Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, May 30, 2014

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 6Cpr/2/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5112245059
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 05. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Andrej Kekely

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2014:5112245059.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred samosudcom Mgr. Andrejom Kekelym v právnej veci navrhovateľa:

FAJP, s. r. o., so sídlom Okružná 183, 013 51 Predmier, IČO: 31 642 977, proti odporkyniam: I. B. D., A..
XX.XX.XXXX, W. H. XXX/XX, XXX XX W., Š. E. X., II. X. W., A.. XX.XX.XXXX, W. P. XXXX/XA, XXX XX
W., Š. E. X., obe právne zastúpené JUDr. Antonom Školekom, advokátom s miestom výkonu činnosti
Treskoňova 816/1, 014 01 Bytča, IČO: 37 806 327, o zaplatenie 4.299,13 eur s prísl. takto

r o z h o d o l :

Návrh navrhovateľa, aby bola odporkyňa I. a odporkyňa II. zaviazaná zaplatiť mu každá sumu 2.149,56
eur spolu s úrokmi z omeškania: vo výške 9,5 % ročne zo sumy 1.951,49 eur od 01.11.2011 do zaplatenia
a vo výške 9,25 % ročne zo sumy 198,07 eur od 21.12.2011 do zaplatenia, z a m i e t a .

O trovách konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 27.12.2012 sa navrhovateľ domáhal súdneho rozhodnutia,
ktorým by odporkyniam bola každej uložená povinnosť zaplatiť mu sumu 2.149,56 eur spolu s úrokmi z
omeškania: vo výške 9,5 % ročne zo sumy 1.951,49 eur od 01.11.2011 do zaplatenia a vo výške 9,25
% ročne zo sumy 198,07 eur od 21.12.2011 do zaplatenia, ako aj nahradiť mu trovy konania.
Svoj návrh skutkovo navrhovateľ odôvodnil tým, že odporkyňa I. pracovala u neho na základe pracovnej
zmluvy zo dňa 20.07.2010 ako predavačka. Dňa 21.07.2010 podpísala so zamestnávateľom Dohodu o

kolektívnej hmotnej zodpovednosti za zverené hodnoty v predajni Chlieb - pečivo v Bytči na Námestí SR,
kde pracovala s odporkyňou II., ktorá bola vedúca predajne. Odporkyňa II. pracovala u neho na základe
pracovnej zmluvy zo dňa 21.06.2010 ako predavačka. Dňa 04.07.2010 podpísala so zamestnávateľom
Dohodu o kolektívnej hmotnej zodpovednosti za zverené hodnoty v predajni Chlieb - pečivo v Bytči
na Námestí SR. Navrhovateľ ďalej uviedol, že uskutočnil v predajni Chlieb - pečivo v Bytči ku dňu
31.10.2011 inventúru, kde jej výsledok bolo manko vo výške 3.902,98 eur. Vzniknuté manko navrhol
rozdeliť po 50 % pre každú zamestnankyňu v uvedenej predajni - odporkyňu I. a II., t. j. od každej žiadal

zaplatiť sumu 1.951,49 eur, čo im navrhol splácať v splátkach minimálne po 200,- eur mesačne do
30.06.2012. Odporkyne s úhradou manka nesúhlasili. Ďalšia inventúra bola realizovaná dňa 20.12.2011,
ktorej výsledok bolo manko vo výške 307,01 eur. Okrem toho bolo zistené, že ku dňu 20.12.2011 bol
v predajni Chlieb - pečivo v Bytči tovar po záruke vo výške 89,14 eur, čo je v rozpore s dohodou o
kolektívnej hmotnej zodpovednosti. Celková dlžná sumu oboch odporkýň tvoriaca manko, teda celková
škoda na základe dohody o kolektívnej hmotnej zodpovednosti, činí doposiaľ sumu 4.299,13 eur, čo
znamená, že každá z odporkýň má uhradiť sumu 2.149,56 eur podľa ust. § 189 Zákonníka práce.

Listom zo dňa 05.03.2012 boli odporkyne vyzvané k úhrade vzniknutých rozdielov cestou jeho právnej
zástupkyne. Na tieto listy odporkyne reagovali svojimi listami zo dňa 30.03.2012, kedy opätovne vyjadrili
svoj nesúhlas s úhradou manka. V liste zo dňa 05.03.2012 bola každej z odporkýň vyčíslená dlžná suma
vo výške 1.744,57 eur. Táto suma bola vyčíslená chybným výpočtom, keďže v súčte bolo namiestočísla 3.902,98 eur číslo 3.092,98 eur. Obe odporkyne svojimi listami zo dňa 30.03.2012 popreli svoju
zodpovednosť za vzniknutú škodu.
Odporkyne sa k doručenému návrhu vyjadrili spoločným podaním prostredníctvom ich právneho

zástupcu zo dňa 03.04.2013, v ktorom uviedli, že s návrhom navrhovateľa v plnom rozsahu nesúhlasia
a neuznávajú ho. Odporkyne po prvé namietali, že navrhovateľ ako ich zamestnávateľ nevytvoril
a nedodržiaval také pracovné podmienky, ktoré pracovníkom umožňujú riadne vykonávať funkciu
spojenú s hmotnou zodpovednosťou. Konkrétne odporkyne uviedli, že jednotlivé položky v registračnej
pokladnici neboli navrhovateľom natypované podľa tovaru skutočne predávaného v obchode. Viac

krát navrhovateľa na toto upozorňovali, pripomínali mu, že uvedená skutočnosť bude mať dopad na
inventarizáciu a žiadali ho, aby vykonal nápravu položiek natypovaných v registračnej pokladnici a
zosúladil ich so skutočnými tovarmi predávanými v predajni. Napríklad výrobky vyrábané navrhovateľom
(chlieb, pečivo a pod.) sa v rámci pokladne nahadzovali ako „nápoje“, čo jednoznačne muselo spôsobiť
rozpory v účtovníctve a nezrovnalosti pri porovnávaní skladových zásob. Táto skutočnosť mala taktiež
dopad aj na výsledky inventúry uskutočnenej dňa 31.10.2011. Súčasne odporkyne poukázali na to, že do

predajne, v ktorej pracovali, mali okrem nich prístup aj iné osoby, medzi inými aj navrhovateľ a teda aj iné
osoby mohli disponovať so zásobami v sklade, ako aj s hotovosťou v registračnej pokladnici. Z právneho
hľadiska nie je možné požadovať, aby niekto niesol zodpovednosť za niečo, čo nie je v jeho výlučnej
dispozícii a k čomu majú prístup aj iní bez vedomia osoby nesúcej hmotnú zodpovednosť. Zo strany
navrhovateľ neboli vytvorené vhodné podmienky na riadnu prácu aj z dôvodu, že v účtovníctve existoval

schodokužprednástupomichobochdozamestnania,pričomniejejasné,čipredchádzajúcischodokbol
v inventúre uskutočnenej dňa 31.10.2011 odrátaný, alebo nie. Za daného stavu nie je možné objektívne
zistiť, do akej miery vznikol v uvedenej predajni za predmetné inventarizačné obdobie skutočný schodok
a do akej miery vznikol tzv. umelý schodok, z dôvodu existencie predchádzajúcich schodkov vzniknutých
ešte pred ich nástupom do pracovného pomeru u navrhovateľa. Na základe uvedeného je zrejmé, že

navrhovateľ nezabezpečil také podmienky, aby mohli niesť hmotnú zodpovednosť a dokonca ani potom,
ako ho na nedostatky upozorňovali, ich neodstránil. Schodok, ktorý vznikol v predajni nebol zavinený
odporkyňami, ale práve naopak vznikol v príčinnej súvislosti s neplnením si povinností navrhovateľa bez
ich zavinenia. Odporkyne po druhé namietali neplatnosť dohody o kolektívnej hmotnej zodpovednosti,
a to z dôvodu ich neurčitosti (§ 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Túto námietku odôvodnili tým,

že z podstaty dohody o kolektívnej hmotnej zodpovednosti vyplýva, že jednou z jej podstatných
náležitostí je určenie rozsahu a obsahu vecí, prípadne hodnôt, za ktoré má zamestnanec prevziať
hmotnú zodpovednosť. V dohodách uzavretých medzi navrhovateľom a nimi však rozsah a obsah vecí,
či hodnôt, za ktoré sa preberá hmotná zodpovednosť, nie sú určite, zrozumiteľne a jasne špecifikované.
V dohodách je uvedené, že preberajú hmotnú zodpovednosť za: 1. finančnú hotovosť pokladne, pričom

nie je uvedené, aká bola začiatočná hotovosť pokladne pri jej prevzatí na začiatku pracovného pomeru,
2. tovar nachádzajúci sa v predajni a v sklade predajne Bytča, pričom nikde nie je uvedený zoznam, aké
množstvo a aké druhy tovaru sa pri podpise dohôd o kolektívnej hmotnej zodpovednosti nachádzali v
sklade, dohody o kolektívnej hmotnej zodpovednosti neobsahujú žiadne prílohy s detailným zoznamom
tovarov nachádzajúcich sa na sklade, za ktoré by mali prevziať hmotnú zodpovednosť, 3. inventár

nachádzajúci sa v predajni Bytča, pričom podpísaný inventár nie je prílohou dohody, a preto nie je
jasné, ktoré predmety tvorili inventár predajne, 4. vyúčtovanie predaja vlastných pekárenských výrobkov,
pričom táto položka nie je bližšie špecifikovaná a nie je jasné, čo sa tým malo na mysli. Odporkyne
tak namietali, že navrhovateľ nie je oprávnený sa domáhať zodpovednosti za vzniknutý schodok na
základe neplatnej dohody o kolektívnej hmotnej zodpovednosti. Po tretie odporkyne namietali, že

pri uzatváraní dohôd o kolektívnej hmotnej zodpovednosti nebola vykonaná inventúra, čím došlo zo
strany navrhovateľa k porušeniu ust. § 184 Zákonníka práce. Ak ide o vyúčtovanie zverených hodnôt,
predstavuje schodok účtovný rozdiel medzi celkovou hodnotou vecí (a iných hodnôt) riadne zverených
a zaúčtovaných na strane jednej a medzi hodnotou vecí riadne zistených pri fyzickej inventúre a jednak
riadnevyúčtovaných(napr.krytýchodvedenýmitržbami).Prestanovenieschodku(apresnéurčeniejeho

výšky) musia byť dané dva pevné časové body pre porovnanie, a to 1. východzí bod, ktorým sa hmotná
zodpovednosť k presne stanovenému základu zodpovednosti začína a 2. konečný bod, ku ktorému sa
konečné vyúčtovanie vykonáva a ku ktorému tiež musí byť konečný základ pre porovnanie zaistený.
Podchytenie oboch bodov sa zabezpečuje riadne vykonanou inventúrou, pričom bez vykonania čo i
len jednej z nich nie je možné objektívne preukázať vznik schodku, za ktorý by mali niesť objektívnu

zodpovednosť.Poštvrtéodporkynenamietaliniektoréďalšieskutočnostimajúcevplyvnavznikschodku,
a to, že 1. inventarizácia tovaru ktorá bola vykonaná ku dňu 31.10.2011 bola účtovne spracovaná z
hodnôt predajných cien, čo však nie je správne, nakoľko inventarizácia sa mala vykonať z nákupných
cien tovaru, ktorými je predajňa zaťažovaná. Cenové zmeny predajných cien, ktoré boli vykonané počasroka majú vplyv najmä na hospodársky výsledok dosahovaný predajňou, ale nie na inventarizačnú
hodnotu tovaru nachádzajúceho sa predajni. Súčasne mali výhrady k priebehu vykonávania inventúry,
ako aj k výsledkom a žiadali navrhovateľa o prekontrolovanie inventúry. Navrhovateľ im však záznamy

v počítači za účelom ich kontroly odmietol sprístupniť; 2. od navrhovateľa mali ústny pokyn, že po 16.30
hod. majú predávať výrobky (chlieb a pečivo) so zľavou 50 % z pôvodnej ceny, avšak takýto predaj
nebol registrovaný v registračnej pokladnici, ani v účtovníctve navrhovateľa a tento fakt musel logicky
spôsobiť rozdiel v účtovníctve; 3. jednotlivé položky v registračnej pokladnici neboli natypované podľa
tovaru skutočne predaného v obchode, 4. navrhovateľ bez ich prítomnosti vykonal dňa 05.01.2012 (nie

dňa 20.12.2011, ako navrhovateľ uviedol v návrhu) kontrolu záruk tovaru, pričom tvrdí, že v predajni bol
tovarupozáruke,čojevrozporesdohodouokolektívnejhmotnejzodpovednostiaspracovnouzmluvou.
Odporkyňa II. odo dňa 20.12.2012 a odporkyňa I. odo dňa 27.12.2012 boli pre nemoc práceneschopné,
a preto nie je možné, aby niesli zodpovednosť za tovar po záruke, ktorý vznikol ku dňu 05.01.2012 (v
tom čase boli stále PN). Navyše dňa 20.12.2012, kedy bola vykonaná inventúra, neboli zistené tovary
po záruke. Doposiaľ však navrhovateľ nepredložil zoznam tovaru, ktorý by mal byť podľa jeho tvrdení po

záruke; 5. na základe vyššie uvedeného poukazujú na neprofesionálne konanie navrhovateľa, nakoľko
tento pri vykonávaní svojej podnikateľskej činnosti viac krát nepostupoval tak, ako to zákony nariaďujú.
Odporkyne tak súhrnne namietali, že všetky vyššie uvedené skutočnosti majú za dôsledok vznik rozdielu
v účtovníctve, avšak v žiadnom prípade nejde o schodok, ktorý by spôsobili svojím konaním. Je zrejmé,
že schodok vznikol celkom bez ich zavinenia, pričom poukázali na znenie ust. § 177 a § 182 ods. 3

Zákonníka práce, a preto žiadali návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamietnuť a zaviazať ho nahradiť
im trovy konania.
Súd vec prejednal, vo veci vykonal dokazovanie a rozhodol na pojednávaní dňa 30.05.2014, ktoré sa
konalo za prítomnosti oboch odporkýň, ako aj ich právneho zástupcu a v zmysle ust. § 101 ods. 2 O.s.p.
v neprítomnosti navrhovateľa, keďže tento hoci bol na pojednávanie riadne predvolaný so zachovaním

lehoty na prípravu podľa ust. § 115 ods. 2 O.s.p., na pojednávanie sa bez ospravedlnenia neustanovil
a ani nepožiadal o odročenie pojednávania.
Súčasne súd poukazuje na to, že navrhovateľ sa ani písomne k vyjadreniu odporkýň k návrhu na začatie
konania zo dňa 03.04.2013, ktoré mu bola riadne doručené spolu s predvolaním na pojednávanie,
nevyjadril.

