Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, December 4, 2014

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 7P/62/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5614208944
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 12. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Brišková

ECLI: ECLI:SK:OSLM:2014:5614208944.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš samosudkyňou JUDr. Gabrielou Briškovou vo veci starostlivosti o

maloleté deti: R. X., nar. XX. X. XXXX a X. Y. X., nar. XX. X. XXXX, obidvaja bytom O. Y., V. Ú. XX/
X, zastúpení kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Liptovský Mikuláš, deti
rodičov: matky D. X., nar. X. X. XXXX, bytom O. Y., V. Ú. XX/X, právne zastúpenej: JUDr. Zuzanou
Medveckou, advokátkou so sídlom v Liptovskom Mikuláši, Garbiarska 695 a otca Š. X., nar. XX. X.
XXXX, bytom O. Y., V. Ú. XX/X, o určenie výživného na maloleté deti, takto

r o z h o d o l :

Súd s c h v a ľ u j e dohodu rodičov o výživnom tak, že:

Otec sa z a v ä z u j e prispievať na výživu maloletého R. X., nar. XX. X. XXXX sumou 100 eur mesačne
a na výživu maloletého Y. X., nar. XX. X. XXXX sumou 80 eur mesačne, vždy do 15. dňa kalendárneho

mesiaca vopred, k rukám matky od 1. 12. 2014.

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Matka detí sa podaným návrhom na tunajšom súde dňa 21. 10. 2014 domáhala určenia výživného
na maloleté deti voči otcovi, z dôvodu nedorozumení rodičov pri výkone ich rodičovských práv a
povinností. S manželom žijú v rodinnom dome neusporiadaným životom takmer jeden rok. Otec, ktorý
má s deťmi veľmi dobrý vzťah, na ich výživu neprispieva. Matka je zamestnaná ako riaditeľka domova
sociálnych služieb a súčasne vykonáva samostatne zárobkovú činnosť. Otec je študentom denného
doktorantského štúdia na Q. C. L. I.. Maloletý R. navštevuje prvý ročník základnej školy. Je organizovaný

vo futbalovom klube v O. Y.. Kopačky mu zakúpil otec. Navštevuje umeleckú školu, hudobný odbor.
Maloletý Y. navštevuje predškolské zariadenie v O. Y., s čím je spojená platba školného 10 eur mesačne
a stravné, chodí na angličtinu. S obidvoma deťmi aktívne matka lyžuje. Deti sú zdravé. Náklady na
bývanie pozostávajú z platby za elektrinu 198 eur mesačne, platby za vodu 20 eur mesačne, platby za
internet 16 eur, platby za televíziu 16 eur. Na kúpu domu si matka vzala hypotéku, ktorú spláca mesačne
475 eur. Na zakúpenie domu prispel aj otec detí sumou 6.000 eur.

Otec detí spočiatku nesúhlasil s návrhom matky. Poukázal na plnenie si vyživovacej povinnosti voči
deťom. Platí polovicu nákladov spojených s bývaním. Potvrdil však tvrdenie matky ohľadom nezhody

vo výkone rodičovských práv a povinností k maloletým deťom. S matkou detí už rok nekomunikujú, ani
ohľadom výkonu rodičovských práv a povinností. Matka podala návrh na rozvod manželstva, s ktorým
otec súhlasí.Rodičia na súdnom pojednávaní dňa 4. 12. 2014 uzavreli rodičovskú dohodu v znení vo výroku tohto
rozhodnutia.

Kolízny opatrovník navrhol schváliť rodičovskú dohodu.

Podľa § 36 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine v znení neskorších predpisov:

Rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu
ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich
rodičovských práv a povinností, najmä určiť, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej
starostlivosti. Ustanovenia § 24, 25 a 26 sa použijú primerane.

Podľa § 62 ods. 1, 2, 3 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine v znení neskorších predpisov:

Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti
nie sú schopné samé sa živiť.

Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových
pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju

vyživovaciupovinnosťvminimálnomrozsahuvovýške30%zosumyživotnéhominimananezaopatrené
neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.

Podľa § 77 ods. 1 veta druhá a tretia zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine v znení neskorších predpisov:

Právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné
pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú

na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

Podľa § 75 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine v znení neskorších predpisov:

Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti,
možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného
prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku,

majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba
berie.

Podľa § 157 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku:

Ak je na pojednávaní vyhlásený rozsudok za prítomnosti všetkých účastníkov alebo ich zástupcov, ktorí
sa vzdajú odvolania, uvedie súd v odôvodnení rozsudku iba predmet konania a ustanovenia zákona,

podľa ktorých rozhodol.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia súd schválil rodičovskú
dohodu, ktorou sa otec zaviazal prispievať na výživu detí v dohodnutej výške výživného, keďže boli
naplnené zákonom stanovené podmienky pre tento postup. Z dôvodu, že po vyhlásení rozsudku sa
účastníci konania vzdali práva podať odvolanie, súd uviedol v odôvodnení rozsudku iba predmet konania

a ustanovenie zákona, podľa ktorých rozhodol.V prípade zmeny pomerov možno podať návrh na zmenu tohto rozhodnutia.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 146 ods. 1 písm. a) Občianskeho súdneho
poriadku tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov, ak konanie mohlo začať aj bez návrhu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Žiline v troch vyhotoveniach.

Podľa § 205 ods. 1 OSP v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (ktorému súdu je určené,
kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, dátum, podpis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho

sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 OSP odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno
odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
v znení neskorších predpisov, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon
rozhodnutia.