Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, September 19, 2014

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 13C/134/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4210204407
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 09. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr Dagmar Aradská

ECLI: ECLI:SK:OSKN:2014:4210204407.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno samosudkyňou JUDr. Dagmar Aradskou v právnej veci žalobkyne: P. U., nar.

XX.X.XXXX, bytom T. XXX, Z. proti žalovanému: právom nebohého W. T., nar. X.X.XXXX, zomr.
XX.X.XXXX: 1/ F. T., nar. X.XX.XXXX, bytom J. X, M. Q. K., 2/ W. T., nar. X.X.XXXX, bytom J. X, M. Q.
K., o zrušenie záložného práva

r o z h o d o l :

Súd návrh žalobkyne z a m i e t a .

Žalovaným sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Žalobkyňa sa písomným podaním doručeným súdu dňa 17.2.2009 domáhala voči neoznačenému
žalovanému zrušenia záložného práva vyplývajúceho z Kúpnej zmluvy na prevod vlastníckeho práva k
nehnuteľnosti a zmluvy o zriadení záložného práva z 5.3.2007. Návrh odôvodnila tým, že dňa 21.1.2009

prevzala od súdneho exekútora L. Szabó upovedomenie o začatí exekúcie č. EX 803/2008-9. Osobnou
návštevou exekútora sa dozvedela o existencii zmluvy o pôžičke zo dňa 16.3.2008 uzavretej medzi
jej manželom N. U. a W. T., na základe ktorej bola jej manželovi N. U. poskytnutá pôžička vo výške
450.000,- Sk so splatnosťou do 31.7.2008. Na základe zmluvy o pôžičke bola spísaná s jej manželom
notárska zápisnica o uznaní dlhu a o súhlase s exekúciou na všetok ich nehnuteľný a hnuteľný majetok
v prípade nesplatenia pôžičky v lehote splatnosti a začalo sa exekučné konanie predajom nehnuteľnosti
- rodinného domu v obci Z., ktorý vlastnia spolu s manželom. Konštatovala, že W. T. podľa zmluvy o
pôžičke požičal jej manželovi N.U. U. sumu 450.000,- Sk, hoci vedel o jeho platobnej neschopnosti

a o tom, že je diagnostikovaný neúspešne liečený alkoholik. Mala za to, že cieľom uzavretia zmluvy
o pôžičke medzi jej manželom a W.. T. bola snaha W.. T. získať späť rodinný dom v obci Z., ktorý
od W.. T. spolu s manželom kúpili, pričom zaplatili časť kúpnej ceny vo výške 500.000,- Sk. Zvyšnú
časť kúpnej ceny vo výške 550.000,- Sk neuhradila z dôvodu, že pri vybavovaní hypotekárneho úveru
zistila, že pozemok k predmetnej nehnuteľnosti nie je vysporiadaný, no z dôvodu časovej tiesne
podpísalaKúpnuzmluvunaprevodvlastníckehoprávaknehnuteľnostiamazmluvuozriadenízáložného
práva z 5.3.2007, pričom realitná kancelária sa v zmluve zaviazala do 3 mesiacov odkúpiť pozemok

od SPF s tým, že žalobkyňa do mesiaca zaplatí zostatok kúpnej ceny nehnuteľnosti. No problémy
na SPF spôsobili, že pozemok do dnešného dňa nebol odkúpený, pričom po uplynutí 3 mesiacov od
kúpy ju začali navštevovať páni Y. a H., ktorí naliehali, aby zaplatila zostatok kúpnej ceny. Predložili
jej na podpis aj dohodu o odstúpení od kúpnej zmluvy, ktorú ale nepodpísala, keďže v nej neboli
zohľadnené investície, ktoré v súvislosti so zakúpenou nehnuteľnosťou mala. Začiatkom roku 2008
jej manžel N. U. opustil ich spoločnú domácnosť, čo prišlo W. T.Í. vhod, pretože po uplynutí lehoty
splatnosti pôžičky poskytnutej jej bývalému manželovi by W.. T.E. mohol získať nehnuteľnosť späť (a

