z.. Žalovaná sa

podľa žalobcu dostala do omeškania dňom 29.11.2013 s úhradou sumy 4 278,16 eur, pričom je zrejmé,
že žalovaná k uvedenému dňu bola v omeškaní s úhradou nielen dlžných splátok a poplatkov vo výške
1 312,64 eur, ale aj sumou k 13.11.2013 predčasne zosplatnených 68 splátok v úhrnnej výške 4 332,96
eur. Výška základnej úrokovej sadzby ECB k 29.11.2013 bola 0,25 %, pričom žalobcovi vznikol nárok na
úrok z omeškania o 8 percentuálnych bodov vyšší ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej

banky. Súd s poukazom na § 153 ods. 2 O.s.p. žalobcovi priznal úrok z omeškania v žalovanej výške.

Lehotu na plnenie súd, aj s poukazom na § 511 ods. 1 OZ, určil žalovanej v súlade s § 160 ods. 1
O.s.p., pričom jej uložil povinnosť uhradiť prisúdenú istinu s príslušenstvom v pravidelných mesačných
splátkach, pod hrozbou straty výhody splátok z dôvodu, že príjem ovdovelej žalovanej nedovoľuje
žalovanej, bez ohrozenia vlastnej existencie, uhradiť súdom prisúdenú sumu istiny s príslušenstvom

naraz.

V spore bol žalobca len čiastočne úspešný, pričom neúspech žalobcu v časti úroku z úveru súd považuje
za pomerne nepatrný, a tak súd žalobcovi priznal z účelne vynaložených trov, vyčíslených v lehote
určenej v 151 ods. 1 O.s.p. , plnú náhradu trov konania podľa § 142 ods. 3 O.s.p.. Súd žalobcovi titulom
náhrady súdneho poplatku za návrh priznal iné trovy konania vo výške 263,50 eur a titulom náhrady

trov právneho zastúpenia podľa vyhlášky č. 655/2004 Z.z. za 2 úkony právnej služby (prevzatie veci z
29.11.2013, podanie návrhu z 21.3.2014) po 161,01 eur za úkon, za úkon z roku 2013 režijný paušál
vo výške 7,81 eur a režijný paušál vo výške 8,04 eur za úkon z roku 2014 a 20% DPH (67,57 eur)
mu priznal sumu 405,44 eur. Súd pritom vychádzal z vyčíslenia trov konania uvedeného žalobcom v
žalobnom návrhu, keďže žalobca súdu doručil vyčíslenie trov za ďalšie úkony právnej služby realizované

v roku 2014 - vyjadrenie na výzvu súdu a účasť na pojednávaní dňa 14.10.2014, vrátane dvoch režijných
paušálov po 8,04 eur a 20% DPH - po uplynutí lehoty určenej v § 151 ods. 1 O.s.p. Rozsudok vo vecibol vyhlásený dňa 14.10.2014 a žalobca podal na poštovú prepravu vyúčtovanie trov konania až dňa
22.10.2014. Navyše, vyjadrenie na základe výzvy súdu by súd ani nepovažoval za účelný úkon, najmä
keď súd žalobcu vyzýval na doplnenie v žalobe chýbajúcich skutkových tvrdení. Náhrada trov konania

je s poukazom § 149 ods. 1 O.s.p. splatná do rúk právneho zástupcu žalobcu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho

doručenia cestou tunajšieho súdu - Okresný súd Komárno, Pohraničná 6,

945 01 Komárno - na Krajský súd v Nitre.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3) uviesť, proti

ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto

rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho odvolateľ

domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci

samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal

navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym

skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti

alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho

posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,

môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného

právneho predpisu.