Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, May 5, 2014

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 13Cpr/4/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3113217754
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 05. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Dubovcová

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2014:3113217754.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín samosudkyňou JUDr. Martinou Dubovcovou v právnej veci navrhovateľky W. G.

Q., nar. XX.X.XXXX, bytom v M. D., X. ul.č. XX, právne zastúpenej JUDr. Jozefom Bičanom, advokátom
so sídlom v Trenčíne, Ul. Gen. M. R. Štefánika č. 120 proti odporcovi ALICIA, s.r.o., IČO: 45 647 607, so
sídlom v Trenčíne, Ul. Duklianskych hrdinov č. 873/12, právne zastúpeného JUDr. Annou Žedényiovou,
advokátkou so sídlom v Trenčíne, Palackého ul.č. 85/5, v konaní o určenie neplatnosti okamžitého
skončenia pracovného pomeru a náhradu mzdy takto

r o z h o d o l :

Súd určuje, že okamžité skončenie pracovného pomeru navrhovateľky listom zo dňa 19.5.2013 z dôvodu
podľa § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce zo strany odporcu je neplatné.

Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľke sumu vo výške 3.338,71 €, a to do 3 dní od právoplatnosti

rozsudku.

Vo zvyšnej časti súd návrh navrhovateľky zamieta.

Odporca je povinný nahradiť navrhovateľke trovy právneho zastúpenia vo výške 1.112,21 €, na účet
právneho zástupcu navrhovateľky, a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom, podaným na tunajšom súde dňa 16.7.2013 sa navrhovateľka domáhal neplatnosti okamžitého
skončeniajejpracovnéhopomerusodporcom.Vosvojomnávrhuuviedla,žepracovnúzmluvuuzatvorila
dňa01.03.2013nadobuneurčitústým,žebudevykonávaťprácu(druhpráce)kozmetičkaazodpovedná
vedúca. Miestom výkonom práce podľa pracovnej zmluvy mal byť W. X. N., L.. X. č. XXXX, XXX XX
S. a dňom nástupu do práce bol deň01.03.2013. V pracovnej zmluve zo dňa 01.03.2013 v bode 5.

bola dohodnutá mzda s tým, že zamestnávateľ priznáva zamestnancovi mzdu vo výške 470,- EUR.
Mzda na základe bodu 6. pracovnej zmluvy je splatná k 15. dňu v mesiaci za predchádzajúci mesiac.
Žalovaný dňa 22.05.2013 doručil žalobkyni list označený ako Okamžité skončenie pracovného pomeru
- § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce zo dňa19.05.2013. V uvedenom liste odporca okamžite
skončil pracovný pomer s navrhovateľkou z dôvodu, že vynášala interné informácie tretej osobe a
závažne porušila pracovnú disciplínu tým, že neustále hanila meno zástupcu konateľa spoločnosti.
Ako prílohu Okamžitého skončenia pracovného pomeru odporca zaslal súkromnú komunikáciu na

sociálnej sieti.Táto komunikácia nie je v žiadnom prípade dôvod na okamžité skončenie pracovného
pomeru na základe § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce. Priložená komunikácia je bežná komunikácia
a v žiadnom prípade z nej nevyplýva, že žalobkyňa hanila meno zástupcu konateľa spoločnosti
a vynášala interné informácie a už vôbec nie tretej osobe.Navrhovateľka na okamžité skončeniepracovného pomeru reagovala písomne, s tým, že oznámila žalovanému, že nesúhlasí s okamžitým
skončením pracovného pomeru podľa § 68 ods. l písm. b) Zákonníka práce doporučeným listom zo dňa
29.5.2013. V uvedenom písomnom oznámení navrhovateľka uviedla, že nesúhlasí s dôvodmi ukončenia

pracovného pomeru a nie je si vedomá žiadneho porušenia pracovnej disciplíny. Zároveň oznámila, že
trvá na tom, aby ju odporca ďalej zamestnával a tiež žiada náhradu mzdy. Navrhovateľka v liste tiež
uviedla, že nebola nikdy zo strany odporcu upozornená na akékoľvek porušenie pracovnej disciplíny.
Uvedený list odporca neprevzal v odbernej lehote a táto zásielka sa vrátila žalobkyni ako nedoručená
dňa 25.06.2013. Tento list navrhovateľka opätovne zaslala odporcovi e- mailom dňa 13.06.2013.Z

