Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, October 18, 2012

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 20Co/50/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8111212324
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 10. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Boroň

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2012:8111212324.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Boroňa a sudcov JUDr.

Jozefa Angeloviča a JUDr. Antónie Kandravej v právnej veci žalobkyne: Y. Z., nar. X.X.XXXX, bytom D.
X, B., zastúpenej v konaní JUDr. Jánom Garajom, advokátom so sídlom v Prešove, Floriánova č. 2, proti
žalovanému: W. B., nar. XX.X.XXXX, bytom E. č. X, B., zastúpený v konaní JUDr. Alojzom Naništom,
advokátom so sídlom v Prešove, Sládkovičova č. 8, o zaplatenie 571,92 Eur s prísl., o odvolaní žalobcu
proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 12C 133/2011-40 zo dňa 8.12.2011 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku, ktorým súd prvého stupňa žalobu v časti o zaplatenie 249,10
Eur zamietol.

II. Z r u š u j e rozsudok vo výroku, ktorým súd prvého stupňa žalobu v časti o zaplatenie 322,42
Eur zamietol a vo výroku o trovách konania a v rozsahu zrušenia vec v r a c i a súdu prvého
stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa žalobu v časti o zaplatenie 249,10 Eur a v časti o zaplatenie
322,42 Eur zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že žalobkyňa je povinná nahradiť žalovanému
trovy konania vo výške 198,12 Eur na účet jeho právneho zástupcu v lehote do 3 dní od právoplatnosti
rozsudku.

V rozhodnutí súd prvého stupňa citoval ust. §§ 120 ods. 1, 3, 135 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb.
Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“), §§ 415, 420 ods. 1, 2 , 442 ods. 1, 3, 444, 446, 449
ods. 1, 100 ods. 1 a 106 ods. 1, 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“).
Vzhľadom na dôvodne vznesenú námietku premlčania vo vzťahu k náhrade škody titulom bolestného
súd prvého stupňa žalobu zamietol v časti o zaplatenie 249,10 Eur z dôvodu, že v danej veci žalobkyňa
najneskôr odo dňa 25.4.2008, a to preštudovania vyšetrovacieho spisu ČVS: SKIS-270/IS-4-SV-2007 sa
dozvedela, kto zodpovedá za škodu a v akej výške nakoľko v rámci trestného konania bol vypracovaný

znalecký posudok, ktorý bol obsahom spisu, ktorý mala umožnené preštudovať, tým istým znaleckým
posudkom odôvodňovala výšku uplatňovanej náhrady škody v tomto súdnom konaní. Napriek tomu
v trestnom konaní neupresnila svoju uplatňovanú náhradu škody, čo nie možné hodnotiť ako riadne
uplatnenia náhrady škody, dokonca prostredníctvom svojho splnomocnenca uviedla, že túto si bude
uplatňovať v civilnom konaní. Dvojročná premlčacia doba ako vyplýva z ustanovenia § 106 ods. 1 OZ
tak uplynula najneskôr 25.4.2010. Žalobkyňa si uplatnila svoje právo proti žalovanému žalobou až dňa
6.5.2011, teda oneskorene.

Žalobu v časti o zaplatenie 322,42 Eur ako uplatnenej náhrady škody vzniknutej titulom právneho
zastúpeniasúdprvéhostupňazamietolzdôvodu,ženáhradaškodynebola vtrestnomkonaní žalobkyni
priznaná ani sčasti. Naviac v danej právnej veci sama žalobkyňa uviedla, že trovy jej zvolenéhosplnomocnenca, ktoré si uplatnila uhrádzal jej otec, sama sa nevedela presne vyjadriť aká bola dohoda
ohľadom poskytnutých právnych služieb, ako boli tieto fakturované a špecifikované, v akej sume, čo
bolo v rozpore s tvrdeniami uvedenými v žalobe, bez pripojenia relevantných dôkazov. Súd prvého

stupňa dodal, že v sporovom konaní sa uplatňuje prejednacia zásada. Účastník má jednak povinnosť
tvrdenia, jednak dôkaznú povinnosť. Následky spojené s ich nesplnením v podobe vecne nepriaznivého
rozhodnutia nesie ten účastník konania, ktorý tieto povinnosti nesplnil. Medzi povinnosťou tvrdenia
a povinnosťou označiť dôkazy na preukázanie tvrdení je vzájomná väzba. Pokiaľ účastník konania
nesplní povinnosť tvrdenia, nemôže splniť ani povinnosť označiť na svoje tvrdenia dôkazy. Dôkazným

bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že v konaní neboli preukázané
jeho tvrdenia a že z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech. Zmyslom
dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej aj v takých prípadoch, kedy neboli
preukázané určité skutočnosti významné podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci (či už z dôvodu
nečinnosti účastníka, ktorý nesplnil povinnosť označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení stanovenú
v § 101 a § 120 ods. 1 vety prvej O.s.p., alebo preto, že takáto skutočnosť nemohla byť preukázaná

vôbec).

Proti tomuto rozsudku podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobkyňa. Súd prvého stupňa
uvažovalnesprávne,aktvrdil,žepremlčaciadobazačalažalobkyniplynúťdňa25.04.2008,pretoževtedy
pri preštudovaní vyšetrovacieho spisu sa mohla určite dozvedieť, v akej výške jej bola spôsobená škoda,

a aj to, kto je za ňu zodpovedný. S týmto názorom nesúhlasila, pretože bolo potrebné vziať do úvahy tú
skutočnosť, že v tom čase žalobkyňa ako laická osoba nebola právne zastúpená, a aj z jej prednesov v
trestnom konaní vyplýva, že jej nebolo dostatočne zrejmé, akým spôsobom presne je potrebné uplatniť
nárok na náhradu škody. V prípravnom konaní najmä žalobkyňa nevedela upresniť výšku nároku, aj
keď nárok ako taký si uplatnila. Svoj nárok si uplatnila riadne a včas pred vyšetrovateľom, teda dňa

27.12.2007 do skončenia prípravného konania. V takom prípade mal súd prvého stupňa uvažovať v
tých intenciách, že nárok na náhradu škody bol uplatnený vo výške, ako vyplýva z vyšetrovacieho
spisu, nakoľko v čase skončenia vyšetrovania žalobkyňa nevedela, či jej následkom trestného činu
žalobcusaneskoršieneprejaviaajiné,trvalé,následkynazdraví.Samotnáskutočnosť,žežalobkyňamá
postavenie poškodenej v trestnom konaní ju plnohodnotne stavia do pozície poškodenej ako účastníka,

ktorý si uplatnil riadne a včas svoj nárok na súde. Nakoľko bol skutok riešený v trestnom konaní, až
právoplatným výrokom o vine žalovaného žalobkyňa s istotou vedela, že tento je zodpovedný za škodu
na jej zdraví, do toho času to totiž bola len otázka jej vnútorného presvedčenia, nezakladajúca žiadnu
právnu istotu a nemajúca relevanciu v právnom zmysle. Do úvahy trebalo brať tiež to, že trestné konanie
mohlo skončiť oslobodzujúcim rozsudkom, teda v tomto konaní skutočne až právoplatnosťou výroku o

vine možno usudzovať, že žalobkyňa s určitosťou vedela, kto zodpovedá za jej škodu. Preto subjektívna
premlčacia doba začala plynúť až dňa 10.03.2010, kedy nadobudol rozsudok Okresného súdu Prešov
sp. zn. 1T 80/2008 zo dňa 10.03.2009 právoplatnosť. V zmysle ust. § 112 OZ je tiež zrejmé, že žalobkyňa
ako poškodená v konaní riadne pokračovala po tom, čo si nárok na náhradu škody uplatnila, preto počas
trestného konania premlčacia lehota celkom zrejme spočívala.

Taktiež nesúhlasila so závermi súdu prvého stupňa vo vzťahu k uplatnenej náhrade trov právneho
zastúpenia v trestnom konaní. Najmä nemožno súhlasiť s tým, že tohto nároku sa žalobkyňa mohla
domáhať len s prihliadnutím na závery trestného konania ohľadne náhrady škody. Takáto právna úvaha
sa vzťahuje a má svoje opodstatnenie len v tom samotnom konkrétnom trestnom konaní. Je zrejmé, že

ak by na pojednávaní dňa 10.03.2009 splnomocnenec poškodenej bol uplatnil nárok na náhradu škody,
spolu s ním by bol uplatnil aj náhradu trov právneho zastúpenia a súd by o týchto nárokoch rozhodoval
v spojitosti, čo by malo svoje opodstatnenie. Avšak vzhľadom na to, že tieto trovy právneho zastúpenia
takto uplatnené neboli, je nutné považovať ich v ďalšej časovej následnosti už za škodu, ktorá žalobkyni
vznikla až následne v súvislosti s trestným činom žalovaného, a to v čase, kedy jej právnym zástupcom

boli tieto náklady právneho zastúpenia vyúčtované a musela mu ich v zmysle vyúčtovania uhradiť, a
teda došlo právne a ekonomicky k zmenšeniu jej majetku.

Tiež súd prvého stupňa nesprávne posúdil tú skutočnosť, že žalobkyňa uviedla, že trovy jej zvoleného
splnomocnenca uhradil jej otec. Podstatnou skutočnosťou je, že otec žalobkyne platil v jej mene a na

jej účet, teda náklady právneho zastúpenia má z tohto dôvodu právo si skutočne uplatňovať práve
žalobkyňa. Na pojednávaní dňa 08.12.2011 právny zástupca žalobkyne uviedol, že predloží súdu doklad
o úhrade trov splnomocnenca, ako aj vyčíslenie trov právneho zastúpenia splnomocnencom ako dôkazy,
ak počet úkonov a tarifná odmena za ne nie sú súdu a žalovanej strane zrejmé už z pripojeného spisu1T 80/2008, kde je presná evidencia úkonov trestného konania aj s údajmi, na ktorých úkonoch sa
splnomocnenec žalobkyne v tomto konaní zúčastnil, a teda aké ďalšie úkony okrem prevzatia a prípravy
právneho zastúpenia žalobkyni účtoval. Súd však tento návrh na doplnenie dokazovania zamietol, aj to

až potom, čo požiadal účastníkov o prednesenie záverečných návrhov. Je teda zrejmé, že súd svojím
postupom de facto odňal žalobkyni možnosť konať pred súdom, ako aj dospel k nesprávnym skutkovým
zisteniam, nakoľko nevyhovel návrhom na doplnenie dokazovania.

Z dôvodu, že samotné rozhodnutie vo veci je nesprávne, je nesprávny a nespravodlivý aj výrok

napadnutého rozsudku o povinnosti žalobkyne nahradiť žalovanému trovy konania. Nemožno zabudnúť
na fakt, že žalovaný je právoplatne odsúdeným páchateľom trestného činu voči žalobkyni, ktorý jej nikdy
nijakým spôsobom neposkytol žiadnu satisfakciu, a to ani morálnu, pričom v samotnom trestnom konaní
ju obvinil, že ho fyzicky napadla. Už len to je možné považovať za dôvod hodný osobitného zreteľa
podľa ust. § 150 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého by súd nemal žalovanému priznať náhradu trov konania v
žiadnom prípade, ak už by aj vec posúdil tak, že podľa iných ustanovení O.s.p. by mu takáto náhrada

priznaná byť mala.

Navrhla odvolaciemu súdu, aby napadnutý rozsudok zmenil tak, že vyhovie žalobe a prizná žalobkyni
náhradu trov konania.
K podanému odvolaniu sa vyjadril žalovaný, ktorý navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok ako

vecne správny potvrdil a uplatnil si trovy odvolacieho konania.

Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa zásad
upravených v ust. § 212 O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 O.s.p. a dospel k záveru, že
rozsudok v časti, ktorým súd prvého stupňa žalobu o zaplatenie 249,10 Eur zamietol, je potrebný ako

vecne správny potvrdiť (§ 219 ods. 1 O.s.p.) a vo zvyšnej časti, t.j. vo výroku, ktorým súd prvého stupňa
žalobu o zaplatenie 322,42 Eur zamietol a v nadväzujúcom výroku o trovách konania, je ho potrebné
zrušiť (§ 221 ods. 1 písm. h) O.s.p.).
Podľa § 106 ods. 1, 2 OZ právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený
dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. Najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za tri

roky, a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda
vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví.
Podľa § 112 OZ ak veriteľ v premlčacej dobe uplatní právo na súde alebo u iného príslušného orgánu
a v začatom konaní riadne pokračuje, premlčacia doba od tohto uplatnenia po dobu konania neplynie.
To platí aj o práve, ktoré bolo právoplatne priznané a pre ktoré bol na súde alebo u iného príslušného

orgánu navrhnutý výkon rozhodnutia.
Podľa § 46 ods. 3 zákona č. 301/2005 Z.z. Trestného poriadku (ďalej len „TP“) poškodený, ktorý má
podľa zákona proti obvinenému nárok na náhradu škody, ktorá mu bola spôsobená trestným činom, je
tiež oprávnený navrhnúť, aby súd v odsudzujúcom rozsudku uložil obžalovanému povinnosť nahradiť
túto škodu; návrh musí poškodený uplatniť najneskoršie do skončenia vyšetrovania alebo skráteného

vyšetrovania. Z návrhu musí byť zrejmé, z akých dôvodov a v akej výške sa nárok na náhradu škody
uplatňuje.
Odvolací súd stotožňujúc sa s odôvodnením súdu prvého stupňa v časti, v ktorej súd prvého stupňa
žalobu v časti o zaplatenie 249,10 Eur zamietol, na potvrdenie správnosti tohto záveru poukazuje na
rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Cdo 43/2010 zo dňa 29.2.2012:

„Občiansky zákonník v citovanom ustanovení § 106 ods. 1 viaže premlčanie práva uplynutím
subjektívnej dvojročnej premlčacej doby na podmienku vedomosti poškodeného: a/ o vzniknutej škode
(nie iba o protiprávnom úkone, či o škodnej udalosti) ako o určitej majetkovej alebo nemajetkovej
ujme určitého druhu a rozsahu, ktorú možno objektívne vyčísliť v peniazoch do takej miery, aby

poškodenýmoholsvojnároknanáhraduškodyuplatniťajnasúde;okamihvznikuškody,resp.vedomosť
poškodeného o škode sa pritom nemusí zhodovať s okamihom škodnej udalosti či s protiprávnym
konaním; b/ o škodcovi, t.j. o tom, kto za škodu zodpovedá. Začiatok plynutia subjektívnej premlčacej
doby môže byť teda rozdielny vo vzťahu k vedomosti poškodeného o škodcovi a k jeho vedomosti o
škode.

Ustanovenie § 112 Občianskeho zákonníka upravuje spočívanie premlčania iba v tom prípade, ak veriteľ
v premlčacej dobe uplatní právo na súde alebo u iného príslušného orgánu a v začatom konaní riadne
pokračuje. Za uplatnenie práva, ktorého cieľom je zachovanie premlčacej doby, treba považovať úkonoprávneného smerujúci k tomu, aby bolo rozhodnuté o existencii daného práva. Právo na náhradu škody
sa v občianskoprávnom konaní uplatňuje žalobou (v trestnom konaní uplatnením nároku poškodeného
v tzv. adhéznom konaní).

Pre posúdenie otázky premlčania dovolací súd odkazuje na pomerne bohatú judikatúru Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky, resp. Najvyššieho súdu Českej republiky, a tak z dôb spoločného štátu
ako aj následne po rozdelení, ktorá je plne použiteľná, pretože spoločný právny základ zostal zatiaľ
nezmenený. Pri posudzovaní otázky, kedy sa poškodený (žalobca) dozvedel o škode, treba v zmysle

vyššie uvedeného vychádzať z preukázanej skutočnej vedomosti poškodeného o vzniknutej škode
(nestačí teda len možnosť dozvedieť sa o nej), teda kedy nadobudol vedomosť o rozsahu majetkovej
ujmy vyjadriteľnej v peniazoch, a to aspoň v približnej sume s možnosťou jej dodatočného spresnenia, t.j.
ktorú bolo možné natoľko objektívne vyčísliť v peniazoch, aby poškodený svoj nárok na náhradu škody
mohol uplatniť aj na súde. Ide teda o vedomosť nielen o vzniku a existencii škody, ale aj o jej výške.
Znalosťpoškodenéhooosobeškodcusaviažekokamihu,kedypoškodenýzískalinformáciu,nazáklade

ktorej si môže urobiť úsudok, ktorá konkrétna osoba je za škodu zodpovedná (R 38/75). Ak poškodený
uplatní svoje právo na náhradu škody spôsobenej trestným činom v adhéznom konaní jednak riadne,
t.j. najneskôr na hlavnom pojednávaní pred začatím dokazovania (podľa súčasnej slovenskej právnej
úpravy najneskoršie do skončenia vyšetrovania alebo skráteného vyšetrovania), popr. už v trestnom
oznámení vyjadrí ako poškodený vôľu požadovať od konkrétnej osoby náhradu škody z konkrétnych

dôvodov v konkrétnej výške (nestačí len vyjadrenie poškodeného, že sa pripája k trestnému konaniu
a žiada náhradu škody), jednak včas, t. j. v priebehu premlčacej doby a v konaní riadne pokračuje,
premlčacia doba od tohto uplatnenia po dobu adhézneho konania nebeží (R 29/1985, uznesenie
Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa 27. 4. 2011, sp. zn. 25 Cdo 3300/2010). Ak nedošlo v
trestnom konaní k uloženiu povinnosti nahradiť poškodenému uplatnenú náhradu škody, má poškodený

možnosť uplatniť si nárok na náhradu škody v občianskom súdnom konaní v premlčacej dobe, ktorej
beh pokračuje po skončení trestného konania, o ktorom bol ako poškodený upovedomený, až do jeho
úplnéhovyčerpania.(Rc31/74).Poškodenývkonaníriadnepokračujeajvtedy,akposkončenítrestného
konania v primeranej dobe pokračuje v občianskom súdnom konaní. Určenie tejto primeranej doby bude
vždy otázkou posúdenia okolností jednotlivého konkrétneho prípadu.“

Ako z vyššie uvedeného vyplýva žalobkyňa neuplatnila nárok na náhradu škody v trestnom konaní
riadne a včas. Do skončenia vyšetrovania totiž nevyslovila, že by si nárok na náhradu škody voči
žalovanému uplatnila v konkrétnej výške. Z obsahu trestného spisu Okresného súdu Prešov sp. zn. 1T
80/2008 vyplynulo, že žalovaná ako poškodená bola poučená o svojich právach vo vzťahu k uplatneniu

nároku na náhradu škody riadne a včas v zmysle ust. § 46 ods. 3 TP (čl. 54 trestného spisu). Za
stavu, ak si žalobkyňa riadne neuplatnila svoj nárok na náhradu škody riadne napriek tomu, že znalecký
posudok o výške bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia bol obsahom spisu, s ktorým mala
možnosť sa oboznámiť, nebolo možné dospieť k záveru, že by v začatom konaní riadne pokračovala.
Na uplatnenie nároku na náhradu škody v trestnom konaní nestačí, ak ho žalobkyňa (poškodená)

uplatní voči žalovanému (obvinenému) bez ďalšieho. Na riadne uplatnenie nároku je potrebné uviesť
aj konkrétnu výšku škody, ktorú si poškodený uplatňuje. Premlčacia doba z tohto dôvodu nespočívala,
keďže nebolo možné dospieť k záveru, že by v začatom trestnom konaní riadne pokračovala. Súd
prvého stupňa preto správne prihliadol na vznesenú námietku premlčania. Odvolacie námietky sú preto
neopodstatnené.

Za takejto situácie odvolací súd postupom podľa § 219 ods. 1 O.s.p. rozsudok vo výroku, ktorým súd
prvého stupňa žalobu v časti o zaplatenie 249,10 Eur zamietol ako vecne správny potvrdil.
Vo vzťahu k zvyšnej časti zo strany súdu prvého stupňa sa javí nutné uviesť, že súd prvého stupňa vec
nesprávne právne posúdil a svojim procesným postupom odňal žalobkyni možnosť konať pred súdom.

Nesprávnym právnym posúdením veci sa rozumie omyl súdu pri aplikácii práva. O omyl v aplikácii práva
ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť, alebo ak použil síce správny právny
predpis, ale ho nesprávne vyložil.
Súd prvého stupňa zamietol žalobu v tejto časti z dôvodu neunesenia dôkazného bremena, rozporov

o tom, kto náklady právneho zastúpenia platil a v akej výške a z dôvodu, že náhrada škody nebola v
trestnom konaní žalobkyni priznaná ani sčasti.
Odvolací súd v tomto smere poukazuje na formalistický prístup súdu prvého stupňa k veci, ktorého
dôsledkom bolo nesprávne posúdenie veci a neúplne zistený skutkový stav.Z obsahu trestného spisu Okresného súdu Prešov sp. zn. 1T 80/2008 vyplýva, že žalobkyňa bola v
časti trestného konania zastúpená advokátom (čl. 182 trestného spisu). Žalobkyni preto boli poskytnuté
právne služby. Už v predžalobnej výzve si žalobkyňa voči žalovanému uplatnila nárok na náhradu škody

z titulu nákladov, ktoré jej vznikli v trestnom konaní, a to vo výške 322,42 Eur (čl. 13), čo sa následne
premietlo aj do podanej žaloby.
Súd prvého stupňa zamietol na prvom pojednávaní vo veci návrh na doplnenie dokazovania vo vzťahu k
špecifikácii trov právneho zastúpenia, čím dospel k záveru, že žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno.
Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že v konaní neboli

preukázané tvrdenia a z tohto dôvodu bolo rozhodnuté v jeho neprospech. Zmyslom dôkazného
bremena je umožniť súdu rozhodnúť vo veci samej v prípadoch, kedy určitá skutočnosť, významná
podľa hmotného práva pre rozhodnutie veci, pre nečinnosť účastníka konania alebo vôbec nemohla
(objektívne vzaté) byť preukázaná.
Akovyplývazozápisnicezprvéhopojednávaniakonanéhodňa8.12.2011žalobkyňanezostalanečinnou
a svoj nárok na náhradu škody z titulu trov právneho zastúpenia chcela doplniť špecifikáciou trov

právneho zastúpenia. Z tohto dôvodu súd prvého stupňa svojím procesným postupom odňal možnosť
žalobkyni konať pred súdom, keďže žalobu predčasne z dôvodu neunesenia dôkazného bremena v tejto
časti zamietol.
Naviac sa súd prvého stupňa pri konštatovaní rozporov uvedených v žalobe a na pojednávaní
nevyporiadal s možnosťou plnenia za iného ako správne naznačuje v odvolaní žalobkyňa. Rovnako

sa súd prvého stupňa nevyporiadal s ust. § 557 ods. 2 TP, v zmysle ktorého súd môže podľa
okolností prípadu rozhodnúť na návrh poškodeného o tom, že odsúdenému ukladá povinnosť nahradiť
poškodenému celé trovy alebo ich časť, ktoré súvisia s účasťou poškodeného v trestnom konaní, a to
aj v prípade, ak poškodenému nebol priznaný nárok na náhradu škody ani sčasti.
S poukazom na uvedené odvolací súd rozsudok vo výroku, ktorým súd prvého stupňa žalobu v časti o

zaplatenie 322,42 Eur zamietol a vo výroku o trovách konania v rozsahu zrušenia vec vrátil súdu
prvého stupňa na ďalšie konanie (§ 221 ods. 1 písm. f, h) O.s.p.).
Úlohou súdu prvého stupňa bude vo vyššie naznačených intenciách rozhodnúť. V novom rozhodnutí
rozhodne aj o trovách odvolacieho konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.