Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, November 11, 2014

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 1So/54/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7012201191
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 11. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Igor Belko

ECLI: ECLI:SK:NSSR:2014:7012201191.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Igora Belka a z členov

JUDr. Eleny Berthotyovej, PhD. a JUDr. Ing. Miroslava Gavalca, PhD., v právnej veci navrhovateľky:
G. M., bytom D. XX, X., proti odporkyni: Sociálna poisťovňa - ústredie, Ul. 29. augusta 8, Bratislava,
o invalidný dôchodok, o odvolaní navrhovateľky proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach č. k.
7Sd/72/2012-36 zo dňa 21. júna 2013, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach č. k. 7Sd/72/2012-36 zo dňa
21. júna 2013, p o t v r d z u j e.

Navrhovateľke náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Košiciach napadnutým rozsudkom uvedeným vo výroku tohto rozsudku potvrdil

rozhodnutie č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa 18. júna 2012, ktorým bola navrhovateľke podľa § 70 a §
71 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon“)
zamietnutá žiadosť o invalidný dôchodok. Zároveň nebola navrhovateľke priznaná náhrada trov konania.

Z odôvodnenia rozsudku krajského súdu vyplýva, že posudkoví lekári vo všetkých posudkoch zhodne
konštatovali mieru poklesu vykonávať zárobkovú činnosť 35 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.
Ani predloženými lekárskymi nálezmi nebolo preukázané, že zdravotný stav navrhovateľky odôvodňuje
vznik invalidity. Navrhovateľka preto nespĺňa jednu zo základných podmienok pre priznanie nároku
na invalidný dôchodok spočívajúcu vo viac ako 40 % miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú

činnosť v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Napadnuté rozhodnutie je preto súladné so zákonom
a zisteným skutkovým stavom. Krajský súd nezistil žiadne relevantné dôvody spochybňujúce zhodné
závery posudkových lekárov o zdravotnom stave navrhovateľky pri posudzovaní jej invalidity.

Proti rozsudku podala navrhovateľka včas odvolanie ktorým namietala, že súd prvého stupňa vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci, pričom na základe zistených skutočností dospel k nesprávnym
skutkovým zisteniam. Navrhovala preto, aby odvolací súd zrušil rozhodnutie súdu prvého stupňa vec
mu vrátil na ďalšie konanie. Podľa jej názoru sa prvostupňový súd nezaoberal otázkou nezákonnosti
postupu odporkyne, resp. jej pracovníkov aj posudkových lekárov voči jej osobe a mal sa zaoberať

aj diskrepanciou medzi posudkami a hrubej zmene argumentácie u toho istého posudkového lekára
(posudok 01.06.2010 a 29.05.2012). Nesúhlasila s postupom oboch posudkových lekárov v hodnotení
psychického ochorenia a dosahu ostatných diagnóz na jej psychiku. Podľa jej názoru mal prvostupňovýsúd nechať vypracovať nový odborný posudok o invalidite, resp. nechať vypracovať komparatívny
posudok, ktorý by vyhodnotil správnosť záverov predchádzajúcich posudkov.

Odporkyňa v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľky uviedla, že dôvody uvedené v odvolaní

nepovažuje za opodstatnené. Pripomenula, že dokazovanie vo veciach sociálneho poistenia je zverené
posudkovým lekárom sociálneho poistenia na účely súdneho i správneho konania. Trvala na tom,
že navrhovateľka neuviedla žiadne nové skutočnosti, ktoré by spochybňovali úplnosť, objektivitu a
presvedčivosť posudkov. Pochybnosti navrhovateľky o tom, že jej zdravotný stav nebol v konaní správne
posúdený, sú vyvolané len jej subjektívnym presvedčením, čo nie je dôvod na spochybnenie správnosti

skutkových zistení a záverov prijatých v konaní. Odborný lekársky posudok, z 1. júna 2010, na závery
ktorého navrhovateľka poukazuje, nebol podkladom pre napadnuté rozhodnutie odporkyne z 18. júna
2012. Podľa odporkyne navrhovateľka v konaní nepreukázala, že by jej zdravotný stav bol zhoršený
v rozsahu odôvodňujúcom vznik invalidity. Navrhovala preto rozhodnutie krajského súdu ako vecne
správne potvrdiť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 250s OSP v spojení s § 10 ods. 2 OSP) preskúmal

napadnutý rozsudok krajského súdu spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, odvolanie prejednal bez
nariadenia pojednávania v súlade s § 250ja ods. 2 OSP a jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004
Z. z.) dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľky nie je dôvodné. Rozsudok verejne vyhlásil dňa 11.
novembra 2014 po tom, čo deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli súdu a na
internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk najmenej päť dní vopred (§

156 ods. 1 a 3 OSP).

Podľa § 70 ods. 1 zákona poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidný, získal počet
rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na
starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.

Podľa § 71 zákona je poistenec invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles

schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou (ods.
1).

Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti,
duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a
telesnej, duševnej a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby (ods. 3).

Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe lekárskych správ a údajov
zdravotnej dokumentácie a komplexných vyšetrení a ich záverov (ods. 4).

V konaní o preskúmanie rozhodnutí odporkyne o dávkach dôchodkového poistenia, v rámci ktorých
sa rozhoduje o invalidnom dôchodku (§ 70 zákona), je nevyhnutnou požiadavkou dôsledne objasnený
zdravotný stav žiadateľa o dávku z hľadiska určenia miery poklesu jeho schopnosti vykonávať zárobkovú

činnosť.

Vzhľadom na to, že posúdenie dlhodobosti nepriaznivého zdravotného stavu a jeho následkov na
schopnosť občana vykonávať zárobkovú činnosť vyžaduje odborné lekárske znalosti, vo veciach
sociálneho poistenia je dokazovanie v tomto smere zverené posudkovým lekárom sociálneho poistenia
príslušnej pobočky resp. ústredia (§ 153 ods. 5 zákona).

Z obsahu pripojeného administratívneho spisu súd zistil, že zdravotný stav navrhovateľky bol prvýkrát
posudzovaný posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálna poisťovňa, pobočka Košice dňa 1.
júna 2010, na základe žiadosti o invalidný dôchodok zo dňa 19. mája 2010. Ako rozhodujúce zdravotné
postihnutie boli určené Duševné choroby a poruchy správania V. 3. a, s mierou poklesu schopnostivykonávať zárobkovú činnosť v porovnaní so zdravou fyzickou osobou 35 %. Podľa výroku posudku
navrhovateľka nie je invalidná podľa § 71 ods. 1 zákona, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav
nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou

osobou. Jej žiadosť o invalidný dôchodok bola preto zamietnutá.

Opätovne bol jej zdravotný stav posudzovaný dňa 29. mája 2012, na základe ďalšej žiadosti o
invalidný dôchodok, posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálna poisťovňa, pobočka Košice.
Ako rozhodujúce zdravotné postihnutie boli určené Choroby podporného a pohybového aparátu XV. E
3. b) s mierou poklesu 35 %. Podľa výroku posudku navrhovateľka nie je invalidná podľa § 71 ods. 1

zákona, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Rozhodnutím zo dňa 18. júna 2012
bola žiadosť navrhovateľky o invalidný dôchodok zamietnutá.

Zdravotný stav navrhovateľky bol posúdený dňa 8. októbra 2012, na základe konania o opravnom
prostriedkuzodňa19.júla2012protirozhodnutiuzodňa18.júna2012,posudkovýmlekáromsociálneho
poistenia Sociálna poisťovňa ústredie, vysunuté pracovisko v Košiciach, s rovnakým záverom ako pri

predchádzajúcom posudzovaní, t.j. že nie je invalidná podľa § 71 ods. 1 zákona, lebo pre dlhodobo
nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v
porovnaní so zdravou fyzickou osobou.

Zdravotný stav navrhovateľky bol znova posudzovaný dňa 27. februára 2013, na základe dožiadania
krajského súdu z dôvodu neuznania invalidity na žiadosť poistenca o invalidný dôchodok, posudkovým

lekárom sociálneho poistenia Sociálna poisťovňa ústredie, vysunuté pracovisko v Košiciach. Aj tu dospel
posudkový lekár k rovnakému záveru, ako v predchádzajúcich dvoch posudkoch.

Krajský súd následne vydal napadnutý rozsudok, ktorým rozhodnutie odporkyne zo dňa 18. júna 2012.

Odvolací súd sa stotožnil so skutkovými a právnymi dôvodmi rozsudku krajského súdu, ktorý po
preskúmaní napadnutého rozhodnutia odporkyne postupom podľa § 250q ods. 2 OSP rozhodnutie

odporkyne potvrdil.

Podľa názoru odvolacieho súdu, je z postupu krajského súdu zrejmé, že dôsledne skúmal, či
závery podaných posudkov majú podklad v lekárskych nálezoch a vyšetreniach všetkých zdravotných
problémov, ktoré navrhovateľka udávala, najmä tých, ktoré sú z objektívneho hľadiska spôsobilé
znižovať pracovný potenciál. Krajský súd preto nepochybil, ak na základe výsledkov vykonaného

dokazovania považoval rozhodnutie odporkyne za správne a odvolaniu navrhovateľky nevyhovel.

Navrhovateľka nepredložila v odvolacom konaní žiaden dôkaz, ktorý by tento záver spochybňoval, alebo
ktorý by nasvedčoval inému rozsahu zdravotného poškodenia, ako bol ustálený. Neuviedla nič nové,
s čím by sa posudkoví lekári sociálneho poistenia neboli zaoberali. Pochybnosti navrhovateľky o tom,
že jej zdravotný stav nebol v konaní správne posúdený, preto súd považoval za nedôvodné, vyvolané

len jej subjektívnym presvedčením, čo nie je dôvod na spochybnenie správnosti skutkových zistení a
záverov prijatých v konaní. Posudky posudkových lekárov predložené v konaní sú z hľadiska skutkového
úplné, dostatočne podložené odbornými vyšetreniami a nálezmi, ako aj zdravotnou dokumentáciou, sú
bez nejasností a vnútorných rozporov a vo svojich záveroch sa zhodujú. Nebol preto daný dôvod na
ďalšie dokazovanie. Ak by sa však v budúcnosti zdravotný stav navrhovateľky zhoršil, nič jej nebráni

opätovne podať žiadosť o prehodnotenie jej zdravotného stavu.

Posudky vypracované v tomto správnom konaní dospeli k rovnakým záverom, skutočnosť, že v posudku
z roku 2010 sú iné závery, nie je pre toto aktuálne konanie relevantná. Podľa posudku z roku 2010
bolo rozhodnuté tak, že žiadosť navrhovateľky o invalidný dôchodok bola zamietnutá a toto rozhodnutie
nadobudlo právoplatnosť. Aktuálne konanie sa týka novej žiadosti navrhovateľky zo dňa 29. mája

2012, kedy bol zdravotný stav navrhovateľky znova komplexne posudzovaný, a to hneď niekoľkokrát(na základe žiadosti o invalidný dôchodok, na základe podania opravného prostriedku, na základe
dožiadania krajského súdu). Bol posudzovaný dvoma rôznymi posudkovými lekármi, ktorí dospeli vždy k
rovnakému záveru. Odvolací súd nemá pochybnosti o správnosti týchto záverov, nakoľko tieto posudky

sú zrozumiteľné, logické a bez rozporov. Z jednotlivých posudkov vyplýva, že posudkoví lekári odborne
posúdili a vyhodnotili zdravotný stav navrhovateľky a zhodne dospeli k záveru, že zhoršenie zdravotného
stavu navrhovateľky nie je na takej úrovni, ktorá by podľa § 71 zákona zakladala vznik invalidity.

Na základe výsledkov vykonaného dokazovania, podľa názoru odvolacieho súdu, krajský súd dôvodne
považoval rozhodnutia odporkyne za správne a odvolaniu navrhovateľky nevyhovel. O zákonnosti

takéhoto postupu nemal pochybnosti ani Najvyšší súd Slovenskej republiky a preto jeho rozsudok ako
vecne správny podľa § 219 OSP potvrdil.

OtrováchodvolaciehokonaniarozhodolNajvyššísúdSlovenskejrepublikypodľa§250kods.1vspojení
s § 250l ods. 2 a § 224 ods. 1 OSP tak, že ich náhradu navrhovateľke nepriznal, pretože v odvolacom
konaní nebola úspešná.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.