Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, June 10, 2014

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 8C/137/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2212211538
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 06. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Antónia Salayová
ECLI: ECLI:SK:OSDS:2014:2212211538.3

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda pred sudkyňou JUDr. Antóniou Salayovou v právnej veci navrhovateľa :
BL Telecom debt, s.r.o. so sídlom Šoltésovej 4, Bratislava, IČO : 45 535 108, zastúpeného : advokátska
kancelária SOUKENÍK - ŠTRPKA, s.r.o., so sídlom Šoltésovej 14, Bratislava proti odporcovi : P. E.T., Z..
XX.XX.XXXX, B. O. XX/X, V. L. o zaplatenie 248,95 Eur istiny s prísl. takto

r o z h o d o l :

Súd návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamieta.

Odpor covi súd náhradu trov konania a náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom zo dňa 13.07.2012 domáhal na tunajšom súde o zaplatenie žalovanej sumy s
prísl. odporcom, keď tvrdil, že odporca nezaplatil za poskytnuté služby, tým porušil zmluvne dojednané
podmienky a preto je povinný zaplatiť navrhovateľovi zmluvnú pokutu za porušenie podmienok zmluvy.
Zároveň uviedol, že ak by súd neakceptoval návrh navrhovateľa z titulu zmluvnej pokuty, je namieste
náhrada škody do výšky hodnoty dotácie na mobilný telefón, ktorý právny predchodca navrhovateľa
poskytol odporcovi a to v sume 122,45 Eur. Okrem toho žiadal aj náhradu trov konania. Termín
pojednávania mal riadne a včas vykázaný. Svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnil. Navrhol, aby sa
pojednávalo a rozhodlo v jeho neprítomnosti. Navrhol, ak by mal súd pochybnosti, aby mu súd zaslal
vyjadrenie v zmysle § 118 ods. 2/ O.s.p.

Odporca mal termín pojednávania riadne a včas vykázaný. Svoju neúčasť na pojednávaní
neospravedlnil. Nežiadal ani o odročenie pojednávania.

8C/137/2012

-2-

Na konanie a rozhodnutie boli vo veci splnené zákonom dané podmienky ust. § 101 ods. 2/ O.s.p.,
pretože navrhovateľ síce ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní, ale nepožiadal o odročenie
pojednávania z vážneho dôvodu, lebo v podstate o odročenie pojednávania vlastne nepožiadal. Na
jednej strane uviedol, aby súd rozhodol v jeho neprítomnosti z dôvodu hospodárnosti konania, na druhej
strane uviedol, že ak budú pochybnosti, má byť pojednávanie odročené s tým, že mu má byť zaslané
vyjadrenie súdu v zmysle § 118 ods. 2/ O.s.p. Uvedené nemožno považovať sa odročenie pojednávania
z vážneho dôvodu. Naviac súd je povinný poučenie v zmysle ust. § 118 ods. 2/ O.s.p. vykonať len na
pojednávaní, ak sú účastníci na pojednávaní prítomní. Nie je povinný takéto poučenie robiť písomnou

formou mimo pojednávania. Takáto povinnosť súdu zo zákonného ust. § 118 ods. / O.s.p. nevyplýva.
Preto súd vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti navrhovateľa ako aj odporcu pri splnení podmienok
ust. § 101 ods. 2/ O.s.p. na takýto postup.

Vo veci bolo vykonané dokazovanie oboznámením sa s obsahom listín predložených navrhovateľom a
to zmluvy o pripojení ( č.l. 2 a zhodne aj č.l. 31 ), dodatku ( č.l. 32 ), výpis z účtu ( č.l. 3 ), faktúry ( č.l.
4 a zhodne aj č.l. 35 ), zmluvy o postúpení pohľadávok ( č.l. 12 ), všeobecných obchodných podmienok
( č.l. 6 ), protokolu o odovzdaní konkrétnych postupovaných pohľadávok ( č.l. 5 ), výpisu z obchodného
registra na odporcu ( č.l. 37 ), cenníka mesačných programov ( č.l. 34 ), prehľadu dobití služieb ( č.l. 35 ),
uznesením odvolacieho súdu 23Co/205/2013 - 71 zo dňa 16.04.2014 a na základe takto vykonaného
dokazovania bol ustálený nasledovný skutkový stav veci :

Z pripojených zmlúv o pripojení ako aj dodatkov k nim vyplýva, že právny predchodca navrhovateľa
a odporca dňa 15.12.2008 uzavreli písomnú zmluvu o pripojení s programom služieb Fix 300 s
minimálnym mesačným dobitím 9,96 Eur. Zmluvná pokuta tam bola uvedená vo výške 248,95 Eur. Na č.l.
6 sa nachádzajú všeobecné podmienky poskytovania elektronických komunikačných dátových služieb.
Na č.l. 4 a zhodne aj na č.l. 35 sa nachádza faktúra, ktorou právny predchodca navrhovateľa vyúčtoval
odporcovi zmluvnú pokutu v sume 248,95 Eur. Z obsahu faktúry nevyplýva dôvod vyúčtovania zmluvnej
pokuty. Dôvod zmluvnej pokuty nevyplýva z návrhu navrhovateľa ( č.l. 1 ). V doplnení síce uvádza, že
dôvodom bolo neplnenie si povinnosti riadne a pravidelne realizovať zmluvné dobíjanie a pripojili prehľad
dobíjania ( č.l. 35 ), ale z faktúry to nevyplýva.

Zo zmluvy o postúpení pohľadávky ( č.l. 12 ) a tiež z protokolu o odovzdaní konkrétnych postupovaných
pohľadávok ( č.l. 5 ) vyplýva, že právny predchodca navrhovateľa postupoval svoje pohľadávky na
navrhovateľa. Nevyplýva z nich však to, že na navrhovateľ postúpil konkrétne aj pohľadávku voči
odporcovi, lebo z údajov tam dostupných nevyplýva, že sa to týka práve zmluvného vzťahu z tohto
konania. Na výzvu súdu v zmysle uznesenia odvolacieho súdu 23Co/205/2013 - 71 zo dňa 16.04.2014
navrhovateľ nepredložil listiny, z ktorých by jednoznačne and všetku pochybnosť bolo preukázané, že
právny predchodca navrhovateľa postúpil svoju pohľadávku voči odporcovi na navrhovateľa.

Navrhovateľ nepredložil ani všeobecné obchodné podmienky účinné v čase uzavretia zmluvy o
pripojení zo dňa 15.12.2008. Neuviedol, o ktoré konkrétne porušenie povinností vyplývajúcich, z ktorých
ustanovení všeobecných obchodných podmienok išlo.

8C/137/2012

-3-

V danej veci o návrhu navrhovateľa tunajší súd rozhodol rozsudkom 8C/137/2012 - 43 zo dňa
13.09.2012 keď návrh navrhovateľa ako nedôvodný v celom rozsahu zamietol a odporcovi náhradu trov
konania nepriznal. Proti rozsudku podal odvolanie navrhovateľ. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací
uznesením 23Co/205/2013 - 71 zo dňa 16.04.2014 napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a
vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodovanie s tým, že je súd prvého stupňa jeho právnym názorom
vysloveným v uznesení viazaný.

Podľa ust. § 78 ods. 9/ zák. č. 351/2011 Z.z. v znení jeho neskorších zmien a doplnkov zmluvy o pripojení
podľa doterajších predpisov sú zmluvami o poskytovaní verejných služieb podľa tohto zákona.

Podľa ust. § 43 ods. 1písm. a/ zák. č. 351/2011 Z.z. v znení jeho neskorších zmien a doplnkov podnik
má právo na úhradu za poskytnutú verejnú službu.

Podľa ust. § 43 ods. 12 / zák. č. 351/2011 Z.z. v znení jeho neskorších zmien a doplnkov účastník je
povinný a) používať verejnú službu v súlade s týmto zákonom, so zmluvou o poskytovaní verejných
služieb, b) platiť za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb a ak to
povaha služby umožňuje, až na základe predloženej faktúry.

Podľa ust. § 879l Obč. zák. v znení účinnom od 01.03.2010 ustanoveniami tohto zákona sa spravujú
právne vzťahy vzniknuté do 28.02.2010, vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich uplatnené
pred 1. marcom 2010 sa posudzujú podľa doterajších predpisov.

Podľa ust. § 52 ods. 1/ Obč. zák. v znení účinnom od 01.03.2010 spotrebiteľskou zmluvou je každá
zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa ust. § 52 ods. 2/ Obč. zák. v znení účinnom od 01.03.2010 ustanovenia o spotrebiteľských
zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ,
použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné
dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú
neplatné.

Podľa ust. § 52 ods. 3/ Obč. zák. v znení účinnom od 01.03.2010 dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní
a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej
činnosti.

Podľa ust. § 52 ods. 4/ Obč. zák. v znení účinnom od 01.03.2010 spotrebiteľ je osoba, ktorá pri
uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo
inej podnikateľskej činnosti.

Podľa ust. § 420 ods.1/ Obč. zák. každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej
povinnosti.

8C/137/2012

-4-

Podľa ust. § 442 ods. 1/ Obč. zák. uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo.

Podľa ust. § 450 Obč. zák. z dôvodov hodných osobitného zreteľa súd náhradu škody primerane zníži.
Vezme pritom zreteľ najmä na to, ako ku škode došlo, ako aj na osobné a majetkové pomery fyzickej
osoby, ktorá ju spôsobila, prihliadne pritom na pomery fyzickej

osoby, ktorá bola poškodená. Zníženie nemožno vykonať, ak ide o škodu spôsobenú úmyselne.

Podľa ust. § 517 ods. 1 veta prvá / Obč. zák. v znení účinnom od 01.03.2010 dlžník, ktorý svoj dlh riadne
a včas nesplní, je v omeškaní.

Podľa ust. § 517 ods. 2/ Obč. zák. v znení účinnom od 01.03.2010 ak ide o omeškanie s plnením
peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa
tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania
ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa ust. § 544 ods. 1/ Obč. zák. v znení účinnom od 01.03.2010 ak strany dojednanú pre prípad
porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný
pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.

Podľa ust. § 545a veta prvá / Obč. zák. neprimerane vysokú zmluvnú pokutu môže súd znížiť s
prihliadnutím na hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti.

Navrhovateľ si uplatňuje svoj nárok zo zmluvy o pripojení v znení dodatku uzavretej medzi jeho právnym
predchodcom a odporcom.

Právny predchodca navrhovateľa bol dodávateľom, lebo svoje služby poskytoval v rozsahu svojej
činnosti, ktorú mal zapísanú v obchodnom registri, čo je skutočnosť všeobecne známa a vyplýva aj z
údajov v obchodnom registri, ktorý je verejne dostupný.

Odporca v zmluvnom vzťahu vystupoval ako fyzická osoba, občan, ktorý nekonal pre účely zamestnania,
podnikateľskej alebo inej obchodnej činnosti, preto ide o spotrebiteľa.

Vzhľadom na postavenie oboch účastníkov zmluvného vzťahu je zrejmé aj s poukazom na ust. 52
ods. 1/ Obč. zák., že išlo o vzťah spotrebiteľský, zo spotrebiteľskej zmluvy, lebo išlo o zmluvu medzi
dodávateľom a spotrebiteľom a to bez ohľadu na jej právnu formu. Preto je nutné vyhodnotiť obsah
zmluvy aj s pohľadu právnej úpravy na ochranu spotrebiteľa obsiahnutú v zákonných ust. § 52 a nasl.
Obč. zák. v znení účinnom od 01.03.2010, pretože síce ide o nárok zo zmluvy, ktorá bola uzavretá pred
dátumom 01.03.2010, ale nárok z nej si navrhovateľ uplatnil až podaním návrhu na súd dňa 13.07.2012
a v takom prípade platí zák. ust. § 879 I Obč. zák. v znení účinnom od 01.03.2010.

Navrhovateľ sa domáha zaplatenia zmluvnej pokuty, keď tvrdí, že sa na nej platne dohodli právny
predchodca navrhovateľa a odporca v zmluve o pripojení a jej dodatku, pričom odporca porušil zmluvne
dohodnuté podmienky. Z tohto dôvodu musel súd v rámci

8C/137/2012

-5-

riešenia predbežnej otázky najprv vyriešiť platnosť dojednaní o zmluvnej pokute. Predtým však najprv
musel skúmať, či navrhovateľ nadobudol od svojho právneho predchodcu nárok zo zmluvnej pokuty,
v tomto smere je súd viazaným vysloveným názorom odvolacieho súdu v jeho zrušujúcom uznesení.
Navrhovateľ nepreukázal, že jeho právny predchodca na neho postúpil pohľadávku uplatňovanú voči
odporcovi z tohto konania. Preto nie je daná aktívna legitimácia navrhovateľa a ani pasívna legitimácia
odporcu. Navrhovateľ totiž nemá právo na zaplatenie žalovanej sumy, lebo nepreukázal, že sa stal
nositeľom tohto práva z titulu postúpenia. Odporca nie je nositeľom povinnosti žalovanú sumu zaplatiť
navrhovateľovi, lebo nie je preukázané, že navrhovateľ má právo to od odporcu žiadať. Okrem toho v
konaní navrhovateľ nepreukázal ani platné dojednanie o zmluvnej pokute. Ako vyplýva aj z odôvodnenia
odvolacieho súdu a tiež z pripojeného dodatku ku zmluve ( č.l. 2 a 3 ) v bode 3 dodatku sú síce
dojednania o zmluvnej pokute, ale tieto sa netýkajú prípadu nedobíjania kreditu ako je tomu v danom
prípade. Pre taký prípad si tam účastníci dohodli obmedzenie alebo prerušenie poskytovania služieb a
následne odstúpenie od zmluvy. Pritom povinnosť dobíjať kredit je uvedená v bode 1d/ dodatku, pričom
ale tento bod nie je zasa uvedený v bode 3 dodatku, kde sú vymenované body, pre porušenie ktorých
by mala platiť zmluvná pokuta.

Naviac ide o dojednania nejasné a nezrozumiteľné s poukazom na ust. § 37 Pbč. zák. pretože z obsahu
týchto dojednaní nie je vlastne jednoznačne určité pre aké konkrétne porušenia, akých konkrétnych
povinností a za akých podmienok je spotrebiteľ povinný platiť zmluvnú pokutu. Takúto nejasnosť a
nezrozumiteľnosť pritom spôsobil právny predchodca navrhovateľa, ktorý sám vypracoval text a znenie
zmluvy vrátane jej dodatku ako formulárovej zmluvy, čo je zrejmé nielen z obsahu zmluvy a jej dodatku

ale je známe aj z rozhodovacej činnosti súdu aj v iných obdobných veciach navrhovateľa prípadne
iného právneho nástupcu právneho predchodcu navrhovateľa. V tomto smere je nutné poukázať aj na
právoplatný rozsudok tunajšieho súdu 9C/61/2012 - 32 zo dňa 31.07.2012 v spojitosti s rozsudkom
Krajského súdu v Trnave 24Co/449/2012 - 77 zo dňa 13.11.2013 ( ide o rozhodnutie novšie, než na ktoré
poukázal navrhovateľ vo svojom poslednom vyjadrení ), ktorým bol obdobný návrh navrhovateľa len
voči inému odporcovi ako nedôvodný v celom rozsahu zamietnutý. Dôvodom bola absolútna neplatnosť
zmluvy v časti dojednaní o zmluvnej pokute. Z obsahu zmluvy vyplýva, že text zmluvy bol vopred
pripravený právnym predchodcom navrhovateľa. Ide o tzv. formulárovú zmluvu. Skoro všetko podstatné
v nej, vrátane zmluvnej pokuty vypracoval právny predchodca navrhovateľa. On určil čo tam bude,
vrátane zmluvnej pokuty. On určil, podmienky zmluvnej pokuty aj jej výšku. Odporca reálne nemal
možnosť do tohto zasiahnuť a docieliť nejakú zásadnú zmenu. Opak, že podmienky boli individuálne
vyjednané odporcom, navrhovateľ nepreukázal. Na tom nemení nič ani skutočnosť, že odporca mal
možnosť voľby pri kúpe rôznych koncových zariadení, pričom pri lacnejšom bola i zmluvná pokuta nižšia.
Nie je spochybňované, že právny predchodca mohol dojednať zmluvnú pokutu aj v spotrebiteľskej veci.
Podstatným je, aby dojednaná zmluvná pokuta bola primeraná. V danej veci táto podmienka splnená
nebola. V zmluve je pevne dohodnutá výška zmluvnej pokuty 7.500,00 Sk ( 248,95 Eur ), pričom
takáto výška má byť za viacero rôznych porušení povinností zo strany odporcu. Dodávateľ má právo
na zmluvnú pokutu okamihom samotného porušenia zo strany spotrebiteľa, bez toho, že by dodávateľ
mal vykonať nejaký úkon. Naviac by odporca mal mať ešte povinnosť zaplatiť aj náhradu škody, ktorá
by presahovala výšku zmluvnej pokuty. Rovnakú výšku zmluvnej pokuty je odporca povinný zaplatiť bez
ohľadu na dĺžku doby, ktorá mu zostáva do uplynutia viazanosti a tiež bez ohľadu na výšku dlhu, ktorý
vznikne neplnením si povinností zo strany odporcu. Toto všetko spôsobuje nerovnováhu v právach a
povinnostiach zmluvných strán v neprospech

8C/137/2012

-6-

spotrebiteľa a tak ide o neplatný právny úkon. Neprichádza do úvahy ani moderačné právo, lebo
neexistuje platná dohoda o zmluvnej pokute. Neplatne dojednanú zmluvnú pokutu nie je možné totiž
znížiť. Návrh navrhovateľa tak nie je dôvodný z titulu zmluvnej pokuty. Návrh navrhovateľa však nie
je dôvodný ani z titulu prípadnej náhrady škody, pretože navrhovateľ ani v tomto smere neuniesol
svoje dôkazné bremeno. Nepreukázal, že je nositeľom práva na náhradu škody v žalovanej sume.
Nepreukázal, teda svoju aktívnu legitimáciu na náhradu škody. Nepreukázal ani pasívnu legitimáciu
odporcu, lebo nepreukázal, že je nositeľom povinnosti zaplatiť mu žalovanú náhradu škody. Nepreukázal
totiž existenciu základných podmienok a predpokladov na náhradu škody. Aby bol nárok navrhovateľa
na zaplatenie náhrady škody dôvodný, musel by navrhovateľ preukázať existenciu najmenej troch
zákonných podmienok ( 1. porušenie právnej povinnosti, 2. vznik škody a 3. príčinnú súvislosť medzi
zavinením a vznikom škody. ) a to všetkých troch súčasne. Navrhovateľ nepreukázal splnenie ani
jedného z týchto troch predpokladov. Nie je rozhodujúce, či ide o ujmu spočívajúcu v rozpore so zákonom
alebo so zmluvou. Škodou sa rozumie skutočná škoda ( zmenšenie majetku poškodeného ) a ušlý zisk.
( to, čo by bol poškodený mohol získať, keby nedošlo k protiprávnemu konania, a vzniku škody ). Musí
byť vyjadriteľná v peniazoch. To, že odporca prestal riadne a včas plniť svoje povinnosti zo zmluvy,
ešte samo osebe neznamená, že navrhovateľ, resp. jeho právny predchodca má právo na náhradu
škody. Naviac navrhovateľ nepreukázal ani vznik škody. Samotná zľava na mobilnom zariadení nie je
škodou. Ako už bolo uvedené, škodou sa rozumie skutočná škoda alebo ušlý zisk. Navrhovateľ ani
jedno z toho nepreukázal. Nepreukázal v akej výške sa jeho majetok zmenšil alebo čo mohol získať,
o čo sa jeho majetok mohol zväčšiť. Z jeho strany v podstate nárok na náhradu škody neexistuje,
lebo on zmluvou o postúpení pohľadávky od svojho právneho predchodcu odkúpil nárok právneho
predchodcu zo zmluvnej pokuty, ktorú právny predchodca navrhovateľ účtoval odporcovi. Nemohla mu
preto vzniknúť zo zmluvy o pripojení ani žiadna škoda. Ani samotná dotácia na mobilný telefón nie
je skutočná škoda ani ušlý zisk. Právny predchodca navrhovateľa musel mať a aj mal určite nejaké
vstupné náklady, investície potrebné na nadobudnutie mobilného zariadenia, ktoré poskytol odporcovi.
Tie by však nepredstavovali žiadnu škodu ani ušlý zisk. V konaní ich navrhovateľ ani nepreukázal.
Určite mu škoda nemohla vzniknúť v plnej výške zľavy na mobilnom zariadení ani v tom prípade,
ak po určitú dobu spotrebiteľ riadne plnil svoje povinnosti si plnil, pričom stále je tam ešte otázka
vstupných nákladov. Nemenej dôležité je uviesť, že zľava z kúpnej ceny, je cena, na ktorej sa dohodli
obidve strany písomnej zmluvy, pričom s návrhom vychádzal právny predchodca navrhovateľa. Túto

dohodu, konsenzus nie je možné následne jednostranne meniť, lebo sa nenaplnili očakávania právneho
predchodcu navrhovateľa, ktoré pri uzatváraní zmluvy mal a ktoré do zmluvného vzťahu vkladal. Takto
neexistuje, ani nemôže existovať ani tretia z podmienok na náhradu škody a to príčinná súvislosť medzi
protiprávnym konaním a vznikom škody, pretože nedošlo k žiadnemu protiprávnemu konaniu zo strany
odporcu a nevznikla žiadna škoda právnemu predchodcovi navrhovateľa a vlastne navrhovateľ od svojho
právneho predchodcu ani nenadobudol nárok na náhradu škody, ale preberal nárok zo zmluvnej pokuty.
Z týchto dôvodov je návrh navrhovateľa o zaplatenie 248,95 Eur nedôvodný. S plnením tejto čiastky sa
preto odporca nemohol dostať do omeškania. Nedôvodné sú tak aj úroky z omeškania z nedôvodnej
sumy. Preto bol návrh navrhovateľa zamietnutý. Pokiaľ sa týka návrhu navrhovateľa, aby mu súd doručil
svoje vyjadrenie v zmysle ust. § 118 ods. 2/ O.s.p. v tomto smere je nutné uviesť, že zo zákonného ust.
§ 118 ods. 2/O.s.p. takáto povinnosť zaslať účastníkom konania písomné

8C/137/2012

-7-

vyjadrenie súdu nevyplýva a ani právo navrhovateľa na takéto písomné vyjadrenie zo strany súdu.
Aplikovať uvedené zákonné ustanovenia má súd za povinnosť len na pojednávaní.

O trovách konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 142 ods. 1/ O.s.p. Navrhovateľ mal v konaní neúspech v
celom rozsahu, lebo jeho návrh bol ako nedôvodný v celom rozsahu zamietnutý. Odporca mal v konaní
plný úspech, lebo nie je povinný zaplatiť to, čo od neho požadoval svojím návrhom navrhovateľ. Mal
by preto právo na náhradu trov konania. V konaní si však trovy neuplatnil. Preto mu nemohla byť ich
náhrada.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho
súdu na Krajský súd v Trnave ( § 204 ods. 1/ O.s.p. ).

Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné,
ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci

sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom
rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden
rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví
kópie na jeho trovy ( § 42 ods. 3 O.s.p. ).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( § 205 ods. 1/ O.s.p. ).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené ( §205a)

f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania ( § 205 ods.3/ O.s.p. ).