Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, December 11, 2014

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 12C/49/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8313202767
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 12. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Engel

ECLI: ECLI:SK:OSHE:2014:8313202767.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudcom JUDr. Jozefom Engelom v právnej veci žalobkyne Z. Ž., rod. O., nar. X.

XX. XXXX, bytom W., T.. XX. K. XXXX/X, zastúpenej JUDr. Jánom Husárom, advokátom, Štefánikova
17, Humenné proti žalovaným 1. X. O., nar. X. X. XXXX, bytom X. Q. XXXX, W., 2. U. W., nar. X. X.
XXXX, bytom F. XXXX/X, W., 3. G. Y., nar. XX. X. XXXX, bytom V. XXXX/XX, W., 4. Š. O., nar. X. X.
XXXX, bytom F. XXXX/X, W., o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a .

Súd žalovaným v 1. až 4. rade náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Žalobkyňa žalobou doručenou súdu dňa 6.3.2013 sa domáhala určenia spoluvlastníckeho podielu vo
výške 116/10190 zapísaného pod č. XXX na LV č. XXX, kat. územie W. K. D., spoluvlastníckeho

podielu vo výške 463/30570 zapísaného pod č. XXX na LV č. XXX, kat. územie W.S. K. D.,
spoluvlastníckeho podielu vo výške 463/30570 zapísaného pod č. XXX na LV č. XXX, kat. územie W. K.
D., spoluvlastníckeho podielu vo výške 231/10190 zapísaného pod č. XXX na LV č. XXX, kat. územie
W. K. D..

Žalobkyňa žalobu odôvodňovala tým, že je podielovou spoluvlastníčkou nehnuteľnosti zapísanej
pôvodne v pozemnoknižnej vložke č. XX, kat. územie W. v podiele 810/10190 tak ako to vyplýva z
Notárskej zápisnice č. N321/98 zo dňa 18.5.1998 s tým, že žalobkyňa mala túto nehnuteľnosť získať od
svojich právnych predchodcov a užíva ich od 60-tych rokov ako vlastné a v držbe nebola nikým rušená.

Žalobkyňa ďalej poukazovala na to, že v roku 2005 v konaní o obnove evidencie pozemkov a

právnych vzťahov k ním, v katastrálnom území W., došlo k nesprávnemu vysporiadaniu pozemkov
a následnému potvrdeniu vlastníctva k uvedenému spoluvlastníckemu podielu žalovanými, a to
rozhodnutím Obvodného pozemkového úradu v Humennom. Žalobkyňa tvrdila, že žalovaní nesplnili
zákonné predpoklady pre nadobudnutie vlastníctva nehnuteľnosti vydržaním, a preto nemohli získať
predmetné nehnuteľnosti dobromyseľnou a nepretržitou 10 ročnou vydržacou dobou, a to z dôvodu, že
žalobkyňa získala tieto nehnuteľnosti po svojom otcovi Š. O., ktorý tieto nehnuteľnosti nadobudol od
svojho starého otca X. O., ktorý mal manželku U., rod. P..

Žalovaní v 1., 2., 3. rade v písomných vyjadreniach žiadali žalobu zamietnuť v celom rozsahu. Žalovaný

v 4. rade sa písomne k žalobe nevyjadril.Vykonaným dokazovaním súd zistil tento skutkový stav:

Z výsluchu žalobkyne vyplýva, že žalobkyňa počas konania zotrvala na podanej žalobe v celom
rozsahu a tvrdila, že ona je vlastníčkou nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom sporu a nie žalovaní, pričom

vychádzala z darovacej zmluvy z roku 1933, podľa ktorej jej pradedo X. O.F., ktorý mal manželku U. P.
daroval tieto nehnuteľnosti otcovi žalobkyne Š. O..

Žalobkyňa ďalej uviedla, že otec žalobkyne Š. O. chcel tieto nehnuteľnosti darovať žalobkyni a jej dvom
sestrám Q. S. a Q. J., avšak za života to nestihol s tým, že žalobkyňa uviedla, že bola splnomocnená
na zastupovanie obidvoch svojich sestier na vysporiadanie dedičského konania po otcovi Š. O..

Žalobkyňa poukazovala na to, že jej pradedo X.Y. O., ktorý mal manželku U. P. mali nehnuteľnosti, ktoré

boli predmetom sporu nadobudnúť po V. O., ktorý mal manželku Q. O. s tým, že mali spoločne 3 deti,
a to U., X. a V..

V súvislosti s vlastníckym právom žalovaných žalobkyňa poukazovala na to, že žalovaní iba zneužili to,
že ich právni predchodcovia, teda ich pradedo bol V. O., avšak tento mal manželku Q. Z. a žalovaní
iba zneužili zhodnosťou priezvisk, keď si vybavovali u notárky v roku 1998 vlastnícke právo k podielom,

ktoré nakoniec nadobudli.

Žalovaný v 1. rade žiadal počas konania žalobu zamietnuť. Svoje vlastnícke právo odvodzoval od V. O.,
ktorý mal manželku Q. O. a ktorý je zapísaný v pozemnoknižnej vložke č. XX, kat. územie W. pod O..
Žalovaný v 1. rade uviedol, že jeho otec sa volal X. O., starý otec sa volal B. O. a prastarý otec sa volal
V. O., ktorý mal manželku Q. O.. Žalovaný v 1. rade poukazoval na to, že v rámci vykonania ROEP bol

vyzvaný, aby predložili rodokmene svojej rodiny s tým, že žalovaný v 1. rade to doložil, avšak žalobkyňa
nepredložila žiaden rodokmeň.

Žalovaná v 2. rade žiadala žalobu zamietnuť v celom rozsahu, pričom poukazovala na to, že ona je
teraz vlastníčkou podielu, ktorý pôvodne patril X. O., ktorý mal manželku U.G. P. a ktorý je zapísaný
ako spoluvlastník v pozemnoknižnej vložke č. XX, kat. územie W. pod O.. Žalovaná v 2. rade tvrdila, že

tento podiel jej otec U. W. kúpil od X. O. a ako dôkaz predložila súdu Potvrdenie roľníckej vzájomnej
pokladnice z 1.3.1934 o zaplatení splátky kúpnej ceny.

Žalovaná v 3. rade žiadala žalobu zamietnuť s odôvodnením, že ona je vlastníčkou podielu, ktorý
pôvodne patril X. O., ktorý mal manželku U. P. s tým, že tento podiel mali kúpiť svokrovci žalovanej v
3. rade V. Y. a jeho manželka Q. P. v roku 1934, pričom nevedela predložiť žiadne dôkazy z dôvodu, že

počas vojny zhorel rodinný dom jej svokrovcov a všetko, čo bolo v ňom.

Žalovaný v 4. rade počas konania žiadal žalobu zamietnuť v celom rozsahu, pričom uviedol, že
je vlastníkom podielu po X. O., ktorý mal manželku U. Y. a ktorý je zapísaný ako spoluvlastník v
pozemnoknižnej vložke č. XX, kat. územie W. pod O..

Žalovaný v 4. rade uviedol, že jeho otec sa volal X. O. a jeho starý otec sa volal X. O., ktorý mal manželku

U. Y.. Ako dôkaz predložil súdu aj sobášny list svojho otca X. O. zo dňa 30.9.1918.

Z výpisu pozemnoknižnej vložky č. XX, kat. územie W. vyplýva, že v tejto vložke je zapísaná
nehnuteľnosť pod mpč XXXb s tým, že pod O. je zapísaný ako spoluvlastník X. O. (žena U. Y.W.) v
podiele 231/10190, pod O. je zapísaný ako spoluvlastník X. O. (žena U. P.) v podiele 463/10190, pod
O. je zapísaný ako spoluvlastník V. O. (žena Q. O.) v podiele 116/10190.Z výpisu z listu vlastníctva č. XXX (PKV XX), kat. územie W. vyplýva, že pod O. je zapísaný ako
spoluvlastník k podielu vo výške 116/10190 žalovaný v 1. rade.

Pod O. je zapísaný ako spoluvlastník podielu vo výške 463/30570 žalovaná v 2. rade.

Pod O. je zapísaná ako spoluvlastníčka podielu vo výške 463/30570 žalovaná v 3. rade.

Pod O. je zapísaný ako spoluvlastník podielu vo výške 231/10190 žalovaný v 4. rade.

Z obsahu Notárskej zápisnice č. 321/1998, NZ 321/1998 zo dňa 18.5.1998 napísanej na Notárskom
úrade notárky X.. H. O. v Snine vyplýva, že žalobkyňa si dala osvedčiť vlastnícke právo aj k podielu pod
O., O., O. v pozemnoknižnej zápisnici č. XX kat. územie W..

Vychádzajúc z vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žalobu je potrebné zamietnuť.

Podľa § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má
nepretržite v držbe po dobu 3 rokov, ak ide o hnuteľnosť a po dobu 10 rokov, ak ide o nehnuteľnosť.

Vydržanie je osobitný originárny spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva zo zákona (ex lege) pri
splnení zákonných predpokladov. Musí ísť o spôsobilý predmet vydržania, držba musí byť oprávnená
a držba musí byť nepretržitá počas celej zákonom ustanovenej doby. Subjektom vydržania môže byť

fyzická ako aj právnická osoba. Výsledkom splnenia zákonom požadovaných predpokladov vydržania je
nadobudnutie vlastníckeho práva vydržiteľom, a to okamihom uplynutia vydržacej doby (vydržacia doba,
jej začiatok a trvanie je ustanovené v § 111 a nasl. Občianskeho zákonníka). Tento právny následok
nastáva priamo zo zákona, nevyžaduje sa k tomu konštitutívne rozhodnutie štátneho orgánu. Treba
rozlišovať niekoľko období platnosti právnej úpravy inštitútu vydržania.

Podľa obyčajového práva platného na území Slovenska do 31.12.1950 vlastnícke právo k nehnuteľnosti
nadobudol ten, kto mal nehnuteľnosť po dobu 32 rokov ako svoju pokojne v držbe, a tak bolo
napriek tomu, že v pozemkovej knihe, ktorá v tom čase mala nielen registračný ale aj hmotnoprávny
charakter, bol ako vlastník uvedený niekto iný. K takýmto prípadom dochádzalo napríklad vtedy, keď
prevod vlastníctva nehnuteľnosti na základe zmluvy uzavretej za platnosti obyčajového práva nebol na

nadobúdateľa v pozemkovej knihe zapísaný. Potom vlastnícke právo na nadobúdateľa len na základe
zmluvy nemohlo prejsť. To však dôvodne mohlo v užívateľovi vyvolať presvedčenie o nadobudnutí
vlastníckehoprávaknehnuteľnosti,čopotomsvedčiloojehooprávnenejdržbeakoojednejzpodmienok
nadobudnutia vlastníckeho práva. Vlastnícke právo k nehnuteľnosti však nemohol vydržať ten, kto
nebol dobromyseľný pri začiatku svojej držby, a teda vedel, že nehnuteľnosť nadobudol bezprávne. Pri

skutočnej držbe sa vždy predpokladalo, že je po práve a opak sa musel dokazovať.

PodľaObčianskehozákonníkač.141/1950Zb.(§115,116vspojenís§145)vlastníckeprávokhnuteľnej
i nehnuteľnej veci mohol nadobudnúť ten, kto ju držal oprávnene a nepretržite po dobu zákonom
ustanovenút.j.3rokyhnuteľnúa10rokovnehnuteľnúvec.Zaoprávnenéhodržiteľasapovažovalten,kto
so zreteľom na všetky okolností bol dobromyseľný v tom, že mu vec patrí, a to po celú vydržaciu dobu. Ak

sa teda pôvodne oprávnený držiteľ zmenil na neoprávneného, nemohol vec vydržať a v pochybnostiach
sa aj tu predpokladalo, že držba je oprávnená. Podľa obyčajového práva platného do 31.12.1950 sa
vyžadovala dobromyseľnosť pri nastúpení do držby a podľa Občianskeho zákonníka č. 141/1950 Zb.
bola dobromyseľnosť potrebná po celú vydržaciu dobu.

Podľa obyčajového práva ako aj podľa § 116 ods. 2 Zákona č. 141/1950 Zb. platila zásada, že kto

nadobudol oprávnenú držbu od oprávneného držiteľa mohol si započítať vydržaciu dobu predchodcu.
Vydržacia doba, ktorá začala plynúť pred 1.1.1951 sa v zmysle § 566 Občianskeho zákonníka č.141/1950 Zb. skončila najneskoršie uplynutím 10 ročnej lehoty počítanej od 1.1.1951, ak pri tom
neuplynula skôr.

Predmetom tohto konania bolo určenie vlastníckeho práva k spoluvlastníckym podielom k

nehnuteľnostiam, ktoré sú zapísané v pozemnoknižnej vložke č. XX, kat. územie W., toho času na LV
č. XXX, kat. územie W..

Žalobkyňa svoju žalobu odôvodňovala tým, že tieto podiely mala nadobudnúť po svojom otcovi Š. O. a
ktorý ich mal nadobudnúť od svojho starého otca X. O., ktorý mal manželku U. P. a ktorý je zapísaný
ako podielový spoluvlasník v pozemnoknižnej vložke č. XX pod O.. Žalobkyňa v žalobe tvrdila, že tieto
nehnuteľnosti mala nadobudnúť teda darom od svojho otca.

Ako však vyplýva nakoniec z výpovede žalobkyne na pojednávaní dňa 20.3.2014, žalobkyňa sa v
podstate domáhala vlastníckeho práva aj za svoje dve sestry t.j. za Q. S. a Q. J., pričom tvrdila, že má od
obidvoch plné moci na ich zastupovanie na vybavenie dedičského konania po otcovi Š. O.. Z výsluchu
žalobkyne vyplýva, že otec žalobkyne Š. O. chcel za života tieto nehnuteľnosti darovať všetkým trom
sestrám a vyplýva to z obsahu darovacej zmluvy z roku 1933, ktorú našli po jeho smrti v skrini medzi

papiermi.

Jedným z predpokladov nadobudnutia vlastníckeho práva vydržaním je aj oprávnenosť držby. To
znamená, že kto o sebe tvrdí, že nadobudol vlastnícke právo vydržaním musí preukázať titul, na základe
ktorého mal vstúpiť do oprávnenej držby.

Žalobkyňa v tomto konaní nepreukázala súdu oprávnenosť vstupu do držby, z dôvodu, že nepreukázala

skutočnosť, že jej otec Š. O. mal jej darovať tieto nehnuteľnosti.

Nakoniec aj vlastníctvo jej otca Š. O. k týmto podielom je sporné, pretože naďalej v pozemnoknižnej
vložke č. XX je zapísaný ako spoluvlastník X. O., teda starý otec Š. O..

Taktiež samotná žalobkyňa uviedla, že jej otec Š. O. mal v úmysle darovať tieto nehnuteľnosti žalobkyni
a jej dvom sestrám, a teda zo samotného prednesu žalobkyne vyplýva, že nielen žalobkyňa by mala byť

vlastníčkou nehnuteľnosti, ktoré boli predmetom sporu, ale aj jej dve sestry.

Z týchto dôvodov teda súd žalobu zamietol v celom rozsahu.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. tým, že žalovaným, ktorí boli v konaní úspešní
súd náhradu trov konania nepriznal, pretože žalovaným žiadne trovy nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd
v Prešove prostredníctvom tunajšieho súdu. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42
ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie
alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo
uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Ak povinný nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie

exekúcie podľa osobitného zákona.