Rozhodnutie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, December 17, 2014

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 5CoP/77/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3814214251
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 12. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Zajacová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2014:3814214251.1

Rozhodnutie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Zajacovej a členov JUDr.
Márie Vrtochovej a JUDr. Denisa Vékonyho v právnej veci navrhovateľa Y. L., štátneho občana R.
republiky, bytom M. cesta XB/XXX, J. proti odporkyni H. L., rodenej G., štátnej občianke R. republiky,
bytom M. cesta XB/XXX, J., toho času J.J. 2, J., o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností k
maloletýmdeťom1/F.L.,narodenejX.X.XXXXa2/H.L.,narodenejXX.X.XXXX,obevkonanízastúpené

Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Prievidza, na odvolanie odporkyne proti rozsudku Okresného
súdu Prievidza č.k. 17P/21/2014-29 zo dňa 08. septembra 2014, jednohlasne, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti o určení výživného odporkyne na
maloleté deti F. a H. L.p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa rozviedol manželstvo navrhovateľa a odporkyne uzavreté
dňa 17.1.1998 v Prievidzi, zapísané v knihe manželstiev matričného úradu Prievidza vo zväzku 21,
ročník 1998, strana 93, poradové číslo 10. Maloletú F. L., narodenú X.X.XXXX na čas po rozvode
manželstva zveril do osobnej starostlivosti navrhovateľa, ktorý ju bude zastupovať a spravovať jej
majetok a odporkyni uložil povinnosť na čas po rozvode manželstva prispievať na výživu maloletej
F. mesačne vo výške 75 eur, ktoré je povinná poukazovať navrhovateľovi vždy do konca mesiaca,

ktorý predchádza mesiacu, na ktorý sa výživné poskytuje. H. H. L., narodenú XX.X.XXXX na čas po
rozvode manželstva zveril do osobnej starostlivosti navrhovateľa, ktorý ju bude zastupovať a spravovať
jej majetok a odporkyni uložil povinnosť na čas po rozvode manželstva prispievať na výživu maloletej
H. mesačne vo výške 70 eur, ktoré je povinná poukazovať navrhovateľovi vždy do konca mesiaca,
ktorý predchádza mesiacu, na ktorý sa výživné poskytuje. Ďalej súd prvého stupňa napadnutým
rozsudkom priznal navrhovateľovi oslobodenie od platenia súdnych poplatkov a určil, že odporkyňa

nemá povinnosť zaplatiť súdny poplatok za podaný návrh na rozvod manželstva. Svoje rozhodnutie
rozvode manželstva účastníkov súd prvého stupňa odôvodnil podľa § 23 ods. 1, 2 zákona o rodine,
keď mal z vykonaného dokazovania za zistené, že vzťahy medzi účastníkmi sú narušené trvalo a
nemenne, nemožno očakávať obnovu ich manželského spolužitia, a to v dôsledku pevného rozhodnutia
odporkyne, ktorá opustila spoločnú domácnosť s navrhovateľom s tým, že bude žiť s iným mužom.
Preto súd manželstvo účastníkov rozviedol a za príčinu rozvratu manželstva označil konanie odporkyne,

ktorá opustila spoločnú domácnosť s navrhovateľom a začala žiť s iným mužom, ktorým konaním
odporkyňa porušila svoju povinnosť žiť s navrhovateľom a byť mu verná. Rozsudok v časti o úprave
práv a povinností rodičov na čas po rozvode k maloletým deťom F. a H. pochádzajúcim z manželstva
súd prvého stupňa odôvodnil podľa § 24 ods. 1, § 62 ods. 2, § 75 ods. 1 zákona o rodine s tým, že pri
rozhodnutí o zverení maloletých do osobnej starostlivosti navrhovateľa vychádzal z návrhu navrhovateľa
azistenia,žeunavrhovateľa,vpôvodnejdomácnostiúčastníkovkonania,jedobrýpredpokladvytvorenia

primeraného výchovného prostredia pre maloleté, ktoré sú na tieto podmienky zvyknuté a v súčasnostibližší kontakt s odporkyňou odmietajú. Pri určení výživného súd vychádzal zo schopností a možností
účastníkov konania a potrieb maloletých. Rozhodujúcim faktorom pre určenie výživného boli náklady
na uspokojovanie potrieb maloletých, ktoré sú obe vo veku blížiacemu sa dospelosti. V tomto veku

sa náklady na základné životné potreby maloletých, teda na stravovanie a ošatenie blížia nákladom
dospelého človeka. Tieto náklady sú zvýšené o náklady spojené so štúdiom maloletých. Otec maloletých
je schopný spolu s príjmom z invalidného dôchodku dosahovať príjem vo výške približne 600,- eur
mesačne. Matka maloletých dosahuje po odpočítaní nákladov na dochádzanie do práce príjem vo
výške približne 350,- eur mesačne. Vychádzajúc z týchto skutočností súd považoval za primerané, aby

odporkyňa prispievala na výživu maloletých čiastkou spolu 145,- eur mesačne, čo je približne 40 % jej
príjmu. Takto určené výživné umožní otcovi maloletých, aby zabezpečoval základné životné potreby
maloletých, pričom je zrejmé, že s ohľadom na zvýšené náklady maloletých, bude otec maloletých na
výživu maloletých prispievať vyššou čiastkou ako je určené výživné matky maloletých. Po odpočítaní
výživného matke z jej príjmu zostane čiastka približne 200,- eur, čo jej umožní zabezpečovanie jej
základných potrieb na takej úrovni, na akej sú zabezpečované základné životné potreby maloletých.

Proti tomuto rozsudku do výrokov o určení výživného na maloleté deti F. a H. podala včas odvolanie
odporkyňa - matka maloletých detí. Uviedla, že ako súd prvého stupňa zistil, má dlhy v nebankových
inštitúciách vo výške 10.000,- eur, pričom tieto sú vymáhané exekučne zrážkami zo mzdy. Okrem toho
musí platiť úhrady za komunálny odpad, nájom za garsónku, elektriku, cestu do práce, stravu, hygienu
i lieky. Nepoberá už bonus na deti, čo spôsobilo, že išla dole s platom a pri platení výživného ako určil

súd nebude mať z čoho žiť. Požiadala preto, aby odvolací súd zmenil výšku výživného pre maloleté deti
tak, že na maloletú F. bude platiť 60,- eur mesačne a na maloletú H. 50,- eur mesačne.

K odvolaniu odporkyne sa písomne vyjadril navrhovateľ - otec maloletých detí. Poukázal na svoje
výdavky a skutočnosť, že v súvislosti so štúdiom maloletých detí má veľké výdavky. Maloleté každý deň
cestujú do školy autobusom a v škole neustále potrebujú nejaké zošity, knihy a platia rôzne poplatky.

Výdavky na ich stravu, oblečenie, hygienu vyčíslil na cca 150,- eur mesačne s tým, že takéto výdavky
dosahujú len ak sa deti uskromnia. Maloleté sú pritom vo veku, kedy sa chcú obliekať, chcú zapadnúť
medzi svojich rovesníkov. Ak by bolo odporkyni znížené výživné na maloleté deti nemá šancu sa
adekvátne o dcéry zo svojho príjmu postarať. S odvolaním odporkyne preto nesúhlasí.

Kolízny opatrovník maloletých detí sa tiež písomne k odvolaniu odporkyne vyjadril. Uviedol, že maloletá

F. je študentkou 2. Ročníka strednej školy, stravuje sa v školskej jedálni. Maloletá H. je žiačkou deviateho
ročníka základnej školy. Obe dievčatá do školy dochádzajú mestskou hromadnou dopravou, s čím sú
spojené náklady. Ďalšie náklady súvisia so zakúpením oblečenia, obuvi, hygienických potrieb, školských
pomôcok a podobne. Vyživovaciu povinnosť určenú rozsudkom súdu prvého stupňa preto považuje
kolízny opatrovník za primeranú veku a odôvodneným potrebám maloletých detí. V záujme maloletých

detí navrhuje preto tento rozsudok v plnom rozsahu potvrdiť.

Krajský súd preskúmal vec v zmysle § 212 ods. 2 písm. a) O.s.p., bez nariadenia odvolacieho
pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a zistil, že rozsudok súdu prvého stupňa je potrebné vo výroku,
ktorým bola určená vyživovacia povinnosť odporkyne - matky k maloletým deťom potvrdiť podľa § 219
ods. 1 O.s.p., pričom v náväznosti na § 219 ods. 2 O.s.p. odvolací súd v celom rozsahu poukazuje

na vecne správne a vyčerpávajúce odôvodnenie súdu prvého stupňa, s ktorým sa v celom rozsahu
stotožňuje.

Rozsudok súdu prvého stupňa v časti, v ktorej bolo manželstvo účastníkov konania rozvedené, v časti, v
ktorej boli maloleté deti zverené na čas po rozvode do osobnej starostlivosti navrhovateľa ako aj v časti
o oslobodení navrhovateľa od platenia súdnych poplatkov a o neuložení povinnosti odporkyni zaplatiť

súdny poplatok z návrhu na začatie konania, neboli odvolaním napadnuté a preto v týchto častiach je
rozsudok súdu prvého stupňa právoplatný a rozhodnutím odvolacieho súdu nedotknutý.

Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého
dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode,najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho
majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti
prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.

Podľa § 75 ods.1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

V preskúmavanej veci odvolací súd zistil, že súd prvého stupňa sa dôsledne riadil citovanými zákonnými

ustanoveniami, dostatočne zistil skutkový stav a správne v spojenom konaní s rozvodom manželstva v
zmysle § 113 O.s.p. rozhodol o vyživovacej povinnosti odporkyne k maloletým deťom pochádzajúcim
z manželstva účastníkov tak, že na maloletú F. určil výživné 75 eur mesačne a na maloletú H. výživné
70 eur mesačne. Takto stanovenú výšku výživného považoval aj odvolací súd za zodpovedajúcu
odôvodneným potrebám týchto detí, s prihliadnutím na to, že vyživovaciu povinnosť k deťom majú obaja

rodičia, tak aby mohli byť zabezpečené ich odôvodnené potreby a primeraná slušná životná úroveň.
Súd prvého stupňa správne v danom prípade zohľadnil schopnosti a možnosti odporkyne prispievať
na výživu svojich detí, keď za základ pre určenie výživného vzal príjme odporkyne zo zamestnania po
odpočítaní nákladov na cestovanie do práce. Výživné na deti má prednosť pred inými výdavkami rodiča /
§ 62 ods. 5 Zákona o rodine/ a preto nemožno ani pri určovaní výživného odporkyne na jej maloleté deti

zohľadniť, že odporkyňa spláca rôzne dlhy v nebankových spoločnostiach. Odvolací súd zdôrazňuje,
že každý rodič je povinný vyvíjať maximálne úsilie, aby si mohol riadne plniť vyživovaciu povinnosť voči
svojim deťom. Vzhľadom na uvedené je teda aj podľa odvolacieho súdu v schopnostiach a možnostiach
odporkyne platiť určené výživné, pričom takto určené výživné neohrozí jej živobytie a stanovená výška
výživného je primeraná a zodpovedá odôvodneným potrebám maloletých detí.

Odvolací súd preto odvolacie námietky odporkyne považoval za neopodstatnené a rozsudok
prvostupňového súdu v napadnutej časti o určení výživného odporkyne na maloleté deti F. a H. Balážové
potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 146 ods.
1 písm. a) O.s.p. a odvolací súd vzhľadom na to, že sa jednalo v tejto časti konania o konanie, ktoré

mohlo začať i bez návrhu, rozhodol tak, že žiadnemu z účastníkov právo na náhradu trov odvolacieho
konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .