Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, October 8, 2014

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11Co/328/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2312226641
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Fedor Benka
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2014:2312226641.3

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Fedora Benku a sudkýň JUDr.
Silvie Hýbelovej a Mgr. Renáty Gavalcovej v právnej veci žalobcu: Poľovnícke združenie Osem javorov
- Vozokany-Tomášikovo, so sídlom Hlavná 1, Vozokany, zastúpený splnomocnencom: Advokátska
kancelária JUDr. Eleonóra Zuzáková, s. r. o., so sídlom Mierové námestie 4, Galanta, proti žalovanému:
G. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. XX/XX, P., zastúpený JUDr. Miroslavom Pekárom, advokátom, Krížna
44, Bratislava, o zaplatenie 3.319,38 eur, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Galanta
zo dňa18. apríla 2013, č.k. 26C/446/2012-70, t a k t o

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Žalobca j e p o v i n n ý zaplatiť žalovanému náhradu trov odvolacieho konania vo výške 553,16
eur titulom trov právneho zastúpenia do rúk jeho advokáta do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto
rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvého stupňa žalobu žalobcu zamietol a žalovanému náhradu
trov konania nepriznal.

Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil použitím ustanovení § 420 ods. 1, § 442 ods. 1, § 451 ods.
1 a 2, § 107 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, keď dospel k záveru, že predmetom konania je
vydanie bezdôvodného obohatenia zo strany žalovaného voči žalobcovi, ku ktorému došlo výberom
sumy 3.319,39 eur z účtu žalobcu žalovaným bez právneho dôvodu (plnenie bez právneho dôvodu).
Bolo preukázané, že z uvedenej sumy si žalovaný ponechal len pomernú časť bez konkrétneho
uvedenia jej výšky zo strany žalobcu. Žalovanému podľa vykonaného dokazovania síce bolo vyplatených
celkovo 1.187 eur, avšak časť tejto sumy (bez konkrétneho uvedenia výšky) bola žalovanému vyplatená
dôvodne. V danej časti súd návrh považoval za nejasný a nezrozumiteľný, na základe čoho mal za
to, že neoprávneným obohatením žalovaného mala byť celá suma 1.187 eur. Predmetná suma bola
vyplatená 11.01.2010, pričom návrh na začatie konania bol podaný 17.10.2012. Súd prihliadol na
námietku premlčania vznesenú proti uplatnenému nároku žalovaným, vychádzajúc z ust. § 107 ods.
1 Občianskeho zákonníka, nakoľko žalobca za deň, kedy sa dozvedel o neoprávnenom obohatení sa
žalovaného označil deň, kedy k neoprávnenému obohateniu došlo, t.j. 11.01.2010, resp. iný dátum v
priebehu konania neoznačil. S prihliadnutím na skutočnosť, že v danom prípade išlo o výber z účtu
žalobcu, tento mal možnosť bezodkladne sa o výbere a výplate presvedčiť. Vzhľadom na uvedené
mal súd za to, že k uplynutiu premlčacej doby podľa ust. § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka došlo
12.01.2012 a návrh bol podaný po jej uplynutí. K aplikácii § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka
súd pri rozhodnutí nepristúpil, nakoľko v konaní nebolo preukázané, že k bezdôvodnému obohateniu

žalovaného došlo úmyselne. V tejto súvislosti žalobca ako účastník konania nesúci dôkazné bremeno
mal jednoznačne preukázať, že žalovaný uskutočnil výber žalovanej sumy, vedomý si neexistencie
akéhokoľvek právneho dôvodu na takýto postup, ktorú skutočnosť však žalobca nepreukázal. Úmysel
mal byť preukázaný predovšetkým zápisnicou z členskej schôdze z 22.11.2009, kde uznesenie o
spôsobe výplaty odchádzajúcich členov absentovalo, avšak žalovaný predložil súdu iné vyhotovenie
zápisnice z 22.11.2009, kde predmetný spôsob zahrnutý bol. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd
návrh zamietol. Žalovaný ako procesne úspešný účastník konania mal právo na náhradu trov konania
voči žalobcovi podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p., avšak vzhľadom na neuplatnenie si náhrady trov konania
žalovaným mu súd náhradu trov konania nepriznal.

Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, ktorý navrhol napadnutý
rozsudok zmeniť a jeho žalobe vyhovieť a súčasne mu priznať náhradu trov konania. Odvolanie
odôvodnil tým, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam a napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci. Uviedol, že členské podiely všetkých členov žalobcu predstavovali sumu 8.968 eur, u vystupujúcich
členov sumu 5.648 eur a u zostávajúcich členov 3.320 eur, pričom peňažná suma tvoriaca členský
podiel všetkých členov žalobcu bola na účte s dispozičným oprávnením žalovaného a žalovaný sumu
zodpovedajúcu členskému podielu zostávajúcich členov žalobcu - 9 členov vo výške 3.319,38 eur
žalobcovi pri odovzdávaní agendy súvisiacej s ukončením štatutárneho zástupcu žalobcu neodovzdal.
Žalovaný nepredložil ani dôkaz o tom, že disponoval súhlasom členskej schôdze umožňujúcim
disponovať finančnými prostriedkami predstavujúcimi členské podiely zostávajúcich členov žalobcu
podľa § 22 ods. 3 Stanov SPZ a že sumu 3.319,38 eur predstavujúcu členský podiel zostávajúcich členov
žalobcu nevydal žalobcovi. Podľa žalobcu žalovaný pri skončení funkcie nevydaním členských podielov
zostávajúcich členov žalobcu žalobcovi spôsobil škodu, keď sú splnené predpoklady zodpovednosti
za škodu, a to protiprávny úkon, škoda aj príčinná súvislosť. Protiprávne konanie žalovaného
spočíva v nedodržaní ustanovení Stanov SPZ, žalobca nedisponuje sumou zodpovedajúcou členskému
podielu zostávajúcich členov žalobcu v žalovanej výške a medzi protiprávnym konaním žalovaného
a chýbajúcou sumou žalobcu existuje príčinná súvislosť. Nesúhlasil s prekvalifikáciou nároku na
bezdôvodné obohatenie, avšak ani v prípade bezdôvodného obohatenia nie je možné s úspechom
uplatniť námietku premlčania, pretože úmysel žalovaného je jednoznačne preukázaný vyhotovením
viacerých verzií zápisníc členskej schôdze konanej dňa 22.11.2009, ako aj ďalšími krokmi v roku 2010,
keď už ani nebol členom žalobcu.

K odvolaniu žalobcu sa písomne vyjadril žalovaný, ktorý navrhol napadnutý rozsudok z dôvodu jeho
vecnej správnosti potvrdiť a priznať mu náhradu trov odvolacieho konania. Podľa jeho názoru žalovaný
na základe uznesenia členskej schôdze zo dňa 22.11.2009 disponoval súhlasom členskej schôdze
umožňujúcim mu disponovať s finančnými prostriedkami predstavujúcimi členské podiely členov PZ
podľa § 22 ods. 3 Stanov SPZ. Mal za to, že žalobca v konaní neuniesol dôkazné bremeno, keď
jednoznačne nepreukázal jeho protiprávne konanie, keď on konal na základe uznesení prijatých na
členskej schôdzi dňa 22.11.2009 a dňa 14.01.2010, teda na základe uznesení, ktoré odsúhlasila
a schválila členská schôdza a podľa Stanov SPZ, preto nie je možné jeho konanie považovať za
protiprávne zavinené konanie. Pre prípad, ak by sa odvolací súd stotožnil s názorom žalobcu a jeho
nárok posúdil ako nárok zo zodpovednosti za škodu, vzniesol námietku premlčania, kedy žalobca
ako deň vzniku škody označil deň 11.01.2010 a vzhľadom na skutočnosť, že žaloba bola podaná
dňa 17.10.2012, došlo k uplynutiu premlčacej lehoty. Ďalej uviedol, že sa stotožňuje s názorom súdu
prvého stupňa, ktorý žalobcom uplatnený nárok zo zodpovednosti za škodu prekvalifikoval na nárok z
bezdôvodného obohatenia.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) po zistení, že odvolanie podala včas
oprávnená osoba - účastník konania (§ 201 a § 204 ods. 1 O.s.p.) proti rozhodnutiu, proti ktorému
je odvolanie prípustné (§ 201 a § 202 O.s.p.), na nariadenom odvolacom pojednávaní (§ 214 ods. 1
O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce v rozsahu a z dôvodov
obsiahnutých v odvolaní (§ 212 ods. 1 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné,
pretože napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je vecne správny.

