Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, September 2, 2014

Súd: Okresný súd Levice
Spisová značka: 13C/351/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4612209103
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 09. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Viera Kováčová

ECLI: ECLI:SK:OSLV:2014:4612209103.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Levice sudkyňou Mgr. Vierou Kováčovou, v právnej veci navrhovateľa: POHOTOVOSŤ,

s.r.o., so sídlom 811 09 Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, v konaní zast. Fridrich Paľko, s.r.o.
so sídlom 811 09 Bratislava, Grösslingova 4, IČO: 36 864 421, proti odporcovi: Slovenská republika
-Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom 811 03 Bratislava, Župné nám.č. 13, o
náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, takto

r o z h o d o l :

Súd podaný návrh z a m i e t a .
Odporcovi sa trovy konania nepriznávajú.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa v návrhu spísanom dňa 17.9.2012, ktorý bol doručený Okresnému súdu v Topoľčanoch
dňa27.9.2012 domáhal, aby súd zaviazal odporcu na zaplatenie sumy vo výške 455 eur. Žalovaná

čiastka vo výške 125 eur predstavuje majetkovú škodu spočívajúcu v náhrade účelne vynaložených
nákladov spojených s jeho činnosťou uskutočňovanou vo veci správy a vymáhania pohľadávky v
období, ktoré zbytočne uplynulo medzi doručením žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
a rozhodnutím o nej. Poškodený vynaložil v tomto období na správu pohľadávky prostredníctvom
pracovných výkonov zamestnanca pomocou informačného systému sumu 70 eur na udržiavanie
a správu informačného systému sumu 40 eur., na administratívne spracovanie textov urgencií
adresovaných exekučnému súdu, na publikačné výdaje spojené s vyhotovením urgencií adresovaných

exekučnému súdu, sumu na poštovné a telekomunikačné výdaje spojené s urgovaním a kontrolou stavu
konania na exekučnom súde sumu vo výške 15 eur. Navrhovateľ si uplatnil ako primeranú náhradu
nemajetkovej ujmy za vnútorné zásahy do spoločnosti, ovplyvňovanie podnikateľského plánovania a
rozhodovania, za porušenie jeho práv , stratu legitímnych očakávaní , že nastane v zákonnom čase
stav predpokladaný zákonom, stratu dôvery v právo a v spravodlivé riešenie veci a vyvolanie rizík
ohrozujúcich konečné vymoženie pohľadávky ( spôsobené v priamej príčinnej súvislosti s nesprávnym
úradným postupom exekučného súdu) sumu 330 eur za celých 6 mesiacov. Poškodený uskutočnil

výpočetnárokualikvotnýmpomerom55eurzakaždýmesiacomeškaniavčinnostiexekučnéhosúduato
právenazákladeaplikácievyššieuvedenej doktrínyÚstavnéhosúduteda660eurzarok:12mesiacov=
55 eur za mesiac. Upozornil, že v danej veci bol exekučný súd bezdôvodne nečinný viac ako 6 mesiacov.
Uviedol, že navrhovateľ v súlade s pravidlami riadneho hospodárenia ako oprávnený subjekt ( veriteľ
zo zmluvy o úvere č. : 1850257) navrhol písomným podaním spísaným procedurálnym postupom podľa
ustanovenia §-u 38 a nasl. zák.č. 233/1995 Z.z. ( ďalej len „ Exekučný poriadok“), zvolenému súdnemu
exekútorovi vykonať exekúciu. Exekúciu oprávnený navrhol vykonať pre svoju pohľadávku, ktorá vznikla

neplnením záväzku vyplývajúceho zo zmluvy o úvere: 442203 dlžníkom S. N., R.. X.X.XXXX.Poukázal
na to, že po prijatí návrhu na exekúcie súdny exekútor pridelil registráciou exekučnej veci č. EX
12488/08Súd, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie spísanú súdnym exekútorom prijal
na ďalšie konanie, čím došlo k zákonnému založeniu jeho povinnosti zaoberať sa danou žiadosťoua rozhodnúť o nej v rámci priznanej právomoci a to v zákonom ustanovenej dobe. V exekučnom
konaní vedenom podľa týchto procesných pravidiel je založená povinnosť exekučného súdu rozhodnúť
o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie do 15 dní od doručenia

takejto žiadosti ak je exekučným titulom vykonateľné rozhodnutie rozhodcovského súdu. Exekučný súd
rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie až dňa 15.1.2009 a to rozhodnutím o
poverení. K rozhodnutiu o poverení tak došlo po uplynutí zákonom stanovenej doby ( omeškanie viac
ako 6 mesiacov!). Opísaný postup exekučného súdu navrhovateľ zhodnotil ako nesprávny a v rozpore
so zákonom, konkrétne ustanovením §-u 44 ods. 2 Exekučného poriadku. V predmetnom prípade

neexistuje okolnosť, ktorá by umožňovala exekučnému súdu postupovať nesústredene a so zbytočnými
prieťahmi tak, že k vydaniu rozhodnutiu o udelenie poverenia na vydanie exekúcie súd pristúpi až po
veľmi dlhej dobe.
Odporca sa k návrhu písomne vyjadril dňa 24.2.2014 a žiadal návrh ako nedôvodný zamietnuť. Vo
vyjadrení poukázal, na to, že v konkrétnej veci nie sú splnené procesné podmienky, takéto konanie
vykazuje nedostatky, pričom za nedostatok považuje aj zmätočnosť podania. V návrhu sa vyskytli

viaceré nedostatky, napr. že sú zmätočne označení povinní, odlišné sú dátumy narodenia, navrhovateľ
nedokázal uviesť ani len spisovú značku príslušného exekučného konania , pod ktorou je vedené na
súde, chýbajú relevantné údaje ako dátum doručenia podania na súd, ktoré majú význam pre posúdenie
celej veci a dátum, kedy sa navrhovateľ dozvedel o vzniku škody. Navrhovateľ síce uviedol časť dôkazov
najmä odkazuje na exekučný spis, ale v skutočnosti prenáša celú dôkaznú povinnosť na súd, napriek

tomu, že dôkazné bremeno znáša navrhovateľ sám. Odporca poukázal aj na tú skutočnosť, že nie je
jasný ani titul nároku na náhradu škody.
Jednak si navrhovateľ uplatňuje nárok z titulu nesprávneho úradného postupu z dôvodu prieťahov,
na druhej strane i z nerozhodnutia v zákonom stanovenej lehote. Čo sa týka uvádzaných prieťahov
v konaní v prvom rade je potrebné poznamenať, že navrhovateľ neuvádza kroky, ktoré podnikol

na odstránenie neželaného stavu. Navrhovateľ neuviedol, ani po vyžiadanej súčinnosti v rámci
predbežného prerokovania zo strany odporcu, či využil možnosť podania sťažnosti na zbytočné prieťahy
v príslušných konaniach predsedovi okresného súdu, resp. podania možnosti ústavnej sťažnosti.
Judikatúra Ústavného súdu SR konkrétne v náleze z 3.5.2011 č.k. III. ÚS 69/2011 - 25 taktiež poukazuje
na skutočnosť, že sťažovateľ má predovšetkým postupovať v zmysle zásady vigilantibus iura( každý

nech si stráži svoje právo). To, že tak navrhovateľ nekonal je možné pripísať iba jemu. Poukázal aj
na to, že dňa 23.4.2012 mu boli doručené prvé žiadosti o predbežné prerokovania nároku na náhradu
škody z 23.4.2012. Vzhľadom na skutočnosť, že už dňa 28.9.2012 bola Okresnému súdu doručená
predmetná žaloba je zrejmé, že navrhovateľ ju nepodal po uplynutí 6 mesačnej lehoty ale skôr. Poukázal
na ust. §-u 15 ods. 1 , §-u 16 ods. 4 zák. č. 514/2003 Z.z., z ktorých vyplýva, že poškodený sa práva na

náhradu spôsobenej škody pri výkone verejnej moci môže domáhať na súde až po uplynutí 6 mesiacov
odo dňa prijatia jeho žiadosti. Preto má odporca zato, že ide o predčasne uplatnený nárok na súde.
Poukázalnato,žepodmienkyúspešnéhouplatnenianárokunanáhraduškodyvzmyslezák.č.514/2003
Z.z. predstavujú nasledujúce všeobecné podmienky, pri splnení, ktorých štát zodpovedá za škodu
spôsobenú orgánom verejnej moci pri výkone verejnej moci

1/ nezákonné rozhodnutie, resp. nesprávny úradný postup,
2/ vznik škody,
3/ príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím, nesprávnym úradným postupom a vzniknutou
škodou.
Pre vznik zodpovednosti štátu musia byť splnené všetky tri podmienky súčasne, t.j. nesplnenie, čo i len

jednej spôsobuje, že zodpovednosť štátu za škodu nevzniká.
Uviedol, že prax ukázala už dávnejšie, že lehota na poverenie exekútora je výraznou prekážkou toho,
aby mohli súdy objektívne posúdiť zákonnosť exekúcie, ak exekučným titulom je notárska zápisnica
alebo rozhodcovský rozsudok, najmä v prípadoch existencie dôvodov podľa §-u 45 ods. 1 písm. c/
zák.č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní. Vzniesol námietku premlčania pri každom uplatnenom

nároku, pri ktorom došlo k uplynutiu 15 dňovej lehoty na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie
pred dňom 23.4.2009 ( t.j. 3 roky pred dňom kedy boli odporcovi doručené prvé žiadosti o predbežné
prerokovanie nároku). Pre úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody podľa zákč.. 514/2003 Z.z. je
okrem iného nevyhnutné preukázať existenciu škody. Podľa názoru odporcu navrhovateľ nepreukázal
existenciu škody a nároky, ktoré si uplatňuje je možné považovať za hypotetické. Požadovať paušálne

sumyzaspomínané veľmivšeobecneuvedenéčinnosti,jenesprávneaznovuúčelové.Skutočnúškodu
je potrebné dokázať listinami, skutočnosťami, ktoré preukáže požadovaný nárok v opačnom prípade by
mohlo dochádzať k ľubovoľnému a subjektívnemu vyčísľovaniuškody zo strany navrhovateľa a skúmanie predmetného nároku je znemožnené. Navrhovateľ
nepreukázal ani vznik škody ani výšku škody. K nemajetkovej ujme odporca uviedol, že poskytovanie
finančného zadosťučinenia nie je automatické a podlieha podrobnému skúmaniu prípadu zo strany

ústavného súdu. Tiež poznamenal, že vznik nemajetkovej ujmy u právnických a fyzických osôb je
odlišný. Odporca nemá za preukázaný tak vznik nemajetkovej ujmy ako ani to , že by sa mala
poskytovať jej náhrada v peniazoch. Vzhľadom na to, že súdna moc musí pozornejšie skúmať akékoľvek
podanie navrhovateľa a to najmä v prípade, návrhu na vykonanie exekúcie, kde v prípade navrhovateľa
automaticky nastáva zvýšené riziko ohrozenia a porušenia práva spotrebiteľa. S prihliadnutím na

popísanú charakteristiku podnikateľskej činnosti navrhovateľa považuje odporca konanie navrhovateľa
za konanie v rozpore s dobrými mravmi, pokiaľ si navrhovateľ uplatňuje nárok na náhradu škody voči
štátu, keďže uplatnená škoda mala navrhovateľovi vzniknúť práve pri spornej a negatívnej vnímanej
podnikateľskej aktivite navrhovateľa.
OkresnýsúdvNitreuznesenímz18.10.2012podč.k.11NcC/670/2012-9-14vecprikázalnaprejednanie
Okresnému súdu Levice.

Navrhovateľ sa na nariadené pojednávanie na 27.5.2014 nedostavil predvolanie prevzal navrhovateľ
14.4.2014, právny zástupca navrhovateľa dňa 16.4.2014, právny zástupca navrhovateľa požiadal o
odročenie pojednávania z dôvodu kolízie pojednávaní dňa 26.5.2014, o 17.04 hod., ktorá žiadosť o
odročenie došla na súd dňa 27.5.2014. Na ďalšie nariadené pojednávanie na 2.92014 sa navrhovateľ
a právny zástupca navrhovateľa nedostavili, pričom navrhovateľ právny zástupca navrhovateľa

predvolanie prevzali dňa 3.6.2014, neúčasť súdu ospravedlnil právny zástupca navrhovateľa emailovým
podaním z 28.8.2014 o 15.51 hod., ktoré došlo na súd dňa 2.9.2014, pričom právny zástupca
navrhovateľa požiadal o odročenie pojednávania opätovne pre kolíziu pojednávaní na Okresnom
súde Banská Bystrica a Nové Zámky z dôvodu, že navrhovateľ trvá na účasti splnomocneného
advokáta a vylučuje substitúciu. Neúčasť navrhovateľa a jeho právneho zástupcu súd neospravedlnil

a neakceptoval ani jeho žiadosť o odročenie pojednávania z dôvodu kolízie s iným pojednávaním a
nesúhlasu navrhovateľa so substitúciou, ale konal a rozhodol v jeho neprítomnosti. Urobil tak preto,
že navrhovateľ svoje ospravedlnenie predložil súdu v deň pojednávania, nevyplýva z neho kedy sa
dozvedel o kolízii , čo rozhodne nie je ospravedlnením riadnym a včasným v zmysle ust. §-u 119 ods.
1,2 O.s.p. Predvolanie na pojednávanie prevzal právny zástupca navrhovateľa dňa 3.6.2014, neúplné

ospravedlnenie súdu predložil v deň pojednávania dňa 3.7.2014. Neobstojí ani prekážka spočívajúca
v nesúhlase navrhovateľa so substitúcia nakoľko v udelenom plnomocenstve z 13.9.2012 ( č.l. 5)
navrhovateľ vyslovil súhlas s tým, aby si splnomocnená spoločnosť stanovila za seba zástupcu ak ich
ustanoví viac, súhlasí, aby každý z nich konal samostatne ( viď. uznesenie NS SR sp.zn. 1Cbo/115/2011
a nález Ústavného súdu SR I.ÚS 68/1998 zo dňa 13.1.1999 o kolízii pojednávaní). Z tohto citovaného

judikátu súd poukazuje na to, že právny zástupca navrhovateľa mal dostatok času na to, aby informoval
zastúpeného navrhovateľa o vzniknutej kolízii ako aj o tom, že preferuje iné pojednávanie ( ktorú kolíziu
súdu nepreukázal). Navrhovateľ nesúhlasil so substitúciou a preto bolo vzhľadom na časový odstup
troch mesiacov spravodlivé
požadovať, aby si na pojednávanie navrhovateľ zvolil iného zástupcu. Plnomocenstvo udelené

navrhovateľom dňa 13.9.2012 nebolo odvolané ani zmenené ku dňu rozhodnutia a preto je platné
aj účinné. Odporca predvolanie mal riadne a včas doručené, neúčasť súdu ospravedlnil písomným
podaním - emailom dňa 28.8.2014 z dôvodu hospodárnosti konania, o odročenie nepožiadal a preto
súd vec prejednal podľa §-u 101 ods. 2 O.s.p. v neprítomnosti navrhovateľa, práv. zást. navrhovateľa
a odporcu.

Súd na základe prevedeného dokazovania zistil tento skutkový stav:
Zo spisu Okresného súdu v Topoľčanoch sp.zn.7Er/12/2009, Ex 12448/08 súd zistil, že žiadosť
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola súdnym exekútorom spísaná dňa 31.12.2008 a
doručená Okresnému súdu v Topoľčanoch dňa 9.1.2009 a to na základe návrhu oprávneného na
vykonanie exekúcie zo dňa20.10.2008. Exekučným titulom na vykonanie exekúcie bol rozhodcovský

rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s. Bratislava pod
sp.zn. : SR 08945/08 zo dňa 10.12.2008. Okresný súd v Nitre rozhodol o žiadosti súdneho
exekútora dňa15.1:.2009 vydaním poverenia pre súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého pod č.k.
7Er/12/2009-8pod č.: XXXX XXXXXX*.
Podľa §-u 82 ods. 1 O.s.p. konanie je začaté dňom, keď došiel súdu návrh na jeho začatie alebo keď

bolo vydané uznesenie, podľa ktorého sa konanie začína bez návrhu.
Podľa §-u 3 ods.1 písm. d/ zák.č.514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov ( v znení platnom a účinnom období dňa doručenia žiadosti o
udeleniepoverenianavykonanieexekúcie)štátzodpovedázapodmienokustanovenýchtýmtozákonomza škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti tohto zákona pri výkone
verejnej moci nesprávnym úradným postupom.
Podľa §-u 4 ods. 1 písm. a/ bod 1 vyššie cit. zákona vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená

orgánom verejnej moci podľa §-u 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti SR, ak škoda
vznikla v občianskom súdnom konaní alebo v trestnom konaní a ak tento zákon neustanovuje inak.
Podľa §-u 9 ods. 1 vyššie cit. zákona štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným
postupom.Zanesprávnyúradnýpostup sapovažujeajporušeniepovinnostiorgánuverejnejmociurobiť
úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone

verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených
záujmov fyzických osôb a právnických osôb.
Podľa §-u 9 ods. 2 vyššie cit. zákona. právo na náhradu škody spôsobenú nesprávnym úradným
postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.
Podľa §-u 15 ods.1 vyššie cit. zákona nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím,
nezákonným zatknutím , zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o

ochrannom opatrení alebo rozhodnutím
o väzbe, ako aj nárok na náhradu škodu spôsobenej nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred
predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku
( ďalej len „žiadosť“) s príslušným orgánom podľa §-u 4 a 11.
Podľa §-u 16 ods. 1 vyššie cit. zák. ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo jeho

časť do šesť mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo
jeho neuspokojenej časti na súde.
Podľa §-u 17 ods. 1 vyššie cit. zákona uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis
neustanovuje inak.
Podľa §-u 17 ods. 2 vyššie cit. zákona v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva

nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo
nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné
uspokojiť ju inak.
Podľa §-u 17 ods. 3 vyššie cit. zák. výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 a určuje s
prihliadnutím najmä na

a/ osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje,
b/ závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo,
c/ závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote,
d/ závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.
Podľa §-u 19 ods. 1 vyššie cit. zák. právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa, keď

sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva na náhradu škody zrušenie
alebo zmena právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia, (oznámenia)
rozhodnutia.
Podľa §-u 19 ods. 3 vyššie cit. zákona lehota neplynie počas predbežného prerokovania nároku podľa
§-u 15 odo dňa podania žiadosti do skončenia prerokovania najdlhšie, však počas šiestich mesiacov.

Podľa §-u 41 ods. 1 zák.č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti ( Exekučný
poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov, (účinného v čase doručenia žiadosti o udelenie
poverenia procesnému súdu) exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo,
zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok.
Podľa §-u 41 ods. 2 Exekučného poriadku podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade

c/ notárskych zápisníc, ktorý obsahujú právny záväzok a v ktorých je vyznačená oprávnená osoba
a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s
vykonateľnosťou súhlasila,
d/ vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených,

i/iných vykonateľných rozhodnutí a schválených zmierov, ktorých výkon pripúšťa zákon.
Podľa§-u44ods.1vyššiecit.Exekučnéhoporiadku exekútor,ktorémuboldoručenýnávrhoprávneného
navykonanieexekúcie,predložítentonávrhspolusexekučnýmtitulomnajneskôrdo15dníoddoručenia
alebo odstránenie vád návrhu súdu ( § 45) a požiada ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.
Podľa§-u44ods.2vyššiecit.Exekučnéhoporiadku(vzneníúčinnomvčasedoručeniažiadostisúdneho

exekútora o udelenia poverenia), súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie,
návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie, alebo exekučného titulu so zákonom, do 15
dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu. Ak súd zistí rozpor žiadostialebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenia poverenia na vykonanie exekúcie
uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.
Súd na základe vykonaného dokazovania podaný návrh celom rozsahu ako nedôvodný zamietol.

Exekučné konanie možno vykonať len na návrh oprávneného ( § 38 EP), z čoho vyplýva, že exekučné
konanie sa nemôže začať bez návrhu. Konanie , ktoré možno začať len na návrh a teda aj exekučné
konanie je začaté dňom kedy návrh došiel na súd. V danej exekučnej veci je nesporne preukázané,
že žiadosť súdneho exekútora na udelenie poverenia na vykonanie exekúcie došla na Okresný súd v
Topoľčanoch dňa 9.1.2009, čomu nasvedčuje dátum na prijímacej pečiatke procesného súdu a procesný

súd udelil súdnemu exekútorovi poverenie dňa 15.1.2009pod č.k.7Er/12/2009-8.Exekučný súd tak konal
v zmysle zákona a vo veci včas rozhodol.
Z vykonaného dokazovania je celkom zrejmé, že návrh podaný navrhovateľom je celkom nedôvodný.
Nie je zrejmé z akého právneho dôvodu a právneho titulu si navrhovateľ uplatnil voči štátu majetkovú
škodu vo výške 125 eur a nemajetkovú ujmu vo výške 330 eur, keďže navrhovateľ nepreukázal, že mu
pri výkone verejnej moci bola spôsobená škoda konaním alebo rozhodnutím orgánu verejnej moci, a že

škoda vznikla v príčinnej súvislosti s týmto konaním v zmysle zák. č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za
škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov. Procesný súd vydal poverenie
do piatich dní, navrhovateľ preto nepreukázal v konaní nesprávny úradný postup v dôsledku ktorého
mala byť spôsobená škoda v žalovanej výške, nepreukázal
príčinnú súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody. Základné podmienky pre

priznanienárokunanáhraduškodyspôsobenejprivýkoneverejnejmocimusiabyťsplnenékumulatívne.
S poukazom na zistený skutkový stav súd neskúmal existenciu škody a nemajetkovej ujmy, ani
ich rozsah, pretože takýto postup súdu by bol nadbytočný a v rozpore so zásadou hospodárnosti
občianskeho súdneho konania.
Podľa §-u 142 ods. 1 O.s.p., účastníkovi , ktorý mal vo veci úplný úspech súd prizná náhradu trov

potrebných na účelné uplatňovanie alebo vrátenie práva proti účastníkovi , ktorý vo veci úspech nemal.
Podľa §-u 151 ods. 1 O.s.p. o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrad trov konania, je povinný
trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.
Podľa §-u 151 ods. 2 O.s.p. ak účastník v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu

trov konania vyplývajúcu zo spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou trov právneho zastúpenia,
ak takémuto účastníkovi okrem trov právneho zastúpenia iné trovy nevyplývajú, súd mu náhradu trov
konania neprizná a v takom prípade nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania tomuto
účastníkovi v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
Odporca mal vo veci plný úspech a uplatnil si právo na náhradu trov konania. Trovy konania odporcu

nevyčíslil a to ani v lehote do troch pracovných dní od vyhlásenia rozsudku zo spisu odporcu žiadne
trovy nevyplývajú a preto súd odporcovi trovy konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
Okresného súdu v Leviciach na Krajský súd v Nitre v dvoch písomných vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa
toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie
proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrené
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( § 251 ods. 1. O.s.p.).