Rozsudok ,
Zmenené Judgement was issued on Thursday, December 10, 2014

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 9CoP/16/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8308202166
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 12. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Šebeň

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2014:8308202166.12

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Šebeňa a sudcov JUDr.

Milana Majerníka a JUDr. Mareka Kohúta, v právnej veci starostlivosti súdu o mal. E. Q., nar.
XX.XX.XXXX, bývajúcu u matky, zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a
rodiny L., pracovisko Y., za účasti matky: Y.. M. U., bytom Y., ul. S.. E. č. XX, štátnej občianky SR,
právne zastúpenej advokátkou JUDr. Helenou Schneiderovou, so sídlom v Prešove, Floriánova č. 12
a otca: Y. Q., bytom V. F. č. XX, štátneho občana SR, právne zastúpeného advokátom JUDr. Jánom
Sopiakom,sosídlomvHumennom,Štefánikovaul.č.17,zaúčastiOkresnéhoprokurátoravHumennom,
o zákaze styku a o uložení výchovného opatrenia, o odvolaní otca a matky proti rozsudku Okresného

súdu Humenné č. k. 19P/65/2008-1979 zo dňa 3.9.2014, takto

r o z h o d o l :

M e n í rozsudok súdu prvého stupňa tak, že návrh na zákaz styku otca s mal. E. Q., nar. XX.XX.XXXX,
z a m i e t a .

Styk otca s mal. E. Q., nar. XX.XX.XXXX, n e u p r a v u j e.

U k l a d á mal. E. Q., nar. XX.XX.XXXX, ako aj jej otcovi Y. Q. a matke Y.. M. U. povinnosť podrobiť sa

sociálnemu poradenstvu prostredníctvom Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Q. v trvaní 6 mesiacov,
a to za účelom ich prípravy na stretávanie sa otca s mal. E..

Z a v ä z u j e otca, ako aj matku maloletej nahradiť štátu na účet Okresného súdu
Humenné každý po 1.247,- eur do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohoto rozsudku.

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Prvostupňový súd napadnutým rozsudkom zakázal styk otca s mal. E. Q.. Návrh na vyslovenie

výchovného opatrenia zamietol.

Po vykonanom dokazovaní prvostupňový súd vzal za preukázané, že znalkyňa Y.. N. N. a Y.. I. H. sa
zhodli na tom, že otec potrebuje psychoterapeutické vedenie, aby získal kritický náhľad na svoje prejavy
a ich škodlivosť pre mal. E.. Otec maloletej toto odporúčanie nerešpektoval a ku dňu rozhodovania súdu
v tejto veci sa nepodrobil psychoterapeutickému vedeniu. Vzhľadom na preukázané manipulovanie otca
s psychikou maloletej v minulosti proti matke a tým poškodzovanie dieťaťa, len znalec psychológ môže

povedať, či otec je už dostatočne pripravený, za predpokladu, aby sa podrobil psychoterapeutickému
vedeniu, na kontakt s maloletou bez jej ohrozenia a či je psychoterapia u neho úspešná a rovnako, či je
plnená podmienka u maloletej pre tento styk s otcom tak, aby to bolo v súlade s jej záujmom a zdravým
vývojom. Akékoľvek pokusy o kontakt otca s maloletou by mohli mať na dieťa závažné nepriaznivédôsledky, lebo aj za krátky čas nevhodného kontaktu s ním nie je vylúčené, že by sa mohol obnoviť
stav, aký bol v období pred 28.10.2008 a narušiť zdravý psychický vývoj maloletej a jej vzťah k matke.
Preto je nevyhnutné, aby bola vylúčená akákoľvek pochybnosť o možnosti otca opätovne negatívne

manipulovať s psychikou dieťaťa. Podľa znalkyne Y.. H., ak by bol otec v psychoterapeutickom vedení,
pri zachovaní ňou uvedeného postupu by mohol byť umožnený kontakt otca s dieťaťom. Súd je však
povinný vo veci rozhodnúť podľa skutkového stavu existujúceho v čase vyhlásenia rozsudku, ktorého
výrok musí byť pre každého jednoznačne zrozumiteľný a vykonateľný bez uloženia povinnosti, ktoré by
boli závislé od splnenia nejakých podmienok a predpokladov, ktoré by sa v budúcnosti ani nemuseli

naplniť. V súčasnosti sa nedá odhadnúť dĺžka času potrebného na preliečenie otca, jednak vzhľadom
na jeho postoj k tejto potrebe a aj preto, že do jeho priebehu môžu zasiahnuť rôzne ďalšie subjektívne
a objektívne prekážky. Súčasný skutkový stav zistený vykonaným dokazovaním odôvodňuje zakázať
styk otca s maloletou, lebo otec nedáva záruku, že sa nemôže zopakovať situácia, aká bola v čase, keď
mal maloletú v osobnej starostlivosti a manipuloval proti matke, čo znalkyne označili až za skryté, resp.
nepriame týranie dieťaťa. Podľa znalkyne Y.. H. maloletá E. je vo veku, kedy je menej ovplyvniteľná