Predmetom konania vedeného na súde prvého stupňa pod sp. zn. 26C/446/2012 je zaplatenie sumy
3.319,38 eur.

Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozsudku súdu prvého stupňa,
ktorým bola žaloba žalobcu zamietnutá a žalovanému nebola priznaná náhradu trov konania.

Odvolateľ odvolanie odôvodnil tým, že súd prvého stupňa na základe vykonaných dôkazov dospel k
nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p.) a napadnutý rozsudok vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p.). Odvolací dôvod v zmysle ust.
§ 205 ods. 2 písm. d) O.s.p. doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti
alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205 ods. 2 písm. e/ O.s.p) a napadnutý rozsudok
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p.). Odvolací dôvod
v zmysle ustanovenia § 205 ods. 2 písm. c) O.s.p. je daný vtedy, keď prvostupňový súd neúplne a
nesprávne zistí skutkový stav, nevyčerpá všetky možnosti na vykonanie dokazovania a dokazovanie
vedie nesprávne, či neúplne. Odvolací dôvod v zmysle ustanovenia § 205 ods. 2 písm. d) O.s.p. je
daný, ak výsledok hodnotenia dôkazov súdom prvého stupňa nezodpovedá postupu vyplývajúcemu
z ustanovenia § 132 O.s.p., pretože súd zobral do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov
alebo prednesov účastníkov nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo súd nezohľadnil
rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané a vyšli počas konania najavo, alebo
v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov alebo vyšli najavo
inak, z hľadiska ich závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti a vierohodnosti je logický rozpor,
alebo ktoré odporujú ustanoveniam § 122 až § 135 O.s.p. Odvolací dôvod v zmysle § 205 ods. 2 písm.
f) O.s.p. je daný, ak súd prvého stupňa posúdil vec podľa právnej normy, ktorá na zistený skutkový stav
nedopadá alebo právnu normu síce správne určenú, nesprávne vyložil, prípadne ju na daný skutkový
stav nesprávne aplikoval.

Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj celého obsahu spisového materiálu dospel
k záveru, že súd prvého stupňa zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom pre vyhlásenie rozsudku, na
základe vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým zisteniam, no vec nie celkom správne
právne posúdil.

Z obsahu spisového materiálu vyplynulo, že žalobca je poľovníckym združením založeným v zmysle
Stanov SPZ. Na členskej schôdzi žalobcu dňa 22.11.2009 bol prijatý návrh, na základe ktorého tí členovia
PZ, ktorí nemajú záujem byť členmi žalobcu do 10.12.2009, si podajú žiadosť o vystúpenie z PZ. V
spise sa nachádzajú dve zápisnice z predmetnej členskej schôdze, pričom zo zápisnice predloženej
žalobcom vyplýva, že vystupujúcim členom sa vyplatí členský podiel a po ročnej uzávierke aj majetkový
podiel podľa Stanov PZ. Zo zápisnice z predmetnej členskej schôdze predloženej žalovaným vyplýva,
že vystupujúcim členom sa vyplatí členský a majetkový podiel podľa Stanov SPZ § 12 bod 5. Žalovaný
bol v tom čase štatutárnym zástupcom žalobcu. Žalovaný listom zo dňa 01.12.2009 vystúpil z PZ ku
dňu 31.12.2009 a súčasne požiadal o finančné vyrovnanie v zmysle Stanov PZ na základe uznesenia
členskej schôdze zo dňa 22.11.2009. Žalovaný spolu s O. W. v januári 2010 vybrali z účtu žalobcu
členské podiely všetkých členov PZ a výnosy z podielov v sume 10.713,60 eur. Obaja však v čase
vybratia finančných prostriedkov už neboli členmi PZ, pretože z neho ku koncu roka 2009 vystúpili.

Podľa § 12 ods. 4 písm. b) Stanov Slovenského poľovníckeho zväzu, členstvo v PZ zaniká vystúpením
člena, pričom vystúpenie treba oznámiť písomne výboru PZ.