dôvodu, že navrhovateľka sa nedopustila žiadneho porušenia pracovnej disciplíny nie je daný dôvod na
okamžité skončenie pracovného pomeru. Tiež v samotnom písomnom podaní označenom ako Okamžité
skončenie pracovného pomeru - § 68 ods. 1 písm. b) ZP zo dňa je potrebné v zmysle § 70 Zákonníka
práce pri okamžitom skončení pracovného pomeru v samotnom písomnom podaní vymedziť dôvod tak,
aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom a v ustanovenej lehote doručiť druhému účastníkovi,
inak je neplatné. Vo svojom vyjadrení zo dňa 20.9.2013 tiež uviedla, že z pracovnej zmluvy nie je

zrejmé kto konal za spoločnosť ALICIA s. r .o. pri podpisovaní zmluvy za odporcu. Je však zrejmé, že
na pracovnej zmluve jednak v záhlaví a jednak pri podpise je razítko odporcu a podpis za odporcu.
Navrhovateľka mala jednoznačne z tohto vedomosť, že osoba ktorá podpisovala pracovnú zmluvu je
oprávnená konať za žalovaného. Z uvedeného dôvodu nie je možné akceptovať vyjadrenie právnej
zástupkyne odporcu, že táto pracovná zmluva je od počiatku absolútne neplatným právnym úkonom.Na

takúto skutočnosť pamätal aj zákonodarca, a to v § 17 ods. 3 Zákonníka práce, kde je uvedené:
„Neplatnosť právneho úkonu nemôže byť zamestnancovi na ujmu, ak neplatnosť nespôsobil sám.
Ak vznikne zamestnancovi následkom neplatného právneho úkonu škoda, je zamestnávateľ povinný
ju nahradiť. V záujme právnej istoty zamestnanca príslušné ustanovenie Zákonníka práce deklaruje
zásadu z ktorej vyplýva, že neplatnosť právneho úkonu nemôže byť zamestnancovi na ujmu, a ak

jej následkom vznikne zamestnancovi škoda, má právo na j ej náhradu.Z uvedeného vyplýva, že
navrhovateľka nevedela, a ani nemohla vedieť, že Y. W., ktorá údajne s ňou podpísala pracovnú zmluvu
nie je oprávnená konať za odporcu, a preto v žiadnom prípade nemôže ísť o neplatný právny úkon. Má
tak nárok na náhradu škody, ktorá jej tým bola spôsobená.

Odporca sa k žalobe vyjadril vo svojom podaní zo dňa 21.8.2013, v ktorom uviedol, že pracovnú

zmluvu zo dňa 01.03.2013 uzatvorenú sALICIA s.r.o. ako zamestnávateľom, na základe ktorej sa
navrhovateľka domáha neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru podľa ustanovenia § 68.
ods. 1 písm. b) Zákonníka práce, v mene žalovaného ALICIA, s.r.o. uzatvorila Y. W., ktorá nie je, a ani
nikdy nebola štatutárnym orgánom, teda konateľom firmy ALICIA s.r.o., a ani nikdy s uvedenou firmou
nebola v pracovnoprávnom alebo obdobnom právnom vzťahu. V zásade zmluvnosti pracovnoprávnych

vzťahov je uvedené, že pracovnoprávne vzťahy môžu podľa zákonníka práce vznikať len so súhlasom
fyzickej osoby a zamestnávateľa (ČI. 2).Štatutárnym orgánom, teda konateľom firmy ALICIA s.r.o.,
je podľa výpisu z obchodného registra SR od 01.01.2012 pani U. F., bytom T. M., S. XXX 05. Z
uvedeného výpisu jednoznačne vyplýva, že čase uzavretia uvedenej pracovnej zmluvy so žalobkyňou,
bola jedinou oprávnenou osobou na uzavretie pracovného pomeru za firmu ALICIA s.r.o. ba U. F.. Na

základeuvedenýchskutočnostímalzato,ženavrhovateľkasanemôžedomáhaťneplatnostiokamžitého
skončenia pracovného pomeru podľa ustanovenia § 68. ods. 1 písm. b) Zákonníka práce, nakoľko
vzniknutý pracovný pomer 01.03.2013 medzi firmou ALICIA s.r.o. a navrhovateľkou je od počiatku
absolútne neplatným právnym úkonom. Vo svojom vyjadrení zo dňa 11.12.2013 uviedol, že pracovná
zmluva bola za zamestnávateľa podpísaná Y. W.. Y. W. v čase podpisu pracovnej zmluvy nebola

konateľom obchodnej spoločnosti ALICIA, s.r.o., a teda nebola oprávnená konať a podpisovať v mene
tejto obchodnej spoločnosti.Navrhovateľ mal vedomosť o tom, že Y. W. nie je oprávnená konať a
podpisovať v mene obchodnej spoločnosti ALICIA, s.r.o., a to ani v rámci jej funkčného zaradenia,
nakoľko nebola v žiadnom pracovnoprávnom vzťahu s obchodnou spoločnosťou ALICIA, s.r.o..Z obsahu
právneho úkonu / pracovnej zmluvy / nie je zrejmé, že Y. W. koná v mene obchodnej spoločnosti

ALICIA, s.r.o. na základe plnej moci jej udelenej od konateľa obchodnej spoločnosti, t.j. že je zástupcom
konateľa obchodnej spoločnosti ALICIA, s.r.o. podľa ust. §22 ods.l zákona č.40/1964 Zb. Občiansky
zákonník v znení neskorších predpisov a že koná nemom zastúpeného, a preto je potrebné na daný
prípad aplikovať ustanovenia §32 ods.l zákonač.40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších
predpisov,podľa ktorého, ak z právneho úkonu nevyplýva, že niekto koná za iného, platí nevwrátiteľná

právna domnienka, že koná vovlastnom mene.Pracovnú zmluvu naďalej považoval s poukazom na
hore uvedené za absolútne neplatný právnyúkon podľa ust. §39 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskyzákonník v znení neskorších predpisov, pričom poukázal na rozhodnutie Vrchného súdu v Prahe zo
dňa 07.11.1997,sp.zn.: 11Cmo 245/1997. Rovnako oznámil skutočnosť, že jediný spoločník obchodnej
spoločnosti ALICIA s.r.o., so sídlom Duklianskych hrdinov 873/12, 911 05 Trenčín U. F. vykonávajúci

pôsobnosť valného zhromaždenia podľa ust. § 132 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení
neskorších predpisov, konajúceho sa dňa 21.10.2013, o 10.00 hod., v Duklianskych hrdinov 873/12,911
05 Trenčín prijal rozhodnutia:

- o prevod celého obchodného podielu spoločníka U. F., rod.č. XXXXXX/XXXX, T. M. XXX/XX, XXX XX
S., SR v rozsahu čo spolu predstavuje vklad do základného imania sumu 6.639,-Eur na Y. W., nar.:

XX.XX.XXXX, rod.č. XXXXXX/XXXX, N. XXXX/X, XXX XX S.

- o odvolaní konateľa U. F., nar.: XX.XX.XXXX, rod.č. XXXXXX/XXXX, T. M. XXX/XX, XXX XX S., SR
a vymenovanie za nového konateľa Y. W., nar.: XX.XX.XXXX, rod.č. XXXXXX/XXXX, N. XXXX/X, XXX
XX S. s účinnosťou dňa prijatia tohto rozhodnutia, t.j. dňom 21.10.2013

- o zmene sídla obchodnej spoločnosti, a to z doterajšieho: T.Zápis konateľa do obchodného registra
má deklaratórnv charakter.S poukazom na hore uvedené preto už de jure nie je U. F. konateľom

obchodnej spoločnosti ALICIA, s.r.o., a tedanie je oprávnená konať a vystupovať v mene tejto obchodnej
spoločnosti.Štatutárnym orgánom - konateľom je Y. W. teda jedine s ňou je možné uzavrieť mimosúdnu
dohodu, resp. súdny zmier.

Súd vo veci nariadil a vykonal niekoľko pojednávaní (30.10.2013, 4.12.2013, 24.2.2014, 9.4.2014
a 5.5.2014) za prítomnosti účastníkov konania. Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov,

výsluchom svedkyne T. H. a oboznámením nasledujúcich listinných dôkazov, ktoré sa nachádzajú v
spise: pracovná zmluva založená na čl.4-5, okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa 19.05.2013,
výpis z e-mailovej komunikácie navrhovateľky z čl.7-8, oznámenie navrhovateľky zo dňa 29.05.2013
spolu s podacím lístkom zo dňa 31.05.2013, ftc. doručenky zčl.ll, výpis z emailovej komunikácie zo
dňa 18.06.2013, odpoveď na lustráciu v Sociálnej poisťovni zo dňa 23.08.2013, výpis z obchodného

registra odporcu, odpoveď Sociálnej poisťovne k žiadosti poskytnutie súčinnosti zo dňa 11.11.2013 s
prílohami, odpoveď Sociálnej poisťovne k žiadosti o poskytnutie informácií zo dňa 21.11.2013, evidencia
dochádzky z č.l. 107-108, potvrdenie G.. N. O. zo dňa 15.4.2014, pracovná zmluva so spoločnosťou
X. Y., komunikácia zo sociálnej siete C. z č.l. 44-49, uznesenie valného zhromaždenia odporcu zo
dňa 21.10.2013, zmluva o prevod obchodného podielu zo dňa 21.10.2013, pričom takto vykonaným

dokazovaním zistil tento skutkový stav.