Odporkyne na pojednávaní zotrvali na svojej argumentácii a námietkach v spore.
Súd tak vykonal dokazovanie oboznámením s účastníkmi produkovanými listinnými dôkazmi, pričom
zistil nasledovný skutkový stav.
Navrhovateľ ako zamestnávateľ a odporkyňa I. ako zamestnanec uzavreli dňa 20.07.2010 pracovnú
zmluvu. V tejto bolo dohodnuté, že odporkyňa I. nastúpi do práce dňa 21.07.2010, druh práce:

predavačka s popisom práce: objednáva tovar a pekárenské výrobky podľa potreby, zodpovedá za
správny výpočet cien výrobkov a tovarov, vykonáva denné a mesačné uzávierky na registračnej
pokladnici,kontrolujezáručnédobyjednotlivýchdruhovpotravín,ukladátovaravýrobkypodľadruhovdo
príslušných priestorov, zodpovedá za hygienu predajne, mraziacich, chladiacich zariadení, skladu tovaru
a ostatných priestorov patriacich k predajni. Ako miesto výkonu práce bola dohodnutá Maloobchodná

predajňa na Nám. SR 26/26, 014 01 Bytča. Pracovný pomer bol súčasne uzavretý na dobu neurčitú.
Taktiež boli v pracovnej zmluve dohodnuté mzdové náležitosti, bola uvedená výmera dovolenky, dĺžka
týždenného rozsahu pracovného času a dĺžka výpovednej doby.
Pracovnú zmluvu uzavrel tiež navrhovateľ ako zamestnávateľ a odporkyňa II. ako zamestnanec dňa
21.06.2010. V tejto bolo dohodnuté, že odporkyňa II. nastúpi do práce dňa 22.06.2010. V ostatnom bol

obsah pracovnej zmluvy zásadne totožný s obsahom pracovnej zmluvy odporkyne I.
Dňa 21.07.2010 bola súčasne medzi navrhovateľom ako zamestnávateľom a odporkyňou I. ako
zamestnancom uzavretá dohoda o kolektívnej hmotnej zodpovednosti. Podľa tejto dohody zodpovedala
odporkyňa I. odo dňa 21.07.2010 za nasledovné hodnoty: 1. finančnú hotovosť pokladne, 2. tovar
nachádzajúci sa v predajni a v sklade predajne Bytča, 3. inventár nachádzajúci sa v predajni Bytča,

4. vyúčtovanie predaja vlastných pekárenských výrobkov. Rovnakú dohodu o kolektívnej hmotnej
zodpovednosti uzavrel navrhovateľ ako zamestnávateľ s odporkyňou II. ako zamestnancom dňa
04.07.2010.
Z listiny označenej ako „Inventúra tovaru v predajni Bytča ku 31.10.2011“ vyplýva, že za obdobie od
01.01.2011 do 31.10.2011 mal byť na predajňu nakúpený tovar bez DPH v celkovej sume 25.352,72

eur, pričom s vlastným tovarom dodaným na predajňu navrhovateľom v celkovej sume 43.978,77 eur,
mal byť na predajňu nakúpený tovar v celkovej sume 69.330,77 eur bez DPH. Ďalej boli uvedené tržby
za obdobie od 01.01.2011 do 31.10.2011 v celkovej sume 86.280,- eur s DPH. Ďalej bola uvedená
celkovo suma 89.712,74 eur, ktorá mala zodpovedať tovaru nakúpenému na predajňu a vlastnémutovaru navrhovateľa dodanému na predajňu vrátane rabatov a DPH. Následne bol uskutočnený výpočet
hodnoty zásob, ktoré mali byť ku dňu 31.10.2011 na predajni, a to: 4.354,69 eur (počiatočný stav ku
dňu 01.01.2011) + 89.712,74 eur (nákup tovaru) - 86.280,60 eur (tržby) - 5,70 eur (smotana) + 6,06 eur

(oštiepok) = 7.787,19 eur (zásoba k 31.10.2011) a napokon bol uskutočnený výpočet manka: 7.787,19
eur (stav inventúry podľa účtovníctva) - 3.884,21 eur (skutočný stav) = 3.902,98 eur (manko). Možno
konštatovať, že listina nie je nikým podpísaná a potvrdená.
Z listiny označenej ako „Inventúra tovaru v predajni Bytča ku 20.12.2011“ vyplýva, že za obdobie od
01.11.2011 do 20.12.2011 mal byť na predajňu nakúpený tovar bez DPH v celkovej sume 3.288,18 eur,

pričom s vlastným tovarom dodaným na predajňu navrhovateľom v celkovej sume 7.807,19 eur, mal byť
napredajňunakúpenýtovarvcelkovejsume11.095,37eurbezDPH.Ďalejboliuvedenétržbyzaobdobie
od 01.11.2011 do 20.12.2011 v celkovej sume 14.591,69 eur s DPH. Ďalej bola uvedená celkovo suma
14.200,- eur, ktorá mala zodpovedať tovaru nakúpenému na predajňu a vlastnému tovaru navrhovateľa
dodanému na predajňu vrátane rabatov a DPH. Následne bol uskutočnený výpočet hodnoty zásob,
ktoré mali byť ku dňu 20.12.2011 na predajni, a to: 3.884,21 eur (počiatočný stav ku dňu 01.11.2011) +

14.200,53 eur (nákup tovaru) - 14.591,69 eur (tržby) = 3.493,05 eur (zásoba k 20.12.2011) a napokon bol
uskutočnený výpočet manka: 3.493,05 eur (stav inventúry podľa účtovníctva) - 3.186,04 eur (skutočný
stav) = 307,01 eur (manko). Možno konštatovať, že listina nie je nikým podpísaná a potvrdená.
V listine označenej ako „Zápis z prejednania inventúry v Predajni Chlieb - pečivo, Bytča, Nám. SR, ktorá
sa uskutočnila dňa 31.10.2011 v Bytči“ sa udávajú ako prítomné osoby: U. F., konateľ navrhovateľa +

podpis, Y. X., účtovníčka + podpis, X.Q. W., vedúca predajne + podpis a B. D., predavačka + podpis.
Ďalej je uvedené, že navrhovateľ je prevádzkovateľom predajne Chlieb - pečivo v Bytči na Nám. SR,
v ktorej sú zamestnané pracovníčky X. W., vedúca predajne a B. D.Š., predavačka. Menované majú
uzavretú dohodu o kolektívnej hmotnej zodpovednosti z 21.07.2010 a 04.07.2010. Ďalej sa udáva,
že dňa 31.10.2011 sa uskutočnila inventarizácia tovaru, pokladne s existujúcimi účtovnými dokladmi

za prítomnosti pracovníčok predajne X. W., B. D., konateľa navrhovateľa U. F., Y. X.Q., fakturantky
T. O. a vedúcej predajne v Predmieri P. O., pričom bolo zistené manko (schodok) vo výške 3.902,98
eur. Vzhľadom na kolektívnu zodpovednosť, ktorá je uzatvorená s pracovníčkami danej predajne,
navrhovateľ navrhuje vysporiadať nasledovne: vzniknuté manko 3.902,98 eur sa rozdelí po 50 %, čiže
1.951,49 eur, pracovníčkam umožní dlžnú sumu splatiť v splátkach do 30.06.2012, minimálna výška

splátky bude 200,- eur mesačne, v opačnom prípade navrhovateľ uskutoční podanie na súde, prípadne
orgánom činným v trestnom konaní. Odporkyňa I. sa na listine vyjadrila, že nesúhlasí s výsledkami
inventúry, lebo si nie je vedomá manka a nesúhlasí ani s navrhovaným riešením. Žiada preveriť výsledky
inventúry odborne spôsobilou osobou alebo orgánom, súdom, daňovým úradom. Odporkyňa II. sa na
listine vyjadrila, že keďže nesúhlasí, nie je si vedomá údajného manka, súhlasí s tým, aby navrhovateľ

uskutočnil podanie na súd, prípadne orgánom činným v trestnom konaní. Žiada o preverenie účtovníctva
odborne spôsobilé orgány. Nesúhlasí s navrhovaným riešením.
V listine označenej ako „Zápis z prejednania inventúry v Predajni Chlieb - pečivo, Bytča, Nám. SR, ktorá
sa uskutočnila dňa 20.12.2011 v Bytči“ sa udávajú ako prítomné osoby: U. F., konateľ navrhovateľa +
podpis, Y. X., účtovníčka + podpis, X.Q. W., vedúca predajne + podpis a B. D., predavačka + podpis.