Podľa § 12 ods. 5 Stanov, členovi, ktorému členstvo v PZ zaniklo, sa vráti členský podiel alebo jeho
zostatková hodnota. Vlastné Stanovy PZ určia prípadnú výšku majetkového podielu členovi, ktorému
členstvo v PZ zaniklo. Obidva podiely sú splatné až po schválení ročných hospodárskych výsledkov a
odrátaní pohľadávok, ktoré PZ voči členovi má.

Podľa názoru odvolacieho súdu žalovaný po svojom vystúpení z PZ ku koncu roka 2009 už nemohol
disponovať s finančnými prostriedkami žalobcu, nakoľko jeho členstvo v PZ ku koncu roka 2009 zaniklo,
a teda v januári 2010 neoprávnene vybral finančné prostriedky žalobcu, čím spôsobil žalobcovi škodu,
ktorú je povinný nahradiť.

Podľa názoru odvolacieho súdu teda bolo potrebné predmetný vzťah medzi účastníkmi posúdiť podľa
ust. § 420 a nasl. Občianskeho zákonníka, keď boli naplnené všetky základné predpoklady vzniku
zodpovednosti žalovaného za škodu.

Vzhľadom na to, že žalovaný uplatnil námietku premlčania nároku žalobcu, bolo potrebné zaoberať sa
dôvodnosťou tejto námietky.

Podľa § 106 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo
dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. Najneskoršie sa právo na náhradu
škody premlčí za tri roky, a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď došlo k
udalosti, z ktorej škoda vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví.

Pri premlčaní práva na náhradu škody je ustanovená kombinovaná premlčacia doba, a to subjektívna a
objektívna. Začiatok subjektívnej i objektívnej premlčacej doby je stanovený odlišne, na seba nezávisle
a ich plynutie a skončenie je tiež vzájomne nezávislé. Subjektívna premlčacia doba môže plynúť iba v
rámci objektívnej premlčacej doby, ktorú nemožno prekročiť. Subjektívna premlčacia doba je dvojročná,
pre začatie jej plynutia je významný subjektívny prvok pozostávajúci z dvoch zložiek, a to, kedy sa
poškodený dozvie o škode a kedy sa poškodený dozvie o tom, kto za vzniknutú škodu zodpovedá.

Z obsahu spisového materiálu celkom nepochybne vyplynulo, že žalobca mal vedomosť o vzniknutej
škode a o tom, kto za ňu zodpovedá na členskej schôdzi dňa 31.01.2010, čo vyplýva z obsahu zápisnice
členskej schôdze. Týmto dňom teda začala plynúť dvojročná subjektívna premlčacia doba a jej uplynutím
došlo k premlčaniu práva žalobcu, keď tento žalobu podal až dňa 17.10.2012, teda po jej uplynutí.

Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 219 ods.
1 O.s.p. z dôvodu vecnej správnosti potvrdil, keď prvostupňový súd správne rozhodol podľa § 142 ods.
1 O.s.p. i o náhrade trov konania.

O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142
ods. 1 O.s.p. a v odvolacom konaní úspešnému žalovanému priznal náhradu trov konania vo výške
553,16 eur titulom trov právneho zastúpenia s nasledujúcou špecifikáciou: 3 úkony právnej pomoci
(prevzatie a príprava zastúpenia, spísanie vyjadrenia k odvolaniu a účasť na odvolacom pojednávaní)
po 121,17 eur, 2x režijný paušál vo výške 7,81 eur, 1x režijný paušál vo výške 8,04 eur, náhrada za
stratu času stráveného cestou na pojednávanie vo výške 40,02 (3 začaté polhodiny za cestu Bratislava
- Trnava a späť po 13,40 eur), náhrada za použitie osobného motorového vozidla vo výške 18,59 eur
(101,6 km x 0,183 eur) a náhrada za PHM vo výške 15,19 eur (pri spotrebe 10,1l/100km x 1,016 eur)
a DPH vo výške 92,19 eur. Podľa § 149 ods. 1 O.s.p., odvolací súd žalobcovi uložil zaplatiť priznanú
náhradu trov konania advokátovi žalovaného.

Senát krajského súdu uvedený rozsudok prijal pomerom hlasov 3 : 0, teda jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.