Rozhodnutie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, December 10, 2014

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 5Co/275/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3711214846
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 12. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Zajacová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2014:3711214846.3

Rozhodnutie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Zajacovej a sudcov JUDr.
Márie Vrtochovej a Mgr. Zuzany Holúbkovej v právnej veci navrhovateľky Mgr. E. M., bytom A. XX/XX,
O. K., zastúpená RNDr. V. M., bytom O. K., A. XX/XX, proti odporcovi Mgr. M. M., bytom O., Na C. XXX/
XX, právne zastúpený JUDr. Vladimírom Štrbíkom, advokátom so sídlom v Prievidzi, Námestie slobody
č. 22, o vydanie motorového vozidla a zaplatenie sumy 140,52 eur s príslušenstvom a o vzájomnom

návrhu odporcu o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva a zaplatenie sumy 887,- eur,
na odvolanie navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 06.februára 2014, č.k.
16C/5/2012-304, jednohlasne, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti p o t v r d z u j e .

Odporcovi sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zrušil podielové spoluvlastníctvo účastníkov k motorovému
vozidlu Renault Megane BA0W05, rok výroby 2000, VIN VF1BA0W0522950163, Ev. č. O. XXX CC v
celom rozsahu. G. predaj motorového vozidla s tým, že výťažok z predaja sa rozdelí medzi účastníkov
v rozsahu ich spoluvlastníckych podielov, t.j. u každého z účastníkov v rozsahu 1-ice. V prevyšujúcej
časti vzájomný návrh odporcu zamietol. Návrh navrhovateľky v časti o vydanie motorového vozidla

Renault Megane zamietol. Odporcu zaviazal zaplatiť navrhovateľke sumu 20,08 eur s 8,5% úrokom z
omeškania od 16.10.2013 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia. V prevyšujúcej časti
návrh navrhovateľky o zaplatenie zamietol a žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania nepriznal.

Súd prvého stupňa po právnej stránke svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 133 ods. 1, § 137 ods.
1, 2, § 139 ods. 1, 2, 3, § 142 ods. 1, 2, § 451 ods. 1, 2, § 454, § 100, § 101, § 107 ods. 1,

2 Občianskeho zákonníka. Po zhodnotení skutkového stavu veci v zmysle citovaných zákonných
ustanovení v konečnom dôsledku dospel súd k záveru, že návrh navrhovateľky o vydanie veci
motorového vozidla je nedôvodný, vzájomný návrh odporcu o zrušenie a vyporiadanie podielového
spoluvlastníctva účastníkov k motorovému vozidlu je dôvodný a návrh navrhovateľky o zaplatenie je
o opodstatnené len sčasti a nárok odporcu o zaplatenie v prevažnej časti je premlčaný a vo zvyšku
nedôvodný.

V danej veci bolo medzi účastníkmi sporné, či motorové vozidlo Renault Megane je vo výlučnom
vlastníctve navrhovateľky, resp. v podielovom spoluvlastníctve oboch účastníkov a to s prihliadnutím
na spôsob nadobudnutia uvedenej hnuteľnej veci. Z výsledkov vykonaného dokazovania vyplýva, že
medzi pôvodným vlastníkom spoločnosťou Antares Risk, s.r.o. a navrhovateľkou bola uzavretá kúpna
zmluva dňa 06.03.2006, na základe ktorej táto spoločnosť previedla na navrhovateľku vlastnícke právo

k spornému motorovému vozidlu, pričom v kúpnej zmluve sa dohodlo, že prevzatím motorového
vozidla kupujúca nadobudla k nemu vlastnícke právo. Navrhovateľka platne na základe kúpnej zmluvynadobudla vlastníckeho práva a to odovzdaním tohto motorového vozidla do dispozície navrhovateľky
k čomu došlo dňa 06.03.2006. Z vykonaného dokazovania ďalej vyplýva, že v tom období, teda v
marci 2006 navrhovateľka žila v spoločnej domácnosti s odporcom ako druhom, pričom napriek tomu,

že podľa jej vyjadrení i doloženého listinného dôkazu a výpisu z jej účtu mala dostatok finančných
prostriedkov na zaplatenie celej dohodnutej kúpnej ceny za uvedené motorové vozidlo v sume 100.000,-
Sk, súhlasila s tým, že odporca sa bude podieľať na zaplatení kúpnej ceny 1-icou, t.j. sumou 50.000,-
Sk, ktorú dňa 13.03.2006 poukázal na účet navrhovateľky. Táto skutočnosť bola medzi účastníkmi
nesporná. S prihliadnutím na výsledky ďalšieho dokazovania vo veci a to výpovede svedkov oboch

rodičov odporcu, ale aj nestranného svedka B. C. priateľa oboch účastníkov a vyhlásenie ďalšej osoby,
ktorá chodila do domácnosti účastníkov Mgr. B. C., súd dospel k záveru, že v období potom, čo
navrhovateľka nadobudla vlastnícke právo k motorovému vozidlu jeho odovzdaním od predávajúceho
došlo medzi navrhovateľkou a odporcom k ústnej dohode o zriadení podielového spoluvlastníctva k
motorovému vozidlu, t.j. o prevodu 1-ice spoluvlastníckeho podielu z navrhovateľky na odporcu, v
súvislosti s čím odporca poukázal dňa 13.03.2006 na účet jej sumu 50.000,- Sk. Na základe tohto vo

vzťahu medzi účastníkmi došlo k platnému vzniku podielového spoluvlastníctva k predmetnému vozidlu,
keďže podielové spoluvlastníctvo k hnuteľnej veci môže vzniknúť aj na základe ústnej dohody, resp.
konkludentne. K uvedenej skutočnosti a to, že medzi účastníkmi vzniklo podielové spoluvlastníctvo k
predmetnému motorovému vozidlu nasvedčujú aj ďalšie skutočnosti a to, že i viaceré ostatné veci,
ktoré nadobudli spoločne účastníci počas ich družského spolužitia boli nadobudnuté do podielového

spoluvlastníctva v rozsahu u každého z nich 1-ice. Jedná sa o napr. o spoločný byt účastníkov ako
aj televízor, ktorého kúpna cena bola podľa navrhovateľky zaplatená zo strany každého v 1-ici. Je
nelogické, aby sa odporca podieľal na nadobudnutí uvedeného motorového vozidla zaplatením 1-ice
kúpnej ceny bez dohody, že by stal spoluvlastníkom predmetnej hnuteľnej veci, keďže v nasledujúcom
období sa k uvedenému motorovému vozidlu správal ako k spoločnému vlastníctvu s navrhovateľkou,

staral sa o opravy a údržby motorového vozidla, znášal náklady na jeho opravy a údržbu. Preto súd
vyjadrenia navrhovateľky o tom, že motorové vozidlo je jej výlučným vlastníctvom považoval za účelové,
keďže už v čase nadobúdania uvedenej hnuteľnej veci mala vedomosť, že vozidlo sa bude využívať i
pre potreby odporcu a jeho rodiny. Preto súd na návrh navrhovateľky, ktorým žiadala vydať motorové
vozidlo ako jej výlučné vlastníctvo v celom rozsahu zamietol.

Čosatýkatvrdenízástupcunavrhovateľky,žeodporcapožičalvsúvislostiskúpouvozidlanavrhovateľke
sumu 50.000,- Sk z tohto nie je možné vyvodiť a právne posúdiť, že zo strany odporcu vo vzťahu k
navrhovateľke sa jednalo o pôžičku, pretože v prejednávanej veci sa jednalo o sugestívne položenú
otázku zástupcu navrhovateľky, či sa jednalo o pôžičku alebo dar, ktorú otázku zástupca navrhovateľky

položil už po vyjadrení odporcu, že jej poskytol sumu 50.000,- Sk, aby mohli spoločne kúpiť motorové
vozidlo. Odporca sa v konaní opakovane spontánne vyjadril, že peniaze jej poskytol za účelom
nadobudnutia spoluvlastníckeho podielu k motorovému vozidlu. Preto sa javili súdu hodnovernejšie
vyjadrenia odporcu v tom smere, že peniaze jej poskytol za účelom nadobudnutia spoluvlastníckeho
podielu, čomu zodpovedá aj vyjadrenie odporcu, že s navrhovateľkou sa dohodli, že keď časom

motorové vozidlo predajú, finančné prostriedky získané z predaja si rozdelia. Keďže súd dospel k
právnemu názoru, že motorové vozidlo je v podielovom spoluvlastníctve účastníkov a v konaní si
vzájomným návrhom uplatnil odporca nárok na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva
k hnuteľnej veci a keďže spoločné užívanie hnuteľnej veci oboma účastníkmi je v súčasnosti dlhodobo
vylúčené a keďže sa účastníci na zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva nedohodli a

nedokážu dohodnúť, súd považoval tento vzájomný návrh odporcu za dôvodný. Preto s prihliadnutím
na ust. § 142 ods. 1 OZ, súd v celom rozsahu zrušil podielové spoluvlastníctvo účastníkov a keďže sa
obaja účastníci počas konania jednoznačne vyjadrili tak, že žiadny z nich v súčasnosti nemá záujem
o predmetnú hnuteľnú vec, súd nariadil predaj daného motorového vozidla a to rozdelením výťažkov
medzi oboch účastníkov podľa výšky ich podielov. Keďže sa odporca podieľal na zaplatení kúpnej ceny

v rozsahu 1-ice, podľa názoru súdu jednoznačne medzi účastníkmi vzniklo podielové spoluvlastníctvo.