Navrhovateľka uzavrela s odporcom pracovný pomer na dobu neurčitú na pozíciu kozmetička a
zodpovedná vedúca, pričom ako deň nástupu do práce bol dohodnutý deň 1.3.2013. Účastníci sa
dohodli na čistej mesačnej mzde vo výške 470,- €, pričom táto bola splatná 15. dňa nasledujúceho
kalendárneho mesiaca. Odporca dňa 22.05.2013 doručil navrhovateľke list označený ako Okamžité

skončenie pracovného pomeru - § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce zo dňa19.05.2013, dôvodom
na okamžité skončenie pracovného pomeru malo byť vynášanie interných informácií tretej osobe
a závažné porušenie pracovnej disciplíny tým, že navrhovateľka neustále hanila meno zástupcu
konateľa spoločnosti. Navrhovateľka listom zo dňa 29.5.2013 odporcovi oznámila, že trvá na ďalšom
zamestnávaní a že dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru považuje za neexistujúci.

Podľa § 59 ods. 1 zákona č. 311/2001 Z.z. - Zákonníka práce (ďalej len „Zákonník práce“) pracovný
pomer možno skončiť

a) dohodou,

b) výpoveďou,

c) okamžitým skončením,

d) skončením v skúšobnej dobe.Podľa § 68 ods. 1 Zákonníka práce zamestnávateľ môže okamžite skončiť pracovný pomer výnimočne
a to iba vtedy, ak zamestnanec

a) bol právoplatne odsúdený pre úmyselný trestný čin,

b) porušil závažne pracovnú disciplínu.

Podľa § 68 ods. 2 Zákonníka práce zamestnávateľ môže podľa odseku 1 okamžite skončiť pracovný
pomer iba v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa o dôvode na okamžité skončenie dozvedel,
najneskôr však do jedného roka odo dňa, keď tento dôvod vznikol. O začiatku a plynutí lehoty rovnako
platia ustanovenia § 63 ods. 4 a 5.

Podľa § 77 Zákonníka práce neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým

skončením, skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou môže zamestnanec, ako aj zamestnávateľ
uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť.

Okamžité skončenie pracovného pomeru je výnimočným spôsobom skončenia pracovného pomeru.
Ide o jednostranný právny úkon zamestnávateľa, ktorý smeruje ku skončeniu pracovného pomeru
so zamestnancom okamihom doručenia jeho písomného vyhotovenia zamestnancovi. Zamestnávateľ

môže so zamestnancom okamžite skončiť pracovný pomer výnimočne, a to len z 2 dôvodov taxatívne
uvedených v zákone. Jedným z nich je porušenie pracovnej disciplíny zamestnancom závažným
spôsobom. Povinnosť dodržiavať pracovnú disciplínu patrí medzi základné povinnosti zamestnanca [§
47 ods. 1 písm. b), § 81 a 82]. Na okamžité skončenie pracovného pomeru sa vyžaduje, aby išlo o
zavinené konanie zo strany zamestnanca, a to aj z nedbanlivosti, a musí dosahovať intenzitu porušenia

pracovných povinností závažným spôsobom. Intenzita porušenia pracovnej disciplíny je jedným zo
základných hľadísk pri rozhodovaní o postihu za porušenie pracovnej disciplíny. Dôvody, ktoré oprávňujú
zamestnávateľa okamžite skončiť pracovný pomer so zamestnancom, sa musia uplatniť do dvoch
mesiacov odo dňa, keď sa zamestnávateľ o dôvode dozvedel, najneskôr však do jedného roka odo dňa,
keď tento dôvod vznikol. Pri nedodržaní uvedenej lehoty toto právo zamestnávateľa zaniká (§ 36 ods. 1).

Navrhovateľkavzákonnejlehotepodľa§77Zákonníkaprácepodalanasúdnávrhnaurčenieneplatnosti
okamžitého skončenia pracovného pomeru zo strany odporcu ako zamestnávateľa z dôvodu podľa
§ 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce. Po preskúmaní podania, ktorým odporca ukončil pracovný
pomer s navrhovateľkou súd zistil, že dôvodom pre takéto okamžité skončenie bolo závažné porušenie
pracovnej disciplíny, ktorého sa mala navrhovateľka dopustiť dvojakým konaním - jednak mala vynášať

interné informácie tretej osobe a mala taktiež haniť meno zástupcu konateľa spoločnosti. Čo sa táka
konania ohľadom vynášania interných informácií tretej osobe, súd zistil, že touto treťou osobou bola p.
P. P., ktorú však zástupkyňa konateľa odporcu medzi zamestnancami predstavovala ako svoju pravú
ruku, teda akéhosi zástupcu, čo tvrdila nielen navrhovateľka, ale aj jej kolegyňa T. ktorá vypovedala v
pozícii svedka. Súd preto nemal preukázané, že by k informáciám ohľadom fungovania odporcu a jeho

prevádzky sa dostala nepovolaná osoba, čo by mohlo byť chápané ako závažné porušenie pracovnej
disciplíny. Druhým konaním, ktorým mala navrhovateľka naplniť podstatu hrubého porušenia pracovnej
disciplíny bolo konanie, ktoré malo spočívať v tom, že navrhovateľka mala haniť meno zástupkyne
konateľa, aké konkrétne konanie malo naplniť tento dôvod pre okamžité skončenie pracovného pomeru
súdu z vykonaného dokazovania (a to ani z výpovede konateľa odporcu - Y. W.) nevyplýva. ak pod

toto konanie malo spadať vyjadrenie navrhovateľky o tom, že p. W. je klamárka, súd musí uviesť, že
ak človek niečo sľúbi a následne sľub nesplní, je právom pomenovaný pojmom klamár, toto označenie
je hlavne na mieste, keď ako zamestnávateľ sľubuje zamestnancovi, že mu vyplatí mzdu, pričom k
danej výplate nedošlo. Všeobecne možno uviesť, že hanobenie mena zástupcu konateľa by mohlo
byť dôvodom dokonca aj pre okamžité skončenie pracovného pomeru v prípade, že by došlo k

uverejneniu nepravdivých informácií voči tretím osobám a následkom takéhoto konania by bol vznik
škody pre zamestnávateľa. V inom prípade takéto správanie môže naplniť skutkovú podstatu porušenia
pracovnej disciplíny, pre ktoré však môže po splnení ďalších zákonných kritérií zamestnávateľ ukončiť so
zamestnancom pracovný pomer výpoveďou. Súd tak konštatuje, že vo veci nezistil dôvod pre okamžité
skončenie pracovného pomeru s navrhovateľkou zo strany odporcu, a preto návrhu navrhovateľky na

vyslovenie neplatnosti takéhoto skončenia pracovného pomeru vyhovel.Súd sa taktiež vyjadrí k obrane odporcu, ktorá bola založená na tom, že pracovný pomer 01.03.2013
medzi firmou ALICIA s.r.o. a navrhovateľkou je od počiatku absolútne neplatným právnym úkonom. Vo
svojom vyjadrení zo dňa 11.12.2013 uviedol, že pracovná zmluva bola za zamestnávateľa podpísaná

Y. W.. Y. W. v čase podpisu pracovnej zmluvy nebola konateľom obchodnej spoločnosti ALICIA, s.r.o.,
a teda nebola oprávnená konať a podpisovať v mene tejto obchodnej spoločnosti. Navrhovateľ mal
vedomosť o tom, že Y. W. nie je oprávnená konať a podpisovať v mene obchodnej spoločnosti ALICIA,
s.r.o., a to ani v rámci jej funkčného zaradenia, nakoľko nebola v žiadnom pracovnoprávnom vzťahu
s obchodnou spoločnosťou ALICIA, s.r.o..Z obsahu právneho úkonu (pracovnej zmluvy) nie je zrejmé,

že Y. koná v mene obchodnej spoločnosti ALICIA, s.r.o. na základe plnej moci jej udelenej od konateľa
obchodnej spoločnosti, t.j. že je zástupcom konateľa obchodnej spoločnosti ALICIA, s.r.o. podľa ust.
§22 ods. l zákona č.40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov a že koná nemom
zastúpeného, a preto je potrebné na daný prípad aplikovať ustanovenia §32 ods.l zákonač.40/1964 Zb.
Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov, podľa ktorého, ak z právneho úkonu nevyplýva, že
niekto koná za iného, platí nevyvrátiteľná právna domnienka, že koná vo vlastnom mene. Pracovnú

zmluvu naďalej považoval s poukazom na hore uvedené za absolútne neplatný právny úkon podľa
ust. §39 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov, pričom poukázal
na rozhodnutie Vrchného súdu v Prahe zo dňa 07.11.1997,sp.zn.: 11Cmo 245/1997, podľa ktorého „ak
zmluvu uzatvára za niektorú zmluvnú stranu na základe hmotnoprávnej plnej moci zástupca, musí byť zo
zmluvy jasné, že tak robí ako zástupca. Ak táto zákonná požiadavka nie je splnená, je zmluva neplatná

bez ohľadu na to, že konajúcej osobe bola udelená plná moc.“

Súd počas konania ohľadom uzatvárania pracovnej zmluvy zistil, že navrhovateľka svoj pracovný pomer
uzatvorila na základe inzerátu v denníku, ktorý tam dala Y. W., vtedy sestra konateľa odporcu, U. F.. S
p. W. sa stretla v I. reštaurácii na U.. Po tomto rokovaní a e-mailovej komunikácii pristúpili k uzatvoreniu
pracovnej zmluvy, na základe ktorej vznikol pracovný pomer medzi navrhovateľkou a odporcom dňa

1.2.2013. Tento pracovný pomer bol ukončený dňom 26.2.2013. Následne (odo dňa 27.2.2013) bol s
navrhovateľkou uzavretý pracovný pomer so spoločnosťou X. Y. potom súbežne aj s odporcom, pričom
ako deň nástupu do práce bol dohodnutý deň 1.3.2013. Nakoľko prevádzka salónu W. N. na ul. L. X.
XXXX, S. - U. ešte nebola hotová na jej spustenie, navrhovateľka spolu s kolegyňou T. H. pomáhali
pri príprave a zariaďovaní tejto prevádzky, v rámci ktorej upratovali, nakupovali a objednávali potrebný

materiál, pripravovali cenníky. Prácu im prideľovala p. Y. W.. Súdu sa nepodarilo zistiť, či k podpisu
pracovnej zmluvy, na základe ktorej mal byť založený pracovný pomer s odporcom od 1.3.2013, došlo
pred týmto dátume alebo po ňom, nakoľko túto skutočnosť nevedeli uviesť ani účastníci konania ani
vypočutá svedkyňa. K uzavretiu uvedenej zmluvy však došlo na prevádzke, kde na dverách bol uvedený
názov odporcu, čo mal súd preukázané z výpovede svedkyne T. H.. V čase podpisu pracovnej zmluvy

bola konateľom odporcom U. F., neskôr počas konania sa stala konateľom Y. W. (č.l. 76-77).

Podľa § 16 Obchodného zákonníka podnikateľa zaväzuje aj konanie inej osoby v jeho prevádzkárni, ak
nemohla tretia osoba vedieť, že konajúca osoba na to nie je oprávnená.

Citované ustanovenie chráni dobromyseľnosť tretích osôb. Zákon vychádza z predpokladu, že
podnikateľ musí mať kontrolu nad tým, čo sa robí v jeho prevádzkarni, čím judikát, predložený zo

strany právneho zástupcu odporcu je sa stáva v prejednávanej veci irelevantný. Aj napriek uvedenému
si súd dovolí podotknúť, že predmetný judikát sa môže uplatniť iba medzi rovnocennými subjektmi
právneho vzťahu, avšak oblasť pracovného práva, kde zamestnanec je v podstate slabšou stranou,
závislou od zamestnávateľa, na čo pamätá aj Zákonník práce vo svojom ustanovení § 17 ods. 3
Zákonníka práce, podľa ktorého neplatnosť právneho úkonu nemôže byť zamestnancovi na ujmu, ak

neplatnosť nespôsobil sám. Ak vznikne zamestnancovi následkom neplatného právneho úkonu škoda,
je zamestnávateľ povinný ju nahradiť

Nakoľko v praxi môžu vzniknúť pochybnosti o tom, či tretia osoba mohla, alebo nemohla vedieť, či
konajúci v prevádzkarni podnikateľa je na konanie oprávnený, alebo nie, je nutné konštatovať, že
dôkazné bremeno je na strane podnikateľa t.j. v prejednávanom prípade odporcu, ktorý nepreukázal,

že by navrhovateľka mohla mať vedomosť o tom, že nie je oprávnený na takéto konanie, a to najmäpo tom, čo navrhovateľka už časť času, na základe iného pracovného pomeru v tejto prevádzke
odpracovala, pričom úlohy jej zadávala osoba, ktorá s ňou uzatvárala aj pracovnú zmluvu. Skutočnosti,
že navrhovateľka túto vedomosť nemohla mať je aj to, že Y. W. mala oprávnenie na zastupovanie

uvedenej spoločnosti voči štátnym orgánom napr. Sociálnej poisťovni, kde práve ona nahlásila
navrhovateľku ako zamestnanca odporcu. Súd vzhľadom na uvedené vyhodnotil obranu odporcu ako
účelovú a pracovný pomer s odporcom považoval za vzniknutý.

Podľa § 79 ods. 1 Zákonníka práce ak zamestnávateľ dal zamestnancovi neplatnú výpoveď alebo ak
s ním neplatne skončil pracovný pomer okamžite alebo v skúšobnej dobe a ak zamestnanec oznámil

zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ho naďalej zamestnával, jeho pracovný pomer sa nekončí, s
výnimkou, ak súd rozhodne, že nemožno od zamestnávateľa spravodlivo požadovať, aby zamestnanca
naďalej zamestnával. Zamestnávateľ je povinný zamestnancovi poskytnúť náhradu mzdy. Táto náhrada
patrí zamestnancovi v sume jeho priemerného zárobku odo dňa, keď oznámil zamestnávateľovi, že trvá
na ďalšom zamestnávaní, až do času, keď mu zamestnávateľ umožní pokračovať v práci alebo ak súd
rozhodne o skončení pracovného pomeru.

Podľa § 134 ods. 1 Zákonníka práce priemerný zárobok na pracovnoprávne účely (ďalej len "priemerný
zárobok") zisťuje zamestnávateľ zo mzdy zúčtovanej zamestnancovi na výplatu v rozhodujúcom období
a z obdobia odpracovaného zamestnancom v rozhodujúcom období. Do zúčtovanej mzdy podľa prvej
vetysanezahŕňamzdazaneaktívnučasťpracovnejpohotovostinapracovisku(§96ods.3)adoobdobia
odpracovaného zamestnancom sa nezahŕňa čas neaktívnej časti pracovnej pohotovosti na pracovisku.

Podľa§118ods.2Zákonníkaprácemzdajepeňažnéplneniealeboplneniepeňažnejhodnoty(naturálna
mzda) poskytované zamestnávateľom zamestnancovi za prácu. Za mzdu sa nepovažuje najmä náhrada
mzdy, odstupné, odchodné, cestovné náhrady vrátane nenárokových cestovných náhrad, príspevky
zo sociálneho fondu, príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie, príspevky na životné poistenie
zamestnanca, výnosy z kapitálových podielov (akcií) alebo obligácií, daňový bonus, náhrada príjmu

pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca, doplatky k nemocenským dávkam, náhrada za
pracovnú pohotovosť, peňažná náhrada podľa § 83a ods. 4 a iné plnenie poskytované zamestnancovi
v súvislosti so zamestnaním podľa tohto zákona, osobitných predpisov, kolektívnej zmluvy alebo
pracovnej zmluvy, ktoré nemá charakter mzdy. Za mzdu sa tiež nepovažuje ďalšie plnenie poskytované
zamestnávateľom zamestnancovi zo zisku po zdanení.

Podľa § 134 ods. 2 Zákonníka práce rozhodujúcim obdobím je kalendárny štvrťrok predchádzajúci
štvrťroku, v ktorom sa zisťuje priemerný zárobok. Priemerný zárobok sa zisťuje vždy k prvému dňu
kalendárneho mesiaca nasledujúceho po rozhodujúcom období a používa sa počas celého štvrťroka,
ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa§134ods.3Zákonníkapráceakzamestnanecvrozhodujúcomobdobíneodpracovalaspoň22dní

alebo 170 hodín, používa sa namiesto priemerného zárobku pravdepodobný zárobok. Pravdepodobný
zárobok sa zistí zo mzdy, ktorú zamestnanec dosiahol od začiatku rozhodujúceho obdobia, alebo zo
mzdy, ktorú by zrejme dosiahol.

Podľa § 134 ods. 4 Zákonníka práce priemerný zárobok sa zisťuje ako priemerný hodinový zárobok.
Priemerný hodinový zárobok sa zaokrúhľujena štyri desatinné miesta. Ak sa podľa pracovnoprávnych

predpisov má použiť priemerný mesačný zárobok, postupuje sa tak, že priemerný hodinový zárobok sa
vynásobí priemerným počtom pracovných hodín pripadajúcich v roku na jeden mesiac podľa týždenného
pracovnéhočasuzamestnanca.Priemernýmesačnýzároboksazaokrúhľujenanajbližšíeurocentnahor.

Vzhľadom na skutočnosť, že súd vyhovel návrhu navrhovateľky a vyhlásil okamžité skončenie
pracovného pomeru navrhovateľky za neplatné a nakoľko navrhovateľka oznámila odporcovi, že trvá

na ďalšom zamestnávaní, súd rozhodol aj o náhrade mzdy, a to za obdobie od 25.6.2013 (deň, kedy
navrhovateľka oznámila odporcovi, že trvá na ďalšom zamestnávaní) do 30.11.2013 (ako to požadovalanavrhovateľka). Pre posúdenie výšky náhrady mzdy v prejednávanom prípade je rozhodujúci priemerný
zárobok za 1. kalendárny štvrťrok roku 2013, ktorý súd zistil ako pravdepodobný zárobok, nakoľko z
č.l. 107 mal súd preukázané, že navrhovateľka za +. Kalendárny štvrťrok nedopracoval 22 dní alebo

170hodín. Súd tak vychádzal z pravdepodobného zárobku vo výške 640,- € x 3 =1.920,- € brutto
mesačne pri počte 22 pracovných dní (január 2013), 22 pracovných dní (február 2013) a 21 pracovných
dní (marec 2013) so 40 hodinovým týždenným pracovným časom je výška priemerného hodinového
zárobku za 1. kalendárny štvrťrok roku 2013 3,69 € brutto. Priemerný mesačný zárobok súd vypočítal
ako súčin priemerného počtu pracovných hodín 174 a priemerného hodinového zárobku t.j. priemerný

mesačný zárobok bol zistený vo výške 642,06 €. Výška náhrady mzdy, ktorá teda patrí navrhovateľke za
obdobie od 25.6.2013 do 30.11.2013 je 3.338,71 € (642,06:30x6 + 5x642,06 €). Nakoľko navrhovateľka
súhrnne požadovala náhradu mzdy vo výške 3.370,08 € (č.l. 71 p.v.), súd jej návrh vo zvyšnej časti (nad
3.338,71 €) zamietol ako nedôvodný.

Podľa § 142 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku aj keď mal účastník vo veci úspech len čiastočný,
môže mu súd priznať plnú náhradu trov konania, ak mal neúspech v pomerne nepatrnej časti alebo ak

rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého posudku alebo od úvahy súdu; v takom prípade sa
základná sadzba tarifnej odmeny advokáta vypočíta z výšky súdom priznaného plnenia.

Nakoľko navrhovateľka bola neúspešná len v časti 31,37 €, súd kvantitatívne vyhodnotil ako neúspech
v pomerne nepatrnej časti (ide len o 0,94% z priznanej sumy), a priznal jej plnú náhradu trov konania,
ktoré spočívajú v trovách právneho zastúpenia vo výške 1.112,21 €

Trovy právneho zastúpenia navrhovateľky pozostávajú z odmeny právneho zástupcu vo výške
stanovenej v zmysle § 10 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za
poskytovanie právnych služieb, t.j. vo výške 131,13 € za 1 úkon a paušálnej náhrady režijných výdavkov.
Súd priznal právnemu zástupcovi navrhovateľky odmenu za 8 úkonov právnej služby, a to:

- 11.07.2013 - prevzatie a prípravu zastúpenia

- 16.07.2013 - písomné podanie na súd - návrh na začatie konania

- 20.09.2013 - písomné podanie na súd - vyjadrenie

- 30.10.2013 - účasť na pojednávaní

- 04.12.2013 - účasť na pojednávaní

- 24.02.2014 - účasť na pojednávaní

- 09.04.2014 - účasť na pojednávaní

- 05.05.2014 - účasť na pojednávaní

Súd nepriznal právnemu zástupcovi navrhovateľky odmenu za písomné podanie zo dňa 21.8.2012,
nakoľko týmto podaním právny zástupca iba odstránil vadu žalobného návrhu, spočívajúcu v jeho
neúplnosti; až v spojení s týmto úkonom mala podaná žaloba, za ktorú súd priznal právnemu zástupcovi

plnú odmenu všetky náležitosti t.j. nešlo o samostatný úkon, ktorý by mohol byť samostatne odmenený.

Súd v zmysle § 16 ods. 3 Vyhlášky č. 655/2004 Z.z. podľa ktorej od klienta možno požadovať na náhradu
výdavkov na miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné sumu vo výške 1/100 výpočtového
základu za každý úkon právnej služby priznal právnemu zástupcovi vedľajšieho účastníka na strane
odporcu paušálnu náhradu režijných výdavkov vo výške 7,81 € za každý úkon právnej služby v roku

2013, t. j. vo výške 39,05 € (7,81 € x 5) a vo výške 8,04 € za každý úkon právnej služby v roku 2014,
t. j. vo výške 24,12 € (8,04 € x 3).Trovy konania je odporca povinný zaplatiť právnemu zástupcovi navrhovateľky v zmysle ustanovenia
§ 149 ods. 1 O.s.p..

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Krajský súd
Trenčín prostredníctvom podpísaného súdu (dvojmo).

Podľa ust. § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo
postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa ust. § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo

veci samej, možno odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci

Podľaust.§205ods.3O.s.p.rozsah,vakomsarozhodnutienapádaadôvodyodvolaniamôžeodvolateľ

rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak nebude povinnosť stanovená týmto rozhodnutím splnená dobrovoľne, možno podať návrh na výkon
exekúcie podľa osobitného zákona (zák. č. 233/1995 Zb. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti).