Uznesenie – Nečinnosti orgánu verejnej správy ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, November 4, 2014

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 1Sžnč/2/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 9014010055
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 11. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Hatalová
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2014:9014010055.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci navrhovateľa : B. K., bytom K. B. XX, Z. Z.,
právne zastúpený URBÁNI & PARTNERS s.r.o., Advokátska kancelária so sídlom v Banskej Bystrici,
Skuteckého 17, proti odporcovi : Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, Žellova 2, Bratislava,
v konaní proti nečinnosti orgánu verejnej správy, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky návrh z a m i e t a .

Účastníkom náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom doručeným Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky dňa 2. mája 2014 sa navrhovateľ domáhal
prostredníctvom právneho zástupcu, aby súd uložil odporcovi Úradu pre dohľad nad zdravotnou
starostlivosťou vo veci navrhovateľa vedenej pod sp. zn. PV/301/00037/2013 18451/2014 rozhodnúť o

odvolaní navrhovateľa zo dňa 8. júla 2013 v lehote do 15 dní od doručenia tohto uznesenia.

Podľa odôvodnenia návrhu, je návrh na vyslovenie povinnosti orgánu verejnej správy vo veci konať a
rozhodnúť podľa § 250t ods.1 OSP podaný vo veci odvolania navrhovateľa voči platobnému výmeru zo
dňa 21. mája 2013. Platobný výmer zo dňa 21. mája 2013 PV 301/00037/2013 obsahoval nesprávne
poučenie, nakoľko obsahoval poučenie, že toto rozhodnutie je preskúmateľné súdom, preto navrhovateľ

oslovil právneho zástupcu na podanie žaloby. Nakoľko rozhodnutie - platobný výmer obsahovalo
poučenie, že je preskúmateľné súdom je v rozpore s ustanovením § 47 ods. 4 zákona č. 71/1967 Zb.
o správnom konaní v platnom znení (ďalej len „správny poriadok“) ; rozhodnutie pripúšťajúce riadny
opravný prostriedok nie je totiž preskúmateľné súdom. Navrhovateľ bol týmto poučením zavedený.
Odvolanie v dôsledku nesprávneho poučenia navrhovateľ podal po lehote, avšak zákon s ním spája
účinky prezumpcie včasného odvolania práve v dôsledku nesprávneho poučenia. Odporca na výzvu

navrhovateľa reagoval, že vo veci podaného odvolania nemieni konať. Vzhľadom k tomu, že nejestvuje
iný prostriedok nápravy a keďže už pominuli zákonné lehoty pre rozhodnutie, aj keď štvrtá časť
(odvolaciekonanie)zákonaosprávnomkonaníneobsahujeosobitnéustanoveniaolehotáchprevydanie
rozhodnutia o odvolaní, ustanovenie § 47 zákona o správnom konaní sa vzťahuje aj na odvolacie
konanie. Ak o odvolaní podanom navrhovateľom nebolo rozhodnuté v lehote stanovenej v § 49 zákona
o správnom konaní, takýto stav je považovaný za nečinnosť. Správny orgán teda nekoná bez právneho

dôvodu, pričom sám zavinil túto situáciu jednak nesprávnym poučením a jednak tým, že rozhodnúť o
odvolaní odmieta. Naopak úplne scestne odmieta povoliť obnovu konania.

Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou vo vyjadrení uviedol, že návrh považuje za
neopodstatnený.

Navrhovateľovi bolo dňa 3. júna 2013 riadne doručené prvostupňové rozhodnutie pobočky odporcu
v Trenčíne - platobný výmer č. PV 301/00037/2013 zo dňa 21. mája 2013. Proti platobnému výmerupodal navrhovateľ odvolanie dňa 8. júna 2013, t.j. po 15 dňovej zákonnej lehote na podanie odvolania
odo dňa jeho doručenia. Navrhovateľom podané odvolanie po nadobudnutí právoplatnosti platobného
výmeru bolo predsedníčkou Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou ako druhostupňovým

správnym orgánom posúdené v súlade s ustanovením § 60 zákona o správnom konaní z toho hľadiska,
či odôvodňuje obnovu konania alebo zmenu alebo zrušenie rozhodnutia mimo odvolacieho konania.
Po preskúmaní odvolania podaného navrhovateľom a spisovej dokumentácie predsedníčka úradu
zistila, že navrhovateľ neuviedol žiadne nové skutočnosti a nepredložil žiadne relevantné doklady,
ktoré by zakladali splnenie podmienky na obnovu konania v zmysle § 62 ods.1 správneho poriadku,

alebo preskúmania rozhodnutia mimo odvolacieho konania. Uvedené bolo navrhovateľovi oznámené
oznámením zo dňa 27. februára 2014, ktoré mu bolo doručené dňa 5. marca 2014 a právnemu
zástupcovi navrhovateľa dňa 5. marca 2014.
Zároveň v oznámení zo dňa 27. februára 2014 sa predsedníčka úradu vysporiadala s námietkou
navrhovateľa,žerozhodnutie-platobnývýmerjenesprávnypokiaľideopoučenie,nakoľkonavrhovateľa
zavádza tým, že okrem odvolania je aj preskúmateľné súdom, čo znamená, že je vydané v rozpore

s ustanovením § 47 ods.4 správneho poriadku. Námietku považovala predsedníčka za irelevantnú,
nakoľko platné znenie správneho poriadku výslovne prikazuje, aby každé rozhodnutie, rozhodnutie
prvostupňového ako aj odvolacieho orgánu, obsahovalo v rámci poučenia údaj o možnosti podania
odvolania, resp. rozkladu a neustanovuje žiadnu výnimku z tohto pravidla. Ak rozhodnutie správneho
orgánu nie je vylúčené zo súdneho prieskumu, súčasťou poučenia musí byť aj text o preskúmateľnosti

rozhodnutia súdom.

Podľa ust. § 250t ods.1 OSP fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá tvrdí, že orgán verejnej správy
nekoná bez vážneho dôvodu spôsobom ustanoveným príslušným právnym predpisom tým, že je v
konaní nečinný, môže sa domáhať, aby súd vyslovil povinnosť orgánu verejnej správy vo veci konať

a rozhodnúť. Návrh nie je prípustný, ak navrhovateľ nevyčerpal prostriedky, ktorých použitie umožňuje
osobitný predpis.

Podľa § 250t ods. 4 veta prvá a štvrtá OSP súd o návrhu rozhodne bez pojednávania uznesením.
Nedôvodný alebo neprípustný návrh súd zamietne.

Navrhovateľ má právo na náhradu trov konania, ak súd návrhu vyhovel (§ 250t ods. 5 OSP).

Európsky súd pre ľudské práva vo viacerých svojich rozhodnutiach zdôrazňuje, že efektívny prostriedok
nápravy je taký, ktorý je dostupný a umožňuje dosiahnuť nápravu alebo zadosťučinenie za namietané

porušenie. Existencia prostriedku nápravy musí byť dostatočne konkrétna a to nielen v teórii, ale aj v
praxi, v opačnom prípade nemá požadovanú dosiahnuteľnosť a účinnosť.

Pri posudzovaní nároku navrhovateľa sa najvyšší súd prednostne zaoberal otázkou, či navrhovateľ
pred podaním návrhu proti nečinnosti vyčerpal všetky prostriedky, ktorých použitie umožňuje osobitný

predpis.

Priame zákonné oprávnenie má účastník správneho konania len na podanie sťažnosti podľa zákona č.
9/2010 Z. z. o sťažnostiach.

Z obsahu podaní účastníkov konania bolo zistené, že odporca Úrad pre dohľad nad zdravotnou
starostlivosťou vydal dňa 21. mája 2013 pod číslom konania PV 301/00037/2013 platobný výmer, proti
ktorému navrhovateľ podal dňa 8.júla 2013 odvolanie. Platobný výmer bol navrhovateľovi doručený
dňa 3. júna 2013. Platobný výmer obsahoval poučenie: Proti tomuto platobnému výmeru možno podať
odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Úrade pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou,

pobočka Trenčín, Legionárska 17, 911 01 Trenčín. Toto rozhodnutie je preskúmateľné súdom.
Listom zo dňa 27. februára 2014 (Odvolanie - oznámenie) bolo navrhovateľovi oznámené, že odporcovi
bolo dňa 8. júla 2013 doručené odvolanie navrhovateľa, ktoré bolo podané oneskorene. Po preskúmaní
odvolania a spisovej dokumentácie predsedníčka úradu zistila, že navrhovateľ neuviedol žiadne nové
skutočnosti a nepredložil žiadne relevantné doklady, ktoré by zakladali splnenie podmienky na obnovu

konania v zmysle § 62 ods. 1 správneho poriadku, alebo preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho
konania v zmysle § 65 a nasl. správneho poriadku.Právny zástupca navrhovateľa listom zo dňa 4. apríla 2014 upozornil odporcu na nezákonný stav vo
veci rozhodnutia o odvolaní. Uviedol, že postup, ktorý odporca zvolil pri vybavovaní jeho odvolania proti
platobnému rozkazu považuje za nedostatočný, pretože vzhľadom na nesprávne poučenie odvolaním

napadnutého platobného výmeru sa jedná o odvolanie podané včas v zmysle § 54 zákona o správnom
konaní. Zároveň žiadal, aby o jeho odvolaní bolo bezodkladne rozhodnuté, s tým, že ďalej potom zváži
podanie správnej žaloby.

Uvedené podanie podľa názoru najvyššieho súdu nie je sťažnosťou podľa zákona o sťažnostiach.

Vzhľadom na skutočnosť, že navrhovateľ nepreukázal, že vyčerpal prostriedky, ktorých použitie
umožňuje osobitný predpis, súd jeho návrh považoval za neprípustný (§ 250t ods. 1 veta druhá OSP),
a preto ho podľa § 250t ods. 4 veta štvrtá OSP zamietol s poukazom na ust. § 250 ods. 2 písm. b/ OSP.

O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 250t ods. 8 v spojení s § 250k ods. 1 OSP tak ako je

uvedené vo výroku tohto uznesenia, lebo vzhľadom na vyššie uvedené dôvody najvyšší súd považoval
návrh za neprípustný. Odporcovi v tomto druhu konania náhrada trov nepatrí.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.