Čo sa týka uplatneného vzájomného návrhu odporcu vo vzťahu k navrhovateľke o zaplatenie sumy 877,-
eur titulom vynaložených nákladov na opravu, údržbu motorového vozidla, v tejto súvislosti súd prvého
stupňa poukázal na skutočnosť, že tento návrh bol doručený súdu dňa 12.11.2002. V tejto časti súd

prihliadol na námietku premlčania a s poukazom na doručenie protinávrhu zo strany odporcu na súd
dospel k záveru, že tieto nároky sú buď premlčané alebo nedôvodne uplatnené.Za čiastočne dôvodný považoval súd prvého stupňa nárok navrhovateľky o zaplatenie časti poistného na
predmetnommotorovomvozidlevpolovičnejvýškevsume20,08eur,vktorejčastisúdnávrhposudzoval
v zmysle § 451 v spojení s § 454 OZ. Jedná sa o zaplatenie poistného za dané motorové vozidlo vo

výške 40,15 eur dňa 18.12.2011 z účtu navrhovateľky s tým, že sa jedná o nevyhnutný náklad v súvislosti
s prevádzkou motorového vozidla bez súhlasu odporcu, keďže v tom období boli už rozídení a medzi
účastníkmi nebola uzavretá dohoda o tom, kto bude hradiť poistné, súd zastával názor, že navrhovateľka
mánároknavydaniebezdôvodnéhoobohatenia,keďžezaplatilapoistnévoväčšomrozsahuakopripadá
na jej spoluvlastnícky podiel, pripadajúci na tomto motorovom vozidle. Nárok si navrhovateľka uplatnila

prvýkrát vo vzťahu k odporcovi písomným podaním doručeným súdu dňa 18.04.2013, ktoré podanie
bolo doručené zástupcovi odporcu 15.10.2013, súd priznal navrhovateľke počnúc dňom 16.10.2013 aj
úrok z omeškania v súlade s ust. § 517 ods. 1, 2 OZ s prihliadnutím na § 3 Nariadenia vlády č. 87/95 Z.z..

Čo sa týka návrhu navrhovateľky, aby sú doplnil dokazovanie a preveril, či bola svedkyňa dňa Jaroslava
Mazániková dňa 08.03.2006 v práci, súd dokazovanie v tomto smere nevykonal, pretože vykonanie

takéhoto dokazovania považoval v predmetnej veci za právne irelevantné. Tiež návrh zástupcu
navrhovateľa, aby súd dal vypracovať znalecký posudok na zistenie aktuálnej ceny motorového vozidla
súd neakceptoval vzhľadom na to, že vo veci vyporiadal podielové spoluvlastníctvo tým spôsobom, že
nariadil jeho predaj a vykonanie znaleckého dokazovania v tom smere by bolo v tomto štádiu konania
nadbytočné. Takéto rozhodnutie súdu, ktorým súd nariadil predaj motorového vozidla je exekučným

titulom pre vykonanie exekúcie, v rámci ktorej súdny exekútor bude zisťovať cenu motorového vozidla i
prípadným znaleckým posudkom. Samotnú existenciu vozidla potvrdili i rodičia odporcu. Návrh zástupcu
odporcu doplniť dokazovanie o výsluch rodičov odporcu, ktorí môžu potvrdiť, že mu dávali peniaze
na platenie poistného súd považoval za nadbytočný, keďže obaja rodičia boli už vypočutí a k týmto
skutočnostiam sa vyjadrili.

O trovách účastníkov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 a žiadnemu z účastníkov náhradu
trov konania nepriznal a to s prihliadnutím na tú skutočnosť, že navrhovateľka bola v prevažnej časti
ohľadom jej uplatneného nároku neúspešná, odporca bol v súvislosti so vzájomným návrhom úspešný
len čiastočne a to v časti o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva a neúspešný v časti o

zaplatenie sumy 877,- eur a preto súd o trovách konania rozhodol v súlade s ust. § 142 ods. 2 O.s.p..

Proti tomuto rozsudku podala včas odvolanie navrhovateľka, ktorá žiadala, aby krajský súd ako súd
odvolací napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie,
prípadne zmenil a sám vo veci rozhodol tak, že návrh v zmysle petitu uplatneného navrhovateľkou v

celom rozsahu uznáva a vzájomný návrh odporcu zamieta a súčasne zaviazal odporcu zaplatiť trovy
konania vo výške, ako budú súdom uznané. V odvolaní navrhovateľka poukázala na tú skutočnosť, že
meritom sporu bola rozdielnosť názorov účastníkov na skutočnosť, či predmetné motorové vozidlo je
vo výlučnom vlastníctve navrhovateľky alebo či je v podielovom spoluvlastníctve s odporcom, každý
v 1-ici. Poukázala na skutočnosť, že súd neuviedol právny predpis, na základe ktorého je možné

