Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Tuesday, April 29, 2014

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 20Co/123/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8111212324
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 04. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Boroň
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2014:8111212324.3

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v právnej veci žalobkyne: Y. Z., nar. X.X.XXXX, bytom D. X, B., zastúpenej v
konaní JUDr. Jánom Garajom, advokátom so sídlom v Prešove, Floriánova č. 2, proti žalovanému: W. B.,
nar. XX.X.XXXX, bytom E. č. X, B., zastúpený v konaní JUDr. Alojzom Naništom, advokátom so sídlom
v Prešove, Sládkovičova č. 8, o zaplatenie 571,92 Eur s prísl., o odvolaní žalobkyne proti rozsudku
Okresného súdu Prešov č.k. 12C 133/2011-74 zo dňa 11.4.2013 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j esa rozsudok a vec sa v r a c i a prvostupňovému súdu na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresný súd Prešov (ďalej len „prvostupňový súd“) žalobu zamietol. O trovách
konania rozhodol tak, že žalobkyňa je povinná nahradiť žalovanému trovy konania titulom zaplateného
súdneho poplatku 34 eura a titulom trov právneho zastúpenia 258,30 Eur na účet jeho právneho
zástupcu, v lehote do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Rozhodnutie odôvodnil cit.: „Vo vzťahu k uplatňovanej náhrade škody vzniknutej titulom trov právneho
zastúpenia v trestnom konaní vedenom pod sp. zn. 1T 80/2008 sa žalobkyňa mohla domáhať len s
prihliadnutím na závery trestného konania ohľadom náhrady škody.

Ako vyplynulo aj zo záverov trestného konania, náhrada škody nebola v trestnom konaní žalobkyni

priznaná ani sčasti. Trovy poškodeného uvedené v ods.1 § 557 zák. č. 301/2005 Z.z. Trestného poriadku
nemožno považovať za "škodu spôsobenú trestným činom", a preto o ich náhrade sa nerozhoduje v
odsudzujúcom rozsudku, ale samostatným uznesením v zmysle ustanovenia § 558 ods. 1 Trestného
poriadku.

V danej právnej veci splnomocnenec žalobkyne prevzal splnomocnenie dňom 26.5.2008 v čase po

podaní obžaloby, ktorá bola podaná dňa 13.5.2008, napriek zvolenému splnomocnencovi poškodená
v tom konaní žalobkyňa, ako vyplýva zo zápisnice o hlavnom pojednávaní zo dňa 29.7.2008 trestného
spisu sp. zn. 1T 80/08 tunajšieho súdu uviedla, že si uplatňuje nárok na náhradu škody, ale jej
výšku presne vyčísliť nevie. Pritom ako vyplynulo zo zistenia skutkového stavu veci v trestnom spise
sa nachádzal znalecký posudok na základe, ktorého bolo možné vyčísliť výšku škody. Pri výsluchu
poškodenejvtomtokonanížalobkynejej splnomocnenecbolprítomnýapoložiljejdveotázky,naďalších

pojednávaniach konaných dňa 9.9.2008 a 20.9.2008 a na pojednávaní dňa 21.1.2009 nepoložil žiadnu
otázku ani nevykonal žiadny úkon, v priebehu hlavného pojednávania v záverečnej reči dňa 10.3.2009
zástupca poškodenej uviedol, že sa pripája k záverom prokurátora a podotkol, že pokiaľ ide o škodu
túto si v konaní neuplatnili, ale uviedol, že si ju uplatnia v rámci občianskeho súdneho konania (pritom
samotná žaloba na náhradu škody v občianskom súdnom konaní bola podaná až dňa 6. 5. 2011).

V zmysle ustanovenia § 557 ods. 1 Trestného poriadku možno uložiť povinnosť odsúdenému nahradiť
poškodenému trovy potrebné na účelné uplatňovanie jeho nároku v trestnom konaní vrátane trovvzniknutých ich pribratím splnomocnenca. V zmysle ustanovenia ods. 2 § 557 Trestného poriadku,
môže súd podľa okolností prípadu rozhodnúť na návrh poškodeného o tom, že odsúdenému ukladá
povinnosťnahradiťpoškodenémucelétrovyajvprípade,akpoškodenémunebolpriznanýnárok.Vdanej

právnej veci súd však nevzhliadol také okolnosti prípadu pre, ktoré by bolo dôvodné priznať poškodenej
nárok na náhradu trov vzniknutých pribratím splnomocnenca. V danom prípade jednak nebol uplatnený
nárok na náhradu škody v trestnom konaní a jednak samotné vystupovanie a postup splnomocnenca
v trestnom konaní nemožno hodnotiť ako účelný, nehovoriac, že už v tom čase aj napriek právoplatne
neskončenému trestnému konaniu, bolo možné uplatniť náhradu škody v občianskom súdnom konaní

tak, aby nedošlo k premlčaniu nároku poškodenej. Súd prihliadol aj na tú skutočnosť, že poškodená
aj, keď utrpela zranenia, tieto neboli takého charakteru, že by zasiahli do jej intímnej sféry a spôsobili
jej takú traumu, pre ktorú, by bolo možné hodnotiť jej zastúpenie v trestnom konaní splnomocnencom
za účelné.

Z týchto dôvodov súd zamietol v tejto časti uplatňovaný nárok t.j. v sume 322,42 eur.“

Proti tomuto rozsudku podala odvolania žalobkyňa uvádzajúc, že právo poškodeného na uplatnenie
nároku na náhradu škody je iba jedným mnohých práv poškodeného, ktoré mu v trestnom
konaní prináležia, pričom tieto práva môže poškodený realizovať priamo alebo prostredníctvom
splnomocnenca. Účasťou poškodeného v trestnom konaní sa realizuje právo poškodeného, aby bola

vec náležite skončená a páchateľ spravodlivo potrestaný. Ak by bola podmienená možnosť uplatnenia
nároku na náhradu jeho trov riadnym a včasným uplatnením nároku na náhradu škody v trestnom
konaní, boli by znevýhodnení tí poškodení, ktorým nárok na náhradu škody nevznikol alebo by si ho
riadne a včas neuplatnili, ale na druhej strane je ich účasť na trestnom konaní dôvodná. Pri vymedzení
kritérií rozhodných pre výklad spojenia „podľa okolnosti prípadu“ v zmysle ust. § 577 ods. 2 Trestného

poriadkumôžeísťookolnosti,ktorémajúpodkladvsamotnomcharakteretrestnejčinnostiodsúdenéhoa
následkoch trestnej činnosti. Postup prvostupňového súdu považovala za arbitrárny. Navrhla napadnutý
rozsudok zrušiť a vrátiť vec prvostupňovému súdu na ďalšie konanie.

Žalovaný sa k podanému odvolaniu vyjadril navrhujúc napadnutý rozsudok ako správny potvrdiť.

Uviedol, že trovy poškodeného nemožno považovať za škodu spôsobenú trestným činom.

Odvolací súd v zmysle zásad ust. § 212 O.s.p. preskúmal rozsudok spolu s konaním, ktoré mu
predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel
k záveru, že nie sú splnené podmienky ani na potvrdenie (§ 219 O.s.p.) ani na zmenu napadnutého

rozsudku (§ 220 O.s.p.).

Odvolací súd v prvom rade konštatuje nesprávny právny záver vo vzťahu k vyporiadaniu sa so vzťahom
nároku na náhradu škody a aplikáciou ust. § 557 Trestného poriadku v trestnom konaní.

Z odôvodnenia prvostupňového súdu nie je zrejmé, či si žalobkyňa v trestnom konaní uplatnila nárok a
či bola v uplatnenom nároku úspešná (§ 557 Trestného poriadku).

Ust. § 557 ods. 2 Trestného poriadku totiž nevylučuje priznanie nároku na náhradu trov konania
poškodenému, ktorý nebol priznaný nárok na náhradu škody ani sčasti.

Podľa § 557 Trestného poriadku súd môže podľa okolností prípadu rozhodnúť na návrh poškodeného o
tom, že odsúdenému ukladá povinnosť nahradiť poškodenému celé trovy alebo ich časť, ktoré súvisia
s účasťou poškodeného v trestnom konaní, a to aj v prípade, ak poškodenému nebol priznaný nárok
na náhradu škody ani sčasti.

Podľa názoru odvolacieho súdu právo na náhradu škody poškodenému vo forme zaplatených trov
konania, ktoré uhradil splnomocnencovi, nie je možné priznať, kým žalobkyňa má možnosť žiadať najprv
svoj nárok na náhradu trov v trestnom konaní.

Až následne po takomto zistení bude možné sa zaoberať predpokladmi nároku na náhradu škody.
Predpokladom vzniku všeobecnej zodpovednosti za škodu podľa ustanovenia § 420 ods. 1 zákona č.
40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka je protiprávny úkon, t.j. konanie, ktoré je v rozpore s objektívnymprávom (s právnym poriadkom), ďalej existencia škody (majetková ujma) a príčinná súvislosť medzi
protiprávnym konaním škodcu a vznikom škody. Zavinenie sa predpokladá.
V danom prípade bola nepochybne daná príčinná súvislosť medzi porušením povinnosti žalovaného

počínať si tak, aby nespôsobil inému škodu na zdraví (§ 415 OZ) a jeho nevyhnutným následkom, a to
vedením trestného konania, v rámci ktorého žalobkyni vznikla škoda úhradou trov právneho zástupcu
advokáta v trestnom konaní, v ktorom vystupovala ako poškodená. V dôsledku trestného konania došlo
k zmenšeniu majetku žalobkyne, náhrady ktorého sa domáha a ktorý spočíva vo vyplatených finančných
prostriedkov na zastupovanie poškodenej v konaní.

Z obsahu spisu je nesporné, že žalovaný porušením svojej právnej povinnosti spôsobil žalobkyni nielen
škodu na zdraví, ale i škodu na majetku, ktorá jej vznikla v príčinnej súvislosti s vedením trestného
konania.
Pretože prvostupňový súd sa nezaoberal otázkou konkurencie a prednosti jedného z možných
uplatnených nárokov, a to nároku na náhradu škody a nároku na náhradu trov konania poškodeného
v trestnom konaní, je jeho rozhodnutie nepreskúmateľné.

So zreteľom na uvedené odvolací súd preto v zmysle ustanovenia § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p. rozsudok
zrušil a v súlade s ustanovením § 221 ods. 2 O.s.p. vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie.

Úlohou súdu prvého stupňa v novom konaní bude vo vyššie naznačených intenciách opätovne
rozhodnúť. Svoje rozhodnutie náležite odôvodní tak, aby pôsobilo presvedčivo (§ 157 ods. 2 O.s.p.). V

ďalšom konaní rozhodne aj o trovách odvolacieho konania (224 ods. 3 O.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.