rodičmi, čo však ale neznamená, že je neovplyvniteľná úplne. Obnovenie kontaktu otca s maloletou
môže byť pre dieťa prínosné v jeho osobnostnom vývine, ak otec bude postupovať podľa odporúčania
psychológa. Otec maloletej doposiaľ prejavil nespokojnosť so všetkými znalcami a psychológmi. Preto
nie je pravdepodobné, aby sa riadil odporučeniami ďalšieho psychológa. Na súdnom pojednávaní dňa
3.9.2014 sa maloletá jednoznačne vyjadrila, že sa nechce s otcom stretávať, že nechce byť s nim v

kontakte, a to za žiadnych podmienok, teda ani za prítomnosti matky, sociálnej pracovníčky alebo inej
osoby. V čase, čo žila s otcom, si uvedomovala, že sa musí navonok prejavovať v rozpore s tým, čo
cítila k matke, lebo ju otec kontroloval pri nahrávaní diktafónom tak v škole, ako aj u psychologičky, o
čom bola učená klamať, podvádzať, predstierať svoje emócie a manipulovaná ním až do takej miery,
že išlo o skryté psychické týranie. Preto je

pochopiteľné, že maloletá otca odmieta a za žiadnych podmienok sa s nim nechce stretávať. Mal.
E. bude mať v októbri XX rokov. Je nadpriemerne inteligentná, v škole dosahuje výborné vyučovacie
výsledky. Rovnako jej osobnostný a emocionálny vývoj zodpovedá jej veku a rozumovej vyspelosti.
Na jej výslovný súhlas preto súd prihliada. Vyjadrenia otca na pojednávaní dňa 3.9.2014 svedčia o tom,
že nie je vnútorne presvedčený o potrebe jeho psychoterapeutického vedenia, inak by sa mu už dávno

dobrovoľne podrobil a preukázal splnenie tejto podmienky. Vzhľadom na jeho osobnostné vlastnosti je
tu obava, že nebude spokojný ani s psychológom, ktorý by mal realizovať psychoterapeutické vedenie,
keďže tvrdí, že psychológovia klamú a klame aj mal. E.. Otec teraz požaduje, aby mu túto povinnosť
uložil súd aj s podmienkou, aby náklady znášala matka dieťaťa a aby túto povinnosť uložil aj maloletému
dieťaťu. Navrhol, aby súd uložil jemu a mal. E. výchovné opatrenie, ktorým by sa podrobili sociálnemu

poradenstvu v špecializovaných zariadeniach. V danom prípade takéto výchovné opatrenie nemožno
uložiť matke a maloletej, lebo nie sú na ich strane splnené pre toto výchovné opatrenie podmienky. Preto
súd návrh otca na uloženie výchovného opatrenia zamietol. Ak má byť rešpektovaný názor maloletého
dieťaťa, ktorý je v tomto prípade adekvátny jeho rozumovej a vôľovej vyspelosti, zodpovedajúcej jeho
veku, je potom na mieste zakázať styk otca s mal. E.. Zákon o rodine jednoznačne preferuje záujem

dieťaťa, a nie záujem rodiča, ktorý je až druhoradý. Túto situáciu spôsobil otec maloletej svojím
zavineným správaním v minulosti, čím narušil dôveru medzi ním a mal. E.. A. Y.. H. odporučila súdu
vyčkať za výsledkom psychoterapeutického vedenia u otca s tým, že súčasne by sa mohla realizovať
aj psychoterapia u mal. E. u detského psychológa, a keď bude u oboch ukončená psychoterapia, môže
sa u oboch psychológov zrealizovať spoločné sedenie. Súd je toho názoru, že psychológ nemôže len

tak bez rozhodnutia súdu v tak závažnej veci, ako je táto, povedať, že otec dieťaťa je už pripravený na
styk s maloletou a zrealizovať kontakt s dieťaťom už aj vzhľadom na to, že matka dieťaťa by sa proti
takémuto rozhodnutiu psychológa nemohla brániť. Mal. E. je u matky šťastná, doposiaľ postúpila už dosť
konzultácia vyšetreniu psychológov a ďalšie psychologické vedenia len za tým účelom, aby sa vyšlo
v ústrety otcovi, ktorý za X rokov neurobil nič preto, aby sa riadil pokynmi znalcov, by mohlo mať pre

maloletú ďalšie stresujúce účinky. Preto súd návrh otca na vyslovenie výchovného opatrenia zamietol
a zakázal styk otca s mal. E.. Otec na pojednávaní dňa 3.9.2014 navrhol pribrať do konania ďalšieho
znalca na zodpovedanie otázky, z akého dôvodu ho dcéra v súčasnosti odmieta, pretože od 28.10.2008
s dcérou vôbec nebol v kontakte, keď rešpektoval predbežný zákaz styku. To, čo otec navrhuje dokázať
ďalším znaleckým dokazovaním, je už vo veci preukázané. Mal. E. vyšetrili traja znalci, psychológ Dr. U.

a psychologička Dr. L. a ich závery sú zhodné. V konaní nebolo preukázané, aby maloletú niekto proti
otcovi ovplyvňoval. Ďalšie znalecké dokazovanie by pre maloletú znamenalo opätovne stresové situácie
a neprinieslo by vo veci nové skutočnosti.Ďalšími výrokmi rozsudku súd zaviazal rodičov nahradiť štátu trovy tohto konania, a to každého z nich
po 1.247,95 eur na účet tamojšieho súdu v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Ako dôvod uviedol, že štátu vznikli trovy na svedočnom, za poskytnutie lekárskej správy o zdravotnom
stave mal. E. a na znalečnom v celkovej čiastke 2.495,91 eur. Na úhradu tejto sumy zaviazal každého
z rodičov po jednej polovici v súlade s § 148 ods. 1 O.s.p..
Posledným výrokom rozsudku bolo rozhodnuté, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov
konania.

Tento výrok súd zdôvodnil citáciou ustanovenia § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p..

Proti tomuto rozsudku podali v zákonnej lehote odvolanie obaja rodička. Otec maloletej navrhol rozsudok
zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Ako dôvod uviedol, že v súlade s usmernením
uvedeným v rozsudku Krajského súdu v Prešove zo dňa 29.5.2014 súd vypočul znalkyňu Y.. I. H., avšak

neriadil sa tým, čo znalkyňa pri tomto výsluchu doporučila. Znalkyňa totiž na výslovnú otázku sudkyne,
či je v súlade so záujmom mal. E., keď sa na pojednávaní odmietla s otcom kontaktovať, takýto postup,
aby súd čakal, či sa otec „prelieči“ v rámci psychoterapeutického vedenia, znalkyňa uviedla, že potom
(mysli sa tým po absolvovaní psychoterapeutických sedení u otca u príslušného terapeuta a prípadne i
dieťaťa a druhého rodiča) sa súd vyjadrí podľa toho, aký bude výsledok psychoterapeutického vedenia

otca. Maloletej neuškodí, keď s rozhodnutím vo veci samej sa počká niekoľko mesiacov, kým otec bude
chodiť na psychoterapeutické vedenie. Súd názor znalkyne nerešpektoval, neriadil sa jej odborným
stanoviskom. Otec zastáva názor, že by bolo namieste, aby sa psychoterapeutickému vedeniu podrobila
aj matka dieťaťa, pretože aj keď znalci zaujali stanovisko, že matka neovplyvňuje dieťa proti nemu,
jej správanie navonok tomu nasvedčuje. Aj teraz na pojednávaní dňa 3.9.2014, keď sa chcel k dcére

priblížiť a pozdraviť ju, doslova prikryla dieťa svojím telom, zobrala ho a odviedla do inej časti budovy,
aby s dieťaťom nemal ani vizuálny kontakt. To podľa otca nie je normálne správanie. Súd v odôvodnení
svojho rozhodnutia sa odvoláva na posudky znalcov H. a N., ale nehovorí, ako sa vysporiadáva so
závermi posudku znalca U., ktorého posudok je diametrálne odlišný od posudkov oboch znalkýň.
Znalkyne doporučujú zakázať jeho styk s dieťaťom, pričom znalec U. vyslovil jednoznačne opačný

názor, teda, že pre správny psychosexuálny vývoj dieťaťa považuje za najlepšie riešenie striedavú
starostlivosť,resp.umožnenievýchovyajzostranyotca.Tentoposudokniejevodôvodnenírozsudkuani
spomenutý. To robí rozsudok predčasným, nejasným a nepreskúmateľným. Naviac súd pred vyhlásením
rozsudku dňa 3.9.2014 nevyhlásil dokazovanie za skončené a nedal možnosť stranám vyjadriť sa pred
vyhlásením rozsudku vo veci samej, či nemajú ďalšie návrhy na vykonanie dokazovania. Ide o tak

závažný nedostatok konania, ktorý dáva dôvod pre ním navrhované zrušenie rozsudku.

Matka maloletej vo svojom včas podanom odvolaní napadla len výrok o náhrade trov štátu. Navrhla
v tejto časti rozsudok zmeniť a zaviazať matku nahradiť štátu trovy konania len za znalecký posudok
vypracovaný Y.. N. N.. Ako dôvod uviedla, že počas dlhoročného konania mal. E. vyšetrili traja súdni

znalci. Matka navrhovala vypracovanie prvého znaleckého posudku Y.. N. a za svedkyňu navrhla
dcéru A., ktorá si nežiadala vyplatenie svedočného. Ďalších svedkov navrhol predvolať otec maloletej.
Taktiež mal opakované námietky voči súdnym znalcom pre ich zaujatosť. Voči kolíznej opatrovníčke k
zákonnému sudcovi podával počas celého konania námietky a sťažnosti, čím spôsoboval neúmerné
predlžovanie konania, zvýšené trovy a dlhotrvajúci stav právnej neistoty. Znalecké dokazovania

spôsobovalo u maloletej stresové situácie, pričom ani opätovné posudky neprinášali vo veci nové
skutočnosti. Z týchto dôvodov pomerná úhrada trov štátu v pomere jedna polovica k jednej polovici by
bola v rozpore s dobrými mravmi.

Kolízny opatrovník mal. E. vo svojom písomnom vyjadrení poukázal na výpoveď mal. E., ktorá

neprejavila vôľu stretávať sa s otcom. Opatrovník v zmysle §
43ods.1Zákonaorodineačlánku10ods.1Dohovoruoprávachdieťaťaa§100ods.3O.s.p.rešpektuje
názor maloletej. Preto navrhol rozsudok súdu prvého stupňa potvrdiť vo výroku o zákaze styku otca s
maloletou. K rozhodnutiu o náhrade trov konania sa nevyjadril.

Okresný prokurátor sa k odvolaniu nevyjadril.

Odvolací súd rozhodol vo veci bez nariadenia odvolacieho pojednávania, a teda bez toho, aby
zopakoval, či doplnil dokazovanie priamo na odvolacom pojednávaní. Právnym dôsledkom takéhotoneverejného preskúmavania veci je viazanosť odvolacieho súdu skutkovým stavom zisteným súdom
prvého stupňa (§ 213 ods. 1, 3, 4, 5 a § 214 ods. 2 O.s.p.).

Nakoľko vo veci samej súd rozhoduje zásadne rozsudkom, ktorý musí byť verejne vyhlásený, bol termín
verejného vyhlásenia rozsudku uverejnený v zákonom stanovenej lehote na úradnej tabuli súdu a na
internete (§ 156 ods. 1, 3 O.s.p.).

Podanými odvolaniami rodičov bol napadnutý celý rozsudok. Pri jeho preskúmavaní bol odvolací súd

viazaný dôvodmi podaného odvolania do tej miery, že nebol oprávnený preskúmavať tento rozsudok z
iných dôvodov, než ktoré boli výslovne uvedené v podanom odvolaní. Výnimkou by mohli byť len vady
konania, pokiaľ by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 212 ods. 1, 3 O.s.p.).

Takouto vadou konania nie je pochybenie súdu, keď na pojednávaní dňa 3.9.2014, na ktorom bolo
rozhodnuté vo veci samej, nevyhlásil uznesenie o skončení dokazovania v zmysle § 118 ods. 4 O.s.p..

Podľa tohto ustanovenia, ak sa pojednávanie neodročuje, vyzve súd účastníkov pred jeho skončením,
aby zhrnuli svoje návrhy, vyjadrili sa k dokazovaniu, i k právnej stránke veci. Dodržiavanie tejto procesnej
povinnosti súdu je právne významné len v sporových veciach, keďže vyhlásením takéhoto uznesenia
strácajú účastníci sporového konania právo namietať nové skutočnosti a nové dôkazy. Konanie o úprave
styku rodiča s maloletým dieťaťom je však vecou starostlivosti súdu o maloletého, ktorú je možné začať

aj bez návrhu a pre ktorú ustanovenie § 120 ods. 4 O.s.p. neplatí.

Tak, ako už bolo skôr konštatované, odvolací súd v preskúmavanej veci je viazaný skutkovým stavom
zisteným súdom prvého stupňa. To v podstate vylučuje, aby v odvolacom konaní sa malo vykonávať
dokazovanie. To však neplatí, pokiaľ ide o právne vyhodnotenie zistenej skutočnosti. V nesporových

konaniach je dokazovanie založené na vyšetrovacom princípe a je ovládané zásadou materiálnej
pravdy, v dôsledku čoho súd sám zisťuje skutkový stav. V týchto konaniach nedochádza ani k deleniu,
prenášaniu dôkazného bremena. Zodpovednosť za výsledok sporu nesie súd a účastníci sú subjektmi
tohto konania, ktorí napomáhajú súdu objasniť skutkové okolnosti.

Zisťovanie skutkových poznatkov sa deje prostredníctvom procesu dokazovania. Súd rozhoduje na
základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov, a to podľa zásady voľného hodnotenia
dôkazov.

Po vykonanom dokazovaní súd v odôvodnení svojho rozhodnutia stručne a jasne

uvedie, ktoré skutočnosti má za preukázané a ktoré nie a o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové zistenia.
Ku každej jednotlivej skutočnosti (skutkovom zistení) musí súd stručne a jasne uviesť, k akému záveru
dospel vychádzajúc z týchto dôkazov a ako tieto dôkazy vyhodnotil. Preukázané skutočnosti sa majú
v odôvodnení rozhodnutia premietnuť do záveru o skutkovom stave veci (do tzv. skutkovej vety), ktorý
stručne a výstižne vyjadruje zistený skutkový stav veci (§ 153 ods. 1 O.s.p.) a ktorý je východiskom pre

právne posúdenie veci.

Posúdením veci po právnej stránke sa rozumie výklad o tom, z akých ustanovení zákona alebo iného
právneho predpisu súd vychádzal, prečo pod toto ustanovenie podriadil zistený skutkový stav, ako aj
výklad o tom, aké práva a povinnosti majú účastníci na základe takto zisteného skutkového stavu podľa

takéhoto právneho ustanovenia.

Pod nesprávnym právnym posúdením treba rozumieť pochybenie súdu spočívajúce v tom, že na zistený
skutkový stav neaplikoval príslušnú právnu normu, alebo aplikoval nesprávnu právnu normu, alebo
aplikoval síce správnu právnu normu, ale jej obsah interpretoval nesprávne, alebo právnu normu síce

interpretoval správne, ale na zistený skutkový stav ju nesprávne aplikoval.

Prvostupňový súd po veľmi rozsiahlom znaleckom dokazovaní, keď, až na posledné návrhy otca na
poslednom pojednávaní pred vyhlásením rozsudku, boli vykonané všetky dôkazy navrhnuté účastníkmi,
ako aj ďalšie dôkazy, ktoré zadovážil samotný súd, zistil, že u otca existujú okolnosti spochybňujúce jeho

schopnosti riadne vychovávať maloleté dieťa, že otec dieťaťa napriek opakovanému doporučovaniu zo
strany znalcov nepodrobil sa dobrovoľne psychoterapii a že mal. E. sa v súčasnosti odmieta stretávať s
otcom kdekoľvek a za akýchkoľvek podmienok. Prvostupňový súd však zo zistených skutočností vyvodil
nesprávny právny záver, keď v rozpore s § 25 ods. 3 Zákona o rodine zakázal styk otca s mal. E..Podľa tohoto ustanovenia, ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd obmedzí styk maloletého
dieťaťa s rodičom, alebo ho zakáže.

Ako podmienku pre takéto rozhodnutie súdu zákon uvádza v podstate len „záujem dieťaťa“. Dôvodom
pre takéto rozhodnutie súdu môžu byť prípady, keď otec ním prezentovanými názormi a životnými
postojmi, spôsobom svojho života nevhodne vplýva na výchovu maloletého dieťaťa na jeho zdravotný a
psychický vývoj. V takomto prípade je však potrebné rozlišovať medzi obmedzením rozsahu stretávania

sa rodiča s dieťaťom vo forme zúženia časového rozpätia stretávania, alebo predlžením časových
intervalov medzi stretnutiami, prípadne určenie iných podmienok stretávania (napr. prítomnosť druhého
rodiča) a medzi zákazom takéhoto styku. K zákazu styku je možné pristúpiť len v krajných prípadoch
daných závažnosťou dôvodu, ktorý k takémuto opatreniu viedol. Ako príklad možno uviesť preukázané
pohlavné zneužívanie dieťaťa rodičom. V žiadnom prípade však nemôže byť takýmto dôvodom pre
zákaz styku rodiča s dieťaťom súdom nesúhlas maloletého dieťaťa s takýmto stretávaním.

Okremtohotodôvoduprvostupňovýsúdakodôvodprezákazstykuotcasmaloletouoznačil„preukázané
manipulovanie otca s psychikou maloletej v minulosti proti matke, a tým poškodzovaniu dieťaťa“, ako
aj to, že ...“otec nedával záruku, že sa nemôže zopakovať

situácia, aká bola v čase, keď mal maloletú v osobnej starostlivosti a manipuloval ju proti matke, čo
znalkyne označili až za skryté, resp. nepriame týranie dieťaťa“.

Ako vyplýva z vykonaného dokazovania, mal mať otec maloletú vo svojej výlučnej opatere v období
od 12.2.2008 do 28.10.2008, s výnimkou niekoľkých dní v mesiaci máj, keď sa nachádzala u matky.

Počnúc týmto dňom je možné zo spisu zistiť takmer úplné znemožnenie akéhokoľvek kontaktu otca s
maloletou. Ako vyplýva z rozhodnutia Obvodného úradu Q., odboru všeobecnej vnútornej správy zo dňa
29.4.2009 číslo: A/XXXX/XXXXX, pokúsil sa otec dňa 11.11.2008 o stretnutie s maloletou v budove A.
školy na V. ulici v Y., pričom podľa oznámenia matky, ju mal fyzicky napadnúť. Obvodný úrad zastavil
konanie z dôvodu, že spáchanie skutku, o ktorom sa koná, nebolo obvinenému preukázané, pričom z

odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že správanie sa otca v budove Základnej školy nebolo nevhodným
správaním ...“avšak pohnútkou pre takýto spôsob stretnutia sa s dcérou na pôde ZŠ bolo to, že matka
dieťaťa Y.. U. napriek tomu, že obvinený nemal v tom čase zakázaný styk s dcérou, mu bránila v stretnutí
s dcérou a Y. Q. v tom videl jediný možný spôsob, ako sa s dcérou stretnúť a porozprávať...“.

Následne na návrh matky Okresný súd Humenné uznesením zo dňa 1.12.2008 č. k. 2P/68/2008
zakázal otcovi stretávať sa s maloletou až do právoplatného skončenia v tejto veci. Podobne
Krajský súd v Prešove vo svojom uznesení vydanom v preskúmavanej veci dňa 23.6.2009 č. k.
9CoP/6/2009-466 uložil, okrem iného, prvostupňovému súdu, aby v rámci nariadeného znaleckého
dokazovania sa ...“znalec musí vyporiadať s poznatkom, že matka opakovane a kategoricky znemožňuje

otcovi stretávanie sa s maloletou napriek evidentne pozitívneho vzťahu maloletej k nemu. Preto by mal
znalec zaujať stanovisko vhodnosti takej úpravy práv a povinnosti rodičov, na základe ktorej by bola
maloletá zverená do osobnej starostlivosti otca bol by upravený styk maloletej s matkou“.

Porovnávajúc zistenia piatich znalcov, ktorí postupne vypočúvali maloletú v období rokov 2009 až 2013

uvedených, s výnimkou Y.. R. U., v preskúmavanom rozsudku, je možné konštatovať zásadný obrat vo
vzťahu maloletej k otcovi, ktorý môže mať celý rad príčin, pričom ani prvostupňový súd nevylúčil, že
jednou z týchto príčin postoj samotnej matky k otcovi a v nadväznosti k tomu aj na možnosť stretávania
sa otca s maloletou. Maloletá pri svojom výsluchu pred prvostupňovým súdom uviedla, že sa otca bojí,
pričom ako dôvod svojho strachu označila obavu, že ju zoberie od matky. Žiaden iný dôvod nebola

schopná uviesť. Pri svojej výpovedi pred znalkyňou Y.. I. H. maloletá vytýkala otcovi, že ich sleduje po
meste na aute, že nikde nemôže sama chodiť, že sa pred ním musí skrývať. Možno preto konštatovať,
že príčinu obáv (strachu) maloletej voči otcovi nie je nejaké konkrétne agresívne, či inak hrubo nevhodné
správanie sa otca k maloletej, alebo k jej matke. Bezprostredne potom, ako matka dňa 28.10.2008
zobrala dieťa k sebe, podala na otca trestné oznámenie, že otec sexuálne zneužíva maloletú, v príčinnej

súvislosti s čím dňa 1.12.2008 bol otcovi predbežným opatrením zakázaný styk s maloletou. Následne
matka opakovane podávala na otca trestné oznámenia za obťažovanie, ktoré sa malo realizovať vo
forme sledovania maloletej, pričom tieto oznámenia boli vybavované ako neodôvodnené.Vychádzajúc z týchto skutkových okolností zistených súdom prvého stupňa nepovažuje odvolací súd
za správny právny záver preskúmavaného rozsudku spočívajúci
v zákaze styku otca s maloletou. Pre takéto krajné riešenie právneho vzťahu otca k maloletému dieťaťu

nie je v preskúmavanej veci dôvod.

V tejto súvislosti je možné poukázať na to, že samotná matka v pôvodne podanom návrhu na úpravu
práv a povinností rodičov k maloletej zo dňa 14.2.2008 navrhla, aby bol otcovi umožňovaný styk s
maloletou. Podobne aj znalkyne Y.. N. N. a Y.. I. H. navrhovali „zákaz styku“ nie ako trvalé opatrenie,

ale len ako opatrenie dočasného charakteru, ktoré by malo platiť v období, keď by sa otec mal
podrobiť psychoterapii, ktorej cieľom by bolo získanie kritického nadhľadu na svoje vlastné prejavy a ich
škodlivostipremaloletú.TouviedlaznalkyňaY..I.H.vpodstateajvosvojejvýpovedipredprvostupňovým
súdom dňa 3.9.2014. Tá istá znalkyňa doporučila, aby sa psychoterapia uskutočnila tak vo vzťahu
k otcovi, ako aj k maloletej, pričom samotná úprava styku by sa realizovala podľa výsledkov tejto
psychoterapie.

Maloletá dosiahla vek XX rokov, čo možno považovať za stav, keď dieťa vzhľadom na svoj vek a
rozumovú vyspelosť, je schopná vyjadriť samostatne svoj názor a má právo vyjadriť ho slobodne
vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú, teda nepochybne aj vo veci stretávania sa s rodičom, do
ktorého výchovy nebola zverená. Názoru maloletého dieťaťa musí byť venovaná náležitá pozornosť

zodpovedajúca jeho veku a rozumovej vyspelosti (§ 43 ods. 1 Zákona o rodine, článok 12 ods. 1
Dohovoru o právach dieťaťa a § 100 ods. 3 O.s.p.).

Treba však v tejto súvislosti poukázať aj na ustanovenie § 45 ods. 2 Zákona o rodine, ktoré ukladá deťom
prejavovať voči rodičom primeranú úctu a rešpektovať ich. Ústavný súd Českej republiky v náleze zo

dňa 24.9.1998 sp. zn. III.ÚS 125/98 k tomu uviedol, že „po rozpade rodiny s maloletými deťmi nielen
etika príbuzenských vzťahov, ale aj zákon zaväzuje deti k povinnosti svojich rodičov ctiť a rešpektovať,
kým rodičovská zodpovednosť (za riadnu výchovu detí) je prikázaná obom rodičom. Preto takisto, pokiaľ
nie sú zistené také skutočnosti, ktoré by viedli k pozastaveniu výkonu rodičovskej zodpovednosti, nie je
- ani pri plnom rešpektovaní práv samotných maloletých - zákonného, o to menej ústavného právneho

dôvodu na to, aby rodičovi, v ktorého priamej starostlivosti maloleté dieťa nie je, bol styk s ním zakázaný,
resp. neprimerane obmedzený“.

Odkazujúcnaskôruvedenéskutočnostizistenéprvostupňovýmsúdomzdôvodunesprávnehoprávneho
posúdeniaveciprvostupňovýmsúdomodvolacísúdvsúlades§220O.s.p.zmenilrozsudoksúduprvého

stupňa vo výroku o zákaze styku otca s maloletou tak, že tento návrh zamietol.

Súčasne však musel rozhodnúť aj o tom, že styk otca s mal. E. v súčasnosti neupravuje. Dôvodom pre
takéto rozhodnutie odvolacieho súdu je súčasný postoj maloletej v stretávaní sa s otcom a pretrvávajúce
osobnostné vlastnosti a povahové nedostatky otca konštatované znalcami, ktoré napriek dlhodobosti

tohoto súdneho konania si otec nepriznáva a podľa znalcov, nezvláda.

Pri zisťovaní toho, čo je v najlepšom záujme dieťaťa v konaní o úprave rodičovských práv a povinností,
a teda aj v konaní o úprave styku rodiča s dieťaťom, hrá stanovisko dieťaťa významnú rolu. V tejto
súvislosti Ústavný súd Českej republiky vo svojom Náleze zo dňa 26.5.2014 sp. zn. I.ÚS 2482/13, okrem

iného, zaujal názor, že „za predpokladu, že dieťa je
dostatočne rozumovo a emocionálne vyspelé, je nutné jeho prianie považovať za zásadné
vodítko pri hľadaní jeho najlepšieho záujmu ...U mladších detí, predovšetkých tých v predškolskom veku,
musí všeobecný súd hodnotiť ich názor s prihliadnutím k ich veku a rozumovej vyspelosti“.

Je však povinnosťou súdu dbať na to, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na starostlivosť zo strany
oboch rodičov a udržovanie pravidelného osobného styku s nimi, ako aj právo druhého rodiča, ktorému
nebolo dieťa zverené, na pravidelnú informáciu o dieťati. Súd má pri rozhodovaní v takýchto veciach
prihliadaťtaktiežkcitovejorientáciiazázemiudieťaťa,navýchovnéschopnostirodiča,kcitovýmväzbám
dieťaťa na súrodencov, prarodičov a ďalších príbuzných, ako aj k materiálnej vybavenosti rodiča a jeho

pripravenosti na stretnutie s dieťaťom. Dôvodom pre obmedzenie stretávania sa rodiča s dieťaťom nie
je však výkon povolania rodiča a s tým súvisiaci rozvrh pracovnej doby.Odvolací súd za tohoto stavu zisteným súdom prvého stupňa skonštatoval, že nie sú dané dôvody
pre zákaz styku otca, avšak v súčasnosti nie sú splnené podmienky k tomu, aby bolo možné súdnym
rozhodnutímupraviťkonkrétnyčasapodmienkytakýchtostretnutí.Podmienkoupretakútosúdnuúpravu

bude predovšetkým zmena pomerov týkajúcich sa zmeny postoja maloletej k otcovi a k stretávaniu s
ním a v pripravenosti otca na takéto stretnutie.

Prvostupňový súd napadnutým rozsudkom zamietol aj návrh otca na uloženie výchovného opatrenia
vo forme uloženia povinnosti maloletému dieťaťu a jeho rodičom podrobiť sa odbornému poradenstvu

v špecializovanom zariadení. Účelom takéhoto výchovného opatrenia by malo byť, vychádzajúc zo
znaleckých posudkov, pripraviť mal. E., ako aj oboch rodičov na stretávanie sa otca s maloletou. Otec
má nesporný záujem o takéto stretnutia a keďže má na ne právo, je povinnosťou súdov prijať všetky
legálne opatrenia, aby k takejto realizácii, hoci aj v budúcnosti, došlo. Je však nemožné v tomto smere
dosiahnuť akúkoľvek zmenu bez zmeny postoja maloletej k otcovi, ale aj bez zmeny postoja jej matky,
ktorá sa podieľa na terajších postojoch maloletej k otcovi. Pokiaľ ide o otca, tento takéto výchovné

opatrenie sám navrhol, čím prejavil aj vôľu sa podrobiť s tým súvisiacej terapii.V tejto súvislosti je však
treba rozhodnúť aj o tom, ktorá právnická alebo fyzická osoba, či akreditovaný subjekt, má spolupôsobiť
alebo spolupracovať pri výkone takéhoto výchovného opatrenia, ako aj musí byť určené obdobie trvania
takéhoto výchovného opatrenia, po uplynutí ktorého by malo dôjsť k vyhodnoteniu jeho účinnosti. Po
splnení výchovného opatrenia orgán, ktorý rozhodol o jeho uložení, je oprávnený rozhodnúť aj o jeho

zrušení. Rozhodnúť o takomto výchovnom opatrení môže v súlade s § 12 a nasl. zákona číslo 305/2005
Z. z. aj orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately.

Odvolaciemu súdu, okrem tohto orgánu, nie je známa žiadna právnická, či fyzická osoba, alebo
akreditovaný subjekt, ktorý by mal pôsobiť pri výkone takéhoto výchovného opatrenia.

Nie je opodstatnený dôvod pre zamietnutie takéhoto návrhu pozostávajúci v konštatovaní, že u mal. E.
neide o nevhodné správanie sa a u matky neide o porušovanie alebo zneužívanie rodičovských práv
a povinnosti. Konštatovaná vzorná

starostlivosť, výborné školské výsledky a neexistencia výchovných problémov boli by právne relevantné
pri rozhodovaní, komu, ktorému z rodičov zveriť dieťa do výchovy. Tieto argumenty však strácajú na
význame pri rozhodovaní o úprave styku otca s maloletou, ktorá je zablokovaná práve v dôsledku
negatívnych postojov maloletej a pravdepodobne aj jej matky k otcovi.

Vychádzajúc z týchto poznatkov dospel odvolací súd k záveru, že rozhodnutie prvostupňového súdu
o zamietnutí návrhu otca na uloženie výchovného opatrenia podľa § 37 ods. 2 písm. c) Zákona o
rodine, je predčasné. Napriek prezentovaným názorom maloletej E. k stretávaniu sa s otcom v záujme
normalizácie ich vzájomných vzťahov a teda v záujme jej normálneho, plnohodnotného a správneho
psychosexuálneho vývinu, odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvého stupňa aj tak, že nariadil podľa

§ 37 ods. 2 písm. d) Zákona o rodine výchovné opatrenie. Podľa tohto ustanovenia sa takéto opatrenie
nariaďuje nielen vo vzťahu k maloletému dieťaťu, ale aj vo vzťahu k jeho obom rodičom. Nebolo
by možné očakávať akékoľvek priaznivé zmeny v ich vzájomných vzťahoch, keď by sa nariadenému
sociálnemu poradenstvu mal povinnosť podrobiť len jeden z nich.

Realizáciu tohto výchovného opatrenia uložil Krajský súd v Prešove Úradu práce, sociálnych vecí a
rodiny v Q.. Tento úrad ako orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, je organizačne,
personálne a kompetenčne spôsobilý zabezpečiť realizáciu súdom nariadeného výchovného opatrenia
(§ 12 až § 19 z. č. 305/2005 Z. z.).

Kontrolu účinnosti a plneniu účelu výchovného opatrenia bude vykonávať prvostupňový súd, ktorý je
oprávnený rozhodovať aj o jeho zrušení.

Maloletá E. a obaja rodičia sú povinní v rámci realizácie nariadeného sociálneho poradenstva podrobiť
sa pokynom osôb realizujúcich úlohy tohoto úradu.

Marenie práva iného účastníka konania, či hrubé sťažovanie postupu konania, môže byť opakovane
postihované uložením poriadkových pokút až do výšky 820,- eur (§ 53 ods. 1 O.s.p.). Bude povinnosťou
prvostupňového súdu v spolupráci s príslušným orgánom sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnejkurately sa vyporiadať s organizačnými a kompetenčnými otázkami súvisiacimi s týmto rozhodnutím.
V takom prípade za zmenu pomerov odôvodňujúcu rozhodnúť o úprave styku otca s maloletou bude
možné považovať zmenu postojov na strane maloletej a jej otca.

Takýto postup a rozhodnutie súdu, či orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, nebráni
účastníkom tohto konania v tom, aby spornú otázku stretávania sa vyriešili dohodou.

Z týchto dôvodov odvolací súd v súlade s § 220 O.s.p. zmenil rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku,

ktorým bol zamietnutý návrh otca na uloženie výchovného opatrenia mal. E. a obom rodičom a tomuto
návrhu vyhovel.

V dôsledku zmeny napadnutého rozsudku musel odvolací súd nanovo rozhodnúť aj o trovách konania.
V priebehu doterajšieho priebehu konania vznikli štátu trovy preddavkovaním dokazovania v celkovej
výške 2.495,91 eur (Y.. W. U. 16,- eur, Y.. A. N. 358,29 eur a 39,84 eur, Y.. R. U. 669,31 eur, Y.. I. H.

707,68 eur a 247,86 eur, svedočné 456,93 eur).

Štát má podľa výsledkov konania proti účastníkom právo na náhradu trov konania, ktoré platil, pokiaľ u
nich nie sú predpoklady pre oslobodenie od súdnych poplatkov (§ 148 ods. 1 O.s.p.). Zákonný pojem
„podľa výsledkov konania“ nie je totožný so zákonným predpokladom „úspechu vo veci“ uvedenom v §

142 ods. 1 O.s.p.. Štát má podľa výsledku konania právo na náhradu trov aj v nesporových veciach, kam
patrí aj starostlivosť súdu o maloleté dieťa. Výsledkom konania sa rozumie plný alebo čiastočný úspech
účastníka. Na rozdiel od povinnosti účastníka zaplatiť preddavok na trovy dôkazu, nie je pri rozhodovaní
o náhrade trov štátu významné, kto konkrétny dôkaz navrhol vykonať.

V preskúmavanej veci nemal plný úspech žiaden z účastníkov. Prevažný úspech mala matka. Keďže
sa však pomer úspechu a neúspechu nedá určiť inak, ako odhadom, zaviazal odvolací súd každého z
rodičov zaplatiť štátu polovicu z preddavkovaných trov dokazovania.

V súlade s § 146 ods. 1 písm. a) a § 224 ods. 2 O.s.p., keďže sa jedná o konanie, ktoré bolo možné

začať aj bez návrhu, nemá žiaden z účastníkov právo na náhradu jemu vzniklých trov konania.

Toto rozhodnutie prijal odvolací senát Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona
č. 757/2004 Z. z. o súdoch).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné.