Rozsudok Judgement was issued on Friday, September 26, 2014

Súd: Okresný súd Čadca
Spisová značka: 7Cpr/4/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5313212517
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 09. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Laura Žideková

ECLI: ECLI:SK:OSCA:2014:5313212517.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Č a d c a sudkyňou JUDr. Laurou Židekovou v právnej veci navrhovateľky: O. G., nar.

XX. XX. XXXX, bytom M.. N. XXXX/XX, Č., právne zastúpená Mgr. Michalom Durajom, advokátom, so
sídlom Sládkovičova 1700, Čadca proti odporcovi: PHARMSTAV s. r. o., so sídlom Brodno 146, Žilina -
Brodno, IČO: 36411132, v konaní o zaplatenie sumy 517,- € s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľke sumu 517,- € spolu s 5,5 % úrokom z omeškania
ročne zo sumy 517,- € od 31. 7. 2013 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Návrh navrhovateľky sa vo zvyšku úrokov z omeškania z a m i e t a .

Odporca je p o v i n n ý nahradiť navrhovateľke iné trovy konania vo výške 35,50 € a na účet
právneho zástupcu č. ú.: XXXXXXXXXX/XXXX, VS: XXXXX trovy právneho zastúpenia vo výške 171,14
€, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Podaným návrhom doručeným súdu dňa 28. 11. 2013 sa navrhovateľka domáhala voči odporcovi
zaplatenia sumy 594,- € spolu s 8,5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 594,- € od 31. 7. 2013 do
zaplatenia a náhrady trov konania. Podaný návrh odôvodnila tým, že na základe pracovnej zmluvy zo
dňa 22. 11. 2011 bola zamestnaná u odporcu od 1. 12. 2011 do 31. 7. 2013, pričom pracovný pomer
bol ukončený z dôvodu výpovede zo dňa 31. 5. 2013 zo strany zamestnávateľa z dôvodu zrušenia jeho
časti. Počas obdobia, kedy navrhovateľka u odporcu pracovala, jej bola nepravidelne vyplácaná mzda
a skoro vôbec jej neboli vydávané stravné lístky. Spolu jej neboli vydané stravné lístky v mesiacoch

12/2011, 1/2012 až 6/2012, 11/2012, 1/2013, 3/2013 až 6/2013 v celkovej hodnote 594,- €. Dňa 21. 10.
2013 boli odporca a rovnako aj jeho splnomocnený zástupca L.. Ľ. T. vyzvaní na úhradu predmetnej
dlžnej sumy vo výške 594,- €, avšak doposiaľ dlžná suma uhradená nebola.

Odporca bol v priebehu celého súdneho konania nečinný, súdne zásielky doručované na adresu sídla
odporcu uvedenú v obchodnom registri sa vracali súdu ako nedoručené s reláciou pošty „zásielka
neprevzatá v odbernej lehote“. Súd vo veci nariadil pojednávanie, na ktoré sa nedostavil odporca,
predvolanie na pojednávanie mal vykázané fikciou doručenia v zmysle § 48 ods. 2 O. s. p.. Nakoľko
sa odporca nedostavil na pojednávanie, ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie, hoci bol

na pojednávanie riadne predvolaný, súd za splnenia podmienok uvedených v § 101 ods. 2 O. s. p.
vec prejednal v neprítomnosti odporcu, prihliadol pritom na obsah spisu a vykonané dôkazy a vo veci
rozhodol.Právny zástupca navrhovateľky vzal na pojednávaní návrh v časti o zaplatenie sumy 77,- € späť a žiadal
konanie v tejto časti zastaviť, preto súd uznesením sp. zn. 7Cpr/4/2013 zo dňa 26. 9. 2014 konanie v
časti o zaplatenie sumy 77,- € zastavil.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky, prečítaním podstatného obsahu listinných
dôkazov nachádzajúcich sa v spise a to najmä pracovnej zmluvy zo dňa 22. 11. 2013 (č. l. 3), výpovede
zamestnávateľa zo dňa 31. 5. 2013 (č. l. 4), potvrdenia o zamestnaní zo dňa 27. 8. 2013 (č. l. 5),
výplatných pások za obdobie od 12/2011 do 6/2013 (č. l. 6 až 7, 27 až 33), predžalobných výziev zo dňa
21. 10. 2013, výpisov z obchodného registra odporcu (č. l. 22 až 23, 34 až 35), prepisov sms-správ a

oznámenia Inšpektorátu práce Žilina zo dňa 4. 11. 2013 a na základe takto vykonaného dokazovania
zistil nasledovný skutkový stav:

Navrhovateľka ako zamestnanec a odporca ako zamestnávateľ uzatvorili dňa 22. 11. 2011 pracovnú
zmluvu na dobu neurčitú s nástupom do zamestnania 1. 12. 2011 s tým, že navrhovateľka bude pracovať
na pozícií zdravotná sestra s miestom výkonu práce v Čadci. Pracovný pomer bol skončený výpoveďou
zo strany zamestnávateľa zo dňa 31. 5. 2013 v zmysle § 63 ods. 1, písm. a/ Zákona č. 311/2001 Z.

z. zákonníka práce (ďalej len zákonník práce) z dôvodu, že časť zamestnávateľa sa zrušovala s tým,
že pracovný pomer skončil dňom 31. 7. 2013. Z predložených výplatných pások mal súd preukázaný
počet odpracovaných dní navrhovateľkou nasledovne: 12/2011 - 22 dní, 1/2012 - 22 dní, 2/2012 - 21
dní, 3/2012 - 22 dní, 4/2012 - 21 dní, 5/2012 - 11 dní, 6/2012 - 21 dní, 11/2012 - 22 dní, 1/2013 - 22
dní, 3/2013 - 10 dní, 4/2013 - 22 dní, 5/2013 - 22 dní, 6/2013 - 22 dní. Z predložených výplatných pások

rovnako vyplýva, že navrhovateľke neboli v uvedených mesiacoch vydané stravné lístky. Z predloženého
potvrdenia o zamestnaní zo dňa 27. 8. 2013 vyplýva, že navrhovateľka bola práceneschopná od 3. 2.
do 17. 3. 2013 - 43 dní, od 3. 5. do 14. 5. 2013 - 12 dní, od 18. 6. do 31. 7. 2013 - 44 dní. Z oznámenia
Inšpektorátu práce Žilina o vybavení podania zo dňa 4. 11. 2013 vyplýva, že z im predložených dokladov
vyplýva, že odporca navrhovateľke v období 12/2011, 1-6/2012, 11/2012 a 1-5/2013 nezabezpečil

stravovanie zodpovedajúce zásadám správnej výživy priamo na pracovisku alebo v jeho blízkosti, čo
je v rozpore s § 152 ods. 1, ods. 2 Zákonníka práce a odporcovi ako zamestnávateľovi bolo nariadené
uspokojiť oprávnené nároky navrhovateľky do 14 dní od prerokovania protokolu, teda do 18. 11. 2013.
Navrhovateľke bolo odporučené, že v prípade, že jej bývalý zamestnávateľ neuspokojí jej oprávnené
nároky do uvedeného termínu, aby sa svojho nároku domáhala v občianskoprávnom konaní cestou

súdu.

Navrhovateľka pri výsluchu na pojednávaní uviedla, že u odporcu bola zamestnaná od 1. 12. 2011
do 31. 7. 2013 na základe pracovnej zmluvy na pozícií zdravotná sestra. Odporca jej neposkytoval
žiadne stravovanie, neskôr asi v marci 2012 sa ho pýtala na stravné lístky a vtedy jej povedal, že jej
ich dá neskôr. Potom jej aj nejaké stravné lístky dal, ale vždy to bolo s oneskorením. Tie mesiace,

kedy jej boli stravné lístky vyplatené, nežalovala. Nevyplatenie stravných lístkov jej nekompenzoval inou
formou, napríklad vyplatením odmien alebo iným spôsobom. Vždy jej bola vyplatená len mzda v zmysle
pracovnej zmluvy, táto jej však bola vyplácaná aj s dvojmesačným odstupom, preto napísala žiadosť o
prešetrenie na inšpektorát práce.

Podľa § 152 ods. 1, 2, 3 zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonníka práce (ďalej len Zákonník práce),

(1) Zamestnávateľ je povinný zabezpečovať zamestnancom vo všetkých zmenách stravovanie
zodpovedajúce zásadám správnej výživy priamo na pracoviskách alebo v ich blízkosti. Túto povinnosť
nemá voči zamestnancom vyslaným na pracovnú cestu, s výnimkou zamestnancov vyslaných na
pracovnú cestu, ktorí na svojom pravidelnom pracovisku odpracovali viac ako štyri hodiny. Povinnosť
zamestnávateľa ustanovená v prvej vete sa nevzťahuje na zamestnancov pri výkone práce vo verejnom

záujme v zahraničí.

(2) Zamestnávateľ zabezpečuje stravovanie podľa odseku 1 najmä poskytovaním
jedného teplého hlavného jedla vrátane vhodného nápoja zamestnancovi v priebehu pracovnej zmeny
vo vlastnom stravovacom zariadení, v stravovacom zariadení iného zamestnávateľa alebo zabezpečí

stravovanie pre svojich zamestnancov prostredníctvom právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ktorámá oprávnenie sprostredkovať stravovacie služby, ak ich sprostredkuje u právnickej osoby alebo
fyzickej osoby, ktorá má oprávnenie poskytovať stravovacie služby. Nárok na poskytnutie stravy má
zamestnanec, ktorý v rámci pracovnej zmeny vykonáva prácu viac ako štyri hodiny. Ak pracovná zmena

trvá viac ako 11 hodín, zamestnávateľ môže zabezpečiť poskytnutie ďalšieho teplého hlavného jedla.

(3) Zamestnávateľ prispieva na stravovanie podľa odseku 2 v sume najmenej 55%
ceny jedla, najviac však na každé jedlo do sumy 55% stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v
trvaní 5 až 12 hodín podľa osobitného predpisu. Okrem toho zamestnávateľ poskytuje príspevok podľa

osobitného predpisu.

Podľa § 1 písm. a) Opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR z 21. decembra 2010 o
sumách stravného, sumy stravného pre časové pásma sú:

a) 4,00 eurá pre časové pásmo 5 až 12 hodín.

Podľa § 1 písm. a) Opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR z 21. augusta 2012 o
sumách stravného, sumy stravného pre časové pásma sú:

a) 3,80 eura pre časové pásmo 5 až 12 hodín.

Podľa § 517 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov, ak
ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z
omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania
a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 3 ods.1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. v znení neskorších predpisov, výška úrokov z
omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej
banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Podľa § 142 ods. 3 O. s. p., aj keď mal účastník vo veci úspech len čiastočný, môže mu súd priznať
plnú náhradu trov konania, ak mal neúspech v pomerne nepatrnej časti alebo ak rozhodnutie o výške

plnenia záviselo od znaleckého posudku alebo od úvahy súdu; v takom prípade sa základná sadzba
tarifnej odmeny advokáta vypočíta z výšky súdom priznaného plnenia.

Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že navrhovateľka bola zamestnaná u odporcu na pozícií
zdravotná sestra od 1. 12. 2011 do 31. 7. 2013. Jednou zo základných povinností zamestnávateľa
je zabezpečovať zamestnancom stravovanie zodpovedajúce zásadám správnej výživy. Neoddeliteľnú

súčasť povinnosti zamestnávateľa zabezpečiť stravovanie zamestnancov predstavuje povinnosť
finančne naň prispievať. Z toho vyplýva, že zamestnanec znáša iba časť nákladov na svoje
stravovanie počas pracovnej zmeny. Z výsluchu navrhovateľky a predložených výplatných pások
mal súd preukázané, že odporca nezabezpečil ako zamestnávateľ navrhovateľke ako zamestnancovi
stravovanie a ani naň finančne neprispieval v mesiacoch 12/2011, 1/2012 až 6/2012, 11/2012, 1/2013 a

3/2013až6/2013.Minimálnymlimitompríspevkuzamestnávateľanastravuje55%zcenyjedla,nievšak
viacako55%stravného,ktorézamestnancovipatrívprípadevyslanianapracovnúcestuvtrvaní5až12
hodín. Výška stravného v tomto prípade v zmysle § 5 Zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách
vyplýva z opatrení Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR. Podľa opatrenia Ministerstva práce,
sociálnych vecí a rodiny SR č. 533/2010 Z. z. účinného od 21. 12. 2010, sumy stravného pre časové

pásma 5 až 12 hodín sú 3,80 €. Podľa opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR č.
248/2012 Z. z. o sumách stravného účinného od 20. 8. 2012, sumy stravného pre časové pásma 5 až
12 hodín sú 4,- €. Minimálne stravné, ktoré bol zamestnávateľ povinný poskytovať je 55 % zo sumy
3,80 €, čo je suma 2,09 € denne za obdobie od 12/2011 do 6/2012 a minimálne stravné, ktoré bol
zamestnávateľ povinný poskytovať je 55 % zo sumy 4,- €, čo je suma 2,20 € denne za obdobie od

11/2012 do 6/2013. Z predložených výplatných pások mal súd preukázané, že za obdobie od 12/2011do 6/2012 odpracovala navrhovateľka celkovo 140 dní, preto jej za uvedené obdobie patrí príspevok na
stravovanie vo výške 2,09 €/1 deň, t. j. vo výške 292,60 €. Z predložených výplatných pások rovnako
vyplynulo, že za obdobie od 11/2012 do 6/2013 odpracovala navrhovateľka celkovo 102, preto má nárok

na príspevok na stravovanie vo výške 2,20 €/1 deň, t. j. vo výške 224,40 €.

Na základe vyššie uvedených skutočností priznal súd navrhovateľke z titulu príspevku na stravovanie
sumu 517,- €.

Keďže je odporca so zaplatením sumy 517,- € v omeškaní, súd priznal navrhovateľke popri istine
aj zákonný úrok z omeškania. Navrhovateľka si uplatnila úroky z omeškania odo dňa skončenia
pracovného pomeru 31. 7. 2013. Podľa § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. je výška úrokov

z omeškania o 5-percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej
banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Základná úroková sadzba Európskej
centrálnej banky platná ku dňu 31. 7. 2013 bola 0,5 %. V zmysle vyššie uvedeného priznal súd
navrhovateľky úroky z omeškania vo výške 5,5 % ročne zo sumy 517,- € od 31. 7. 2013 do zaplatenia a
vo zvyšku úrokov z omeškania návrh navrhovateľky zamietol, nakoľko navrhovateľkou uplatnená výška

úrokov z omeškania 8,5 % ročne je v rozpore so zákonným úrokom z omeškania.

O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku a priznal
navrhovateľkeplnúnáhradutrovkonania,nakoľkomalaneúspechvpomernenepatrnejčastitýkajúcejsa
úrokov z omeškania. Súd priznal navrhovateľke náhradu trov konania pozostávajúcich zo zaplateného
súdneho poplatku za návrh vo výške 35,50 € a trov právneho zastúpenia vo výške 171,14 €. O trovách

právneho zastúpenia rozhodol súd v zmysle § 10 ods. 1, § 13 ods. 1, písm. a/, b/, c/ d/, § 16 ods. 3
vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. Advokát má nárok na odmenu za 4 úkony právnej služby a to 1./ 7.
10. 2013 prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom, 2./ 28. 11. 2013 písomné
podanie na súd, 3./ 25. 9. 2014 ďalšia porada s klientom v čase od 14.55 hod.-16.00 hod. a 4./ 26. 9.
2014 účasť na pojednávaní. Za každý úkon právnej služby má advokát nárok na odmenu vo výške 34,86

€, t. j. spolu za 4 úkony právnej služby vo výške 139,44 €. Popri nároku na odmenu má advokát nárok
na režijný paušál za každý úkon právnej služby vykonaný v roku 2013 vo výške 7,81 € a za každý úkon
právnej služby vykonaný v roku 2014 vo výške 8,04 €, t. j. spolu vo výške 31,70 €. Súd tieto trovy konania
považoval za potrebné na účelne uplatnenie práv navrhovateľky a v súlade s § 149 ods. 1 O. s. p. uložil
odporcovi povinnosť nahradiť trovy právneho zastúpenia na účet právneho zástupcu navrhovateľky.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Žiline
prostredníctvom Okresného súdu Čadca v dvoch vyhotoveniach.

Podľa § 205 ods. 1 O. s. p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo

postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom splnená dobrovoľne, je možné navrhnúť výkon
rozhodnutia.