nadobudnúť od výlučného vlastníctva časť jeho podielu niekým iným na základe ústnej dohody, resp.
konkludentne bez toho, aby zúčastnení o takejto dohode vôbec vedeli. Súd neuviedol právny predpis,
na základe ktorého konkludentne zbavil navrhovateľku jej polovičnému spoluvlastníckeho podielu.
Poukázala na tú skutočnosť, že vlastníctvo sa nenadobúda kúpou uhradenej ceny, pričom z rozsudku
nie je jednoznačné a zrejmé kedy a akým spôsobom vzniklo údajné podielové spoluvlastníctvo, či sa

tak stalo dňa 06.03.2006 alebo 13.03.2006, keď odporca požičal navrhovateľke sumu 50.000,- Sk alebo
dňa 16.03.2006, keď navrhovateľka uhradila kúpnu cenu predávajúcej spoločnosti. Ak sa odporca stal
spoluvlastníkom preto, lebo 13.03.2006 previedol 50.000,- Sk na účet navrhovateľky, tak navrhovateľka
sa stala dňa 16.03.2006 opätovne výlučnou vlastníčkou, pretože previedla sumu 100.000,- Sk na
predávajúceho. Súd oprel svoje rozhodnutie o výpovede svedkov, avšak navrhovateľka so svedkom,

ktorýmalbyťúdajnenestrannýžiadenpriateľskývzťahnemala.Pokiaľsúdnapodporusvojejkonštrukcie
uvádza,žeinévecinadobudnutépočasspolužitiaúčastníkovbolinadobudnutév1-iciakopríkladuvádza
byt, jedná sa o úplne iný spôsob nadobudnutia vlastníctva a pokiaľ súd uvádza iné hnuteľné veci v
tomto prípade konkrétnom uvádza len televízor. Čo sa týka televízora je pravda, že navrhovateľka v
liste odporcovi uviedla, že ho kúpili spoločne, ale s týmto tvrdením zjavne odporca nesúhlasil, pretože

si tento televízor zobral. Pokiaľ súd uviedol, že odporca sa k vozidlu správal ako k vlastnému a staral
sa o úpravy a údržby, poukázala na tú skutočnosť, že pokiaľ si niekto kúpi auto na leasing a nie je jeho
vlastníkom, napriek tomu sa správa ako vlastník a stará sa o úpravy a údržby. Poukázala opätovne v
podrobnosti na okolnosti nadobudnutia daného motorového vozidla kúpnou zmluvou zo dňa 06.03.2006.Súd sa svojsky vysporiadal s výpoveďou odporcu, že poskytnutá suma 50.000,- Sk bola pôžička a
otázku položenú zástupcom navrhovateľky považoval za sugestívne položenú. Pokiaľ mal súd za to,
že v prejednávanej veci nešlo o dočasné, ale trvalé poskytnutie finančných prostriedkov, tak mal túto

skutočnosť kvalifikovať ako dar. Poukázala tiež na judikát NS SR sp.zn. 2Obdo 29/12, kde sa konštatuje,
že pokiaľ nebolo nad akúkoľvek pochybnosť zistené podstatné náležitosti kúpnej zmluvy, ktorá sa podľa
súdu mala uzatvoriť ústne, resp. konkludentne, je potrebné dôsledne rozlišovať dva rôzne právne úkony
a to prevod výlučného vlastníctva zo dňa 06.03.2006 na navrhovateľku a prevod 1-ice spoluvlastníckeho
podielu na odporcu. Súd vo svojej konštrukcii neuviedol, že ide kúpnu zmluvu medzi navrhovateľkou a

odporcom, pretože uvádza, že ide o zmluvu o zriadení podielového spoluvlastníctva. Podľa rozsudku NS
SR sp.zn. 4Cdo 93/99 nemožno zmluvu o zriadení podielového spoluvlastníctva uzatvoriť pri prevode
vlastníctva a takáto zmluva by nemala byť odplatná. Poukázala tiež na to, že obdobným spôsobom sa
súd vysporiadal s nákladmi za opravu a údržbu vozidla. Súd sa vôbec nevysporiadal s preukázanou
skutočnosťou, že odkedy má odporca vozidlo vo svojej faktickej výlučnej držbe a navrhovateľke nie
je ochotný prezradiť, kde sa vozidlo nachádza, tak za vozidlo nie sú uhradené povinné platby, resp.

vykonávané povinné kontroly a neuhradené a neuzatvorené povinné zmluvné poistenie, nevykonaná
technická a emisná kontrola. Preto na záver konštatovala, že žiadna dohoda, ktorú vykonštruoval súd
medzi účastníkmi o úhrade nákladov na vozidlo neexistovala a navrhovateľka trvá na svojom nároku
zo dňa 15.04.2013 v plnom rozsahu. V prípade, že súd rozhodne, že existovala ústna dohoda o tom,
že odporca bude hradiť všetky náklady spojené s vozidlom, navrhovateľka si návrhom na zmenu petitu

uplatňuje úhradu uhradeného poistného v celej výške a nielen vo výške polovičnej. Namietala tiež
určenie začiatku nároku na úroky z omeškania, ktoré určil súd na deň 16.10.2013, teda po výzve zo
strany navrhovateľky, pretože podľa jej názoru v náväznosti na § 488, § 489 a § 517 veta prvá OZ jej
patria úroky z omeškania odo dňa úhrady poistného a nie od času, kedy sa odporca dozvedel, že si
nárokuje na vrátenie neoprávneného obohatenia. Súd je tiež povinný skúmať, či v čase rozhodnutia

predmetné motorové vozidlo existuje, pretože ak neexistuje, tak celé toto konanie je bezpredmetné a
nehospodárne.

K podanému odvolaniu sa písomne vyjadril odporca, ktorý žiadal rozsudok súdu prvého stupňa ako
vecne správny potvrdiť a uplatnil si náhradu trov odvolacieho konania. Mal za to, že listinnými ako aj

svedeckými výpoveďami bolo preukázané, že vozidlo je v podielom spoluvlastníctve účastníkov konania
každého v 1-ici. Poukázal na uznesenie vydané vyšetrovateľom, v ktorom sa uvádza, že samotná
navrhovateľka tvrdila, že kúpna hodnota vozidla je 100.000,- Sk a polovicu tejto sumy 50.000,- Sk
zaplatili rodičia Mazánika za svojho syna, teda že ho kúpili na polovicu a vozidlo používala spoločne s
odporcom. Sama navrhovateľka do súdneho spisu založila návrh na vyporiadanie mimosúdne, pričom

pri vyporiadaní vychádzala z podielového spoluvlastníctva. Kúpnu cenu za vozidlo uhradil odporca v 1-
ici na základe dohody s navrhovateľkou na jej účet. Čo sa týka kúpnej zmluvy, táto zmluva sa nenašla
v žiadnych dokladoch na Polícii v Prievidzi, ani na Polícii v Trenčíne.

Krajský súd ako súd odvolací vec preskúmal podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho

pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa
je potrebné ako vecne správny potvrdiť podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. z nasledovných dôvodov:

Súd prvého stupňa v prejednávanej veci vykonal dostatočné dokazovanie, vec po právnej stránke
správne posúdil a v konečnom dôsledku aj správne vo veci rozhodol.

Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvého stupňa odvolací súd dodáva, že súd prvého stupňa
správne v prejednávanej veci uzatvoril, že v prejednávanej veci bolo v prvom rade potrebné vyriešiť
otázku, či motorové vozidlo, ktoré je predmetom tohto sporu je vo výlučnom vlastníctve navrhovateľky
a či je teda dôvodná žaloba navrhovateľky, ktorou sa domáha ako výlučná vlastníčka vydania daného

motorového vozidla, alebo dané motorové vozidlo je v podielovom spoluvlastníctve navrhovateľky a
odporcu a preto v tomto smere je dôvodný protinávrh odporcu na zrušenie a vyporiadanie podielového
spoluvlastníctva k danému motorovému vozidlu.

Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s konštatovaním súdu prvého stupňa v tom smere, že

navrhovateľkauzatvárasospoločnosťouAntaresRisk,s.r.o.sosídlomvTrenčínedňa06.03.2006kúpnu
zmluvu na dané motorové vozidlo, na základe ktorej táto spoločnosť prevádza sporné motorové vozidlo
do výlučného vlastníctva navrhovateľky za kúpnu cenu 100.000,- Sk. Obsahom kúpnej zmluvy v bode
3 danej zmluvy je zároveň aj dojednanie, že kupujúci, v tomto prípade navrhovateľka zaplatí kúpnucenu predávajúcemu do 30 dní odo dňa podpisu tejto zmluvy na účet predávajúceho. Zároveň kupujúca,
teda navrhovateľka potvrdila, že motorové vozidlo prevzala pri podpise zmluvy a vyhlásila, že sa s jeho
stavom riadne oboznámila.

Táto skutočnosť nie je medzi účastníkmi sporná a zároveň súd prvého stupňa správne vyhodnotil,
že dňom 06.03.2006 dochádza k nadobudnutiu výlučného vlastníctva navrhovateľky k predmetnému
motorovému vozidlu.

Ďalej bolo potrebné vyhodnotiť ďalšie konanie účastníkov s prihliadnutím k danému motorovému vozidlu
tiež s prihliadnutím na tú skutočnosť, že účastníci žili ako druh a družka ako aj s prihliadnutím na tú
skutočnosť, že odporca zaplatil na účet navrhovateľky sumy 50.000,- Sk a to prevodom na účet zo dňa
13.03.2006 s tým, že tieto finančné prostriedky boli pripísané na účet navrhovateľky dňa 14.03.2006
a navrhovateľka vyplatila na účet predávajúceho spoločnosti Antares Risk, s.r.o. so sídlom v Trenčíne
kúpnu cenu vo výške 100.000,- Sk dňa 16.03.2006.

V tomto smere je nedôvodné odvolanie navrhovateľky, že súd prvého stupňa sa nedostatočne zaoberal
týmito časovými a vecnými súvislosťami. Súd prvého stupňa v prejednávanej veci správne vyhodnotil,
že navrhovateľka ako výlučná vlastníčka daného motorového vozidla vypláca kúpnu cenu za dané
motorové vozidlo dňa 16.03.2006.

V ďalšom smere bolo potrebné posúdiť vzájomné konanie účastníkov, t.z. navrhovateľky a odporcu vo
vzťahu k danému motorovému vozidlu v období, kedy navrhovateľka zakúpila dané motorové vozidlo a
následné správanie sa účastníkov počas ich spolužitia.

V tomto smere je potrebné vychádzať z ust. § 133 ods. 1 OZ, z ktorého vyplýva, že ak sa prevádza
hnuteľná vec na základe zmluvy nadobúda sa vlastníctvo prevzatím veci, ak nie je právnym predpisom
stanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak. V danom ustanovení zákona sú vyjadrené dve fázy
nadobudnutia vlastníckeho práva. Prvým je uzatvorenie obligačnej zmluvy, na základe ktorej sa
prevodca zaväzuje previesť do vlastníctva nadobúdateľa a druhú fázu predstavuje odovzdanie a

prevzatie veci, teda tradícia. Táto úprava má hlboké historické korene a vychádza z Rímskeho práva.
Pre vznik držby danej veci je preto nevyhnutné naplnenie dvoch predpokladov. Vôľa s vecou nakladať
ako s vlastnou a faktické ovládanie veci. Faktickým ovládaním sa nerozumie len fyzické ovládanie veci.
Fakticky vec ovláda ten, kto podľa všeobecných názorov a skúseností vykonáva tzv. právne panstvo
nad vecou. Držby veci sa možno uchopiť tiež jej tradíciou. Držiteľ sa nemusí chopiť držby veci sám, ale

môže ísť o jej nadobudnutie zástupcom, nie je nutné ani fyzické prevzatie veci držiteľom. Držba tak môže
prejsť prehlásením o tom, že osoba, ktorá prevádza vec, ktorú ako vlastník drží ju bude naďalej držať pre
nadobúdateľa ako aj detentor z iného právneho dôvodu. Pretože prevzatie hnuteľnej veci je spojené s
okamihom nadobudnutia vlastníctva, musí predstavovať stav, kedy získal nadobúdateľ moc nad vecou,
kedy môže realizovať všetky zložky obsahu vlastníckeho práva, predovšetkým vec užívať a voľne s ňou

disponovať. Preto je potrebné predovšetkým rozumieť faktické, fyzické a hmotné uchopenie prebratie
hnuteľnej veci z ruky do ruky. U vecí vyžadujúcich si k užívaniu doklad, napr. vodičský preukaz k autu
popri fyzickom prebratí je nutné aj odovzdanie príslušenstva. Odovzdanie a prevzatie veci, teda možno
vymedziť ako dvojstranný voľný akt, s ktorým prevodca prevádza na nadobúdateľa držbu, prípadne
vlastníctvo veci.

V prejednávanej veci sa preto odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s konštatovaním súdu
prvého stupňa, že navrhovateľka získala sporné motorové vozidlo odovzdaním a prevzatím veci dňa
06.03.2006. Na túto skutočnosť nemá vplyv ani vyplatenie kúpnej ceny, pretože účastníci danej kúpnej
zmluvy si zmluvne v prejednávanej veci dohodli možnosť vyplatenia kúpnej ceny v lehote 30 dní od

podpisuzmluvyaododovzatiaaprevzatiadanéhomotorovéhovozidla.Pretosamotnévyplateniekúpnej
ceny na vznik vlastníckeho práva navrhovateľky vplyv nemá.

Ďalej sa súd prvého stupňa správne zaoberal otázkou vzniku podielového spoluvlastníctva odporcu k
danému motorovému vozidlu.

Podielové spoluvlastníctvo je definované v ust. § 136 ods. 1 OZ s tým, že samotný vznik
spoluvlastníctva Občiansky zákonník špeciálne neupravuje a preto platia pre vznik podielového
spoluvlastníctva všeobecné spôsoby nadobudnutia vlastníckeho práva v zmysle ust. § 132 OZ.Podielové spoluvlastníctvo preto môže vzniknúť buď zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu
alebo na základe iných skutočností stanoveným zákonom, či na základe zákona, nadobudnutím
spoluvlastníckeho práva k novej veci, predovšetkým k stavbe. Jedná sa o spôsoby nadobudnutia

vlastníckeho práva všeobecne, pričom pre oblasť spoluvlastníctva sa tieto následne vyznačujú určitými
špecifikami.

V prípade nadobudnutia spoluvlastníckeho práva na základe dvojstranného, prípadne viacstranného
právneho úkonu, teda zmluvou sa nejedná o špeciálny typ zmluvy, ktorý by sa priamo na základe

ustanovenia zákona dotýkal podielového spoluvlastníctva, ale jedná sa o všeobecný typ z právneho
vzťahu, ktorým dochádza k založeniu spoluvlastníctva (k okamihu nadobudnutia vlastníckeho práva na
základe zmluvného prevodu). V prípade zmluvného nadobudnutia spoluvlastníckeho práva ide spravidla
buď o prípad, kedy na strane nadobúdateľov vystupuje viacej osôb, ktoré nadobúdajú predmet zmluvy
do podielového spoluvlastníctva alebo o prípad, kedy predmetom prevodu je len spoluvlastnícky podiel
v situácii, kedy bola vec doposiaľ vo výlučnom vlastníctve jednej osoby (čo je prejednávaný prípad).

Vo vzťahu k zmluvnému nadobudnutiu spoluvlastníctva potom platí všeobecný režim vzniku
vlastníctva (forma zmluvy, okamih nadobudnutia vlastníckeho práva, náležitosti zmluvy a podobne),
ak nestanovia osobitné predpisy inak. Bez ohľadu na to, dohoda uzavretá medzi účastníkmi o
založení spoluvlastníckych podielov nemusí byť písomná. Na druhej strane však faktom je, že len

poskytnutie peňažného príspevku na zakúpenie veci bez ďalšieho nezakladá podielové spoluvlastníctvo
poskytovateľa a kupujúceho v pomere podľa poskytnutého príspevku z celej kúpnej ceny. Navrhovateľka
v prejednávanej veci tvrdila, že je výlučnou vlastníčkou daného motorového vozidla a odporca v
prejednávanej veci tvrdil, že dané motorové vozidlo je podielovom spoluvlastníctve navrhovateľky a
odporcu.

Súd prvého stupňa v rámci konania a tiež s prihliadnutím na dôkazné bremeno dôsledne vysporiadal
s tvrdením oboch účastníkov, vysporiadal sa s jednotlivými skutkovými okolnosťami v ich logických a
časových súvislostiach a v konečnom dôsledku dospel k správnemu právnemu záveru v tom smere,
že keďže je medzi účastníkmi nesporné a nepochybné, že odporca poukázal na účet navrhovateľky

sumu 50.000,- Sk, pričom v spojení s tvrdením navrhovateľky v tom smere, že táto nebola odkázaná na
dané finančné prostriedky, nakoľko disponovala celou finančnou hotovosťou na zakúpenie motorového
vozidla a zároveň v kombinácii so svedeckými výpoveďami ako aj ďalšími skutkovými okolnosťami
súvisiacimi so spolužitím účastníkov konania, v konečnom dôsledku správne uzatvoril, že potom ako
navrhovateľka nadobudla výlučné vlastníctvo k motorovému vozidlu na základe písomnej kúpnej zmluvy,

konkludentne, t.z. ústne uzatvorila dohodu s odporcom o vzniku podielového spoluvlastníctva na danom
motorovom vozidle, čo je podporené v kontexte daných skutkových okolností a následne podporené i tou
skutočnosťou,žeodporcapoukázalnaúčetnavrhovateľkysumu50.000,-Skakoajďalšímsprávanímsa
účastníkov konania počas ich spolužitia, kedy podobným spôsobom nadobudli nielen byt, ale aj televízor
a ďalším správaním sa účastníkov počas ich spoločného spolužitia až do momentu, kedy prestali zdieľať

spoločnú domácnosť a to v náväznosti na užívanie a platenie poplatkov spojených s užívaním daného
motorového vozidla vo vzťahu medzi účastníkmi konania.

V tomto smere odvolací súd zdôrazňuje, že teória procesného práva podmieňuje úspech účastníka
konania v spore unesením dvoch bremien. Ide jednak o bremeno tvrdiť skutočnosti, ktoré môžu privodiť

jeho úspech v spore a jednak bremeno tieto skutočnosti preukázať. Základnou normou upravujúcou
bremeno tvrdenia a preukazovania je ust. § 120 ods. 1 veta prvá O.s.p., podľa ktorého účastníci sú
povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.

Bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno vystihuje aktuálnu skutkovú a dôkaznú situáciu konania. V

priebehu sporu sa môže meniť, teda môže dochádzať k jeho prerozdeľovaniu. Pri posudzovaní
dôkazného bremena na strane toho, ktorého účastníka treba rešpektovať tzv. negatívnu dôkaznú teóriu,
t.j. pravidlo, že neexistencia niečoho majúca trvajúci charakter sa zásadne nepreukazuje. Na nikom
nemožno spravodlivo žiadať, aby preukázal reálnu neexistenciu určitej právnej skutočnosti.

V prejednávanej veci sa preto súd prvého stupňa správne vysporiadal s dôkazným bremenom a
bremenom tvrdenia a správne v kontexte jednotlivých logických súvislostí nakoniec uzavrel, že je to
odporca, ktorý preukázal, že medzi účastníkmi došlo k ústnej dohode, resp. konkludentnej dohode o
vzniku podielového spoluvlastníctva k predmetnému motorovému vozidlu. Je pritom nutné zdôrazniť, žesa jedná len o nepriame dôkazy, avšak v rámci jednotlivých časových a logických udalostí, tieto dávajú
dostatočný podklad k záveru o vzniku podielového spoluvlastníctva k predmetu sporu.

Pokiaľ sa navrhovateľka nestotožnila s skutkovým stavom tak, ako ho ustálil súd prvého stupňa na
čo poukazovala vo svojom odvolaní, tu odvolací súd zdôrazňuje, že súd prvého stupňa sa dôsledne
vyporiadal s jednotlivými účastníckymi svedeckými výpoveďami ako aj listinnými dôkazmi a v tomto
smere sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje so skutkovým stavom tak, ako ho ustálil súd prvého
stupňa v náväznosti na § 219 ods. 2 O.s.p. a zároveň naňho v celom rozsahu poukazuje, pričom jeho

odôvodnenie je logické, presvedčivé a má oporu vo vykonanom dokazovaní.

Pokiaľ navrhovateľka poukazuje vo svojom odvolaní na judikát Najvyššieho súdu týkajúci sa
konkludentného uzavretia zmluvy, v tomto smere odvolací súd dodáva, že daný judikát nie je použiteľný
na prejednávanú vec, nakoľko sa jedná o skutkovo odlišný prípad, kedy Najvyšší súd v prejednávanej
veci vytýkal nedostatok skutkového stavu zisteného odvolacím súdom, pričom v tejto prejednávanej veci

sa súd prvého stupňa dôsledne zaoberal otázkami vzniku danej zmluvy medzi účastníkmi konania, ktorá
založila podielové spoluvlastníctvo k danému motorovému vozidlu, pričom s takto ustáleným skutkovým
a právnym stavom tak ako bolo vyššie uvedené sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje.

Pokiaľ navrhovateľka poukazuje na judikát Najvyššieho súdu 4Cdo 93/99, tento judikát na prejednávaný

prípad použiteľný nie je, pretože sa týka dohody účastníkov o založení podielového spoluvlastníctva
k stavbe, teda k nehnuteľnosti, ktorá sa riadi úplne iným právnym režimom, ako vznik podielového
spoluvlastníctva pri hnuteľnej veci a preto tento judikát na posudzovaný prípad použiteľný nie je.

Čo sa týka ďalšej odvolacej námietky zo strany navrhovateľky ohľadom poistného, k zaplateniu ktorého

bol zaviazaný odporca v jej prospech a úrokov z omeškania, aj v tejto časti sa odvolací súd v celom
rozsahu stotožňuje s odôvodnením súdu prvého stupňa, ktorý počiatok omeškania zo strany dlžníka,
teda odporcu stanovil na deň nasledujúci po výzve zo strany navrhovateľky voči odporcovi, teda počnúc
dňom 16.10.2013 v súlade s ust. § 517 ofds. 1, 2 OZ ako aj § 3 Nariadenia vlády 87/95 Z.z.. V tejto
časti odvolací súd v súlade s § 219 ods. 2 O.s.p. v celom rozsahu poukazuje na vecne správne a

vyčerpávajúceodôvodneniesúduprvéhostupňastým,žepovinnosťounavrhovateľkybolozaplatiťdlžné
poistné s tým, pričom vzhľadom na výšku spoluvlastníckeho podielu zo strany odporcu, táto má potom
nárok na vydanie platby, ktorú zaplatila odporcu vo výške 20,08 eur.

Rozsudok súdu prvého stupňa, v časti v ktorej bol zamietnutý návrh odporcu v prevyšujúcej časti, ako

aj v časti, v ktorej bol zamietnutý návrh navrhovateľky v prevyšujúcej časti odvolaním napadnutý nebol
a preto v tejto časti je rozhodnutie súdu prvého stupňa právoplatné a rozhodovaním odvolacieho súdu
nedotknuté.

O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p.,

kedy úspešnému odporcovi v odvolacom konaní ich náhrada priznaná nebola, nakoľko tento si ich v
zákonom stanovenej lehote nevyčíslil a z obsahu spisu mu trovy odvolacieho konania nevyplývajú (§
151 ods. 1, 2 O.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .