Rozsudok ,
Zmenené Judgement was issued on Thursday, September 24, 2014

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 7Sžo/15/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1012200010
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 09. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Elena Závadská

ECLI: ECLI:SK:NSSR:2014:1012200010.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Závadskej a

členiek senátu JUDr. Júlie Horskej a JUDr. Márie Usačevovej, v právnej veci žalobkyne STAVOZEMIX,
s.r.o., so sídlom v Košiciach, Myslavská ul. č. 283, zastúpenej Mgr. Zdenkom Nováčkom, advokátom
so sídlom v Bratislave, Brančská ul. č. 7, proti žalovanému odboru cestnej dopravy a komunikácií
Okresného úradu Malacky, so sídlom v Malackách, Záhorácka č. 2942/60A, ako právnemu nástupcovi
Obvodného úradu pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie v Malackách, so sídlom v Malackách,
Záhorácka č. 2942/60A, o uložení pokuty 5 000 €, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Krajského
súdu v Bratislave z 9. apríla 2013, č. k. 5S 4/2012-70, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave z 9. apríla 2013, č. k. 5 S
4/2012-70 m e n í tak, že žalobu z a m i e t a .

Žalobca nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Bratislave rozsudkom z 9. apríla 2013, č. k. 5 S 4/2012-70, podľa § 205j ods. 2
písm. e) OSP zrušil rozhodnutie právneho predchodcu žalovaného Obvodného úradu pre cestnú
dopravu a pozemné komunikácie v Malackách z 15. novembra 2011, číslo 2011/01175/-2 a rozhodnutie
obce Marianka z 20. septembra 2011, číslo 08702/2011 a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.
Žalovanémuuložilpovinnosťnahradiťžalobcovitrovykonaniavovýške66€atrovyprávnehozastúpenia
vo výške 676,27 €. Napadnutým rozhodnutím právneho predchodcu žalovaného bolo zamietnuté

odvolanie žalobcu a potvrdené rozhodnutie obce Marianka z 20. septembra 2011, č.j. 08702/2011,
ktorým tento prvostupňový správny orgán uložil žalobcovi pokutu vo výške 5 000,- eur za správny delikt
podľa ustanovenia § 22a písm. a) bod 1 zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách v znení
neskorších predpisov (ďalej len „cestný zákon“), ktorého sa žalobca dopustil tým, že 27. augusta 2011
užíval miestnu komunikáciu na Štúrovej ulici v obci Marianka pred rodinným domom so súp. č. 47, tak,
že realizoval rozkopávku o rozmeroch 2 m x 1,5 m bez povolenia cestného správneho orgánu.

V odôvodnení rozsudku krajský súd uviedol, že v konaní správnych orgánov boli zistené také vady, ktoré

mohli mať vplyv na zákonnosť napadnutých rozhodnutí. Žalobcovi bolo odopreté právo nazrieť do spisov
a správny orgán neposkytol kópie spisu, ktoré žalobca požadoval. Rovnako nebol žalobca prizvaný na
ohliadku v zmysle § 38 ods. 3 Správneho poriadku, podľa ktorého na miestnu ohliadku správny orgán
prizve účastníka konania a toho, kto je oprávnený predmetom ohliadky nakladať. Uviedol že žalobcovi
nebola zaslaná fotokópia záznamu o výkone štátneho stavebného dohľadu z 27. augusta 2011. List
obce Marianka, v ktorom žalobcu informovala, že môže prísť nahliadnuť do spisov, urobiť z nich výpisy,odpisy a dostať kópie v úradných hodinách bol žalobcovi zaslaný až po vydaní rozhodnutia správneho
orgánu prvého stupňa.

Ďalej krajský súd uviedol, že nemohol riadne preskúmať rozhodnutie správnych orgánov ako aj ich

konanie, lebo v administratívnom spise sa nenachádzali doklady, ktoré uvádza žalobca v žalobe, a ktoré
sú potrebné pre rozhodnutie súdu. Takýmito dokladmi sú: povolenie obce Marianka z 26. apríla 2010, č.
OÚ/2604-2010/rk pre spoločnosť AVENTINUS DEVELOPMENT, s.r.o., Bratislava o povolení zvláštneho
užívaniamiestnejkomunikácienaul.ŠtúrovaaBudovateľskávobciMariankanarealizáciupodzemného
vedeniasplaškovejkanalizácie,stavebnépovolenieObvodnéhoúraduživotnéhoprostrediavMalackách

zo 17. februára 2009, číslo OÚŽP-2009/00077/14/KVM, pre stavebníka AVENTINUS DEVELOPMENT,
s.r.o., a povolenie na vybudovanie vodnej stavby „Marianka - Štúrova ulica a Tálky - splašková
kanalizácia“, lebo žalobca namietal, že len tento stavebník mohol byť účastníkom konania. Žalobca
namietal, že bol len dodávateľom stavby a stavebníkom bola firma AVENTINUS DEVELOPMENT, s.r.o.

Podľa názoru krajského súdu je tiež výška pokuty neprimeraná vzhľadom na rozsah rozkopávky 2 x 1,5
m a na dĺžku trvania rozkopávky.

