Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, May 22, 2014

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 9C/202/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4112236435
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 05. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Jana Benkovičová

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2014:4112236435.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra sudkyňou Mgr. Janou Benkovičovou navrhovateľky: Y. Y., bytom F. XXX/X, X.- G.,

zast. JUDr. Ing. Branislav Pecho, PhD., advokát, Nitra, Piaristická 2 proti odporcovi: E. Y., bytom F. XXX/
X, X.- G., zast. Advokátska kancelária JUDr. Andrej Gara, so sídlom Apollo Business Center, blok B,
Prievozská ulica č. 2/B, Bratislava o zaplatenie 49.791,- Eur s príslušenstvom,

r o z h o d o l :

Súd návrh zamieta.

Navrhovateľka je povinná zaplatiť odporcovi náhradu trov konania na účet jeho právneho zástupcu vo
výške 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa podaným návrhom domáhala, aby súd zaviazal odporcu k zaplateniu sumy 49 791,-
€. Návrh odôvodnila tým, že s odporcom uzatvorila dňa 28. 10. 2006 zmluvu o pôžičke, na základe,

ktorej mu poskytla pôžičku vo výške, ktorej sumy sa domáha stým, že sumu mal odporca vrátiť do 30.
6. 2007 s poplatkom za požičanie vo výške 15 % z požičanej sumy a dňa 9. 6. 2011 uzatvorili dohodu
o uznaní dlhu, v zmysle, ktorej sa zaviazal odporca dlh uhradiť najneskôr do 30. 6. 2012. Ďalej uviedla,
že odporca bol vyzvaný na zaplatenie dlhu výzvou zo dňa 31. 8. 2012, ktorú prevzal dňa 5. 9. 2012,
napriek tomu dlh neuhradil.

Navrhovateľka uviedla že odporcovi dávala peniaze po častiach a niečo pri podpise zmluvy o pôžičke,
pričom aj peniaze, ktoré mala v banke, mu dávala po častiach, pretože pri podpise zmluvy o pôžičke
mu nedala naraz všetky peniaze, ale iba sumu 20 000,- € alebo 30.000,- € pri podpise zmluvy, peniaze

mala z predaja bytu na účte Ľudovej banke, pričom išlo o sumu 783 000,- SK, byt predala na základe
požiadavky odporcu, ktorý chcel, ale aby išla bývať k nemu, ešte dostala od rodičov sumu 800 000,-
SK, ktorú sumu našetrili rodičia, a tieto peniaze mala jej matka doma v obálke, pretože už vtedy
nepracovala. ďalej uviedla žena jedno auto dala odporcovi 50 000 SK, ktoré potreboval do práce, druhé
vozidlo značky ju C. kúpila za 109 000 SK, ktoré bolo vedené na ňou asi v roku 2006 išlo o kúpu a to
z peňazí, ktoré jej dali rodičia a ktoré mala doma, neskôr kupovali vozidlo značky FIAT 126 za sumu
5000 SK alebo 6000 SK. Nevedela sa vyjadriť nakoľko krát dala odporcovi peniaze, ktoré mala v banke

a domáha, pričom o zmluvu o pôžičke spísali preto, že ako predala byt, tak peniaze patrili odporcovi a
teda sumu 1 500 000 SK mu dávala po častiach, zdá sa jej, že vozidlo značky Forman zaplatila ešte
pred podpisom zmluvy o pôžičke a neskôr mu dávala peniaze po častiach po podpise zmluvy o pôžičke,
pretože odporca potreboval peniaze po častiach a to na rôzne dlhy. Zdôraznila, že pri podpise zmluvy
o pôžičke odporcovi nedala peniaze, neviedla si evidenciu odovzdaných peňazí, nevedela uviesť aké
konkrétne sumy mu po častiach dávala, avšak na účte jej peniaze nezostali. Ďalej uviedla, že keď žili
s odporcom ako manželia, vravel jej o premlčaní, avšak neskôr začal byť agresívny, vyjadroval sa, žedlh je premlčaný, čo bolo pred jej odchodom do centra Slniečko, kde bola so svojou matkou, počas jej
pobytu v centre jej telefonoval a povedal jej, že dlh je premlčaný, avšak potrebuje peniaze z banky a keď
podpíše v s ním úverovú zmluvu, takto on uzná dlh, pričom ona nevedela čo to je premlčanie a dohodu

o uznaní dlhu jej vypracovala pracovníčka centra Slniečko, ktorú dohodu podpisovali obaja u notára,
bez jej matky, ktorá bola imobilná a aj matka vedela o premlčaní od odporcu. Uviedla, že s odporcom
spoločné deti nemali, u nej išlo o prvé manželstvo a u odporcu o druhé, pred 1 a pol rokom musela
znovu odísť od odporcu aj s matkou, nemá žiadne peniaze a je spolu dlžníčkou dlhu v banke spolu s
odporcom. Ďalej uviedla, že má 3 súrodencov, jej rodičia zomreli avšak, keď žila s matkou, vtedy s nimi

býval aj otec a prepísali na ňu trojizbový byt, ktorý následne predala a peniaze dala na účet do banky,
pričom jej súrodenci vedeli o prepise bytu a koľko jej rodičia našetrili, pretože im rodičia preplatili svadby
a tiež im dali nejaké peniaze. Uviedla, že jej otec išiel po rozvode s matkou bývať do P. do domova
dôchodcov, súrodencom z bytu, ktorý predala nič nevyplácala. V priebehu konania je podľa že odporcovi
dávala peniaze priebežne od podpísania zmlúv od roku 2006, kedy mu požičala takú sumu ako vyplýva
z jej účtu, z ktorého vyberala podľa toho ako jej odporca prikázal. Vyjadrila sa, že jej matka zomrela v

novembri 2013, pričom pohreb jej zariaďovala ona, jej matka mala účet v Sberbank, kde vložila ona
peniaze, pretože jej matka bola imobilná a boli pre potreby pohrebu, účet bol na jej meno a založila ho
v období, keď už žili u odporcu. Ďalej uviedla že jej rodičia sa rozviedli v roku 2006 a nežili spolu len
krátko pred rozvodom, pred ktorým spolu hospodárili a povedali jej, že pre ňu našetrili sumu 800 000,-
SK, ktorú mali v skrini medzi šatami vo veľkej obálke, pričom sestrám to povedali rodičia. Vyjadrila sa,