Ďalej je uvedené, že navrhovateľ je prevádzkovateľom predajne Chlieb - pečivo v Bytči na Nám. SR,
v ktorej sú zamestnané pracovníčky X. W., vedúca predajne a B. D.Š., predavačka. Menované majú
uzavretú dohodu o kolektívnej hmotnej zodpovednosti z 21.07.2010 a 04.07.2010. Ďalej sa udáva,
že dňa 20.12.2011 sa uskutočnila inventarizácia tovaru, pokladne s existujúcimi účtovnými dokladmi
za prítomnosti pracovníčok predajne X. W., B. D., konateľa navrhovateľa U. F., Y. X.Q., fakturantky

T. O. a vedúcej predajne v Predmieri P. O., pričom bolo zistené manko (schodok) vo výške 307,01
eur. Vzhľadom na kolektívnu zodpovednosť, ktorá je uzatvorená s pracovníčkami danej predajne,
navrhovateľ navrhuje vysporiadať nasledovne: vzniknuté manko 307,01 eur. Dňa 05.01.2012 pri kontrole
záruk bolo zistené, že ku dňu 20.12.2011, čiže ku dňu inventúry, bol v predajni tovar po záruke, čo
je v rozpore s dohodou o kolektívnej hmotnej zodpovednosti a pracovnou zmluvou. Zoznam tovaru

je v prílohe. Hodnota vyčísleného tovaru je 89,14 eur. Manko spolu s tovarom po záruke predstavuje
sumu 396,15 eur. Vzniknuté manko sa rozdelí po 50 %, čiže 198,075 eur, pracovníčkam umožní dlžnú
sumu splatiť v splátkach do 31.12.2012, minimálna výška splátky bude 20,- eur mesačne. Odporkyňa
I. sa na listine vyjadrila, že žiada o zoznam tovaru s ukončením spotreby do 20.12.2011, taktiež o
likvidačný záznam. Nesúhlasí s výsledkom inventúry, lebo si nie je vedomá manka a nesúhlasí ani s

navrhovaným riešením. Žiada preveriť výsledky inventúry odborne spôsobilou osobou alebo orgánom,
súdom, daňovým úradom. Odporkyňa II. sa na listine vyjadrila, že žiada o zoznam tovaru s ukončením
spotreby do 20.12.2011, taktiež o likvidačný záznam. Keďže nesúhlasí, nie je si vedomá manka, súhlasís tým, aby navrhovateľ uskutočnil podanie na súd, prípadne orgánom činným v trestnom konaní. Žiada
o preverenie účtovníctva odborne spôsobilou osobou, orgánmi. Nesúhlasí s navrhovaným riešením.
Dňa 09.01.2012 je datovaná príloha k záznamu z inventúry v Predajni Chlieb - pečivo, Bytča, Nám.

SR, ktorá sa uskutočnila dňa 20.12.2011 v Bytči, podľa ktorej dňa 05.01.2012 pri kontrole poslednej
inventarizácie v predajni bolo zistené, že ku dňu 20.12.2011 bol v predajni tovar po záruke, čo je v
rozporesdohodouokolektívnejhmotnejzodpovednostiapracovnouzmluvou.Zoznamtovarupozáruke
je zaznačený v inventárnom zázname, ktorý je súčasťou záznamu, ktorý spracovala komisia v zložení:
účtovníčka Y. X., konateľ U. X., vedúca predajne Predmier P. O., nová vedúca predajne Bytča O. L.,

nová predavačka v Bytči T. J.. Hodnota vyčísleného tovaru je 89,14 eur.
Na listine označenej ako „ Inventarizácie tovaru predajne Bytča dňa 05.01.2012“ je uvedených viacero
položiek tovaru, s uvedením dátumu spotreby, jeho množstva a jeho predajnej ceny, v celkovej predajnej
cene 89,14 eur. Záznam je podpísaný piatimi osobami.
Listom zo dňa 05.03.2012 vyzval právny zástupca navrhovateľa odporkyňu I. na zaplatenie sumy
1.744,57 eur v splátkach vo výške 200,- eur so začiatkom splácania do konca marca 2013 až do úplného

splatenia.
Listom zo dňa 30.03.2012 reagovala odporkyňa na list právneho zástupcu navrhovateľa zo dňa
05.03.2012, pričom uviedla v zásade totožnú argumentáciu ako v spore, trvá na skutočnosti, že predajňa
manko nevykázala a nie je si vedomá ani toho, že je zodpovedná za zistenú škodu tovaru po záruke.
Podľa ust. § 179 ods. 1 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce, zamestnanec zodpovedá

zamestnávateľovi za škodu, ktorú mu spôsobil zavineným porušením povinností pri plnení pracovných
úloh alebo v priamej súvislosti s ním. Zamestnávateľ je povinný preukázať zamestnancovo zavinenie
okrem prípadov uvedených v § 182 a 185.
Podľa ust. § 182 ods. 1 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce, ak zamestnanec prevzal na
základe dohody o hmotnej zodpovednosti zodpovednosť za zverené hotovosti, ceniny, tovar, zásoby

materiálu alebo iné hodnoty určené na obeh alebo obrat, ktoré je povinný vyúčtovať, zodpovedá za
vzniknutý schodok. V dohodách sa môže so zamestnancami súčasne dohodnúť, že ak budú pracovať na
pracovisku s viacerými zamestnancami, ktorí uzatvorili dohodu o hmotnej zodpovednosti, zodpovedajú
s nimi za schodok spoločne (spoločná hmotná zodpovednosť).
Podľa ust. § 182 ods. 2 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce, dohoda o hmotnej zodpovednosti sa

musí uzatvoriť písomne, inak je neplatná.
Podľa ust. § 182 ods. 3 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce, zamestnanec sa zbaví zodpovednosti
celkom alebo sčasti, ak preukáže, že schodok vznikol celkom alebo sčasti bez jeho zavinenia.
Podľa ust. § 182 ods. 4 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce, ak nedostatky vzniknú v pracovných
podmienkach zamestnancov so spoločnou hmotnou zodpovednosťou v súvislosti s tým, že bol na ich

pracovisko zaradený iný zamestnanec alebo iný vedúci, prípadne zástupca vedúceho, alebo s tým,
že niektorý zo zamestnancov od dohody o hmotnej zodpovednosti odstúpil, zamestnávateľ je povinný
nedostatky odstrániť bez zbytočného odkladu.
Podľa ust. § 184 ods. 1 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce, inventarizácia sa musí vykonať pri
uzatvorení dohody o hmotnej zodpovednosti, pri jej zániku, pri preradení zamestnanca na inú prácu

alebo na iné pracovisko, pri jeho preložení a pri skončení pracovného pomeru.
Podľa ust. § 184 ods. 2 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce, na pracoviskách, kde pracujú
zamestnanci so spoločnou hmotnou zodpovednosťou, musí sa inventarizácia vykonať pri uzatvorení
dohôd o hmotnej zodpovednosti so všetkými spoločne zodpovednými zamestnancami a) pri skončení
všetkých týchto dohôd, b) pri preradení na inú prácu alebo preložení všetkých spoločne zodpovedných

zamestnancov, c) pri zmene vo funkcii vedúceho alebo jeho zástupcu, d) na žiadosť ktoréhokoľvek zo
spoločne zodpovedných zamestnancov pri zmene v ich kolektíve, e) pri odstúpení niektorého z nich od
dohody o hmotnej zodpovednosti.
Podľaust.§184ods.3zákonač.311/2001Z.z.Zákonníkpráce,akzamestnanecsospoločnouhmotnou
zodpovednosťou, ktorého pracovný pomer sa skončil alebo ktorý bol preradený na inú prácu alebo iné

pracovisko, alebo bol preložený, zároveň nepožiada o vykonanie inventarizácie, zodpovedá za prípadný
schodok zistený najbližšou inventarizáciou na jeho predchádzajúcom pracovisku.
Podľa ust. § 184 ods. 4 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce, ak zamestnanec, ktorý sa zaraďuje
na pracovisko, kde pracujú zamestnanci so spoločnou hmotnou zodpovednosťou, zároveň nepožiada o
vykonanie inventarizácie, zodpovedá, ak od dohody o hmotnej zodpovednosti neodstúpil, za prípadný

schodok zistený najbližšou inventarizáciou.
Podľa ust. § 189 ods. 1 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce, zamestnanec, ktorý zodpovedá za
schodok alebo za stratu predmetov, je povinný nahradiť schodok alebo stratu v plnej sume.Podľaust.§189ods.2zákonač.311/2001Z.z.Zákonníkpráce,prispoločnejzodpovednostizaschodok
sa jednotlivým zamestnancom určí podiel náhrady podľa pomeru ich priemerných zárobkov, pričom
zárobok ich vedúceho a jeho zástupcu sa započítava v dvojnásobnej sume.

Podľa ust. § 189 ods. 3 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce, podiel náhrady určený podľa odseku 2
nesmie u jednotlivých zamestnancov s výnimkou vedúceho a jeho zástupcu presiahnuť sumu rovnajúcu
sa ich priemernému mesačnému zárobku pred vznikom škody. Ak sa takto určenými podielmi neuhradí
celá škoda, zvyšok je povinný uhradiť vedúci a jeho zástupca podľa pomeru svojich priemerných
zárobkov.

Zodpovednosť zamestnanca za škodu podľa zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce je z hľadiska
systematiky usporiadaná tak, že upravuje: 1. všeobecnú zodpovednosť zamestnanca za škodu (§
179 Zákonníka práce), 2. zodpovednosť zamestnanca za schodok na zverených hodnotách, ktorý
je zamestnanec povinný vyúčtovať (§ 182 Zákonníka práce) a 3. zodpovednosť zamestnanca za
stratu zverených predmetov (§ 185 Zákonníka práce). Pokiaľ ide o vzťah všeobecnej zodpovednosti
zamestnanca za škodu k osobitným druhom zodpovednosti zamestnanca, treba uviesť, že osobitné

druhy zodpovednosti zamestnanca za škodu sú úpravami osobitnými, ktoré majú prednosť pred úpravou
všeobecnej zodpovednosti. Iba v prípade, ak nie je naplnený osobitný druh zodpovednosti, treba
vychádzať z ustanovení o všeobecnej zodpovednosti zamestnanca za škodu.
Z ust. § 179 Zákonníka práce vyplýva, že pre vznik všeobecnej zodpovednosti zamestnanca za škodu
musia byť splnené nasledujúce predpoklady: 1. vznik škody, 2. protiprávny úkon, 3. ku škode musí

dôjsť pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s týmto plnením alebo úmyselným konaním
zamestnanca proti dobrým mravom, 4. príčinná súvislosť medzi porušením povinnosti a vznikom škody
a 5. zavinenie na strane zamestnanca.
Pod pojmom škody je z teoreticko-právneho hľadiska nutné rozumieť ujmu, ktorá nastala v majetkovej
sfére poškodeného, v tomto prípade zamestnávateľa a ktorá je objektívne vyjadriteľná peniazmi ako

všeobecným ekvivalentom. Rozoznávame skutočnú škodu a ušlý zisk. Pod skutočnou škodou treba
rozumieť zmenšenie majetku poškodeného, prípadne aj náklady potrebné na to, aby sa dosiahol
predchádzajúci stav. Pod ušlým ziskom treba rozumieť to, čo by poškodený mohol získať, keby nedošlo
k vzniku škody.
Za protiprávne konanie sa vo všeobecnosti pokladá konanie, ktoré je v rozpore s objektívnym právom.

Vo vzťahu k zodpovednosti zamestnanca za škodu, za protiprávne konanie zamestnanca možno označiť
zavinené konanie zamestnanca, ktoré je v rozpore s objektívnym právom, dôsledkom ktorého je ujma
zamestnávateľa vo forme škody. Predpokladom protiprávneho konania zamestnanca je teda spôsobilosť
zamestnanca na protiprávne úkony. Konanie zamestnanca, ktoré bude mať relevantné právne dôsledky,
pritom môže spočívať v konaní alebo opomenutí konať, a to v prípade, ak zamestnanec mal povinnosť

konať určitým spôsobom. Musí ísť pritom o zavinené protiprávne konanie pri plnení pracovných úloh
alebo v priamej súvislosti s ním.
Porušenie povinnosti zamestnanca pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s týmto plnením
môže vyplývať z porušenia ustanovení Zákonníka práce, ale aj ďalších právnych predpisov, ktoré
majú pracovnoprávny charakter. Ide najmä o povinnosti vyplývajúce z kolektívnej zmluvy, pracovného

poriadku, určených pracovných postupov, ale aj z obsahu pracovnej zmluvy. Zákonník práce za plnenie
pracovných úloh vo všeobecnosti považuje výkon pracovných povinností vyplývajúcich z pracovného
pomeru, inú činnosť vykonávanú na príkaz zamestnávateľa a činnosť, ktorá je predmetom pracovnej
cesty. Za činnosť, ktorá je v priamej súvislosti s plnením pracovných úloh, sa považujú úkony potrebné
na výkon práce a úkony počas práce zvyčajné alebo potrebné pred začiatkom práce, alebo po jej

skončení, vyšetrenie v zdravotníckom zariadení vykonávané na príkaz zamestnávateľa a cesta naň a
späť, ošetrenie pri prvej pomoci a cesta naň a späť. Zákon aj negatívne vymenúva, ktoré činnosti sa
nepovažujú za výkon práce. Za takéto činnosti označuje cestu do zamestnania a späť, stravovanie,
ošetrenie alebo vyšetrenie v zdravotníckom zariadení, cesta na ne a späť. Na rozdiel od toho, ako
vyplýva z uvedeného, vyšetrenie v zdravotníckom zariadení vykonávané na príkaz zamestnávateľa

alebo ošetrenie pri prvej pomoci a cesta na ne a späť sa považujú za úkony v priamej súvislosti s plnením
pracovných úloh. Protiprávnosť konania preukazuje poškodený zamestnávateľ.
Ďalším predpokladom zodpovednosti zamestnanca za škodu je existencia príčinnej súvislosti
medzi konaním zamestnanca (škodcu) a jeho následkom - škodou vo sfére zamestnávateľa
(poškodeného). Podľa právneho poriadku Slovenskej republiky na vznik zodpovednosti za škodu

(vrátane pracovnoprávnej zodpovednosti) sa vyžaduje existencia príčinnej súvislosti medzi konaním
škodcu a vznikom škody. Právny poriadok otázku príčinnej súvislosti a priamej škody expressis verbis
neupravuje (keďže právna úprava vychádza z pozitívneho vymedzenia toho, čo a komu treba plniť).Na rozdiel od predchádzajúcich predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu, ktoré majú objektívny
charakter, má zavinenie výslovne subjektívnu povahu. Predstavuje psychický vzťah škodcu k
protiprávnemu konaniu a ku škode. Zavinenie môže byť vo forme úmyslu, priameho alebo nepriameho

alebo vo forme nedbanlivosti, vedomej alebo nevedomej. Pre splnenie podmienok pre vznik
zodpovednosti za škodu nie je podstatné či ide o úmyselné alebo nedbanlivostné zavinenie. Občiansko-
právna úprava vychádza z prezumpcie zavinenia, teda zavinenie sa predpokladá. Občiansky zákonník
umožňuje prostredníctvom ust. § 420 ods. 3 zbaviť sa zodpovednosti, tzv. exkulpáciu, vyvinenie sa.
Škodca musí preukázať existenciu takých okolností, z ktorých možno spoľahlivo vyvodiť, že škode

nemohol zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré bolo možné od neho objektívne požadovať.
Zákonník práce však na rozdiel od občianskoprávnej úpravy vyžaduje, aby aj naplnenie tejto podmienky
pre vznik zodpovednosti zamestnanca za škodu preukázal zamestnávateľ, teda zavinenie neprezumuje.
Pre zodpovednosť zamestnanca za škodu podľa ust. § 179 zákona Zákonníka práce sa vyžaduje
splnenie všetkých uvedených predpokladov. Ak nie je splnený čo len jeden predpoklad, zamestnanec
za škodu podľa tohto ustanovenia nezodpovedá.