to na základe exekúcie vedenej pod zn. EX 803/2008). Dňa 26.1.2009 zistila, že na nehnuteľnosti
viazne ťarcha v podobe záložného práva v prospech spoločnosti Rivac, s.r.o. na základe exekúcievedenej pod zn. EX 725/2008, pričom exekučným titulom bol právoplatný a vykonateľný platobný rozkaz
zaväzujúci jej manžela na zaplatenie sumy 300.000,- Sk, keď jej manželovi bol v mesiaci február 2008
poskytnutý úver so splatnosťou do mája 2008. Konateľom spoločnosti Rivac, s.r.o. bol pán Y., ktorý

ju navštívil v októbri 2008 a naliehal, aby súhlasila s prevodom vlastníckeho práva k nehnuteľnosti s
tým, že jej vyplatí 150.000,- Sk, lebo ak dom predá exekútor, ona nedostane nič. Na pána Y. podala
trestné oznámenie, ktoré bolo postúpené obvodnému úradu na prejednanie priestupku. Uviedla, že jej
manžel N.. U. opustil ich spoločnú domácnosť koncom januára 2008 po tom, ako odmietla súhlasiť s
ďalšími pôžičkami, ktoré si vybavoval, pričom tým rodinu zadlžoval a taktiež nebola ochotná tolerovať,

že neprispieval na spoločné výdavky domácnosti. Využijúc jej nedostatočné právne vedomie, N. U.,
W. T. a pán Y. podvodom zapríčinili, že aj v prípade odkúpenia pozemku nedokáže vyplatiť zvyšnú
časť kúpnej ceny nehnuteľnosti. Z uvedeného dôvodu žalobkyňa žiadala, aby súd rozhodol o zrušení
záložného práva zriadeného v prospech W. T. vyplývajúceho z kúpnej zmluvy na prevod vlastníckeho
práva k nehnuteľnosti a zmluvy o zriadení záložného práva, čl. 7 zo dňa 5.3.2007, keď konštatovala,
že predávajúci poskytnutím úveru N. U. vo výške 450.000,- Sk dňa 16.3.2008, so splatnosťou dňa

31.7.2008,včasekedyužnežilivspoločnejdomácnostiaspoločnenehospodárili,porušilbod3.2zmluvy
o budúcej kúpnej zmluve a tým jej znemožnil získať hypotekárny úver na uhradenie zvyšnej kúpnej ceny
nehnuteľnosti. K návrhu žalobkyňa priložila kópiu zmluvy o budúcej kúpnej zmluve zo dňa 16.2.2007,
ako aj kúpnej zmluvy o prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam a zmluvy o zriadení záložného
práva zo dňa 5.3.2007, dohody o odstúpení od kúpnej zmluvy zo dňa 24.6.2007, dohody o odstúpení

od kúpnej zmluvy a dohody o zriadení záložného práva zo dňa 25.6.2007, dodatku č. 1 k dohode o
odstúpeníodkúpnejzmluvyzodňa25.6.2007,fotokópiunotárskejzápisniceN243/2008,NZ3542/2008,
NCRIs 423130/2008 zo dňa 16.10.2008 ako aj zmluvy o pôžičke zo dňa 16.3.2008, rozsudku Okresného
súdu Komárno č.k. 6P 21/2008-19 zo dňa 8.4.2008, poverenia sp. zn. 5Er/647/2008, EX 725/2008
vydané pre súdneho exekútora JUDr. Ladislava Szaba, kópiu plnej moci udelenej spoločnosťou Rivac,

s.r.o. JUDr. Anne Mišovej na zastupovanie v exekučnom konaní vo veci vymáhania istiny vo výške
300.000,- Sk s príslušenstvom na základe platobného rozkazu č.k. 7Ro/496/2008-15 zo dňa 12.9.2008,
platobného rozkazu č.k. 7Ro/796/2008-15 zo dňa 12.9.2008, uznesenia ČVS: ORP-915/OVS-KN-2008
zo dňa 5.11.2008, prvej strany kúpnej zmluvy uzavretej medzi ňou ako predávajúcou a Z.. X. D. ako
kupujúcim.

Po tom, ako žalobkyňa svoj návrh na výzvu súdu doplnila podaním doručeným súdu dňa 4.5.2010, v
ktorom už označila W. T. za žalovaného, spresnila aj navrhnutý petit tak, aby súd zrušil záložné právo
na rodinný dom LV XXXX v katastri obce Z., ktoré záložné právo vyplýva z kúpnej zmluvy na prevod
vlastníckeho práva k nehnuteľnosti a zriadení záložného práva zo dňa 5.3.2007. Na zdôvodnenie návrhu
uviedla, že kúpa predmetného rodinného domu sa realizovala cez realitnú kanceláriu SK REALITY

zastúpenú pánom H.. Dňa 16.2.2007 podpísala s W. T. zmluvu o budúcej zmluve, kde v čl. 3, bod
3.2. W.. T. ako predávajúci vyhlásil, že na predávaných nehnuteľnostiach neviaznu žiadne dlhy a iné
právne povinnosti. V deň podpísania zmluvy o budúcej zmluve odovzdala W.. T. sumu 50.000,- Sk. Dňa
5.3.2007 vyplatila W.. T. sumu 450.000,- Sk s tým, že zvyšná časť kúpnej ceny mala byť podľa dohody
zmluvných strán realizovaná cez hypotekárny úver, ktorý sa snažila urýchlene vybaviť, keďže z bytu

(ktorý predala) sa mali vysťahovať do jedného mesiaca od zaplatenia kúpnej ceny za byt. Pri vybavovaní
hypotekárneho úveru zistila, že pozemok pod zakúpeným rodinným domom nie je vysporiadaný, a tak
jej hypotekárny úver nebol poskytnutý. Uvedené oznámila zástupcovi realitnej kancelárie, ktorý sa
zaviazal, že pozemok bude do troch mesiacov vysporiadaný. Pre nesplnenie tohto záväzku nevyplatila
zvyšnú časť kúpnej ceny nehnuteľností. Ďalej uviedla, že W.. T. porušil bod 3.2. zmluvy o budúcej

kúpnej zmluve, keď poskytol N.. U. úver vo výške 450.000,- Sk, hoci ho poznal, vedel o jeho platobnej
neschopnosti a alkoholizme. Úver bol poskytnutý jej manželovi v čase, keď s manželom už nežila v
spoločnej domácnosti, pričom úver vo výške 450.000,- Sk s lehotou splatnosti do troch mesiacov bol
poskytnutý s cieľom, aby W.. T. pri nedodržaní lehoty splatnosti mohol v rámci exekučného konania
získať nehnuteľnosti späť. Preto žalobkyňa žiadala vo veci rozhodnúť tak, že súd zruší záložné právo

k nehnuteľnosti v obci Z. LV XXXX zapísané v prospech W. T., ktoré vyplýva z kúpnej zmluvy na prevod
vlastníckych práv k nehnuteľnosti a zmluvy o zriadení záložného práva, článku 7, zo dňa 5.3.2007 LV
č. XXXX v katastri obce Z.. Žalobkyňa zdôraznila, že žalovaný ako predávajúci, zatajením skutočnosti
o nevysporiadanom pozemku a poskytnutím úveru vo výške 450.000,- Sk jej manželovi - N.. U. - dňa
16.3.2008 so splatnosťou do 31.7.2008, v čase kedy už nežila s manželom v spoločnej domácnosti

a nehospodárili spolu, porušil bod 3.2. zmluvy o budúcej kúpnej zmluve a tým jej znemožnil získať
hypotekárny úver na úhradu zostatku kúpnej ceny nehnuteľností.Žalobkyni súd dňa 12.5.2010 doručil výzvu na zaplatenie súdneho poplatku za návrh, na čo žalobkyňa
požiadala o odpustenie súdneho poplatku z dôvodu nízkeho príjmu. Súd z dôvodu absencie druhej
podmienky odôvodňujúcej priznanie oslobodenia, s poukazom na § 138 ods.1 O.s.p. žalobkyni

uznesením z 23.6.2010 nepriznal oslobodenie od platenia súdneho poplatku.

Krajský súd v Nitre uznesením č.k. 8Co/236/2010-49 z 31.8.2010 odvolaním žalobkyne napadnuté
uznesenie súdu prvého stupňa zmenil tak, že žalobkyni priznal oslobodenie od súdnych poplatkov s
poukazom na to, že právny záver súdu prvého stupňa o nesplnení druhej podmienky pre priznanie
oslobodenia od súdnych poplatkov je nedôvodný, právne neobstojí, keďže ho nie je možné v danom
štádiu konania v danej právnej veci vyvodiť a zo strany súdu prvého stupňa sa jednalo o neprípustnú

prejudíciu výsledku konania.

Návrh na začatie konania musí obsahovať konkrétny návrh výroku rozhodnutia, obsahujúci rozsah
uplatneného nároku. Údaj o tom, čoho sa navrhovateľ domáha (tzv. petit) musí byť presný, určitý a
zrozumiteľný. Súd totiž musí presne vedieť, o čom má konať a rozhodnúť, pretože, s výnimkou uvedenou
v§153ods.2O.s.p.,nesmieúčastníkomprisúdiťviac,nežto,čohosadomáhajú,aniúčastníkompriznať

iné práva a uložiť im iné povinnosti, ako sú navrhované. Súd uzneseniami z 6.10.2010, ale aj 6.1.2011
žalobkyňu vyzval na spresnenie jej nároku, resp. petitu.

Žalovaný W. T. zomrel dňa XX.X.XXXX a podľa oznámenia notárskeho úradu JUDr. Ildikó Bory, do úvahy
prichádzajúcimi dedičmi sú pozostalá manželka F. T. a syn poručiteľa, W. T..

Tunajší súd rozsudkom sp.zn. 13C/243/2010 z 1.7.2010 manželstvo žalobkyne s jej manželom N.. U.

rozviedol a rozhodol o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej dcére účastníkov
rozvodového konania na čas po rozvode manželstva. Uvedený rozsudok čo do rozvodu manželstva
nadobudol právoplatnosť dňa 4.10.2011.

Na pojednávaní vo veci dňa 17.4.2012 žalobkyňa spresnila konečné znenie petitu, ktorého zmenu súd
uznesením pripustil v znení: Súd ruší záložné právo W. T., nar. X.X.XXXX, vyplývajúce z Kúpnej zmluvy

na prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam a zmluvy o zriadení záložného práva, ktorá bola dňa
5.3.2007 uzavretá medzi W. T. ako predávajúcim a súčasne záložným veriteľom a navrhovateľkou s
manželom N. U. ako kupujúcimi a záložcami. Súd súčasne rozhodol o nepripustení predchádzajúcich
zmien petitov navrhnutých žalobkyňou.

Žalobkyňa vo svojej výpovedi zopakovala skutkové tvrdenia z návrhu vo veci. Svoj návrh na zrušenie

záložného práva v prospech nebohého žalovaného, ktoré zabezpečuje doplatenie kúpnej ceny vo výške
550 000,- Sk za stavby, ktoré spolu s bývalým manželom zakúpili od nebohého žalovaného kúpnou
zmluvou z 5.3.2007 odôvodnila fiktívnou pôžičkou poskytnutou jej manželovi na základe Zmluvy o
pôžičke z 16.3.2008 vo výške 450 000,- Sk nebohým žalovaným.

Súd rozsudkom zo 17.4.2012 návrh žalobkyne zamietol a žalovaným náhradu trov konania nepriznal.

Krajský súd v Nitre uznesením č.k. 9Co/225/2012-162 z 21.11.2013 odvolaním žalobkyne napadnutý
rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie s tým, že opakované citovanie
ustanovenia § 30 O.s.p. súdom prvého stupňa v predvolaniach žalobkyne na pojednávania (vytýčené
na 11.3.2011, 13.5.2011, 1.7.2011, 14.10.2011, 21.2.2012 a 17.4.2012) odvolací súd nepovažuje za
dostatočné splnenie si poučovacej povinnosti súdom prvého stupňa v zmysle § 30 a § 5 O.s.p.. Odvolací

súd dospel k záveru, že súd prvého stupňa mal ustáliť, že je potrebné pre ochranu práv a oprávnených
záujmov žalobkyne opätovne a dôsledne ju poučiť v zmysle § 30 O.s.p. a odkázať ju na Centrum
právnej pomoci predovšetkým vzhľadom na skutkovú a právnu zložitosť prejednávanej veci. Súd prvého
stupňa mal preto o to aktívnejšie ako orgán štátu a dôslednejšie postupovať pri splnení si poučovacej
povinnosti, keď skutkové tvrdenia obsiahnuté v návrhu sa očividne dotýkali ochrany obydlia žalobkyne ajej rodinných príslušníkov. Bez poskytnutia náležitého poučenia a ochrany práv a chránených záujmov
žalobkyne by táto len zrejme ťažko dokázala hájiť svoje práva, porušenia ktorých sa v konaní domáhala.

V súlade s citovaným zrušujúcim uznesením Krajského súdu v Nitre prvostupňový súd prípisom z

27.1.2014 poučil žalobkyňu, že ako účastník konania má možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci
so žiadosťou o ustanovenie advokáta. Súčasne súd žalobkyni uložil, aby v prípade, že túto možnosť
využije, v lehote 30 dní preukázala podanie žiadosti o ustanovenie advokáta adresované Centru právnej
pomoci.

Žalobkyňa na urgenciu súdu prípisom doručeným 1.4.2014 súdu oznámila, že požiadala Centrum
právnej pomoci v Nitre o ustanovenie advokáta a bola vyzvaná na doplnenie niektorých údajov.

Centrum právnej pomoci kancelária Nitra mailom doručeným 12.5.2014 súdu oznámilo, že dňa
30.4.2014 bolo vydané rozhodnutie o nepriznaní nároku na poskytnutie právnej pomoci žiadateľke
P. U.. Mailom doručeným súdu 6.6.2014 Centrum právnej pomoci kancelária Nitra (CPP) súdu
oznámilo, že rozhodnutie o nepriznaní nároku na poskytnutie právnej pomoci žiadateľke P. U. nadobudlo
právoplatnosť dňa 22.5.2014. V prílohe uvedeného mailu CPP doručilo súdu aj scan uvedeného

rozhodnutia z 30.4.2014 o nepriznaní nároku na poskytnutie právnej pomoci, z ktorého vyplýva,
že žalobkyňa ako žiadateľka vzhľadom na výšku svojho započítateľného príjmu nespĺňa podmienku
materiálnejnúdze,ktorájenevyhnutnýmpredpokladompriznanianárokunaposkytnutieprávnejpomoci.

S poukazom na uvedené súd vytýčil vo veci pojednávanie na deň 19.9.2014, pričom v súlade s §
101 ods. 2 O.s.p. pojednával v neprítomnosti riadne predvolanej žalobkyne, ktorá prípisom doručeným

súdu dňa 3.9.2014 požiadala o odročenie pojednávania „z rodinných dôvodov - neodkladných“.
Žalobkyňa neodkladnosť rodinných dôvodov nielenže nešpecifikovala, ale do začatia pojednávania vo
veci dňa 19.9.2014 ani nepreukázala. Dôležitosť každého dôvodu, ktorým je odôvodňovaná žiadosť
neprítomného účastníka o odročenie pojednávania (§ 101 ods. 2 O.s.p. ), posudzuje súd podľa
konkrétnych okolností. Existenciu dôležitého dôvodu môže súd vo všeobecnosti preveriť len zo

skutočností, ktoré sú mu známe v čase posudzovania žiadosti účastníka o odročenie pojednávania.
Dôvodnosť žiadosti súd skúma predovšetkým z hľadiska preukázania skutočnosti, z ktorej žiadateľ
vyvodzuje existenciu ním tvrdeného dôležitého dôvodu. Pokiaľ ale uvedená skutočnosť nie je v čase
rozhodovania súdu o tejto žiadosti hodnoverne preukázaná, zostáva žiadosť o odročenie pojednávania
iba v rovine nepodložných tvrdení, na ktoré nemožno vziať zreteľ. Súd preto dospel k záveru, že v

procesnej situácii, ktorá v prejednávanej veci nastala podaním dostatočne nedoloženej (tiež náležite
nevysvetlenej) žiadosti žalobkyne o odročenie pojednávania nemožno považovať ani za porušenie § 101
ods. 2 O.s.p. a ani za odňatie možnosti žalobkyne konať pred súdom (obdobne uznesenie Najvyššieho
súdu SR sp. zn. 7 Cdo 173/2014).

Súd vykonal vo veci dokazovanie oboznámením sa s obsahom súdneho spisu a osvedčením o

dedičstve.

Súd z pripojeného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 8C/217/2010 mal za preukázané, že Osvedčením
o dedičstve sp. zn. 12D 122/2011 Dnot 281/2011 z 12.3.2012 nadobudol dedičstvo po nebohom
žalovanom pozostalý syn W. T. na základe dohody dedičov (aj F. T.). Právom nebohého žalovaného,
zomrelého v priebehu konania, vstúpili do konania univerzálnou sukcesiou jeho dedičia.

W. T., ako dedič pôvodného žalovaného uviedol, že od apríla 2012 k žiadnej zmene nedošlo a navrhol
vo veci rozhodnúť opätovne tak, ako súd rozhodol v odvolacím súdom zrušenom rozsudku. F. T. ako
dedička pôvodného žalovaného navrhla návrh žalobkyne zamietnuť.

Súd mal z vykonaného dokazovania za preukázané, že žalobkyňa s bývalým manželom N.. U. dňa
5.3.2007zakúpiliodnebohéhoW.T.stavburodinnéhodomuagarážesosúp.číslom641,bezpozemkov,

na ktorých uvedené stavby stoja a zakúpili aj ornú pôdu o výmere 586 m2 , to všetko v k.ú. Z. zakúpnu cenu 1 050 000,- Sk s tým, že časť kúpnej ceny vo výške 50 000,- Sk kupujúci zaplatili do
rúk predávajúceho pred podpisom zmluvy, časť vo výške 450 000,- Sk bola splatná v deň podpisu
zmluvy a zostatok kúpnej ceny vo výške 550 000,- Sk bol splatný do 30 dní odo dňa splnenia

podmienky,ktoroubolousporiadanievlastníckehoprávakpozemkupodstavbougaráže.Zmluvnéstrany
sa súčasne dohodli na zriadení záložného práva na zakúpené nehnuteľnosti v prospech predávajúceho
ako záložného veriteľa, a to na zabezpečenie jeho pohľadávky voči kupujúcim titulom nevyplatenej
kúpnej ceny.

Podľa LV č. XXXX pre k.ú. Z. žalobkyňa s manželom, ktorých manželstvo bolo právoplatne rozvedené

dňa 4.10.2011 rozsudkom tunajšieho súdu sp. zn. 13C/243/2010 z 1.7.2010, sú v celosti vlastníkmi
zakúpených nehnuteľností a ako ťarcha je v uvedenom liste vlastníctva vyznačené aj záložné
právo V-913/07 v prospech záložného veriteľa W.. T., nar. X.X.XXXX na zabezpečenie pohľadávky
nevyplatenej kúpnej ceny na p.č. XXX a na stavby s.č. XXX (rodinný dom) na p.č. XXX/X, s.č. XXX
(garáž) na p.č. XXX/X.

Podľa § 80 O.s.p., návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o osobnom stave

(o rozvode, o neplatnosti manželstva, o určení, či tu manželstvo je alebo nie je, o určení rodičovstva, o
osvojení, o spôsobilosti na právne úkony, o vyhlásení za mŕtveho), o splnení povinnosti, ktorá vyplýva
zo zákona, z právneho vzťahu alebo z porušenia práva, o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo
nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

Žaloba je najvýznamnejší dispozitívny procesný úkon účastníka konania. Jej relevancia spočíva v

tom, že žalobou sa začína konanie, pričom je nevyhnutným podkladom na to, aby sa fyzická alebo
právnická osoba mohla domôcť základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 Ústavy Slovenskej
republiky.Citovanéustanovenieobsahujeexemplifikatívnyvýpočetmožnýchnávrhovnazačatiekonania
a teda návrhom na začatie konania je možné domáhať sa aj iného rozhodnutia, než rozhodnutia o
osobnom stave, o splnení povinnosti alebo určenia existencie alebo neexistencie právneho vzťahu alebo

práva. Podstatou pre úspešné podanie návrhu na začatie konania je, aby sa navrhovateľ domáhal
vydania rozhodnutia možného, určitého a vykonateľného, ktoré rozhodnutie môže mať konštitutívne
alebo deklaratórne účinky. Ako konštatoval Najvyšší súd SR v uznesení z 27. februára 2012, sp. zn. 4
Cdo 144/2011 Všeobecné náležitosti podania určuje ustanovenie § 42 ods. 3 O.s.p. Pre návrh na začatie
konania Občiansky súdny poriadok v ustanovení § 79 stanovuje ďalšie náležitosti, uvedenie ktorých je

nevyhnutne potrebné, aby súd mohol návrh prejednať a vecne (meritórne) o ňom rozhodnúť. Okrem
uvedenia mena a bydliska účastníkov prípadne zástupcov, musí návrh na začatie konania obsahovať
údaj o štátnom občianstve a ďalej najmä pravdivé opísanie rozhodujúcich skutočností a označenie
dôkazov, ktorých sa žalobca dovoláva, okrem toho musí byť z návrhu zjavné, čoho sa žalobca domáha.
Návrh na začatie konania musí obsahovať konkrétny návrh výroku rozhodnutia, obsahujúci rozsah

uplatneného nároku. Údaj o tom, čoho sa navrhovateľ domáha (tzv. petit) musí byť presný, určitý a
zrozumiteľný. Súd totiž musí presne vedieť, o čom má konať a rozhodnúť, pretože, s výnimkou uvedenou
v § 153 ods. 2 O.s.p., nesmie účastníkom prisúdiť viac, než to, čoho sa domáhajú, ani účastníkom
priznať iné práva a uložiť im iné povinnosti, ako sú navrhované. Presný, určitý a zrozumiteľný petit
návrhu nie je vyjadrením iba formálnych náležitostí návrhu, ale je aj nevyhnutným predpokladom toho,

aby súdne rozhodnutie bolo (z materiálneho hľadiska) vykonateľné a aby nastali právne účinky, ktoré
žalobca podaním návrhu sledoval.

Návrh žalobkyne mal formálne, zákonom predpísané, náležitosti, avšak aj napriek opakovaným výzvam
súdu, ktorými viedol žalobkyňu k takej formulácii návrhu, ktorá by zodpovedala nielen jej záujmom, ale
aj právnym predpisom, žalobkyňa zotrvala na svojej požiadavke zrušenia záložného práva súdom.

Domáhala sa zrušenia toho záložného práva, ktoré v prospech nebohého pôvodného žalovaného
vyplýva z kúpnej zmluvy o prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam a zmluvy o zriadení záložného
práva zo dňa 5.3.2007 uzavretej medzi žalobkyňou a jej bývalým manželom ako kupujúcimi a súčasne
záložcami a nebohým W. T. ako predávajúcim a záložným veriteľom. Vydanie takéhoto rozhodnutia však
zo strany súdu nie je možné, keďže súd nemôže autoritatívne zrušiť vecné právo, ktoré vzišlo z dohody

účastníkov zmluvného vzťahu, riadiacej sa princípom zmluvnej voľnosti. Táto vada návrhu však súdu
nebránila vo veci konať a rozhodnúť, keďže nešlo o takú vadu návrhu, neodstránenie ktorej by maloza následok odmietnutie podania žalobkyne podľa § 43 ods. 2 O.s.p., najmä keď vadou podania nie
je to, že žalobnému petitu nemožno vyhovieť preto, že nie je v súlade s hmotným právom ( uznesenie
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6 Cdo 349/2012 z 23.4.2014).

Žalobný návrh v danom prípade obsahoval nielen formálne náležitosti, ale obsahoval aj dostatočné
opísanie rozhodujúcich skutočností, bol určitý a zrozumiteľný, a tak sa mohlo o ňom konať a rozhodovať,
bez ohľadu na to, či mu je možné vyhovieť. Opísanie rozhodujúcich skutočností pritom slúži k
vymedzeniu predmetu konania po skutkovej stránke a k jeho identifikácii umožňujúcej odlíšenie od
predmetov iných konaní. Súd v danom prípade, za splnenia ďalších podmienok, napr., že by sa konania

zúčastnili všetci účastníci právneho úkonu, vrátane (ex)manžela žalobkyne, by prípadne mohol určiť
neplatnosť právneho úkonu (zmluvy o zriadení záložného práva) alebo, za splnenia ďalších podmienok,
by mohol prípadne určiť neexistenciu záložného práva, či už určením, že záložné právo nevzniklo, alebo
zaniklo, resp. určením, že nehnuteľnosti nie sú zaťažené záložným právom. Ak by súd poučil žalobkyňu
ohľadne naformulovania správneho znenia petitu žaloby, a teda vymedzil inak predmet tohto konania
než ho vymedzila žalobkyňa, takéto poučenie by presiahlo poučovaciu povinnosť súdu podľa § 5 O.s.p.

a bolo by v rozpore so zásadou rovnosti účastníkov konania (obdobne uznesenie Najvyššieho súdu
SR z 20. 12. 2011 sp. zn. 6 Cdo 125/2011). Z opisu rozhodujúcich skutočností žalobkyňou v danom
prípade však nebolo zrejmé, ktoré určenie (či neplatnosti právneho úkonu, alebo že právo nie je) by
prichádzalo na základe návrhu žalobkyne do úvahy a navyše žalobkyňa zotrvala na svojom návrhu, aby
v danej veci súd zrušil záložnú zmluvu. Poskytnutie ochrany hmotnému právu žalobkyne prostriedkami

občianskeho procesného práva predpokladá také znenie žalobného návrhu (petit), ktorý bude možné
vykonať v prípade, že žalovaný dobrovoľne nesplní súdom uloženú povinnosť.

Ostatný návrh petitu žalobkyne z 17.4.2012 bol úplný a zrozumiteľný, súd z neho vedel, čo sa
navrhuje a v akom rozsahu. Obsah formulácie petitu, v nadväznosti na jeho presnosť, určitosť a
vykonateľnosť súd posudzoval pri rozhodovaní vo veci samej. Na základe uvedeného súd opätovne

žalobný návrh žalobkyne zamietol z dôvodu, že takto navrhnutý petit nie je v súlade s hmotným právom,
je nevykonateľný a súd je oprávnený i povinný rozhodnúť o veci, vychádzajúc z petitu, vydania ktorého
sa účastník súdnou cestou domáha.

Keďže zo strany žalobkyne bol podaný návrh na začatie konania, ktorým sa domáhala vydania
rozhodnutia, ktoré nie je v súlade s hmotným právom, súd návrh žalobkyne, bez potreby bližšieho

hodnotenia vykonaných dôkazov jednotlivo a v ich vzájomnej súvislosti, opätovne zamietol.

O trovách celého konania, vrátane odvolacieho, súd rozhodol s poukazom na § 142 ods. 1 O.s.p. a 224
ods. 3 O.s.p. a právnym nástupcom nebohého žalovaného, hoci boli v konaní úspešnými účastníkmi,
náhradu trov celého konania nepriznal, keďže im v súvislosti s týmto konaním žiadne trovy nevznikli a
ani oni a ani ich právny predchodca do vyhlásenia rozhodnutia vo veci nenavrhli rozhodnúť o trovách

konania podľa § 151 ods. 1 O.s.p.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho

doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Nitre.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3) uviesť, proti

ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto

rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho odvolateľ

domáha.Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci

samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal

navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym

skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti

alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho

posúdenia veci.