že v byte V. žila s rodičmi od narodenia, jej sestry postupne odchádzali, keď sa vydávali , otec pracoval
a ona opatrovala matku po skončení školy, platby za byt mali najskôr na starosti rodičia a potom ona,
pričom matka poberala dôchodok a jej otec bol zamestnaný, bol elektrikár a ešte si privyrábal, náklady
bývania mala na starosti až po odchode otca z bytu. Uviedla, že otec požadoval od jej matky 100 SK,
avšak od nej peniaze nechcel pýtať, návrh mu zamietli. V priebehu konania potvrdila, že jej otec bol vo

väzení v rokoch 2004 alebo 2005 pre trestný čin, pretože ho nahnevala, dal jej facku a preto zavolala
policajtov, teda ju trochu zbila a keď ho pustili z väzenia tak nepracoval, išiel bývať do ubytovne, mal
zakázaný prístup do bytu, pretože sa ho bála, avšak pred pobytom vo väzení otec pracoval, nemali dlh
na nájomnom ani matka nemala dlh v Sociálnej poisťovni a nepotrebovali pomoc sestier. Popierala že
zaslala sestrám peniaze cestou pošty, sestry E. a Z. k nim chodili, s Z. už nie je v kontakte vyše roka.

Právny zástupca navrhovateľky žiadal návrhu vyhovieť, poukázal na skutočnosť, že uznanie dlhu je
platné a dôkazné bremeno ohľadne neexistencie uznania dlhu je na odporcovi pričom uznanie dlhu sa
týka zmluvy o pôžičke, ktorá bola poskytnutá dňa 28. 10. 2006 pričom od uzavretia zmluvy o pôžičke
do uznania dlhu, ktoré bolo dňa 9. 6. 2011, bola poskytnutá pôžička navrhovateľkou a aj z výpisov z
účtu navrhovateľky, je zjavné, že došlo k výberom prostriedkov, ktoré odovzdávala odporcovi a v čase

uzavretia zmluvy o pôžičke mu odovzdala sumu 800 000 SK, ktorú mala od rodičov, pričom vzhľadom na
uznanie dlhu, nemusí navrhovateľka preukazovať existenciu dlhu, ani jeho trvanie, je na odporcovi, aby
preukázal, že dlh nevznikol alebo bol splnený alebo zanikol iným spôsobom. Poukázal na skutočnosť,
že odporca sám inicioval uznanie dlhu, vedel o premlčaní, uznanie dlhu uskutočnil z dôvodu, aby
navrhovateľka bola spolu dlžníčkou úverovú, v uznaní dlhu bola uvedená lehota na plnenie 30.6.2012 a

týmto dňom začala plynúť premlčacia desaťročná doba. Ďalej uviedol, že uznanie premlčaného práva z
hľadiska účinkov s ustanovením § 110 nie je viazané na vedomosť dlžníka o tom, že uznal premlčané
právo, ak dlžník o premlčaní nevedel, aj tak dochádza k založeniu novej 10 ročnej premlčacej doby s
poukazom na judikatúru, pričom námietka premlčania odporuje dobrým mravom aj je výrazom zneužitia
práva na úkor navrhovateľky, ktorá bola v čase premlčania manželkou odporcu a márne uplynutie

premlčacej doby nezavinila.

Odporca popieral poskytnutie peňazí zmysle zmluvy o pôžičke pričom uviedol, že zmluvu navrhla
navrhovateľka a podpísali ju bez peňazí, povedala mu to z dôvodu, že ak by sa s ním niečo stalo,
aby ju jeho bývalá manželka nevyhodila z domu, nakoľko u neho ide o druhé manželstvo a s prvou
manželkou sa rozviedol v novembri 2005, vtedy sa nepoznal s navrhovateľkou, pričom sa prejednávalo

bezpodielové spoluvlastníctvo a práve vtedy si bral úver z banky, dom, ktorý on teraz vlastní bol
predmetom vyporiadania BSM a bývalú manželku vyplatil sumou približne 10 000 euro v roku 2011,
kedy si tiež bral hypotekárny úver. Ďalej uviedol, že s navrhovateľkou uzatvorili manželstvo v roku 2009,
predtým spolu žili 3 roky pričom navrhovateľka už v minulosti od neho odišla a to v roku 2011 aj so
svojou matkou, nepovedala kam išla, tajila svoj zdravotný stav, vlastne ju nepoznal a rozviedli sa až v

januári 2012. Uviedol že navrhovateľka najskôr bývala v V. v byte, ktorý jej patril, po čase sa dohodli,že príde bývať k nemu, on byt rekonštruovala a pôvodne chceli, aby sa prenajímal, ale navrhovateľka
chcela byt predať a aj ho predala v júni 2006 za sumu 720 000 SK, pričom peniaze si nechala na účte
Ľudovej banke, mali dohodu, že mu dá peniaze na opravu domu, avšak ona za peniaze nakupovala,

odmietla mu povedať koľko má na účte peňazí, kúpila 4 autá, z ktorých 2 išli do šrotu, pretože nemali
hodnotu, jedno auto si nechala navrhovateľka a jedno má on, nakúpila tiež nábytky, ktoré si aj vzala.
Uviedol, že on si na kúpu auta požičal od zamestnávateľa a navrhovateľka túto pôžičku vyplatila v roku
2006 sumou 50 000 SK, kupovala si značkové oblečenie, celé ich manželstvo riadila jej matka a on
bol potom zlý, že ju týra, pričom sa staral aj o matku navrhovateľky. Uviedol, že už skôr pripravovali

hypotéku z Prvej stavebnej sporiteľne v mesiaci apríl alebo máj 2011, avšak vtedy bola navrhovateľka
odídená asi 2 týždne a vrátila sa až po podpise dohody o uznaní a následne išli podpísať úvere do
sporiteľne, pričom navrhovateľka bola len spoludlžník. Vyjadril sa, že navrhovateľka keď odchádzala po
rozvode asi v marci, apríli 2012 mu povedala, že už nemá na účte peniaze a že má druhého partnera,
on musel vyplatiť prvú manželku vyrovnať dlhy a preto podpísal dohodu o uznaní dlhu, pričom Nevedel
o premlčaní i, keď má stredoškolské vzdelanie. Popieral rozhovory o premlčaní s navrhovateľkou za

prítomnosti jej matky. Uviedol, že otec navrhovateľky bol vo väzení za týranie, bol alkoholik a čo zarobil
to aj prepil, pričom navrhovateľka žila sama s matkou a sestry im postrieľali 1000 SK mesačne na prežitie
avšak, keď sa spoznali tak im prestali peniaze sestry poskytovať a tiež má vedomosť, že navrhovateľka
zaslala sestre Z. z hlavnej pošty sumu 50 000 SK a Denise do 60 000 SK v novembri alebo decembri
2006 po predaji bytu. Vyjadril sa, že matka navrhovateľky bola chorá, bola odkázaná na televíziu a sestry

navrhovateľky vyše roka matku nenavštívili, keď bývali u neho, pričom neskôr zistil, že im povedala,
že údajne si to on neželal. Vyjadril sa, že navrhovateľka mu neposkytla peniaze, práve on ju živil, platila
elektrinu a plyn, on platil len lieky pre matku, otec navrhovateľky mal zakázaný prístup do bytu, nepoznal
skutočnosť, že by všetci traja spolu bývali v byte v V. a aj matka navrhovateľky mala dlh v sociálnej
poisťovni a nedoplatok na nájomnom, pričom otec navrhovateľky žiadal príspevok, pretože nemal ani

na chleba a býval na ubytovni.

Právny zástupca odporcu žiadal návrh zamietnuť a priznať náhradu trov konania. V odpore proti
platobnému rozkazu vzniesol námietku premlčania. Uviedol, že ak by aj súd priznal návrh
navrhovateľky, tak poukázal na obranu odporcu v súvislosti s tým, že nevedel o premlčaní dlhu a
to v súvislosti s listinným dôkazom uznania dlhu. Popieral tvrdenia navrhovateľky, že všetky finančné

prostriedky navrhovateľka odovzdávala odporcovi, a že nakladala s finančnými prostriedkami, pričom
navrhovateľka nepreukázala poskytnutie finančných prostriedkov na základe zmluvy o pôžičke, ku ktorej
sa uznanie dlhu viaže a nepreukázala, že odporcovi požičala žalovanú sumu a že by ňou vôbec
disponovala a tiež, že by disponovala sumou 800 000 SK, pričom jej majetkové pomery a rodičov
túto skutočnosť nepreukázali, nakoľko matka navrhovateľky bola 10 rokov na invalidnom dôchodku a

predtým pracovala na železnici, mala určité životné náklady teda nemohla dôjsť k tejto sume, otec
navrhovateľky v roku 2006 až 2008 žaloval matku navrhovateľky na Okresnom súde V. o určenie
príspevku na výživu manžela, z čoho je zrejmé, že nedisponoval finančnými prostriedkami, pretože inak
by nežaloval manželku. Ďalej uviedol, že podľa informácií, navrhovateľka cestou pošty vyplácala sestry z
kúpnej ceny za predaj bytu, o čom však dôkazy nemajú a tiež vložila za účelom úspor pre potreby matky

na účet sumu 50 000 SK. Uviedol, že navrhovateľka si dala sama vypracovať dohodu o uznaní záväzku
a nie je pravda, že odporca vedel o premlčaní. Poukázal na to, že zmluva o pôžičke bola predstieraný
právny úkon a i, keď nespochybnili uzavretie týchto úkonov, k odovzdaniu peňazí v zmysle zmluvy o
pôžičke nedošlo, peniaze neboli poskytnuté, pôžička bola predstieraná a akoby poistka, pretože v tom
čase už navrhovateľka s odporcom spolu žili, avšak odporca mal nevysporiadané spoluvlastníctvo s

bývalou manželkou a navrhovateľka mala obavu o to, že, ak by sa niečo stalo s odporcom a neboli ešte
v tom čase manželia, zostala by bez strechy nad hlavou a aj z dôvodu vysporiadania bezpodielového
spoluvlastníctvaodporcusbývaloumanželkousarozhodlipodpísaťpredmetnúzmluvu,ktorámalaslúžiť
len na účel ochrany navrhovateľky. Ďalej uviedol, že odporca si chcel vziať hypotéku z banky, načo
potreboval súhlas navrhovateľky ako manželky, ktorá podmienila svoj súhlas podpisom dohody o uznaní

dlhu, pričom v tej dobe odporca predpokladal, že ich spolužitie bude pretrvávať a aj to bude slúžiť na
jej ochranu.

Svedkyňa E. F., sestra navrhovateľky uviedla, že jej vzťah s navrhovateľkou je raz lepší, raz horší a od
navrhovateľky bola informovaná, že požičala peniaze odporcovi i, keď nevidela požičanie týchto peňazí,
ona z predaja bytu v V. nedostala nič ani ostatné sestry, iba jedného dňa pri návšteve matky videla,

že odporca chystá byt na predaj a, ak by byt nebol, tak by navrhovateľku s matkou k sebe nezobral.Uviedla, že nemá vedomosť, za koľko sa byt predal a komu, tvrdila, že navrhovateľka dala peniaze
odporcovi, pretože pri návšteve videla, že robili na dome odporcu rôzne prestavby a všetko robili až po
predaji bytu v V. ,čo jej povedala navrhovateľka, ktorá je však nepovedala, že peniaze po predaji bytu

dáva odporcovi, pretože by s tým nesúhlasili. Uviedla, že boli 4 sestry a bola dohoda, že byt zostane
navrhovateľke, ktorá sa starala o matku, rodičia im dali to čo im mali dať, boli obyčajní ľudia, jej rodičia
peniaze žiadne nedali a v osemnástich rokoch odišla z domu zarábať, nedostala žiadne veno, otec v
minulosti pracoval v Rusku, dobre zarábal, avšak na dovolenky nechodili z rôznych dôvodov, jedným
z nich bolo aj to, že otec pil a matka bola chorá, pričom pred ňou sa rodičia nevyjadrovali o nejakých

úsporách, žili skromne, aj z výplaty do výplaty. Nepamätala si obdobie počas, ktorého navštívila dom
odporcu, kedy jej mali ukazovať čo všetko sa na dome prerábalo, finančne pomáhala navrhovateľke a
jej matke, kým bývali v byte v V., avšak neboli to veľké sumy, možno 500 SK aj menej, avšak bolo to v
čase, keď ich otec nepracoval a robil veci, ktoré sa priečili zdravému rozumu, boli vtedy na tom finančne
horšie, bývali v byte v V., ktorý sa neprerábal a od navrhovateľky vedela, že prispievajú odporcovi na
domácnosť, keď bývali v dome v X..

Svedkyňa Bc. Z. M. uviedla že je sestrou navrhovateľky , má z neho dobrý vzťah a o ich páre vedela
najviac pretože boli s navrhovateľkou v kontakte keď sa zoznámili aj pred zoznámením. J. vedomosť
o predaji bytu, pretože odporca naliehal na navrhovateľku, pričom ona aj navrhovala, aby byt prenajali
a mali ďalší príjem, keďže matka mala dôchodok a navrhovateľka opatrovateľský príspevok, pričom
odporca povedal, že má rozostavaný dom a chcel, aby sa tam presťahovali, navyše mal hypotéku.

Vyjadrila sa, že po rozhodnutí o predaji bytu, prestala s nimi komunikovať, pretože s tým nesúhlasila,
odporca jej povedal, že sa o navrhovateľku postará, založia si rodinu, vezme si ju, avšak nie hneď,
pretože má spory s bývalou manželkou, pričom navrhovateľka jej s odporcom všetko tajili a on jej bránil,
aby sa s ňou kontaktovala, preto nevedela ani kedy byt presne predali a iba od navrhovateľky vedela
za akú sumu a tiež o nej vedela, že peniaze dávala odporcovi po častiach, pričom počas jej návštevy

odporca ukazoval aký materiál nakúpil a potvrdil, že to bolo z peňazí, ktoré mu dala navrhovateľka v
roku 2006 alebo 2007, bol dlžný aj svojej sestre. Uviedla, že matka sestre teda navrhovateľke sporila,
mala doma peniaze a pýtala sa jej či majú nad stavbu domu avšak nerozprávali sa o výške úspor a i,
keď matka nemala vysoký príjem, vždy mala peniaze, pričom ich otec si privyrábal opravou televízorov,
elektriny, chodil aj na liečenie, pretože pil. Uviedla, že ona má k dispozícii originál zmluvy o pôžičke,

z ktorej vie koľko odporcovi požičala, ktorú zmluvu jej dala navrhovateľka pre prípad, ak by jej niečo
odporca urobil, pretože na ňu robil psychické nátlaky, pričom malo ísť o sumu z predaja bytu čo bolo
cez 700 000 SK a niečo jej dala matka, avšak nevedela výšku úspor, ona im finančne nepomáhala ani
nikto iný. Ďalej uviedla, že odporca pred ňou sľuboval, že peniaze navrhovateľke vráti, neskôr zmenil
postoj, nerozprávali sa s odporcom o výške sumy, ktorú jej sľúbil vrátiť, povedal, že celú sumu, ktorú jej

dlhuje, navrhovateľka si z peňazí, ktoré mala nič nekúpila na seba, neposielala navrhovateľke a matke
žiadne peniaze a ani navrhovateľka a jej nič neposielala, odporca sa nevyjadroval o premlčaní, bol v
kontakte so svojím právnikom a aj zmluva pochádzala od neho.

Svedkyňa G. O. uviedla, že má s navrhovateľkou a odporcom normálny vzťah, pričom odišla z
domácnosti rodičov v roku XXXX a v byte zostala bývať navrhovateľka, rodičia a sestra Z., pričom

o predaji bytu sa dozvedela, až keď sestra Z. mala zmluvu a tiež sa dozvedela, že peniaze
dala navrhovateľka odporcovi, pričom výšku sumy nevedela. Ďalej uviedla, že matku navštevovala
sporadicky, keďže bývali v H. a vôbec nevedela o zámere navrhovateľky predať byt, nevedela o jej
vzťahu s odporcom iba to, že po predaji bytu išla k nemu bývať aj s matkou, o peniazoch nevedela,
dozvedela sa o tom, až keď bol problém, pričom ona nepodporovala finančne matku ani navrhovateľku,

ich životný štandard bol normálny, o peniazoch sa s rodičmi nebavila a ani o ich úsporách a ak by mali
finančné problémy, tak by im to boli povedali. Popierala, že by posielala peniaze rodičom a tiež, že by
jej niečo navrhovateľka z bytu vyplatila. Potvrdila, že v rodine bola dohoda, podľa ktorej byt mal zostať
najmladšej a to navrhovateľke, ktorá sa mala o rodičov postarať.

Súd okrem výsluchu účastníkov konania, svedkov doplnil dokazovanie oboznámením sa so zmluvu

o pôžičke, dohodu o uznaní záväzku, rozsudok NS SR, čestné prehlásenie, potvrdenie prvej
stavebnej sporiteľne, zmluvu o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere, uznesenie OS Nitra
č.k. 19C/83/2012-46, kúpnu zmluvu, notársku zápisnicu - kúpnu zmluvu 5295/2006, oznámenie OR
PZ DI Nitra, výpis z účtu navrhovateľky zo Sberbank, pokladničné doklady, faktúry z Aska, príjmovépokladničné doklady, kúpnu zmluvu, správu OS V., správu Úrad práce V., správu OS V., správu
Stavebného bytové družstva V., správu Sociálnej poisťovne, dohodu o vysporiadaní BSM, žiadosť o
zmenu stavebného sporenia, stavebného úveru, osvedčenie o evidencii, faktúru, kúpnu zmluvu, spis

25C/239/2006, rozsudok č.k. 25C/239/2006 - 447 a dospel k tomuto skutkovému a právnemu záveru:

Účastníci konania dňa 28.10.2006 uzavreli písomnú zmluva o pôžičke peňazí, podľa ktorej dňom
podpísania zmluvy navrhovateľka požičala odporcovi hotovosť 1.500.500,- Sk v celosti s poplatkom za
požičanie 15% ročne so splatnosťou do 30.6.2007. Aj z výpovede navrhovateľky bolo bezpečne
preukázané, že pri podpise predmetnej zmluvy o pôžičke k odovzdaniu sumy, ktorá je uvedená v zmluve

nedošlo. Dňa 9. 6. 2011 účastníci konania uzavreli dohodu o uznaní dlhu medzi dlžníkom a veriteľom v
zmysle, ktorej dlžník t. j. odporca uznáva dlh vo výške 49. 791,- euro, ktorý vznikol na základe zmluvy
o pôžičke zo dňa 28. 10. 2006, ktorú sumu sa zaviazal uhradiť najneskôr do 30. 6. 2012. Zo zmluvy o
mimoriadnom medzi úvere a stavebnom úvere uzavretej medzi prvou stavebnou sporiteľňou a.s., L. na
strane veriteľa a dlžníkom - odporcom, spoludlžníkom - navrhovateľkou zo dňa 23. 6. 2011 bolo zistené,
že predmetom zmluvy bolo poskytnutie mimoriadneho medzi úveru vo výške 29 000,- €. Z kúpnej zmluvy

spísanej v notárskej zápisnici zo dňa 25. 10. 2006 súd zistil že navrhovateľka ako predávajúca predala
byt, ktorý mala vo výlučnom vlastníctve v katastrálnom území V., číslo bytu XX, zapísaný na LV číslo
XXXX za kúpnu cenu XXX 000 SK, ktorá podľa zmluvy mala byť vyplatená na jej účet Ľudovej banke
do troch dní od podpísania kúpnej zmluvy. Zo správy OR PZ DI v X. súd zistil, že navrhovateľka jej
evidovaná ako vlastník vo vozidiel a to P. C. od XX. 1. XXXX a O. XXX od XX. XX. XXXX, ktoré bolo

predpísané na odporu dňa 23. 7. 2012. Odporca je evidovaný ako držiteľ vozidla O. XXX, škoda fabia,
príves C.. Z výpisov z účtu navrhovateľky vedené pôvodne v V. banke , t.č. R. R. za obdobie od roku
2006 do novembra 2013 súd zistil, že účet bol založený dňa 25. 10. 2006, na predmetný účet bola
pripísaná dňa 27. 10. 2006 suma 770 000 SK ( zrejme z predaja bytu), pričom navrhovateľka uskutočnila
viaceré výbery z tohto účtu a to dňa 30. 10. 2006 sumu 150 000 SK, l.8.11. 2006 sumu 20 000 SK, 15.

11. 2006 sumu 40 000 SK, 29. 11. 2006 sumu 50 000 SK, dňa 26. 1. 2007 sumu 20 000 SK, v dňoch
30. 1. 2007 sumu 150 000 SK, 6. 2. 2007, 14. 2. 2007 vyberala 3 krát po 10 000 SK, 2. 5. 2007 vybrala
sumu 10 000 SK, 28. 5. 2007 vložila na účet sumu 15 000 SK a dňa 9. 6. 2007 vložila sumu 75 000
SK, ďalší vklad vo výške 10 000 SK bol 11. 10. 2007, následne uskutočňovala viaceré výbery a to vo
výške 5000 SK a to dňa 13. 11. 2007, 26. 11. 2007, 27. 12. 2007. Z dohody o vyporiadaní BSM súd

zistil, že manželstvo účastníkov konania bolo uzatvorené dňa 21. 11. 2009 a rozvedené bolo rozsudkom
OS X. č.k. 26P144/2011, právoplatný dňa 6. 3. 2012, pričom podľa tejto dohody nenadobudli počas
manželstva žiadne hnuteľné ani nehnuteľné veci a mimoriadny medzi úver vo výške 29 000,- eur od
Prvej stavebnej sporiteľni sa zaviazal prevziať na seba odporca. Z faktúry vystavenej dňa 30. 4. 2007 súd
zistil, že navrhovateľka zakúpila vozidlo značky P. za sumu 109 000 SK so splatnosťou faktúry 4. 5. 2007.

Zo správy Okresného súdu V. súd zistil, že otec navrhovateľky H. F. bolo odsúdený trestným rozkazom
OkresnéhosúduV.zodňa12.1.2005auznanýzainéhoztrestnéhočinunásiliaprotiskupineobyvateľov
a proti jednotlivcovi a bol mu uložený trest odňatia slobody vo výmere 20 mesiacov nepodmienečne
so zaradením do druhej nápravnovýchovnej skupiny, s tým že výkon trestu nastúpil od 4. 10. 2004 a
vykonával ho až do 12. 9. 2005, kedy bol podmienečne prepustený a bola mu určená skúšobná doba

v trvaní 3 roky, v skúšobnej dobe sa osvedčil dňa 10. 11. 2008. Zo správy úradu práce, sociálnych
vecí a rodiny V. súd zistil, že otec navrhovateľky bol od roku 2000 vedený v evidencii uchádzačov o
zamestnanie a to od 16. 9. 1999 do 31. 7. 2000, od 2. 9. 2000 do 14. 12. 2000, od 13. 12. 2003 do
19. 9. 2004, od 26. 7. 2006 do 4. 12. 2006, pričom bol vyradený na vlastnú žiadosť dňom 5. 12. 2006.
Predchádzajúce odsúdenie otca navrhovateľky bolo v roku 2002, kedy bol vzatý do väzby dňa 8. 10.

2002, kde sa nachádzal až do nástupu výkonu trestu do 12. 3. 2003, kedy začal vykonávať trest odňatia
slobody, vykoná ho dňom 8. 12. 2003. Zo správy Stavebného bytového družstva V. súd zistil že na
byte, ktorého vlastníčkou bola navrhovateľka evidovali nedoplatok na úhradách za užívanie bytu v sume
215,03 ku dňu 31. 12. 2006, nedoplatok bol uhradený dňa 26. 1. 2007, kedy navrhovateľka predmetný
byt predávala. Matka navrhovateľky poberala starobný dôchodok v čase od 15. 3. 1996 do 20. 11. 2013,

dlh voči nej poisťovňa neevidovala. Výška dôchodku matky navrhovateľky bola 241,70 eur mesačne,
v októbri 2013 matka navrhovateľky zomrela. Z výpovedí vypočutých svedkýň - sestier navrhovateľky
súd zistil, že tieto neboli prítomné odovzdania finančných prostriedkov navrhovateľkou odporcovi ani
uzavretia zmluvy o pôžičke či dohody o uznaní dlhu, taktiež, že nevideli nasporené finančné prostriedky
rodičmi navrhovateľky ktoré, ktorá ich mala od rodičov obdržať vo výške 800 000,- SK. Svedkyňa E. F.

uviedla, že finančne pomáhala navrhovateľke a jej matke, kým bývali v byte v V., avšak neboli to veľké
sumy, možno 500 SK aj menej, jej rodičia nič nenasporili, na dovolenky nechodili.Podľa § 101 Občianskeho zákonníka ( len OZ pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak,
premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa § 107 ods. 1 OZ právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky

odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.

Podľa § 107 ods. 2 OZ najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí
za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.

Podľa § 558 OZ ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj výšky, predpokladá
sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie tento právny následok, len ak ten,
kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.

Podľa§657OZzmluvouopôžičkeprenechávaveriteľdlžníkoviveciurčenépodľadruhu,najmäpeniaze,
a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

Zmluvou o pôžičke vzniká medzi veriteľom a dlžníkom právny vzťah - pôžička. Zmluvou o pôžičke
prenecháva jedna strana (veriteľ) druhej strane (dlžníkovi) veci určené podľa druhu, najmä peniaze,
a dlžník sa zaväzuje vrátiť mu do uplynutia dohodnutej doby veci rovnakého (toho istého) druhu,

pričom môže ísť o odplatný alebo bezodplatný právny vzťah. Tento právny vzťah nevyžaduje osobitnú
formu, preto zmluva o pôžičke môže byť uzavretá ústne, konkludentne (mlčky) alebo v písomnej forme.
Pojmovými znakmi zmluvy o pôžičke sú: a/ prenechanie veci na voľné nakladanie, b/ druhovo určené
veci, c/ dočasnosť (prenechanie na dohodnutú dobu), d/ povinnosť vrátiť vec rovnakého druhu a e/
doba splatnosti jej vrátenia. Aj keď je zmluva o pôžičke neformálnym právnym úkonom, je reálnou

zmluvou (kontraktom), čo znamená, že na uzavretie takejto zmluvy je treba, aby bol odovzdaný predmet
pôžičky (peniaze) veriteľom dlžníkovi a to či už fyzickým predaním peňazí alebo napr. bezhotovostným
spôsobom. V prípade, že účastníci takéhoto záväzkového právneho vzťahu uzavreli písomnú zmluvu,
je k existencii vzniku (platnosti) takéhoto záväzku treba odovzdanie predmetu pôžičky.

Ak účastníci síce uzavreli zmluvu o pôžičke v písomnej forme, ale k odovzdaniu predmetu

pôžičky (peňazí) reálne (fakticky) nedošlo, potom takto urobený prejav účastníkov zmluvy o pôžičke
nezodpovedá skutočnému stavu, ide len o pro forma uzavretú písomnú zmluvu o pôžičke, ktorá je
absolútne neplatná. Odovzdanie predmetu pôžičky veriteľom dlžníkovi je teda predpokladom uzavretia
zmluvy o pôžičke a základnou povinnosťou dlžníka je vrátiť vec rovnakého druhu, v rovnakom množstve
a kvalite. K zmluve o pôžičke v zmysle ustanovenia § 657 OZ nedochádza len na základe dohody

strán (účastníkov zmluvy) účinným prijatím návrhu na uzavretie zmluvy o pôžičke, ale až skutočným
odovzdaním predmetu pôžičky dlžníkovi. Veriteľ, ktorý sa žalobou na súde domáha od dlžníka, aby
mu vrátil požičané peniaze, musí v zmysle § 657 OZ splniť dôkaznú povinnosť podľa § 120 ods. 1
OSP, teda musí uniesť dôkazné bremeno nielen o tom, že s dlžníkom v určitom čase uzavrel zmluvu o
pôžičke peňazí, ktoré mu mali byť v dohodnutej dobe dlžníkom vrátené, ale aj o tom, že tieto peniaze

dlžníkovi skutočne požičal (prenechal mu ich, odovzdal mu ich) a to či už v hotovosti alebo formou
bezhotovostného platobného styku.

K podobnej argumentácii, vychádzajúcej z rovnakej právnej úpravy, dospel aj Najvyšší súd Českej
republiky vo veci pod sp. zn. 33Cdo 3878/2008-138, keď judikoval, že ak k pôžičke dochádza na základe
zmluvy, podľa ktorej veriteľ poskytne (prenechá), peniaze dlžníkovi, ktorý sa ich zaväzuje vrátiť po

uplynutí dohodnutej doby, potom v spore o vrátenie požičanej sumy má žalobca bremeno tvrdenia, že
so žalovaným dlžníkom uzavrel zmluvu o pôžičke, že mu poskytol finančné prostriedky a že žalovaný
dlh riadne a včas nezaplatil. Dôkazné bremeno ohľadne tvrdenia, že bola uzavretá zmluva o pôžičke
a že podľa nej bolo dlžníkovi plnené, spočíva na veriteľovi. Ak sú tieto skutočnosti preukázané, potom
veriteľ uniesol dôkazné bremeno.Pôžička je reálnym kontraktom a tak okrem samotného uzavretia zmluvy je treba ešte ďalší úkon,
ktorým je prenechanie predmetu pôžičky veriteľom dlžníkovi. Z uvedeného vyplýva, že nielen samotným
zmluvným dojednaním, ale i prenechaním predmetu pôžičky vzniká dlžníkovi záväzok vrátiť veriteľovi,

čo mu bolo požičané a tomu zodpovedá právo veriteľa požadovať vrátenie pôžičky. Ak však nedošlo k
prenechaniu peňazí či k bezhotovostnému prevodu dohodnutej sumy peňazí, potom nevznikol medzi
zmluvnými stranami právny vzťah z pôžičky.

Uznanie dlhu je jednostranný právny úkon dlžníka adresovaný veriteľovi. Zabezpečuje uznaný záväzok
tým, že v dôsledku ním založenej právnej domnienky zvýhodňuje postavenie veriteľa. Uznanie dlhu

nemá za následok zánik pôvodného záväzku a jeho nahradenie novým záväzkom z dôvodu uznania.
Domnienka existencie dlhu, založená uznaním dlhu, je vyvrátiteľná. Znamená to, že aj dlžník, ktorý svoj
dlh uznal, môže namietať, že dlh nevznikol alebo že v čase uznania už netrval. Táto námietka však bude
mať úspech len vtedy, ak bude preukázaná. Uznaný môže byť aj dlh premlčaný. Takéto uznanie však
zakladáprávnudomnienkuexistenciedlhuvčasejehouznanialenvtedy,akdlžník,ktorýdlhuznal,vedel
o jeho premlčaní. Ak dlžník nevedel o premlčaní, či už pre omyl skutkový alebo pre omyl právny (napr. že

nepoznalustanoveniaopremlčaní),nemájehouznanieuvedenéprávneúčinky.Ajuznaniepremlčaného
dlhu zakladá len vyvrátiteľnú domnienku. Dlžník sa i tu môže brániť námietkou, že dlh nevznikol, alebo
že v čase uznania neexistoval. Nemôže sa však brániť námietkou premlčania ( R 13/1988: Uznaním dlhu
sa dlžník nezbavuje možnosti uplatňovať v občianskom súdnom konaní námietky týkajúce sa dôvodu
alebo výšky (rozsahu) nároku veriteľa).

Medzi účastníkmi konania bola dňa 28.10.2006 uzavretá písomná zmluva o pôžičke peňazí medzi
navrhovateľkou a odporcom, podľa ktorej dňom podpísania zmluvy navrhovateľka požičala odporcovi
hotovosť 1.500.000,- Sk v celosti s poplatkom za požičanie 15% ročne so splatnosťou do 30.6.2007.
Súd v konaní mal dokazovaním preukázané, že medzi účastníkmi konania neboli prenechané žiadne
finančné prostriedky podľa zmluvy o pôžičke zo dňa 28.10.2006, preto ani nemohlo ísť o zmluvu

o pôžičke, ktorá je reálnym kontraktom Vychádzajúc z výsledkov vykonaného dokazovania súd
konštatoval, že medzi účastníkmi konania v skutočnosti nebola poskytnutá pôžička, zmluva o pôžičke
bolauzavretáibanaoko,išlomedzinimiosimulovanýprávnyúkon,avšakkreálnemuodovzdaniupeňazí
medzi navrhovateľkou a odporcom v skutočnosti nedošlo pri podpise zmluvy. Ani za predpokladu, že
navrhovateľka poskytla odporcovi iné čiastkové pôžičky ako uviedla, nemožno vychádzať z právneho

vzťahu založeného zmluvou zo dňa 28.10.2006, ani z dohody o uznaní dlhu. potom takto urobený
prejav účastníkov zmluvy o pôžičke nezodpovedá skutočnému stavu, ide len o pro forma uzavretú
písomnú zmluvu o pôžičke, ktorá je absolútne neplatná. Z hľadiska posúdenia nároku navrhovateľky
z titulu bezdôvodného obohatenia keďže ako súd uviedol predmetná zmluva o pôžičke nie je platná,
pretože nedošlo k plneniu v zmysle tejto zmluvy, čo bolo nesporne potvrdené aj samotnou výpoveďou

navrhovateľky, ktorá uviedla, že pri podpise zmluvy nebola odovzdaná suma, ktorá bola predmetom
zmluvy o pôžičke, súd poukazuje na skutočnosť, že navrhovateľka jednoznačne a bez akýchkoľvek
pochybností nepreukázala ani dispozíciu s finančnými prostriedkami vo výške 1 500 000 SK, preukázala
iba hotovosť získanú z predaja bytu vo výške 770 000 Sk, s, ktorou sumou však nakladala ako vyplýva
v zmysle výberov z jej účtu, pričom nepreukázala, že tieto čiastkové sumy, ktoré sú výbermi z účtu

zistené, odovzdávala odporcovi a teda, že by z jeho strany došlo k bezdôvodnému obohateniu prijatím
plnení zo strany navrhovateľky. Navyše navrhovateľka nepreukázala ani existenciu úspor získaných
od rodičov vo výške 800 000 SK ktoré tvrdenie súd vyhodnotil za nevieryhodné a to s poukazom aj na
existenciu životnej úrovne navrhovateľky s rodičmi, keď rodičia navrhovateľky ďalším svojim trom deťom
nenasporili žiadne z sumy, otec navrhovateľky bol viackrát súdne trestaný, v evidencii nezamestnaný

a navyše požadoval od manželky príspevok po prerušení spolužitia a tiež bol nedoplatok na úhradách
spojených s užívaním bytu navrhovateľky s matkou ako vyplýva zo správy bytového družstva V.. Pokiaľ
by rodičia navrhovateľky boli disponovali takouto sumou, ktorú by následne odovzdali navrhovateľke, nie
je potom zrejmé prečo mala rodičom navrhovateľky pomáhať jedna zo sestier navrhovateľky, ktorá túto
skutočnosť potvrdila vo svojej výpovedi a po E. F.. To, že navrhovateľka získala sumu z predaja bytu

nebolo v konaní sporné, avšak iba táto okolnosť nie je dostatočným dôkazom preukazujúcim poskytnutie
tohto plnenia odporcovi.

Súd aj s poukazom na námietku premlčania dlhu odporcu, návrh zamietol, pričom poskytnutie pôžičky
navrhovateľkou, jej konkrétna suma, dátumy poskytnutia, splatnosť neboli nad všetky pochybnosti
preukázané, nakoľko navrhovateľka neuniesla dôkazné bremeno, jej tvrdenia sú v zásadnom rozpores podaným návrhom a s listinnými dôkazmi, na ktoré sa odvoláva. Ani za predpokladu, že by
navrhovateľka poskytla odporcovi čiastkové sumy tak ako vo svojej výpovedi uviedla, nemôže byť jej
návrhu vyhovené, pretože nepreukázala, že by došlo k uzavretiu iných pôžičiek, v danom prípade

by jej plnenia predstavovali bezdôvodné obohatenie, pričom pre námietku premlčania nebolo možné
návrhu vyhovieť, pričom premlčacia lehota je pri bezdôvodnom obohatení 2 roky. V súvislosti s uznaním
odporcom súd poukazuje na skutočnosť, že domnienka existencie dlhu, založená uznaním dlhu, je
vyvrátiteľná. Znamená to, že aj dlžník, ktorý svoj dlh uznal, môže namietať, že dlh nevznikol alebo že
v čase uznania už netrval. Táto námietka však bude mať úspech len vtedy, ak bude preukázaná. a

práve z vykonaného dokazovania nebolo bezpečne preukázané, že došlo k poskytnutiu žalovanej sumy
navrhovateľkou, jednoznačne bolo preukázané, že nedošlo k uzavretiu platného zmluvného vzťahu
pôžičky na, ktorú uznanie dlhu odkazuje a nemožno preto prihliadať na právny úkon uznania zmluvu
odporcom.

Na základe uvedeného súd návrh ako je dôvodne podaný zamietol.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 151 ods. 7 O.s.p. tak, že plne úspešnému odporcovi súd

priznal náhradu trov konania vyjadrenú percentuálne, t.j.100%.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Nitra.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené ( § 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.