Predpokladom zodpovednosti zamestnanca za schodok podľa ust. § 182 Zákonníka práce je: 1.
existencia pracovnoprávneho vzťahu medzi zamestnancom a zamestnávateľom, 2. písomne uzavretá
dohoda o hmotnej zodpovednosti, 3. existencia škody vo forme schodku na zverených hodnotách
určených na obeh alebo obrat, 4. zavinenie zamestnanca, ktoré sa predpokladá.
Základným predpokladom zodpovednosti zamestnanca za schodok na zverených hodnotách, ktoré

je povinný vyúčtovať, je predovšetkým uzavretie platnej dohody o hmotnej zodpovednosti. Platnosť
takejto dohody je podmienená predovšetkým existenciou platného pracovnoprávneho vzťahu. Nie
je vylúčené uzavretie dohody o hmotnej zodpovednosti aj v súvislosti s dohodami o prácach
vykonávaných mimo pracovného pomeru uzavretých podľa ust. § 223 a nasl. Zákonníka práce.
Ako vyplýva z uvedeného, sama existencia pracovnoprávneho vzťahu ešte automaticky nezakladá

vznik zodpovednosti zamestnanca podľa ust. § 182. Na to, aby zamestnanec zodpovedal podľa tohto
ustanovenia, sa vyžaduje písomná forma dohody o hmotnej zodpovednosti. Prípadná ústna dohoda je
podľa odseku 2 tohto ustanovenia v súvislosti s ust. § 17 ods. 2 Zákonníka práce neplatná. Požiadavka
písomnej formy uzavretia dohody nie je splnená ani vtedy, ak neobsahuje vlastnoručný podpis
zamestnanca a vlastnoručný podpis osoby oprávnenej konať v týchto vzťahoch v mene zamestnávateľa.

Podľa doterajšej judikatúry sa nepripúšťa, aby bol podpis nahradený napríklad pečiatkou podpisu.
Za písomnú formu však treba považovať podpis uskutočnený podľa zákona č. 215/2002 Z. z. o
elektronickom podpise. Treba uviesť, že zamestnanec, ktorý uzavrel dohodu o hmotnej zodpovednosti,
bude zodpovedať za schodok na ktoromkoľvek pracovisku, na ktorom prípadne bude v budúcnosti
pracovať. Preto ani pri jeho preložení netreba uzavrieť novú dohodu o hmotnej zodpovednosti. Z

hľadiska obsahových náležitostí dohody o hmotnej zodpovednosti treba uviesť, že nemusí byť vždy
spojená len s výkonom určitej funkcie. Absencia takýchto údajov nespôsobuje jej neplatnosť. Napriek
tomu je žiaduce, aby sa v nej zreteľne uviedla funkcia, ktorú má zamestnanec vykonávať. Vyžaduje
sa to najmä v prípadoch spoločnej dohody o hmotnej zodpovednosti, keďže funkčné postavenie
zamestnanca ovplyvňuje rozsah jeho povinnosti týkajúcej sa náhrady schodku. Určitosť dohody o

hmotnej zodpovednosti sa vyžaduje aj preto, aby bolo možné posúdiť, kedy došlo k preloženiu
zamestnanca, prípadne kedy začal vykonávať inú funkciu, a to v nadväznosti na možnosť odstúpenia
od dohody. Na platnosť dohody o hmotnej zodpovednosti nemá vplyv ani to, že zamestnávateľ pri jej
uzavieraní nevykonal inventarizáciu hodnôt, za ktoré má zamestnanec prevziať zodpovednosť. Táto
skutočnosťjevýznamnálenzhľadiskadôkaznejpovinnostizamestnávateľa,ktorýbudemusieťprípadne

preukázať, ktoré hodnoty zamestnanec prevzal.
Ďalším predpokladom platne uzavretej dohody o hmotnej zodpovednosti je spôsobilosť zamestnanca
uzavrieť takúto dohodu. Hoci spôsobilosť fyzickej osoby mať v pracovnoprávnych vzťahoch práva a
povinnosti ako zamestnanec a spôsobilosť vlastnými právnymi úkonmi nadobúdať tieto práva a brať na
seba tieto povinnosti v zásade vzniká dňom, keď fyzická osoba dovŕši pätnásť rokov veku, spôsobilosť

zamestnanca uzavrieť dohodu o hmotnej zodpovednosti vzniká najskôr v deň, v ktorom dovŕši osemnásť
rokov veku. Vyplýva to z ust. § 11 ods. 3 Zákonníka práce.
Ak teda nebola uzavretá platná dohoda o hmotnej zodpovednosti, zamestnávateľ sa môže domáhať
náhrady škody len podľa ust. § 179 Zákonníka práce, t.j. podľa ustanovení o všeobecnej zodpovednosti
za škodu.

Skutočnosť, že zamestnanec a zamestnávateľ uzavreli platnú dohodu o hmotnej zodpovednosti, sama
osebe neznamená, že zamestnanec bude vždy zodpovedať podľa ust. § 182. Táto zodpovednosť totiž
prichádza do úvahy len vtedy, ak dôjde ku škode vo forme schodku, t.j. na hodnotách (veciach) určených
na obeh alebo obrat, ktoré zamestnanec prevzal. Ide teda napríklad o veci, ktoré má zamestnanecv sklade, ktoré sa prepravujú, finančné prostriedky a podobne. V žiadnom prípade sem nemožno
zahrnúťnapríkladpracovnépomôcky,motorovévozidlo,ktorémázamestnanecakovodičvozidlaužívať.
Schodkom sa tak rozumie rozdiel medzi skutočným stavom hodnôt zverených na vyúčtovanie a údajmi v

účtovnej evidencii, o ktorý je skutočný stav nižší než stav účtovný. Podľa ustálenej judikatúry schodkom
však nie je stav tzv. účtovného schodku, ktorý predstavuje len chyby v účtovnej evidencii. V takom
prípade chýba podstatná náležitosť zodpovednosti zamestnanca, a to existencia škody. Určiť výšku
schodku býva v niektorých prípadoch náročné. Preto je dôležité dbať na správnosť vykonania inventúry.
V prípade pochybností o jej správnosti treba zisťovať okolnosti, za ktorých došlo k prevzatiu hodnôt na

vyúčtovanie, a či sa inventarizácia vykonala spôsobom zodpovedajúcim zákonu o účtovníctve.
Uvedené predpoklady vzniku zodpovednosti zamestnanca podľa ust. § 182 musí preukázať
zamestnávateľ.
Zavinenie zamestnanca pri zodpovednosti za schodok je ďalším nevyhnutným predpokladom jeho
zodpovednosti. Na rozdiel od všeobecnej zodpovednosti zamestnanca, pri zodpovednosti za schodok
existenciu zavinenia zamestnávateľ nemusí preukazovať. Naopak, je to zamestnanec, ktorý v prípade,

keď sa chce zbaviť zodpovednosti, musí preukázať, že vznik schodku nezavinil. Zodpovednosť
zamestnanca za schodok je tak založená na princípe prezumpcie zavinenia zamestnanca, ktorý ak sa
chce zbaviť zodpovednosti, je povinný preukázať, že škodu nezavinil. Ako už bolo uvedené pri výklade
všeobecnej zodpovednosti zamestnanca za škodu, zavinenie sa definuje ako vnútorný psychický vzťah
fyzickej osoby ku konaniu a výsledkom tohto konania. Zavinenie môže spočívať v dvoch formách, a to

vo forme úmyslu alebo nedbanlivosti. Pre zodpovednosť zamestnanca za schodok stačí, ak je dané
zavinenie vo forme nedbanlivosti.
Zamestnanec sa zbaví zodpovednosti celkom alebo sčasti, ak preukáže, že schodok vznikol celkom
alebo sčasti bez jeho zavinenia. Ide o prípady, ak škoda vznikla v dôsledku iných skutočností, ktoré
nikto nezavinil, napríklad v dôsledku povodne, požiaru, inej živelnej udalosti a podobne. Zamestnanec

sa zodpovednosti zbaví aj vtedy, ak preukáže, že škoda vznikla zavinením iných osôb. Inými osobami
pritom môžu byť ďalší spoločne hmotne zodpovední zamestnanci alebo tretie osoby, ktoré napríklad
tovar odcudzili. V súvislosti s vlámaním do predajne súdna prax dospela k záveru, že v týchto prípadoch
spravidla dochádza k úplnému zbaveniu zodpovednosti hmotne zodpovedných zamestnancov a
nastupuje zodpovednosť páchateľov, ktorí sa vlámali do predajne, a to podľa ust. § 420 a nasl.

Občianskeho zákonníka. Vyplýva to z toho, že osoby, ktoré sa vlámali do predajne, vytvorili stav, v
ktorom hmotne zodpovední zamestnanci nemali možnosť so zverenými hodnotami riadne hospodáriť a
starať sa o ne. Podľa ustálenej súdnej praxe zamestnanec sa zbaví zodpovednosti úplne alebo sčasti aj
vtedy, ak preukáže, že mu zamestnávateľ nevytvoril vhodné podmienky na hospodárenie so zverenými
hodnotami. V týchto prípadoch zodpovednosť za vzniknutú škodu alebo jej časť nesie zamestnávateľ.

Dôvodom na čiastočné zbavenie sa zodpovednosti zamestnanca je vždy skutočnosť, že zamestnávateľ
napriek tomu, že bol zamestnancom upozornený na vzniknuté nedostatky, ich bez zbytočného odkladu
neodstránil.
Ust. § 182 ods. 1 veta druhá Zákonníka práce umožňuje v dohode o hmotnej zodpovednosti so
zamestnancami súčasne dohodnúť, že ak budú pracovať na pracovisku s viacerými zamestnancami,

ktorí uzavreli dohodu o hmotnej zodpovednosti, zodpovedajú za schodok spoločne. Uvedené
ustanovenie treba vykladať tak, že sa nevyžaduje, aby sa takáto dohoda uzavrela súčasne so všetkými
spoločne hmotne zodpovednými zamestnancami. V praxi ju možno uzavrieť v jednej zmluve o spoločnej
hmotnej zodpovednosti, avšak stačí, ak v individuálnej dohode o hmotnej zodpovednosti zamestnanec
pro futuro vyjadrí súhlas s tým, že uzaviera dohodu o spoločnej hmotnej zodpovednosti. Takáto dohoda

sa stáva účinnou od okamihu, keď zamestnanec začne pracovať na pracovisku, na ktorom pracuje
viac spoločne hmotne zodpovedných zamestnancov. V prípadoch, keď zamestnávatelia uzavierajú
so všetkými zamestnancami len individuálne dohody bez doložky o spoločnej hmotnej zodpovednosti
aj tam, kde sú hodnoty zverované viacerým zamestnancom spoločne, individuálna ani spoločná
hmotná zodpovednosť nevzniká a zamestnanec by eventuálne mohol zodpovedať podľa všeobecnej

zodpovednosti v zmysle ust. § 179 Zákonníka práce na základe preukázaného zavinenia.
Navrhovateľ svoj návrhom uplatňovaný nárok skutkovo vymedzil s poukazom na s odporkyňami
uzavreté pracovné zmluvy a dohody o kolektívnej hmotnej zodpovednosti a ďalej na to, že vykonanými
inventúrami dňa 31.10.2011 a dňa 20.12.2011 bol na predajni (na ktorej odporkyne pracovali) zistený
schodok na zverených hodnotách odporkyniam vo výške 4.209,99 eur a napokon na to, že dňa

05.01.2012 bol na predajni zistený tovar po záruke ku dňu 20.12.2011 v hodnote 89,14 eur, čím
odporkyne porušili svoju povinnosť. Od oboch odporkýň tak žiadal nahradiť polovicu súčtu uvedených
súm, t. j. polovicu sumy 4.299,13 eur, t. j. sumu 2.149,56 eur. Navrhovateľ tak vychádzal z toho, že uodporkýň došlo k vzniku ich zodpovednosti za škodu, ktorá mu ako zamestnávateľovi vznikla vo výške
schodku podľa ust. § 182 Zákonníka práce.
Podstatnou pre rozhodnutie vo veci sa súdu javila otázka, či v prejednávanej veci došlo k naplneniu

vyššie uvedených hmotnoprávnych podmienok pre vznik zodpovednosti odporkýň ako zamestnancov
podľa ust. § 182 Zákonník práce (prípadne podľa ust. § 179) za škodu, ktorá mala vzniknúť
navrhovateľovi ako zamestnávateľovi odporkýň.
V konaní bolo nesporné a vyplýva to aj z listinných dôkazov produkovaných účastníkmi, že
medzi účastníkmi konania, navrhovateľom ako zamestnávateľom na jednej strane a odporkyňami

ako zamestnancami na strane druhej, došlo k vzniku pracovného pomeru založeného uzavretými
pracovnými zmluvami, v zmysle ktorých bol dohodnutý druh práce odporkýň - predavačka, deň nástupu
odporkyne I. do práce - 21.07.2010 a odporkyne II. do práce - 22.06.2010, miestom výkonu práce -
Maloobchodná predajňa Bytča, Nám. SR 26/26, s dobou neurčitou trvania pracovného pomeru.
Rovnako bolo medzi účastníkmi nesporné, že uvedený pracovné pomery odporkýň trvali aj ku dňu do
20.12.2011.

Ďalej bolo preukázané, že navrhovateľ ako zamestnávateľ a odporkyne ako zamestnankyne uzavreli
dňa 21.07.2010 (odporkyňa I.), resp. dňa 04.07.2010 (odporkyňa II.) dohodu nazvanú ako „Dohoda
o kolektívnej hmotnej zodpovednosti“. Odporkyne namietali absolútnu neplatnosť dohôd z dôvodu,
že v nich nebol určito vymedzené zverené hodnoty. Súd po preskúmaní obsahu predmetných dohôd
dospel k záveru, že tieto majú všetky náležitosti podľa ust. § 182 ods. 1 Zákonníka práce a boli

rovnako uzavreté v písomnej forme podľa ust. § 182 ods. 2 Zákonníka práce. Rovnako bola splnená aj
podmienka, že odporkyne v čase uzavretia dohody dovŕšili vek 18 rokov (§ 11 ods. 3 Zákonníka práce).
Pokiaľ ide o namietaný dôvod neplatnosti, súd poukazuje na to, že predpokladom platnosti dohody o
hmotnej zodpovednosti je, aby v nej určitým spôsobom boli vymedzené hodnoty, za ktoré zamestnanec
preberá hmotnú zodpovednosť. Musí ísť o hodnoty, ktoré sú spôsobilým predmetom dohody o hmotnej

zodpovednosti a ktoré Zákonník práce len rámcovo vymedzuje ako hotovosť, ceniny, tovar, zásoby
materiálualeboinéhodnoty,ktoréjezamestnanecvrámciplneniasvojichpracovnýchpovinnostípovinný
vyúčtovať. V dotknutej dohode o hmotnej zodpovednosti odporkyne prevzali hmotnú zodpovednosť za
finančnú hotovosť pokladne a tovar nachádzajúci sa v predajni a v sklade predajne Bytča. Uvedené
dohody boli len čiastočne neplatné (§ 1 ods. 4 Zákonníka práce v znení účinnom ku dňu uzavretia

oboch dohôd v spojení s ust. § 39 a ust. § 41 Občianskeho zákonníka), a to v časti prevzatia hmotnej
zodpovednosti za inventár nachádzajúci sa v predajni Bytča, keďže nejde o spôsobilý predmet dohody o
hmotnej zodpovednosti, a to vzhľadom k tomu, že musí ísť o hodnoty určené na obeh alebo obrat (§ 182
ods. 1 veta prvá Zákonníka práce) a súčasne v časti prevzatia hmotnej zodpovednosti za vyúčtovanie
predaja vlastných predaja vlastných pekárenských výrobkov, keďže túto časť dohody súd súladne s

odporkyňami považoval za neurčitú (§ 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka). V ďalšom však súd považoval
námietky odporkýň ohľadom platnosti predmetných dohôd za nedôvodné.
Aj napriek uzavretým dohodám o hmotnej zodpovednosti medzi účastníkmi konania súd dospel s
poukazom na vyššie uvedený právny výklad k záveru, že u odporkýň nevznikla či už individuálna, alebo
spoločná, hmotná zodpovednosť za navrhovateľom tvrdenú škodu, a to z dôvodu, že na rovnakom

pracovisku v dotknutej dobe od 01.01.2011 do 20.12.2011 pracoval viac ako jeden zamestnanec,
ktorému boli tie isté predmetné hodnoty zverené na vyúčtovanie (minimálne obe odporkyne). Súd
totiž obe dohody nepovažoval za dohody podľa ust. § 182 ods. 1 veta druhá Zákonníka práce, a
to aj napriek ich označeniu ako „Dohody o kolektívnej hmotnej zodpovednosti“, pretože z ani jednej
dohody nevyplývala z jej obsahu dohoda navrhovateľa či už s jednou alebo druhou odporkyňou, že v

prípade, ak budú pracovať na pracovisku s viacerými zamestnancami, ktorí uzatvorili dohodu o hmotnej
zodpovednosti,budúsnimizodpovedaťzaschodokspoločne.Takátodohodasalenzoznačeniadohody
ako „Dohody o kolektívnej hmotnej zodpovednosti“ dovodiť nedá. Na tom nemení nič ani prípadná
okolnosť, že dojednanie takéhoto obsahu medzi účastníkmi nebolo sporné, a to s poukazom na ust.
§ 182 ods. 2 Zákonníka práce, ktorý platnosť dohody o hmotnej zodpovednosti podmieňuje písomnou

formou. Právne významný je pri právnom úkone, ktorý pre svoju platnosť vyžaduje písomnú formu,
len ten prejav vôle konajúceho, ktorý je vyjadrený priamo v písomnom texte; preto eventuálne zámery
konajúceho v písomnom texte nevyjadrené sú právne bezvýznamné. (k tomu napr. rozhodnutie NS ČR
spis. zn. 3Cdon 227/96. Je tak zrejmé, že obe odporkyne nemali počas celej doby s tovarom, resp.
finančnou hotovosťou, ktoré im mali byť zverené, možnosť výlučne osobne disponovať po celý čas, po

ktorý mali za jeho vyúčtovanie zodpovedať. S týmto tovarom disponovali a nakladali bezpochybne v
dotknutom období obe odporkyne.
Súdvďalšompoukazujeajnato,ženavrhovateľaninepreukázalvznikschodkunahodnotách,ktorémali
byťzverenéodporkyniam.Navrhovateľjednakvzhľadomktomu,žeprváinventarizáciasavykonávalazaobdobie od 01.01.2011 do 31.10.2011, t. j. za čiastočne za obdobie predchádzajúce vzniku pracovného
pomeru oboch odporkýň, nepreukázal rozsah hodnôt, ktoré odporkyne prevzali na vyúčtovanie v čase,
kedy s nimi navrhovateľ uzavrel dohody o hmotnej zodpovednosti. Preto ani v prípade správnosti

výsledkov inventarizácie dňa 31.10.2011 (ktoré odporkyne namietali) nie je možné konštatovať, že za
vzniknutý schodok zodpovedajú odporkyne, keďže tento schodok mohol vzniknúť ešte v čase, kedy
pracovný pomer odporkýň u navrhovateľa neexistoval. Navrhovateľ tak nepreukázal, že predmetný
schodok vznikol v čase, kedy za predmetné hodnoty prebrali a mali hmotnú zodpovednosť odporkyne.
Súčasne však súd musí konštatovať, že z navrhovateľom produkovaných dôkazov nie je možné vôbec

zistiť na akých konkrétnych hodnotách malo dôjsť k vzniku schodku (či išlo o tovar, alebo finančnú
hotovosť pokladne). Preto aj z tohto dôvodu súd nemal preukázanú podmienku vzniku zodpovednosti
odporkýň podľa ust. § 182 Zákonníka práce, t. j. preukázanie skutočného schodku na zverených
hodnotách, ktoré boli odporkyne povinné vyúčtovať. Rovnako súd považoval za dôvodnú námietku
odporkýň, že prípadnú správnosť výsledkov inventarizácie spochybňuje aj to, že navrhovateľ vychádzal
z hodnôt predajných cien tovaru (vrátane DPH a rabatu), čo je však nesprávne, nakoľko ak nedošlo

k predaju všetkého tovaru a schodok mal vzniknúť na chýbajúcom tovare, jeho hodnota, resp. škoda,
mohla byť len vo výške zodpovedajúcej jeho nákupným cenám, resp. nákladom, ktoré navrhovateľ
vynaložil na jeho zaobstaranie. Škoda v tomto prípade nemohla zahŕňať DPH a rabat z tohto tovaru,
keďže k jeho predaju nedošlo.
Pokiaľ sa týka navrhovateľom tvrdenej škody v sume 89,14 eur, ktorá mala vzniknúť v príčinnej súvislosti

s porušením pracovných povinností odporkýň (zrejme uvedených v popise práce v pracovnej zmluve:
kontrolovať záručné doby jednotlivých druhov potravín), súdu nie je zrejmé v čom vôbec mala spočívať
táto navrhovateľom tvrdená škoda, keďže nepredaním tovaru v záručnej dobe nedošlo k jeho zničeniu,
strate, alebo odcudzeniu, ale len k nemožnosti jeho predaja, čím mohlo dôjsť u navrhovateľa zásadne k
vzniku škody len v podobe ušlého zisku. Odporkyne však neprevzali na seba povinnosť predať všetok

tovar v čase plynutia jeho záručnej doby, a preto nemožno uvažovať o vzniku škody v príčinnej súvislosti
s protiprávnym konaním odporkýň.
Pokiaľ sa tak týka škody vo výške 4.209,99 eur (zodpovedajúcej navrhovateľom tvrdenému manku, t. j.
bezsumy89,14eur),súdnemalzapreukázanéaninaplnenievšetkýchpodmienokprípadnejvšeobecnej
zodpovednosti odporkýň podľa ust. § 179 Zákonníka práce, ako boli vyššie uvedené. Navrhovateľ

napokon naplnenie týchto podmienok ani len v návrhu netvrdil, keďže svoje právo uplatnené v konaní
vyvodzoval práve zo zodpovednosti odporkýň podľa ust. § 182 Zákonníka práce.
S poukazom na uvedené súd návrh navrhovateľa v celom rozsahu (t. j. v rozsahu o zaplatenie istiny, ako
aj príslušenstva - úrokov z omeškania) zamietol. Pritom sa už nezaoberal ďalšími námietkami odporkýň
a ani z dôvodu nadbytočnosti nevykonal (§ 120 ods. 1 O.s.p.) ďalšie odporkyňami navrhované dôkazy

(výsluch odporkyňami navrhovaných svedkov).
Podľa ust. § 151 ods. 3 O.s.p., v zložitých prípadoch, najmä z dôvodu väčšieho počtu účastníkov
konania alebo väčšieho počtu nárokov uplatňovaných v konaní súd môže rozhodnúť, že o trovách
konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej; ustanovenie § 166 sa
nepoužije. Ustanovenia odsekov 1 a 2 platia primerane s tým, že lehota troch pracovných dní plynie od

právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
S poukazom na väčší počet účastníkov konania súd rozhodol o trovách konania podľa ust. § 151 ods.
3 O.s.p. tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom

podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho
robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,

potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 O.s.p., skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom
prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom
len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo

obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa.

Ustanovenie § 205a ods. 1 OSP sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2 O.s.p.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady

súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č. 65/2001 Z. z. o správe a
vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).