Proti tomuto rozsudku súdu prvého stupňa podal odvolanie žalovaný, v ktorom žiadal, aby odvolací
súd rozsudok Krajského súdu v Bratislave zrušil. Namietal, že žalobcovi, ako účastníkovi konania,
obec Marianka riadne doručila oznámenie o začatí konania a výzvu, aby sa žalobca v lehote 7
pracovných dní vyjadril ku konaniu z 30. augusta 2011. Na uvedené oznámenie žalobca reagoval
listom, v ktorom uviedol, že výzva neobsahovala sťažnosť obyvateľov, písomnú pozvánku na ústne

pojednávanie spojené s miestnou ohliadkou, a preto žiadal o ich doručenie v lehote 7 dní. V oznámení
o začatí konania však bol žalobca riadne a dostatočne upovedomený o tom, čoho sa konanie týka.
Zo správneho poriadku nevyplýva právny nárok na to, aby bol spis účastníkovi konania zaslaný na
nazretie na ním určené miesto, preto pre správny orgán nevyplýva povinnosť, aby bezodplatne robil pre
osoby výpisy alebo odpisy spisov. Správny orgán neodoprel právo účastníka konania nazrieť do spisov v

zmysle§23ods.1Správnehoporiadkuaaktívnesazúčastniťkonania.Správnyorgántiežnebolpovinný
nariadiť ústne pojednávanie, lebo spáchanie skutku bolo dostatočne preukázané vykonaním štátneho
stavebného dohľadu a vo veci nebolo potrebné vykonávať ďalšie dokazovanie. Správne konanie o
uloženísankciebolozačaténazákladeoznámeniaobčanaobceMariankaazisteníštátnehostavebného
dohľadu z 27. augusta 2011, ktorého vykonanie nasledovalo bezprostredne po oznámení. V danom

prípadepretonemohloísťoohliadkupodľa§38ods.1Správnehoporiadkuaorgánštátnehostavebného
dohľadu nebol povinný naň prizvať žalobcu. Na mieste bola zistená rozkopávka cesty bez platného
povolenia na zvláštne užívanie pozemných komunikácií, pričom osoba, ktorá sa na mieste nachádzala
a práce vykonávala sa vyjadrila, že práce vykonáva z pokynu žalobcu. Práce boli vykonané po uplynutí
termínu 31. júla 2010, ktorý bol stanovený v povolení na zvláštne užívanie pozemných komunikácií z 26.

apríla2012,č.OÚ/2604-2010/rk.Orgánštátnehostavebnéhodohľadunemápovinnosťvykonávaťštátny
stavebný dohľad za účasti toho, koho sa týka, resp. ho na takýto dohľad vopred upozorniť. Takýmto
postupom by vedome zmaril jeho účel, ktorým je objektívne zistenie a preverenie skutočností o ktorých
sa dozvedel.

Ďalej žalovaný namietal, že z § 22a cestného zákona vyplýva, že pokutu možno uložiť každému, kto

vykonáva činnosť, ktorý je správnym deliktom a nie je rozhodujúce, aké právne postavenie má z hľadiska
stavebného, či prípadného iného zákona. Z vykonaných dôkazov je zrejmé a objektívne preukázané,
že správny delikt spáchal žalovaný a pokutu 5 000 € mu uložil správny orgánom, teda obec Marianka
v súlade s § 22a cestného zákona. Podľa názoru žalovaného tiež výška uloženej pokuty zodpovedá
okolnostiam, na ktoré správny orgán pri ukladaní pokuty prihliadal.

Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu navrhol rozsudok krajského súdu potvrdiť ako vecne správny. Okrem
dôvodov zrušenia napadnutého rozhodnutia krajským súdom, uviedol ďalšie dôvody, ktoré podľa jeho
názoru majú za následok nezákonnosť napadnutého rozhodnutia správneho orgánu. Namietal, že
skutok tak, ako je uvedený v rozhodnutí správneho orgánu sa nestal, lebo miesto vymedzené žalovaným
je vyznačené nesprávne. Rodinný dom so súpisným číslom 47, kde sa údajné neoprávnené užívanie

miestnej komunikácie malo uskutočniť, sa nenachádza na Štúrovej ulici v Marianke, ale na opačnejstrane tejto obce, na Karpatskej ulici. Ďalej uviedol, že mal na užívanie miestnej komunikácie platné
povolenie. Podľa jeho názoru pasívne legitimovaným zo správneho deliktu môže byť len stavebník, ktorý
žalobcu, ako svojho subdodávateľa, na miestnu komunikáciu vyslal.

Ďalej namietal, že prvostupňový súd nemohol vec kvalifikovane preskúmať, lebo v administratívnom
spise žalovaného chýbalo stavebné povolenie, ako aj povolenie na zvláštne užívanie miestnej
komunikácie, v intenciách ktorých bol na Štúrovej ulici (nie však pred rodinným domom súp. č. 47)
uskutočnený servisný zásah na v tej dobe budovanej splaškovej kanalizácii (t.j. zvláštne užívanie).
Žalobca bol zhotoviteľom (vykonávateľom) diela pre stavebníka AVENTINUS DEVELOPMENT, s.r.o.,

ktorý ho vyslal na Štúrovu ulicu uskutočniť daný servisný zásah (rozkopávku).

Okrem toho uviedol, že listom zo 14. septembra 2011 požiadal obec Marianka o vyhotovenie a zaslanie
kópie sťažností obyvateľov Štúrovej ulice a zápisnice z miestnej obhliadky konanej 27. augusta 2011
(na ktorú nebol žalobca prizvaný), aby sa k veci mohol vyjadriť. Správny orgán listom zo 6. októbra 2011
odmietol žiadosť s tým, že navrhovateľovi sprístupní požadované dokumenty len osobne pri návšteve
na obecnom úrade, teda v čase, kedy už správny orgán vo veci rozhodol. Tým porušil § 23 Správneho

poriadku (povinnosť odoslať kópie spisov za úhradu materiálnych nákladov), odoprel mu ako účastníkovi
právo efektívne hájiť v konaní jeho práva. Namietal tiež, že 27. augusta 2011 došlo na podnet občana
obce k miestnej ohliadke na Štúrovej ulici, na ktorú obec Marianka v rozpore s § 38 ods. 3 Správneho
poriadkuneprizvalanavrhovateľa,čímmutiežuprelaprávoefektívnehájiťjehoprávavadministratívnom
konaní. Namietal, že žalovaný sa snaží až v súdnom konaní brániť tým, že nešlo o ohliadku podľa

Správnehoporiadku,aleostavebnýdohľadpodľastavebnéhozákona,naktorýsa§38ods.3Správneho
poriadku nevzťahuje. Podľa názoru žalobcu stavebný zákon pôsobnosť správneho poriadku nevylučuje.
Podľa § 98 ods. 1 stavebného zákona stavebný dohľad možno vykonať len vo vzťahu k dodržiavaniu
ustanovení stavebného zákona a nie aj cestného zákona (či došlo alebo nedošlo k porušeniu jeho § 8,
zvláštnemu užívaniu miestnej komunikácie). Tento postup, pri ktorom obec Marianka vykonala miestne

zisťovanie o porušení cestného zákona v rámci stavebného dohľadu, prekročila zákonné zmocnenia pre
výkon stavebného dohľadu. Akékoľvek zistenia z tohto stavebného dohľadu nemožno voči žalobcovi
legálne použiť, lebo ide o nezákonne získaný dôkaz (podklad pre rozhodnutie), najmä keď bol získaný
v rozpore s obligatórnou účasťou obvineného (žalobcu).

Prvostupňový súd preto správne určil, že žalovaný a obec Marianka minimálne nepredvolaním žalobcu

na miestne zisťovanie porušili žalobcove práva ako účastníka konania, v dôsledku čoho bolo potrebné
napadnuté uznesenie zrušiť. Poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
2Sžo/15/2011, sp. zn. 8 Sžo 28/2007, na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky, sp. zn. III.
ÚS 231/2010-38, a na rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci Öztürk proti Nemeckej
spolkovej republike z 21.februára 1984, č. sťažnosti 8544/79, podľa ktorých výrok rozhodnutia o

správnom delikte (teda aj o disciplinárnom delikte - závažnom porušení služobnej disciplíny) musí byť
presne špecifikovaný vo výroku rozhodnutia s uvedením miesta času a spôsobu konania tak, aby skutok
nebol zameniteľný s iným skutkom. Podľa názoru žalobcu prvostupňový súd mal zrušiť napadnuté
rozhodnutie aj z toho dôvodu, že žalobcovi bola uložená pokuta za správny delikt, ktorý čo do miesta
údajného spáchania vymedzil žalovaný a obec Marianka pred rodinný dom so súpisným číslom 47 na

Štúrovej ulici, na ktorej však žiadny dom s uvedeným súpisným číslom postavený nie je, lebo tento dom
je postavený na Karpatskej ulici, čo je na druhej strane obce Marianka. Skutok sa na danom mieste
nestal. V tejto súvislosti poukázal na rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo 7. novembra
2001, sp. zn. 7Sž/142/2001 (10/2002 ZSP) a z 30. septembra 1997, sp. zn. 5Sž/66/98 (R108/1999),
týkajúce sa opravy chyby a inej zrejmej nesprávnosti správneho rozhodnutia a výroku rozhodnutia.

Podľa názoru žalobcu z § 8 ods. 1 cestného zákona vyplýva, že doba platnosti povolenia z 26.
apríla 2010 č. OÚ/2604-2010/rk bola zákonom určená na dobu, počas ktorej pretrvávajú dôvody,
pre ktoré bolo povolenie udelené, kde tento dôvod je priamo vymedzený vo výrokovej časti povolenia
ako realizácia podzemného vedenia splaškovej kanalizácie, na dokončenie ktorej bola stavebníkovi
stavebným povolením daná lehota do 28. februára 2012. Teda v čase údajného skutku 27. augusta 2011

mal žalobca platné povolenie na zvláštne užívanie miestnej komunikácie, lebo dôvod jeho udelenia -realizácia splaškovej kanalizácie, ktorá bola v danom čase vo výstavbe (nebola skolaudovaná) a ktorú
bol oprávnený realizovať až do 28. februára 2012 pretrvával.

Doba platnosti povolenia je vymedzená zákonom, na základe čoho ju nemožno pre absenciu zákonného

zmocnenia určiť vopred konkrétnym dátumom (ako to robí žalovaný). Z § 8 jednoznačne vyplýva,
že doba platnosti povolenia je ohraničená pretrvávaním dôvodov, pre ktoré bolo vydané (realizácia
kanalizácie), v dôsledku čoho ju ani správny orgán nemôže vopred upraviť, resp. skrátiť na kratšiu
dobu, aj keď môže však stanoviť podmienky, pre porušenie ktorých toto povolenie počas jeho platnosti
zruší. Pre nedodržanie ,,5. technickej podmienky" mala obec Marianka možnosť podľa § 8 cestného

zákona povolenie zrušiť t.j. v zmysle správneho poriadku vydať písomné rozhodnutie o jeho zrušení, čo
však neurobil. Napriek nedodržaniu danej podmienky preto ostalo povolenie naďalej v platnosti. Ďalej
poukázal na zásadu, podľa ktorej treba pochybnosti vykladať v prospech obvineného a nie na jeho
ťarchu, a teda pochybnosť (minimálne nejednoznačnosť) o dobe trvania povolenia by podľa jeho názoru
i tak neumožňovala sankcionovať navrhovateľa v zmysle zásady "in dubio pro reo".

Žalobcanamietalajsvojupasívnulegitimáciu,leboakbyvsúvislostisozvláštnymužívanímkomunikácie

došlo k spáchaniu správneho deliktu, mohol by byť zodpovedným len stavebník, keďže len stavebník bol
povinný a spôsobilý požiadať o nové povolenie (čo vyplýva zo samotnej systematiky zákona). Nositeľom
porušenia povinnosti ako základnej náležitosti správneho deliktu môže byť po subjektívnej stránke len
stavebník AVENTINUS DEVELOPMENT s.r.o., a nie ním objednaný vykonávateľ, keďže len stavebník
má dôvod a povinnosť požiadať o povolenie.

Žalobca tiež namietal právomoc obce prejednávať správne delikty za porušenie cestného zákona podľa
§ 22a, lebo v zmysle § 3 ods. 2 cestného zákona je jej právomoc zúžená len na prejednávanie
priestupkov podľa § 22c cestného zákona.

Vo vzťahu k výške pokuty žalobca uviedol, že je neprimeraná, lebo odporca za obdobné skutky, ktoré
sú časovo a rozsahovo väčšie, udeľuje pokuty vo výške 871 €/deň, pričom už tieto sú vzhľadom na

skutok neprimerané.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 OSP) preskúmal napadnutý rozsudok
a konanie, ktoré mu predchádzalo, odvolanie prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s § 250ja
ods. 2 OSP a dospel k záveru, že odvolaniu žalovaného treba vyhovieť.

Podľa § 3 ods. 2 cestného zákona miestnu štátnu správu vo veciach miestnych komunikácií a účelových

komunikácií vykonávajú obce ako prenesený výkon štátnej správy. Obce na miestnych komunikáciách
a na účelových komunikáciách určujú použitie dopravných značiek, dopravných zariadení a povoľujú
vyhradené parkoviská. Obce v rámci preneseného výkonu štátnej správy prejednávajú priestupky podľa
§ 22c na úseku miestnych komunikácií a účelových komunikácií.

Podľa§8ods.1cestnéhozákonanaužívaniediaľnic,ciestamiestnychkomunikáciíinýmnežzvyčajným

spôsobom alebo na iné účely, než na ktoré sú určené (ďalej len "zvláštne užívanie"), je potrebné
povolenie cestného správneho orgánu s výnimkou prípadov uvedených v odsekoch 6, 7 a 8 vydané
so súhlasom dopravného inšpektorátu. Cestný správny orgán môže v povolení určiť podmienky na
zvláštne užívanie a pre ich nesplnenie môže udelené povolenie zrušiť. Zvláštne užívanie sa povoľuje
na dobu určitú, ak u užívateľa trvajú dôvody, pre ktoré bolo povolenie udelené. Pri zmene užívateľa,

podmienok užívania a podobne je potrebné požiadať o nové povolenie, prípadne o zmenu povolenia.
Povolenie nie je potrebné pre vozidlá ozbrojených síl, ozbrojených bezpečnostných zborov a na presun
poľnohospodárskych strojov a zariadení pri poľnohospodárskych prácach v rámci obhospodarovaného
územia. Povolenie cestného správneho orgánu na účely konania automobilových pretekov je možné
vydať len po predložení kladného stanoviska od organizácie, ktorá je členom medzinárodnej federácie

automobilového športu (FIA Paríž).Podľa § 22a písm. a) bod 1 cestného zákona cestný správny orgán a obec v rozsahu svojej pôsobnosti
uložia pokutu do 33 190 € právnickej osobe alebo fyzickej osobe oprávnenej na podnikanie podľa
osobitných predpisov, ak bez povolenia cestného správneho orgánu alebo v rozpore s vydaným

povolením užíva diaľnicu, cestu alebo miestnu komunikáciu iným spôsobom než zvyčajným alebo na iné
účely, než na ktoré sú určené, s výnimkou nadmerných a nadrozmerných prepráv (zvláštne užívanie).

Podľa § 22b ods. 1 cestného zákona pri určení výšky pokuty sa prihliada na závažnosť, čas trvania a
na rozsah spôsobenej škody.

Podľa § 23 cestného zákona ak nie je výslovne ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie podľa tohto
zákona všeobecné predpisy o správnom konaní.

Podľa § 18 ods. 1 Správneho poriadku konanie sa začína na návrh účastníka konania alebo na podnet
správneho orgánu.

Podľa § 18 ods. 2 Správneho poriadku konanie je začaté dňom, keď podanie účastníka konania došlo
správnemu orgánu príslušnému vo veci rozhodnúť. Pokiaľ sa konanie začína na podnet správneho
orgánu, je konanie začaté dňom, keď tento orgán urobil voči účastníkovi konania prvý úkon.

Podľa § 23 ods. 1 Správneho poriadku účastníci konania a ich zástupcovia a zúčastnené osoby majú
právo nazerať do spisov, robiť si z nich výpisy, odpisy a dostať kópie spisov s výnimkou zápisníc o
hlasovaní alebo dostať informáciu zo spisov s výnimkou zápisníc o hlasovaní iným spôsobom.

Podľa § 38 ods. 3 Správneho poriadku na miestnu ohliadku správny orgán prizve účastníka konania a
toho, kto je oprávnený predmetom ohliadky nakladať.

Zo spisov vyplýva, že predmetom súdneho preskúmania je rozhodnutie právneho predchodcu
žalovaného o uložení pokuty za správny delikt podľa § 22a písm. a) bod 1 cestného zákona.

Odvolací súd sa pred samotným posúdením vecnej správnosti rozhodnutia o správnom delikte zaoberal
právomocou obce rozhodovať o správnych deliktoch podľa § 22a cestného zákona, ktorej nedostatok
namietal žalobca.

Právomoc obcí rozhodovať o správnych deliktoch a ukladať pokuty podľa § 22a cestného zákona
vyplýva priamo z uvedeného ustanovenia, podľa ktorého majú okrem cestného správneho orgánu aj
obce právomoc v rozsahu svojej pôsobnosti ukladať pokuty do 33 190 € právnickej osobe alebo fyzickej
osobe oprávnenej na podnikanie za tam uvedené správne delikty. Vecná pôsobnosť obce v oblasti
pozemnýchkomunikáciínáslednevyplýva z§3ods.2cestnéhozákona,podľaktoréhoobcevykonávajú

miestnu štátnu správu vo veciach miestnych komunikácií a účelových komunikácií (§ 3 ods. 2 prvej
vety cestného zákona).

Názor žalobcu, že podľa § 3 ods. 2 poslednej (tretej) vety cestného zákona je právomoc obce
zúžená len na prejednávanie priestupkov podľa § 22c cestného zákona odvolací súd nepovažuje za
správny. Priestupky majú v rámci správneho trestania svoje osobitné miesto a ich všeobecná úprava

je obsiahnutá v zákone č. 372/1992 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o priestupkoch“), ktorý sa vzťahuje aj na priestupky a ich prejednávanie podľa cestného zákona (§
22a ods. 4 cestného zákona). Zákon o priestupkoch v rámci svojej procesnoprávnej časti upravuje vo
všeobecnosti príslušnosť okresných úradov na prejednávanie priestupkov, ak zákon neustanovuje inak
(§ 52 ods.1 zákona o priestupkoch). Takýmto zákonom, ktorý ustanovuje inak, je aj cestný zákon, ktorý

v § 3 ods. 2 tretej vety ustanovuje práve príslušnosť obcí prejednávať priestupky podľa §22c na úseku
miestnych komunikácií a účelových komunikácií. Cestný zákon v § 22c (priestupky) potom obsahujeuž len jednotlivé skutkové podstaty priestupkov, maximálnu výšku pokuty za ne a odkaz na zákon o
priestupkoch. Na rozdiel od priestupkov je však právna úprava správnych deliktov právnických osôb
a fyzických osôb oprávnených na podnikanie na úseku pozemných komunikácií odlišná a právomoc a

pôsobnosťobcíukladaťpokutyvoveciachmiestnychkomunikáciíaúčelovýchkomunikáciípretovyplýva
z § 22a cestného zákona v spojení s § 3 ods. 2 prvej vety cestného zákona.

Z obsahu spisov vyplýva, že 27. augusta 2011 sa starosta obce dostavil na Štúrovu ulicu v Marianke a
zistil, že pred domom p. č. 47, je realizovaná rozkopávka v rozmeroch 2 m x 1,5 m bez povolenia. Na
výzvu starostu obce 3 pracovníci oznámili, že sú zamestnancami žalobcu. Vedúci stavby pán S. potvrdil,

že nemá žiadne povolenie na rozkopávku a súčasne potvrdil, že 26. augusta 2011 ho starosta obce
upozornil na povinnosť zabezpečiť si vopred povolenie na rozkopanie komunikácie. Vedúci stavby sa
vyjadril, že koná na príkaz konateľa žalobcu. Obsah tohto zistenia, ktoré svedčilo o spáchaní správneho
deliktu podľa cestného zákona uviedol starosta v zápise z 27. augusta 2011, ktorý označil ako „Záznam
o výkone štátneho stavebného dohľadu“.

Obec Marianka žalobcovi zaslala oznámenie z 30. augusta 2011, číslo 08702/2011 o začatí konania,

obsahujúceajvýzvunavyjadrenie,ktoréboložalobcovidoručené 9.septembra2011.Výzvaobsahovala
žiadosť, aby sa žalobca v lehote 7 pracovných dní odo dňa doručenia výzvy vyjadril v konaní, ak to
považuje za potrebné. Zároveň poučila žalobcu o právnych následkoch v prípade, ak sa v stanovenej
lehote k oznámeniu nevyjadrí a o skutočnosti, že obec Marianka rozhodne na základe, doposiaľ
zistených skutočností, uvedených v oznámení. Súčasne žalobcu poučila podľa § 17 Správneho

poriadku o možnosti dať sa zastúpiť advokátom alebo iným zástupcom, ako aj o práve nazerať do spisov,
informáciu zo spisov s výnimkou zápisníc o hlasovaní iným spôsobom podľa § 23 ods. 1 Správneho
poriadku.

Žalobca listom zo 14. septembra 2011, doručenom obci Marianka 20. septembra 2011, požiadal o
doručenie sťažnostiobyvateľov/návrhuúčastníkov/,písomnejpozvánkynaústnepojednávaniespojené

s ohliadkou a zápisnice z ohliadky. Na uvedený list obec Marianka odpovedala listom zo 6. októbra
2011, doručenom žalobcovi 12. októbra 2011, v ktorom mu oznámila, že nie je oprávnená požadovaným
spôsobom zasielať doklady zo spisu. Zároveň opätovne poučila žalobcu o práve podľa § 23 ods. 1
Správneho poriadku.

Rozhodnutím z 20. septembra 2011, číslo 08702/2011 obec Marianka uložila žalobcovi pokutu vo výške

5 000,- eur za správny delikt podľa ustanovenia § 22a písm. a) bod 1 cestného zákona, ktorého sa
žalobca dopustil tým, že 27. augusta 2011 užíval miestnu komunikáciu na Štúrovej ulici v obci Marianka
pred rodinným domom so súp. č. 47, a to tým spôsobom, že realizoval rozkopávku o rozmeroch 2 m
x 1,5 m bez povolenia cestného správneho orgánu. Uvedené rozhodnutie bolo na odvolanie žalobcu
potvrdené preskúmavaným rozhodnutím žalovaného.

Žalobca v žalobe namietal, že boli porušené jeho procesné práva ako účastníka správneho konania.
Najvyšší súd Slovenskej republiky však takéto pochybenia nezistil.

Zo žiadneho ustanovenia Správneho neporiadku nevyplýva právny nárok účastníka konania a tomu
zodpovedajúca povinnosť správneho orgánu na odoslanie kópií zo spisov. Z § 23 Správneho poriadku
vyplýva právo účastníkov konania a ich zástupcov a zúčastnených osôb nazerať do spisov, robiť si z

nich výpisy, odpisy a dostať kópie spisov s výnimkou zápisníc o hlasovaní alebo dostať informáciu zo
spisov s výnimkou zápisníc o hlasovaní iným spôsobom, nie však právo na odoslanie týchto kópií.

Účastník konania nemá teda nárok, aby mu boli administratívne spisy resp. určitá časť z nich odoslaná
na ním určené miesto.Žalobca bol o jeho práve podľa § 23 ods. 1 Správneho poriadku poučený v oznámení o začatí konania a
vo výzve na vyjadrenie z 30. augusta 2011, číslo 08702/2011. Žalobca mohol toto svoje právo využiť aj v
rámci odvolacieho správneho konania po odpovedi obce Marianka zo 6. októbra 2011 na žalobcov list zo

14. septembra 2011, v ktorom obec žalobcovi oznámila, že nie je oprávnená požadovaným spôsobom
zasielať zo spisu doklady. Rovnako informovala žalobcu, kde a v akom čase môže prísť nazrieť do
spisov, robiť si z nich výpisy, odpisy a dostať kópie spisov.

Názor krajského súdu, že žalobcovi bolo odopreté právo nazrieť do spisov, keď mu správny orgán
neposkytol kópie spisov, ktoré požadoval, preto nemožno akceptovať. Navyše krajský súd odvodzoval

žalobcoveprávoz§23ods.2Správnehoporiadku,hociuvedenéustanovenieSprávnehoporiadkusana
daný prípad nevzťahuje, lebo sa týka iných osôb, a nie účastníkov konania a možnosť správneho orgánu
povoliť týmto iným osobám nazrieť do spisov a urobiť si výpis, odpis, poskytnúť im kópiu spisov alebo
poskytnúť im informáciu zo spisov iným spôsobom, pokiaľ preukážu odôvodnenosť svojej požiadavky.

Rovnako námietka žalobcu, že nebol prizvaný na miestnu ohliadku a tým mu boli upreté jeho účastnícke
práva nie je dôvodná. Správne konanie začína na návrh účastníka konania alebo na podnet správneho

orgánu (§ 18 ods. 1 Správneho poriadku). Pokiaľ sa konanie začína na podnet správneho orgánu, je
konanie začaté dňom, keď tento orgán urobil voči účastníkovi konania prvý úkon (§ 18 ods. 2 druhej vety
Správneho poriadku). Týmto úkonom v danej veci je doručenie oznámenia o začatí správneho konania.

Určenie momentu začatia konania je dôležité pre určenie momentu vzniku procesných práv a povinností
účastníkov konania.

Konanie o uložení pokuty za správny delikt je konanie, ktoré začína z podnetu správneho orgánu, a preto
v danom prípade správne konanie proti žalobcovi začalo 9. septembra 2011 doručením oznámenia
obce Marianka o začatí konania a výzvy na vyjadrenie z 30. augusta 2011, číslo 08702/2011. Až od tohto
momentu sa stal žalobca účastníkom správneho konania o uložení pokuty za správny delikt, a preto 27.
augusta 2011 (t.j. pred začatím správneho konania) nemal správny orgán pri výkone svojej pôsobnosti

žiadnu povinnosť prizvať žalobcu na miestnu ohliadku, lebo žalovaný ešte nevedel o porušení právnych
povinností žalobcu, a preto žalobca v tom čase ešte nemal postavenie účastníka správneho konania
o uložení pokuty.

Zo záznamu o výkone štátneho stavebného dohľadu z 27. augusta 2011 vyplýva, že obec Marianka
formou miestnej ohliadky zisťovala informácie v rámci svojej pôsobnosti. V tento deň na mieste

samom zistila porušenie § 22a cestného zákona, ktorého sa dopustil žalobca tým, že používal miestnu
komunikáciu na Štúrovej ulici pred domom p.č. 47 bez zvláštneho povolenia. Toto zistenie bolo
podkladom pre začatie správneho konania o uložení sankcie.

V zmysle Správneho poriadku sú podkladom pre rozhodnutie najmä podania, návrhy a vyjadrenia
účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe

správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie
určuje správny orgán (§ 32 ods. 2). Dôkazmi sú najmä výsluch svedkov, znalecké posudky, listiny a
ohliadka (§ 34 ods. 2 Správneho poriadku).

Podkladom rozhodnutia môže byť teda aj listina označená ako „Záznam o výkone štátneho stavebného
dohľadu z 27. augusta 2011“, pričom dôležitý je obsah listiny, z ktorého vyplýva, že bolo vykonané

miestne šetrenie, pri ktorom bolo zistené porušenie cestného zákona.

Neuniklo pozornosti odvolacieho súdu, že žalovaný až v odvolaní proti rozsudku krajského súdu tvrdil,
že k zisteniu tohto porušenia došlo v rámci štátneho stavebného dohľadu, takéto tvrdenie však pre
posúdenie zistenia porušenia právnej povinnosti žalobcu nemá žiadny vplyv, lebo pre rozhodnutie vo
vecisúrozhodujúceskutočnostivyplývajúcezobsahuadministratívnehospisuanieto,čosprávnyorgándodatočne tvrdí. Podľa obsahu úkonu išlo preto o miestne zistenie, ktoré bolo pre obec podkladom pre
výkon jej pôsobnosti podľa cestného zákona.

Ku skutočnostiam zisteným pri miestnom zistení sa mohol žalobca vyjadriť aj na základe výzvy

na vyjadrenie z 30. augusta 2011a mohol navrhovať vykonanie dôkazov, ktoré by uloženie sankcie
spochybnili. Žalobca toto svoje právo nevyužil, preto správny orgán mohol postupovať v správnom
konaní napriek skutočnosti, že účastník správneho konania sa k veci samej žiadnym spôsobom
nevyjadril.

Dokonca ani v žalobe žalobca nespochybnil, že by zistenie starostu, obsiahnuté v uvedenom zázname
bolo v rozpore so skutočným stavom. Sám žalobca v žalobe tvrdil, že 27. augusta 2011 užíval miestnu

komunikáciu na Štúrovej ulici, hoci namietal, že na jej zvláštne užívanie mal platné povolenie, vydané
stavebníkovi, v ktorého mene, na účet a v zmysle pokynov rozkopávku realizoval. Z uvedeného dôvodu
ani nemohlo byť sporné, že by žalobca nebol 27. augusta 2011 na Štúrovej ulici, a teda na mieste
spáchania správneho deliktu.

Pokiaľ žalobca namietal, že dom so súp. č. 47 sa nachádza na ulici Karpatská a nie na Štúrovej ulici

v obci Marianka, treba uviesť, že správne orgány dostatočne identifikovali miesto spáchania skutku,
ktorá skutočnosť bola žalobcovi v konaní oznámená a mal možnosť sa k nej vyjadriť. Skutok, ktorým
sa žalobca dopustil správneho deliktu, správne orgány dostatočným spôsobom vymedzili, lebo z jeho
jasnej a určitej formulácie muselo byť žalobcovi zrejmé, ktorý skutok sa mu kladie za vinu. Predmetný
skutok je čo do miesta a spôsobu identifikovaný tak, že ho nie je možné zameniť s iným skutkom.

Výraz „so súp.č.“ nemá takú vlastnosť, ktorá by bola spôsobilá vniesť pochybnosti o skutočnom mieste
spáchania predmetného skutku, lebo na Štúrovej ulici sa nachádza dom s popisným číslo 47, a preto
ide len o zrejmú nesprávnosť v písomnom vyhotovení rozhodnutia, ktorú správny orgán môže opraviť
aj po právoplatnosti jeho rozhodnutia.

Popis skutku vo výroku rozhodnutí správnych orgánov v danom prípade je dostatočne určitý a

zrozumiteľný a nemôže byť zamenený s iným skutkom. Ak správne orgány použili namiesto „súpisného
čísla“ výraz „popisné číslo“ ide o zrejmú nesprávnosť, ktorú možno napraviť postupom podľa § 47
ods. 6 Správneho poriadku, pričom ide o vadu, ktorá nemôže mať vplyv na zákonnosť napadnutého
rozhodnutia, a preto na ňu súd neprihliada (§ 250i ods. 3 OSP). Žalobcom uvádzaný rozsudok
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo 7. novembra 2011, sp. zn. 7Sž/142/2001, bol vydaný za

úplne odlišnej skutkovej situácie.

Závery, obsiahnuté v náleze Ústavného súdu Slovenskej republiky z 25. augusta 2010 číslo III. ÚS
231/2010, ako aj v rozhodnutiach Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v oblasti správneho trestania
(rozsudokNajvyššiehosúduSlovenskejrepubliky zo16.novembra2011,sp.zn.2Sžo15/2011,rozsudok
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo 6. marca 2008, sp. zn. 8 Sžo 28/2007, rozsudok Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky z 30. septembra 1998, sp. zn. 5 Sž 66/98 ), na ktoré žalobca poukazoval, nie
sú v rozpore s názorom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v prejednávanom prípade.

K ďalším žalobným námietkam treba uviesť, že pri zisťovaní a postihovaní páchateľa správneho deliktu
právnických osôb je právne bezvýznamné, či právnická osoba konala v mene alebo na príkaz inej
právnickej osoby na základe ich zmluvného (súkromnoprávneho) vzťahu, lebo páchateľom správneho

deliktu právnickej osoby je právnická osoba, ktorá svojim konaním naplnila všetky znaky skutkovej
podstaty správneho deliktu právnických osôb. Aj podľa definícií trestného práva, ktoré možno aplikovať
v rámci správneho trestania, je páchateľom trestného činu (administratívneho deliktu) ten, kto trestný
čin (administratívny delikt) spáchal sám. Správne delikty právnických osôb sú postihované bez ohľadu
na zavinenie a subjektom deliktu je právnická osoba spôsobilá na protiprávne konanie (tzv. deliktuálna

spôsobilosť, ktorá je spojená s jej vznikom a existenciou).Správneho deliktu v predmetnom prípade sa teda dopustí právnická osoba, ktorá užíva bez povolenia
cestného správneho orgánu alebo v rozpore s vydaným povolením diaľnicu, cestu alebo miestnu
komunikáciu iným spôsobom než zvyčajným alebo na iné účely, než na ktoré sú určené, s výnimkou

nadmerných a nadrozmerných prepráv (objektívna stránka predmetného správneho deliktu).

Žalobcanevyvrátil,baprávenaopakajvžalobeuviedol,že27.augusta2011užívalmiestnukomunikáciu
na ulici Štúrova (aj keď podľa jeho názoru na základe platného povolenia pre jej zvláštne užívanie).

Nemožno však súhlasiť s názorom žalobcu, že doba platnosti povolenia je v zmysle § 8 cestného zákona
ohraničená pretrvávaním dôvodov, pre ktoré bolo vydané (realizácia kanalizácie) aj po uplynutí lehoty,
na ktorú bolo zvláštne povolenie udelené. Po uplynutí tejto lehoty ho ani správny orgán nemôže upraviť

aj keď môže pred jej uplynutím stanoviť podmienky, pre porušenie ktorých toto povolenie počas jeho
platnosti zruší.

Zvláštne užívanie sa v zmysle § 8 ods. 1 tretej vety cestného zákona povoľuje na dobu určitú, a teda
je vymedzené konkrétnym dátumom jeho užívania, pričom na strane užívateľa musia trvať dôvody, pre
ktoré bolo povolenie udelené. Takáto právna úprava znamená, že povolenie na zvláštne užívanie je

obmedzenénadobuurčitú,počasktorejmusiatrvaťdôvody,naktoréboloudelené.Akdobanaktorúbolo
zvláštne užívanie povolené uplynie skôr, ako trvajú dôvody, na ktorú bolo udelené, povolenie márnym
uplynutím doby zaniká. Rovnako zaniká aj v prípade, ak počas doby, na ktorú bolo udelené, zaniknú
dôvody, na ktoré bolo zvláštne povolenie udelené. V opačnom prípade by zákonodarca, nestanovil, že
sa zvláštne užívanie povoľuje na „dobu určitú“, ale vymedzil by platnosť povolenia zvláštneho užívania

explicitne „po dobu trvania dôvodov, pre ktoré bolo povolenie udelené“. Avšak takáto právna úprava by
ani bola nelogická a v rozpore so samotným účelom zákona, lebo trvanie dôvodov je neisté a správny
orgán by tak nemohol efektívne vykonávať štátnu správu v predmetnej oblasti.

Žalobca nepreukázal, že mal platné povolenie na rozkopávku miestnej komunikácie, lebo podľa
povolenia z 26. apríla 2010, Č.j.: OÚ/2604-2010/rk, ktoré priložil žalobca k žalobe, bola spoločnosť

AVENTINUS DEVELOPMENT, s.r.o. povinná vykonať povrchovú úpravu komunikácie do konca júla
2010, a teda po tomto dátume už nebolo možné na základe tohto povolenia realizovať akúkoľvek
rozkopávku.Akovyplývazozápisnice z29.marca2011(č.l.31),žalobcasiboltejtoskutočnostivedomý,
lebo zobral na vedomie, že akékoľvek pokračovanie v stavebných prácach bude možné až na základe
a za podmienok nového rozkopávkového povolenia, o ktoré musí investor vopred požiadať.

Ďalšia skutočnosť, ktorá svedčí o nesprávnosti žalobcovej argumentácie, vyplýva z § 8 ods. 1 štvrtej
vety cestného zákona, podľa ktorého pri zmene užívateľa, podmienok užívania a podobne je potrebné
požiadať o nové povolenie, prípadne o zmenu povolenia.

Ak teda povolenie na zvláštne užívanie miestnej komunikácie obsahuje časovú podmienku realizácie
zvláštneho užívania, po jej uplynutí automaticky dochádza k zmene podmienok užívania, je preto treba

požiadať v zmysle § 8 ods. 1 štvrtej vety cestného zákona o nové povolenie.

Tvrdenie žalobcu, že pre nedodržanie „5. technickej podmienky“ mohla obec Marianka povolenie len
zrušiť, by mohlo byť zohľadnené len vtedy, ak by lehota na dobu určitú ešte žalobcovi neuplynula. Obec
povolenie v danej veci nezrušila a ani tak konať nemala, preto po uplynutí lehoty na ktorú bolo zvláštne
povolenie udelené, povolenie zaniklo.

Treba však uviesť, že správneho deliktu podľa § 22a písm. a) bodu 1 cestného zákona sa dopustí nielen
tá právnická osoba, ktorá bez povolenia cestného správneho orgánu užíva miestnu komunikáciu iným
spôsobom než zvyčajným alebo na iné účely, než na ktoré sú určené, ale aj právnická osoba, ktorá
v rozpore s vydaným povolením takýmto spôsobom miestnu komunikáciu užíva. Ak by teda žalobca
nedodržal „5. technickú podmienku“ aj tak by naplnil objektívnu stránku skutkovej podstaty predmetného

správneho deliktu, lebo by konal v rozpore s vydaným povolením.Z uvedeného dôvodu použitie zásady „in dubio pro reo“, vo vzťahu k pochybnosti o dobe trvania
povolenia, ktorej sa domáhal žalobca, by žiadny prospech žalobcovi neprinieslo. Najvyšší súd považuje
za potrebné opätovne uviesť, že žalobca si bol vedomý toho, že pokračovanie v stavebných prácach

bude možné až na základe a za podmienok nového rozkopávkového povolenia (ako vyplýva zo
zápisnice z 29. marca 2011), a teda žiadne pochybnosti o dobe trvania pôvodného povolenia tu ani
nemohli byť dané.

Ak teda žalobca odvodzuje svoje právo vykonávať rozkopávku z povolenia z 26. apríla 2010, Č.j.:
OÚ/2604-2010/rk, mohol tak postupovať len do konca júla 2010. Po tomto dátume realizoval rozkopávku
bez platného povolenia, a tým že užíval cestnú alebo miestnu komunikáciu iným spôsobom než

zvyčajným alebo na iné účely, než na ktoré sú určené, naplnil objektívnu stránku skutkovej podstaty
správneho deliktu podľa § 22a písm. a) bodu 1 cestného zákona.

Výška pokuty je podľa názoru odvolacieho súdu v súlade so zákonom, keď správny orgán pri jej ukladaní
nevybočil z medzí a hľadísk ustanovených cestným zákonom a dostatočne ju odôvodnil.

K názoru krajského súdu, že v administratívnom spise sa mali nachádzať ním uvedené povolenia

(povolenie z 24. apríla 2010 č. OÚ/2604-2010/rk, stavebné povolenie zo 17. februára 2009,
číslo OÚŽP-2009/00077/14/KVM, povolenie na vybudovanie vodnej stavby), lebo sú potrebné na
preskúmanie veci, treba uviesť, že pokuta bola uložená žalobcovi za to, že vykonával rozkopávku bez
príslušného povolenia, a preto žiadne povolenie k preskúmaniu napadnutého rozhodnutia žalovaného
nie je potrebné. Ak žalobca mal platné povolenie na rozkopávku, bolo jeho povinnosťou túto skutočnosť

žalovanému preukázať. Rovnako nebolo potrebné preukazovať, že žalobca bol len dodávateľom stavby,
lebo právnu povinnosť porušil svojím vlastným konaním.

Odvolací súd preto považoval rozhodnutie žalovaného za zodpovedajúce zákonu, preto rozsudok
krajského súdu zmenil a žalobu zamietol podľa § 250ja ods.3 v spojení s § 220 OSP.

Zákonomč.180/2013Z.z.oorganizáciimiestnejštátnejsprávyaozmeneadoplneníniektorýchzákonov

boli od 1. októbra 2013 okrem iných zrušené obvodné úrady pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie
(§ 8) a ich právnymi nástupcami sa stali okresné úrady podľa tohto zákona (§ 9). Z uvedeného dôvodu
sa žalovaným stal zo zákona Okresný úrad Malacky, odbor cestnej dopravy a komunikácií.

O trovách konania rozhodol odvolací súd podľa § 246c ods. 1 veta prvá OSP v spojení s § 224 ods. 1
a 2 OSP a § 250k ods. 1 veta prvá OSP tak, že žalobcovi, ktorý nemal úspech vo veci, nepriznal právo

na náhradu trov konania. Žalovanému trovy konania nevznikli, preto nemá nárok na ich náhradu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný