Rozhodnutie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, June 25, 2014

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 5Co/423/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3113208704
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 06. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Zajacová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2014:3113208704.1

Rozhodnutie

Krajský súd v Trenčíne v právnej veci navrhovateľa P. R., bytom O., ul. V. XXXX/XX, v konaní
zastúpeného JUDr. Michalom Fraňom, bytom Trenčianske Teplice, SNP 124/7 proti odporcom 1/
Adamovi V., bytom B., V. XXX/XX, 2/ Z. V., bytom B., V. 256/11, v konaní zastúpenej JUDr. Petrom
Slaninom, advokátom, so sídlom v Trenčíne, ul. X. 14 a 3/ J. Húdeka, bytom B., V. XXX/XX o zaplatenie
3.807,83 eur s príslušenstvom, na odvolanie odporcov 1/ až 3/ proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín

č.k. 17C/389/2013-120 zo dňa 18. marca 2014, jednohlasne, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e.

Odvolanie odporcu 3/ sa o d m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zastavil konanie o návrhu navrhovateľa proti odporkyni 2/,
odporkyni 2/ náhradu trov konania nepriznal a zároveň rozhodol, že odporkyni 2/ sa cestou príslušného

daňového úradu vracia súdny poplatok za podaný odpor proti platobnému rozkazu. Rozhodnutie o
zastavení konania súd odôvodnil podľa § 96 O.s.p. s tým, že navrhovateľ využil svoje dispozičné právo
a svoj návrh na začatie konania proti odporkyni 2/ vzal späť. Keďže k späťvzatiu návrhu došlo ešte
pred začatím pojednávania súhlas odporkyne 2/ so späťvzatím návrhu navrhovateľom sa nevyžaduje a
preto súd konanie proti odporkyni 2/ zastavil. Vo vzťahu k odporcom 1/ a 3/ je pritom už právoplatný a
vykonateľný platobný rozkaz, ktorý súd v konaní vydal. Rozhodnutie o náhrade trov konania odporkyne

2/ odôvodnil súd prvé stupňa podľa § 146 ods. 2 O.s.p. a § 151 ods. 1 O.s.p.. Navrhovateľ späťvzatím
návrhu zavinil zastavenie konania a preto má odporkyňa 2/ právo na náhradu trov. Keďže si však túto
neuplatnila súd jej náhradu trov konania nepriznal. Nakoniec rozhodnutie o vrátení súdneho poplatku
odporkyni 2/ odôvodnil súd prvého stupňa podľa § 11 ods. 4 a 9 zákona o súdnych poplatkoch a
skutočnosťou, že odporkyňa 2/ zaplatila v konaní za podaný odpor proti platobnému rozkazu, ktorý súd
v konaní vydal súdny poplatok 228,- eur. Tento jej súd po krátení o 6,70 eur vracia cestou príslušného

daňového úradu.

Proti tomuto uzneseniu podali odvolanie odporcovia 1/ až 3/. Uviedli, že proti platobnému rozkazu, ktorý
vo veci vydal okresný súd podala odporkyňa 2/ odpor. Tento bol súdom akceptovaný a vo veci bolo
vytýčené pojednávanie. V deň pojednávania vzal navrhovateľ svoj návrh späť, čo odôvodnil tým, že u
odporcov 1/ a 3/ došlo k vykonateľnosti platobného rozkazu. Na tomto základe potom okresný súd vydal
napadnuté uznesenie. V merite veci ide o náhrady škody spôsobenú maloletým dieťaťom, odporcom 1/,
ktoré je v konaní zastúpené svojimi zákonnými zástupcami - rodičmi, odporcami 2/ a 3/. Obaja rodičia

pritom majú rovnaké práva a povinnosti. Keďže odpor proti platobnému rozkazu podala za maloletého
odporcu 1/ jeho matka, odporkyňa 2/, platobný rozkaz nemohol voči odporco.m 1/ a 3/ nadobudnúť
právoplatnosť. Na základe toho preto žiadajú, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vo veci
bolo nariadené pojednávanie.K odvolaniu odporcov 1/ až 3/ sa písomne vyjadril navrhovateľ. Podľa neho z obsahu odporu, ktorý
proti platobnému rozkazu vo veci podala odporkyňa 2/ vyplýva, že tento podala ona sama, za seba.
Platobný rozkaz voči odporcom 1/ a 3/ je preto právoplatný. Navrhovateľ na tomto základe vyzval

odporcov 1/ a 3/ na dobrovoľné zaplatenie prisúdenej sumy. Ku dňu podania odvolania bola celá táto
suma navrhovateľovi zaplatená a tým je pre navrhovateľa vec ukončená. Odvolanie odporcov nie je
preto dôvodné a navrhovateľ navrhuje, aby ho odvolací súd zamietol.

Odvolací súd predtým, než pristúpil k preskúmaniu veci v dôsledku podaného odvolania odporcov
1/ až 3/, zisťoval, či odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote, či bolo podané subjektmi
oprávnenými na podanie takéhoto opravného prostriedku a či odvolania smerujú proti rozhodnutiu, proti

ktorému zákon odvolanie pripúšťa.

Podľa § 91 ods. 1 O.s.p. ak je navrhovateľov alebo odporcov v jednej veci niekoľko, koná každý z nich
sám za seba.

Podľa § 91 ods. 2 O.s.p. ak však ide o také spoločné práva alebo povinnosti, že sa rozsudok musí
vzťahovať na všetkých účastníkov, ktorí vystupujú na jednej strane, platia úkony jedného z nich i pre

ostatných. Na zmenu návrhu, na jeho späťvzatie, na uznanie alebo vzdanie sa nároku a na uzavretie
zmieru je však potrebný súhlas všetkých účastníkov, ktorí vystupujú na jednej strane.

Podľa § 174 ods. 2 O.s.p. ak čo len jeden z odporcov podá včas odpor s odôvodnením vo veci samej,
zrušuje sa tým platobný rozkaz v plnom rozsahu a súd nariadi pojednávanie. To neplatí, ak sa platobný
rozkaz týka niekoľkých účastníkov, z ktorých každý koná sám za seba ( § 91 ods. 1). Opravným

prostriedkom len proti výroku o trovách konania je odvolanie, o ktorom bez pojednávania rozhodne súd,
ktorý vydal platobný rozkaz.

Podľa § 201 veta prvá O.s.p. účastník môže napadnúť rozhodnutie súdu prvého stupňa odvolaním,
pokiaľ to zákon nevylučuje. Ak z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi
účastníkom a vedľajším účastníkom, môže podať odvolanie aj vedľajší účastník.

Z obsahu spisu vyplýva, že súd prvého stupňa vydal vo veci dňa 13. mája 2013 platobný rozkaz
č.k. 14Ro/136/2013-44, ktorým odporcom 1/ až 3/ uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi spoločne a
nerozdielne požadovanú sumu 3.807,83 eur spolu s príslušným úrokom z omeškania ako aj náhradu
trov konania. Platobný rozkaz doručil do vlastných rúk právnemu zástupcovi navrhovateľa, odporcom
2/ a 3/. Platobný rozkaz bol do vlastných rúk doručovaný aj maloletému odporcovi 1/ (na jeho vlastné

meno) a v jeho mene platobný rozkaz podľa pripojenej doručenky prevzal odporca 3/, jeho otec. V
zákonnej lehote podala proti platobnému rozkazu odôvodnený odpor odporkyňa 2/. V záhlaví odporu
je odporkyňa 2/ uvedené menom, priezviskom a bydliskom ako osoba podávajúca odpor. V úvode
odporu je označený navrhovateľ a jeho právny zástupca a za stranu odporcu je označená len odporkyňa
2/ a to meno, priezviskom, dátumom narodenia a bydliskom. Podľa obsahu odporu odporkyňa 2/

podáva vo vlastnom mene odpor proti platobnému rozkazu vydanému v konaní súdom prvého stupňa,
namieta vecnú správnosť uplatneného práva navrhovateľa a uvádza skutočnosti a označuje dôkazy,
ktoré uplatnené právo navrhovateľa majú spochybniť. Na záver odporu je odporkyňa 2/ vlastnoručne
podpísaná pri označení svojho mena a priezviska. Tento odpor proti platobnému rozkazu odporkyňa 2/
doplnila podaním zo dňa 2.9.2013. Toto podanie rovnako ako odpor obsahuje len označenie odporkyne

2/akoodporkynevoveci,nevyplývazneho,žehopodávavmeneinejosobyajepodpísanévlastnoručne
odporkyňou 2/ pri označení jej mena a priezviska. Súd prvého stupňa na vydanom platobnom rozkaze
dňa 13.11.2013 vyznačil právoplatnosť a vykonateľnosť platobného rozkazu vo vzťahu k odporcom
1/ a 3/ dňom 5.6.2013. Následne, po prevode veci z reg. Ro do reg. C, bol vo veci vytýčený termín
pojednávania, na ktorý boli predvolaní právny zástupca navrhovateľa a odporkyňa 2/. Tento termín bol

z dôvodu ospravedlnenie sa právneho zástupcu navrhovateľa zmenený na iný termín pojednávania.
Na tomto pojednávaní, konanom dňa 18.3.2014, súd prvého stupňa informoval prítomných o tom, žeplatobný rozkaz vo vzťahu k odporcom 1/ a 3/ nadobudol právoplatnosť. Následne vzal navrhovateľ svoj
návrh na začatie konania proti odporkyni 2/ späť a súd prvého stupňa vydal napadnuté uznesenie.

Z citovaného ustanovenia § 92 ods. 1 O.s.p. je zrejmé, že odvolanie proti rozhodnutiu súd môže podať

len účastník konania a v osobitných prípadoch aj vedľajší účastník konania. Proti uzneseniu súdu prvého
stupňa č.k. 17C/389/2013-120 zo dňa 18. marca 2014 podali odvolanie spoločne odporcovia 1/ až 3/. Pre
odpoveď na otázku, ktorý z nich bol ako účastník konania oprávnený napadnúť predmetné rozhodnutie
súdu prvého stupňa odvolaním je potrebné určiť aký dôsledok mala skutočnosť, že proti platobnému
rozkazu vydanému súdom prvého stupňa v konaní podala včas odôvodnený odpor len odporkyňa 2/, keď

z ustanovení § 174 ods. 2 O.s.p. vyplýva, že len v prípade tzv. nerozlučného procesného spoločenstva
účastníkovpodľa§91ods.2O.s.p.bymalodporodporkyne2/účinkyajvovzťahukostatnýmodporcom.

V občianskom súdnom konaní v prípade plurality účastníkov na jednej procesnej strane vzniká tzv.
spoločenstvo účastníkov konania. Ak je niekoľko odporcov, vzniká medzi nimi navzájom (pasívne)
procesné spoločenstvo odporcov. Občiansky súdny poriadok rozlišuje samostatné a nerozlučné
procesné spoločenstvo účastníkov konania. V prípade samostatného procesného spoločenstva (§ 91

ods. 1 O.s.p.) koná každý z nich sám za seba (samostatne), jeho procesné úkony nemajú žiadny vplyv
na práva a povinnosti ostatných účastníkov na tej istej procesnej strane a jeho práva a povinnosti
sú nezávislé od práv a povinností ostatných spoločníkov. V prípade tzv. nerozlučného procesného
spoločenstva (§ 91 ods. 2 O.s.p.), keď z hľadiska hmotno-právneho je predmetom konania právo alebo
povinnosť nedielnej povahy a je potrebné, aby sa účinok rozsudku vzťahoval spoločne na všetkých

účastníkov, platia úkony jedného zo spoločníkov aj za ostatných spoločníkov. Na rozlíšenie, či ide o
procesné spoločenstvo samostatné alebo o procesné spoločenstvo nerozlučné, je určujúca povaha
predmetu konania vyplývajúca z hmotného práva.

V tomto konaní si navrhovateľ návrhom na začatie konania uplatnil právo na zaplatenie sumy 3.807,83
eur spolu s príslušným úrokom z omeškania. Zaplatenie požadoval spoločne a nerozdielne od odporcov

1/ až 3/ a to titulom náhrady škody na zdraví, vecnej škody a nákladov spojených s liečení, za ktorú
škodu mal zodpovedať maloletý odporca 1/ podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka a spoločne
a nerozdielne s ním podľa § 422 ods. 1 Občianskeho zákonníka jeho rodičia, odporcovia 2/ a 3/.
Je zrejmé, že podmienky zodpovednosti za škodu podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka /
všeobecná zodpovednosť za škodu spôsobenú zavineným porušením právnej povinnosti/ a podľa

§ 422 ods. 1 Občianskeho zákonníka /zodpovednosť osôb povinných vykonávať dohľad za škodu
spôsobenú maloletým dieťaťom alebo tým, kto je postihnutý duševnou poruchou/ sú rozdielne a musia
byť posudzované samostatne. Ak budú naplnené predpoklady jednej z uvedených zodpovedností
neznamená to automaticky, že boli naplnené aj predpoklady pre druhú z nich a naopak. Rozhodnutie v
danej právnej veci tak môže vyznieť pre každého z odporcov rozdielne. To platí nielen vo vzťahu medzi

odporcom 1/ na strane jednej a odporcami 2/ a 3/ na strane druhej ale aj vo vzťahu medzi odporcami 2/ a
3/ navzájom. Odporcovia 2/ a 3/ síce majú obaja zodpovedať za škodu spôsobenú navrhovateľovi titulom
ustanovenia § 422 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ale aj tu je potrebné skúmať naplnenie podmienok
tejto zodpovednosti za škodu u každého z nich samostatne. Okrem toho osoby povinné vykonávať
dohľad sa môžu svojej zodpovednosti podľa § 422 ods. 2 Občianskeho zákonníka zbaviť, ak preukážu,

že náležitý dohľad nezanedbali. Aj v takýchto prípadoch bude potrebné skúmať naplnenie liberačného
dôvodu osobitne u každej zo spoločne zodpovedných osôb, takže výsledkom môže byť, že jedna zo
spoločne zodpovedných osôb sa svojej zodpovednosti zbaví a druhá nie. Tak by aj rozhodnutie súdu vo
veci nemuselo nutne vyznieť pre takéto osoby rovnako.

V zmysle uvedených záverov je preto namieste konštatovanie, že v danej právnej veci sa na strane

odporcov 1/ až 3/ jedná o samostatné procesné spoločenstvo v zmysle § 91 ods. 1 O.s.p.. Včas podaný
odôvodnený odpor odporkyne 2/ proti platobnému rozkazu vydanému súdom prvého stupňa v tomto
konaní preto nemá účinky vo vzťahu k odporcovi 3/. Keďže tento sám odpor proti platobnému rozkazu
nepodal je platobný rozkaz voči nemu právoplatný a vykonateľný /§ 174 ods. 2 O.s.p./. Odporca 3/ tak
už v ďalšom štádiu konania, ktoré nastalo po včasnom podaní odôvodneného odporu odporkyne 2/ nie

je v postavení účastníka konania. Nie je preto osobou oprávnenou na podanie odvolania proti uzneseniu
Okresného súdu Trenčín č.k. 17C/389/2013-120 zo dňa 18. marca 2014 a z toho dôvodu muselo byťjeho odvolanie odvolacím súdom podľa § 218 ods. 1 písm. b) O.s.p. odmietnuté ako odvolanie podané
niekým, kto na odvolanie nie je oprávnený.

Čo sa týka odporcu 1/, aj tu je potrebné prijať záver, že s ohľadom na samostatné procesné spoločenstvo

odporcov v konaní, sa na odporcu 1/ účinky včas podaného odôvodneného odporu odporkyne 2/
nevzťahujú. Napriek tomu však platobný rozkaz prvostupňového súdu č.k. 14Ro/136/2013-44 zo dňa
13. mája 2013 nemožno vo vzťahu k odporcovi 1/ považovať za právoplatný a vykonateľný a to z týchto
dôvodov:

Podľa § 20 O.s.p. každý môže pred súdom ako účastník samostatne konať (procesná spôsobilosť) v
tom rozsahu, v akom má spôsobilosť vlastnými úkonmi nadobúdať práva a brať na seba povinnosti.

Podľa § 29 ods. 1 O.s.p. ak nie je zastúpený ten, kto nemôže pred súdom samostatne konať,
súd ustanoví mu opatrovníka, ak je tu nebezpečenstvo z omeškania. Rovnako sa postupuje, ak tak
ustanovuje osobitný predpis.

Podľa § 8 ods. 1 Občianskeho zákonníka spôsobilosť fyzickej osoby vlastnými právnymi úkonmi
nadobúdať práva a brať na seba povinnosti (spôsobilosť na právne úkony) vzniká v plnom rozsahu

plnoletosťou.

Podľa § 8 ods. 2 Občianskeho zákonníka plnoletosť sa nadobúda dovŕšením osemnásteho roku. Pred
dosiahnutímtohtovekusaplnoletosťnadobúdalenuzavretímmanželstva.Taktonadobudnutáplnoletosť
sa nestráca ani zánikom manželstva ani vyhlásením manželstva za neplatné.

Podľa § 31 ods. 1 Zákona o rodine rodičia zastupujú maloleté dieťa pri právnych úkonoch, na ktoré nie

je spôsobilé.

Podľa § 31 ods. 2 Zákona o rodine žiadny z rodičov nemôže zastupovať svoje maloleté dieťa, ak ide
o právne úkony, pri ktorých by mohlo dôjsť k rozporu záujmov medzi rodičmi a maloletým dieťaťom
alebo medzi maloletými deťmi zastúpenými tým istým rodičom navzájom; v takom prípade súd ustanoví
maloletému dieťaťu opatrovníka, ktorý ho bude v konaní alebo pri určitom právnom úkone zastupovať

(ďalej len „kolízny opatrovník“).

Odporca 1/ je maloleté dieťa, ktoré podľa § 8 Občianskeho zákonníka nemá plnú spôsobilosť na právne
úkony. V zmysle § 20 O.s.p. tak odporca 1/ nemá ani plnú procesnú spôsobilosť a v konaní preto
musí byť zastúpený zástupcom. Zákonným zástupcom maloletého dieťaťa sú v zmysle § 31 Zákona o
rodine rodičia dieťaťa. V predmetnej právnej veci však rodičia maloletého odporcu 1/ sú tiež účastníkmi

konania, vystupujú na strane odporcu ako odporcovia 2/ a 3/. Ako bolo vyššie uvedené, aj proti nim
si navrhovateľ uplatnil právo na náhradu škody a za škodu jemu spôsobenú by mali odporcovia 1/,
2/ a 3/ zodpovedať spoločne a nerozdielne. V tejto situácii sú záujmy odporcu 1/ a odporcov 2/ a 3/
potencionálne rozporné. Z podstaty veci vyplýva, že každý zo zodpovedných subjektov sa bude snažiť
svojej vlastnej zodpovednosti zbaviť a na druhej strane je v záujme ostatných spoločne zodpovedných

subjektov, aby za škodu zodpovedali všetky zodpovedné subjekty spoločne. Podľa odvolacieho súdu
preto v predmetnom konaní nemohol zastupovať maloletého odporcu 1/ ani jeden z jeho rodičov,
odporcov 2/ a 3/, a bolo potrebné, aby bol maloletému odporcovi 1/ pre toto konanie ustanovený
osobitný kolízny opatrovník v zmysle § 29 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 31 ods. 2 Zákona o rodine. Keďže
týmto spôsobom súd prvého stupňa nepostupoval a vydaný platobný rozkaz doručil odporcovi 3/ ako

rodičovi, odňal tým maloletému odporcovi 1/ možnosť konať pred súdom. Doručenie platobného rozkazu
odporcovi 1/ preto nemožno považovať za riadne. Z uvedeného potom vyplýva ten dôsledok, že odporca
1/ je stále účastníkom predmetného konania ako taký je oprávnený podať odvolanie proti uzneseniu
súdu prvého stupňa č.k. 17C/389/2013-120 zo dňa 18. marca 2014.Krajský súd ako súd odvolací preto na odvolanie odporcov 1/ a 2/ vec preskúmal v rozsahu podľa § 212
ods. 2 písm. b/ O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k
záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa je potrebné ako vecne správne podľa § 219 ods.

1 O.s.p. potvrdiť.

Podľa § 96 ods. 1 O.s.p. navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie, a to sčasti
alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd
konanie v tejto časti zastaví.

Z obsahu spisu vyplýva, že navrhovateľ na pojednávaní, konanom dňa 18.3.2014 vzal svoj návrh na
začatie konania proti odporkyni 2/ späť.

Navrhovateľ môže v priebehu konania voľne disponovať svojím návrhom na začatie konania a preto
okrem iného môže v zmysle ustanovení § 96 O.s.p. vziať aj svoj návrh na začatie konania späť a to úplne
alebo len sčasti. V prípade, že dôjde k úplnému späťvzatiu návrhu na začatie konania navrhovateľom
súd konanie zastaví. V predmetnej právnej veci navrhovateľ vzal svoj návrh na začatie konania proti
odporkyni 2/ v celom rozsahu späť. Nie je pritom rozhodujúce, čo motivovalo navrhovateľa k takejto

dispozícii s návrhom na začatie konania, podstatné je, že k späťvzatiu došlo. Toto späťvzatie návrhu
na začatie konania proti odporkyni 2/ preto nutne muselo viesť k zastaveniu konania. V súvislosti
so zastavením konania proti odporkyni 2/ bolo potrebné potom rozhodnúť o náhrade trov konania
účastníkov ako aj o vrátení odporkyňou 2/ zaplateného súdneho poplatku za odpor ňou podaný
proti platobnému rozkazu, ktorý súd prvého stupňa vo veci vydal. Aj v týchto častiach je napadnuté

rozhodnutie súdu prvého stupňa plne po práve. Z tohto pohľadu je napadnuté uznesenie súdu prvého
stupňa vecne správne.

Na základe týchto záverov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne
správne podľa 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil. Keďže, ako vyplýva z vyššie uvedeného, právoplatnosťou
a vykonateľnosť platobného rozkazu vydaného súdom prvého stupňa voči odporcovi 3/ a zastavením

konania pre späťvzatie návrhu na začatie konania voči odporkyni 2/ nie je vec v celom rozsahu
prejednanáarozhodnutá,úlohousúduprvéhostupňabudeustanoviťmaloletémuodporcovi1/kolízneho
opatrovníka a tomuto vydaný platobný rozkaz riadne doručiť.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .