Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, November 6, 2014

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 17C/226/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2313228770
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 11. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marianna Hosťovecká
ECLI: ECLI:SK:OSGA:2014:2313228770.4

Uznesenie

Okresný súd Galanta v právnej veci navrhovateľa: Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s. so sídlom
Mamateyova č. 17, 850 05 Bratislava, IČO: 35 937 874, proti odporcovi: M. O., nar. XX.X.XXXX, tr.
bytom S. XX/XX, XXX XX N., t.č. na neznámom mieste, zastúpený opatrovníčkou pre konanie Z.. F. G.,
zamestnankyňou Okresného súdu Dunajská Streda, o zaplatenie 2.874,11 eura s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd konanie z a s t a v u j e.

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ návrhom zo dňa 24.10.2014, doručeným tunajšiemu súdu dňa 30.10.2014 žiadal, aby
súd zaviazal odporcu k zaplateniu istiny 2.874,11 eura s príslušenstvom a k náhrade trov konania.
Svoj návrh odôvodnil tým, že Osvedčením o dedičstve č.k. 26D/168/2012 zo dňa 11.3.2013 vydaným
Okresným súdom Galanta, ktoré nadobudlo účinky právoplatného uznesenia o dedičstve dňa 11.3.2013

bolo ukončené dedičské konanie po poručiteľovi Z. O., nar. X.XX.XXXX, naposledy bytom S. XX/XX,
XXX XX N., zomr. dňa XX.XX.XXXX, voči ktorému navrhovateľ eviduje pohľadávku vo výške 2.874,11
eura. Navrhovateľ prihlásil svoju pohľadávku v celkovej sume 2.874,11 eura do dedičského konania
po poručiteľovi. Predmetná pohľadávka bola zahrnutá do súpisu pasív dedičstva a podľa osvedčenia
o dedičstve, pohľadávku oprávneného nadobudol odporca M. O.. V zmysle ust. § 470 Občianskeho
zákonníka, dedič zodpovedá do výšky ceny nadobudnutého dedičstva za primerané náklady spojené

s pohrebom poručiteľa a za poručiteľove dlhy, ktoré na neho prešli poručiteľovou smrťou. Navrhovateľ
listami zo dňa 10.5.2013, 18.7.2013 a 16.9.2013 vyzval odporcu na úhradu predmetnej pohľadávky.
Výzva zaslaná na adresu trvalého bydliska sa navrhovateľovi vrátila s poznámkou „adresát neznámy“,
navrhovateľ doposiaľ neeviduje zo strany odporcu vo vzťahu k predmetnej pohľadávke žiadnu
úhradu. Navrhovateľ k návrhu pripojil fotokópiu Osvedčenia o dedičstve Okresného súdu Galanta č.k.
26D/168/2012 zo dňa 11.3.2013, s vyznačenou doložkou právoplatnosti dňom 11.3.2013.

Súd vo veci vytýčil pojednávanie na deň 28.10.2014. Pred otvorením pojednávania súd podľa § 118 ods.

2 O.s.p. poučil prítomného zástupcu navrhovateľa o tom, že vyššie citované osvedčenie o dedičstve
je podľa § 41 ods. 2 písm. e) zákona č. 233/1995 Z.z. exekučným titulom, a preto samotný návrh
bude potrebné zamietnuť pre res iudicatae. Na to prítomný zástupca navrhovateľa uviedol, že žiada
súd o lehotu 3 dní na vyjadrenie, či navrhovateľ zotrváva na návrhu. Podaním zo dňa 29.10.2014,
doručeným súdu dňa 30.10.2014 sa navrhovateľ vyjadril tak, že predmetné Osvedčenie o dedičstve zo
dňa11.3.2013,č.k.26D/168/2012,navrhovateľnepovažujezavykonateľnýexekučnýtitul.Vosvedčenío

dedičstve bola pohľadávka navrhovateľa zaradená len do súpisu pasív a bola medzi dedičmi, bez účasti
navrhovateľa, uzavretá dohoda o vyporiadaní dedičstva. Táto dohoda však nepriznáva navrhovateľovi
ako veriteľovi právny nárok, ktorý by mohol byť pre veriteľa priamo podkladom na vykonanie exekúcie.
V tomto prípade teda nie sú splnené podmienky na to, aby sa mohol navrhovateľ ako veriteľ domáhaťpriamo na základe tohto osvedčenia o dedičstve nariadenia výkonu exekúcie. Uvedené je zdôvodnené
aj tým, že zaradenie dlhu do pasív dedičstva nepreukazuje existenciu dlhu a ani nezakladá právo veriteľa
na jeho vymáhanie, veriteľ si preto musí uplatniť svoj nárok osobitnou žalobou na súde. Osvedčenie

o dedičstve okrem toho vo vzťahu k veriteľovi neobsahuje náležitosti exekučného titulu vyžadované
zákonom. V každom exekučnom titule totiž musí byť jednoznačne označená osoba oprávneného a
povinného, musí byť jednoznačne zrejmé, čo je predmetom plnenia, aká je lehota na plnenie, musí byť
opatrený doložkou vykonateľnosti.

Podľa § 103 O.s.p. kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže

konať vo veci ( podmienky konania).

Súd pri prejednávaní a rozhodovaní veci dbá o to, aby súdne konanie prebiehalo podľa presne
ustanovených pravidiel, ktorých dodržiavanie je predpokladom, aby súd mohol konať a vydať
rozhodnutie. Tieto predpoklady sa nazývajú procesné podmienky konania. Ak v konkrétnej veci nie
sú splnené procesné podmienky, takéto konanie vykazuje nedostatky, a tie môžu byť odstrániteľné a
neodstrániteľné.

Podľa § 104 ods. 1 O.s.p. ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd
konanie zastaví. Ak vec nespadá do právomoci súdov alebo ak má predchádzať iné konanie, súd postúpi
vec po právoplatnosti uznesenia o zastavení konania príslušnému orgánu; právne účinky spojené s
podaním návrhu na začatie konania zostávajú pritom zachované.

Neodstrániteľné nedostatky (podmienky) konania majú za následok, že súd nemôže vydať

rozhodnutie vo veci samej, ale musí konanie zastaviť podľa § 104 ods. 1, prípadne vec postúpiť inému
orgánu.

Za neodstrániteľné nedostatky sa považujú:

- nedostatok právomoci súdu (§ 7 a 8 O.s.p.),

- litispendencia (§ 83),

- res iudicata (§ 159 ods. 3),

- nedostatok spôsobilosti byť účastníkom konania (§ 19).

Podľa § 159 ods. 3 O.s.p., len čo sa vo veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova.

Podľa § 160 ods. 1 veta prvá O.s.p., ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch
dní od právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť dlhšiu lehotu.

Podľa § 41 ods. 1 zák. č. 233/1995 Z.z.. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov, exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu,
ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok.

Podľa § 41 ods. 2, písm. e) zák. č. 233/1995 Z.z.. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov, možno vykonať exekúciu aj na

podklade osvedčení o dedičstve, vykonateľných rozhodnutí bývalých štátnych notárstiev a dohôd nimi
schválených.

Súd má za to, že predmetná pohľadávka navrhovateľa, ktorú si uplatňuje v tomto konaní, bola priznaná
na základe osvedčenia o dedičstve (osvedčenie o dedičstve je exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm.e/ z. č. 233/1995 Z.z.) - v dedičskom konaní bola pohľadávka vyporiadaná medzi tými istými účastníkmi
konania a aj keď lehota na plnenie nie je určená, postupuje sa tak podľa § 160 ods. 1 veta prvá O.s.p.,
tedajepotrebnéjusplniťdo3dní.Námietkanavrhovateľa,ženaosvedčeníniejedoložkavykonateľnosti

neobstojí, nakoľko je možné ju doplniť na osvedčenie.

Dokonca terajšia právna prax všeobecne akceptuje názor, že v prípade, ak oprávnený v exekučnom
konaní má exekučný titul ukladajúci povinnosť fyzickej osobe, ktorá po vydaní exekučného titulu
zomrela, je možné prechod povinnosti (dlhu) z exekučného titulu v zmysle § 37 ods. 3 Exekučného
poriadku z poručiteľa na dediča preukázať rozhodnutím o dedičstve po poručiteľovi, hoci aj tento dlh

nebol v rozhodnutí v súpise pasív dedičstva uvedený (univerzálna sukcesia v zmysle § 107 ods. 3
Občianskeho súdneho poriadku v spojení s § 470 Občianskeho zákonníka): „Ak k vyporiadaniu dlhu
dohodou medzi dedičmi a veriteľom nedôjde, spôsob, akým zodpovedajú za poručiteľove dlhy vyplýva
priamo z ustanovenia § 470 ods. 2 OZ. Ide o delenú zodpovednosť, podľa ktorej zodpovedajú za dlhy v
pomere k hodnote, v akej nadobudli dedičstvo (zodpovednosť má iba ten dedič, ktorý skutočne dedičstvo
nadobudol). Pre určenie pomeru, v akom dedič zodpovedá za každý dlh poručiteľa je preto postačujúce,

ak rozhodnutie o dedičstve obsahuje rozdelenie majetkových práv poručiteľa medzi dedičmi a hodnotu
týchto práv. Inak povedané, skutočnosť, v akom rozsahu dedič zodpovedá za dlhy poručiteľa a teda
v akom rozsahu prechádzajú na neho povinnosti poručiteľa, je zrejmá z rozhodnutia súdu o dedičstve
alebo z osvedčenia o dedičstve vydaného notárom bez ohľadu na to, či veriteľ do dedičstva pohľadávku
prihlásil a či v rozhodnutí bol tento dlh v súpise pasív uvedený. Napokon deľba dlhu (pokiaľ nedošlo k

dohode dedičov a veriteľa) nie je v rozhodnutí o dedičstve deklarovaná v žiadnej jeho časti. Ak preto
oprávnený v exekučnom konaní má exekučný titul ukladajúci povinnosť fyzickej osobe, ktorá po vydaní
exekučného titulu zomrela, je možné prechod povinnosti (dlhu) z exekučného titulu v zmysle § 37 ods.
3 Exekučného poriadku z poručiteľa na dediča preukázať rozhodnutím o dedičstve po poručiteľovi, hoci
tento dlh nebol v rozhodnutí v súpise pasív dedičstva uvedený. (Uznesenie Najvyššieho súdu SR z 22.

7. 2010, sp. zn. 4 M Cdo 18/2009)

Nakoľko res iudicatae (prekážka rozhodnutej veci) je nedostatkom podmienok konania, ktorý nemožno
odstrániť, nemôže súd vydať rozhodnutie vo veci samej, ale musí konanie podľa § 104 ods. 1 O.s.p.
zastaviť.

Vzhľadomkvyššieuvedenýmskutočnostiamsúdrozhodoltakakojeuvedenévovýrokutohtouznesenia

a konanie, ktoré sa na tunajšom súde vedie pod sp. zn. XXC/XXX/XXXX vzhľadom k prekážke
rozhodnutej veci zastavil.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. c) O.s.p., žiaden z účastníkov nemá právo na
náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie bolo zastavené.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať písomne odvolanie do 15 dní od dňa doručenia jeho písomného
vyhotovenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov
a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.