Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, December 3, 2014

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 17C/299/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5114225403
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 12. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Majeriková

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2014:5114225403.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred sudcom JUDr. Annou Majerikovou v právnej veci navrhovateľa: Telervis

PLUS, a.s. so sídlom Staré Grunty 7, Bratislava, IČO 35 717 769, právne zastúpený JUDr. Alan Strelák,
advokát so sídlom Na Vŕšku 12, Bratislava, proti odporcovi: P. D., nar. X.X.XXXX, bytom X. XX, XXX XX
L. O., štátny občan SR, o zaplatenie 405 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh navrhovateľa z a m i e t a .

Odporcovi súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 28.7.2014 domáhal súdneho výroku, v ktorom
by súd v návrhu označeného odporcu zaviazal k povinnosti zaplatiť istinu 405 eur spolu s úrokom z
omeškania 9 % ročne zo sumy 405 eur od 12.10.2009 do zaplatenia, a trovy konania. Návrh skutkovo

odôvodnil s tým, že poskytol odporcovi ako dlžníkovi peňažný úver Zmluvou o spotrebiteľskom úvere
č. 320090638 zo dňa 31.3.2009 v sume 350 eur, za poplatok za správu úveru vo výške 241,50 eur tj.
celkovú čiastku vo výške 591,50 eur splatných v 13 mesačných splátkach po 45,50 eur. Odporca do
dňa podania návrhu uhradil časť svojho záväzku z úverovej zmluvy vo výške 186,50 eur, neuhradené
doposiaľ zostalo 405 eur (591,50 - 186,50). Navrhovateľ písomným podaním zo dňa 29.1.2010 vyhlásil
úver v jeho zostatku za predčasne splatným ku dňu 11.10.2009. Navrhovateľ si zároveň uplatnil nárok
na zákonnú sankciu na úrok z omeškania zo sumy istiny dlhu počnúc dňom nasledujúcom po dni, v
ktorom sa zostatok úveru stal splatným v celom zvyšku, t.j od 12.10.2009.

Odporca sa k podanému návrhu nevyjadril.

Podľa § 115a ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, na prejednanie veci samej nie je potrebné
nariaďovať pojednávanie, ak to nie je v rozpore s požiadavkou verejného záujmu a ak možno vo veci
rozhodnúť len na základe listinných dôkazov predložených účastníkmi a účastníci s rozhodnutím vo veci
bez nariadenia pojednávania súhlasia alebo sa výslovne práva na verejné prejednanie veci vzdali.

Podľa § 115a ods. 2 O.s.p., pojednávanie nie je potrebné nariaďovať ani v drobných sporoch.

Vzhľadom na vyššie uvedené zákonné ustanovenie vzhľadom k tomu, že v danej veci ide o „drobný
spor“, nakoľko predmet konania v čase začatia neprevyšuje 1000,- eur (§ 200ea O.s.p. ods. 1, ak vpriebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1 000 eur, od toho okamihu ide o drobný spor) súd
na prejednanie veci samej nenariadil pojednávanie.

Podľa § 156 ods. 3 O.s.p., vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia ústneho

pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu v lehote
najmenej päť dní pred jeho vyhlásením.

Na základe vyššie citovaného zákonného ustanovenia, súd oznámil verejné vyhlásenie rozsudku na
úradnej tabuli dňa 25.11.2014.

Súd na základe vykonaného dokazovania, oboznámením sa so spisovým materiálom zistil nasledovný
skutkový stav:

Zo zmluvy o úvere č. 320090638 zo dňa 31.3.2009 uzavretej medzi navrhovateľom ako veriteľom a
odporcom ako dlžníkom mal súd preukázané, že veriteľ poskytol odporcovi úver vo výške 350 eur za
poplatok za správu úveru vo výške 241,50 eur tj. celkovú čiastku vo výške 591,50 eur splatných v 13
mesačných splátkach po 45,50 eur. Odporca celkovo uhradil do 28.7.2014 sumu 186,50 eur.

Upomienkou zo dňa 17.9.2009 navrhovateľ vyzval odporcu na úhradu dlžnej čiastky a vzhľadom k

tomu, že bol v omeškaní s úhradou splátok ku dňu 11.10.2009 zosplatnil celý úver a to celkovej dlžnej
sumy 580,74 eur.

Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. zákona o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom od 1. mája 2014,
orgánrozhodujúcionárokochzospotrebiteľskejzmluvyprihliadaajbeznávrhunanemožnosťuplatnenia
práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú
zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči
spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

Podľa § 397 Obchodného zákonníka ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je premlčacia
doba štyri roky.

Právny predchodca navrhovateľa ako veriteľ v danom prípade pri uzatváraní predmetnej zmluvy konal
v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a odporca zmluvu uzatváral ako spotrebiteľ, keďže sa
jedná o fyzickú osobu, ktorá pri uzatváraní predmetnej zmluvy nekonala v rámci svojho podnikania,

povolania alebo zamestnania. Je nepochybné, že medzi účastníkmi došlo k uzavretiu úverovej zmluvy
v zmysle ustanovenia § 497 Obchodného zákonníka, ktorým sa v celku tento vzťah medzi účastníkmi
aj riadi. Je nepochybné, že ide o spotrebiteľský vzťah, ktorým môže byť vzťah vzniknutý jednak na
základe Občianskeho zákonníka, ale aj v zmysle Obchodného zákonníka. Pod pojmom spotrebiteľské
zmluvy nemožno vidieť osobitné typové označenie zmluvy, ale iba to, že ide o vzťahy, ktoré sa vyznačujú

vlastnosťami v týchto ustanoveniach uvedenými, bez zreteľa na to, ako sú inak typovo označené. Nejde
teda o samostatný typ zmluvy v zmysle ôsmej časti Občianskeho zákonníka.

Vzťah Občianskeho a Obchodného zákonníka vymedzuje § 1 ods. 2 Obchodného zákonníka, podľa
ktorého právne vzťahy, ktoré nemožno riešiť podľa ustanovení Obchodného zákonníka, sa riešia podľa
občianskeho práva. Pre vzťahy, ktoré sú upravené obchodným zákonníkom, je typické, že ide o vzťahy

podnikateľov, obchodné záväzkové vzťahy vrátane tzv. absolútnych obchodov, čo vymedzuje § 261 ods.
3 Obchodného zákonníka. Úverová zmluva je absolútnym obchodom.Z hľadiska danej otázky je tu potrebné zohľadniť Smernicu rady č. 93/13/EHS o neprimeraných
podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ktorá sa do právneho poriadku premietla predovšetkým v §
52 nasledujúcich Občianskeho zákonníka. Z hľadiska posúdenia vzťahu medzi účastníkmi je základnou

otázkou posúdenie premlčania, na ktoré možno nahliadať tak z pohľadu Obchodného zákonníka ako
aj Občianskeho zákonníka. Je nepochybné, že daný zmluvný vzťah je absolútnym obchodnoprávnym
vzťahom, to znamená, že sa riadi Obchodným zákonníkom bez ohľadu na povahu účastníkov a
premlčacia doba je v takomto prípade podľa Obchodného zákonníka 4 roky (§ 397). Ak by sa mala na
postavenie odporcu aplikovať úprava Občianskeho zákonníka, bola by premlčacia doba 3-ročná (§ 101).

Vzniká potom otázka, či ustanovenie o dĺžke premlčacej doby v Občianskom zákonníku je ustanovením,
ktoré smeruje na ochranu spotrebiteľa a ktoré je potrebné na daný záväzkový vzťah aplikovať.

Súd zastáva názor, že ustanovenie Občianskeho zákonníka o dĺžke všeobecnej premlčacej doby nie je
možné použiť. Trojročná premlčacia doba v Občianskom zákonníku nesmeruje na ochranu spotrebiteľa.
Obchodný zákonník zakotvuje všeobecné obmedzenie premlčacej doby. Občiansky zákonník takéto
obmedzenie nezakladá. Obchodný zákonník obsahuje ucelenú úpravu inštitútu premlčania. Odlišnosť

úpravy inštitútu premlčania v Občianskom zákonníku a Obchodnom zákonníku nemá nič spoločné so
spotrebiteľskou ochranou, ale je iba výsledkom dvoch rôznych legislatívnych procesov, ktoré vyústili
do dvoch rôznych kódexov bez ďalších súvislostí relevantných pre danú problematiku. Ustanovenia
Občianskeho zákonníka, ktoré upravujú inštitút premlčania, nie sú ustanoveniami smerujúcimi k ochrane
spotrebiteľa, a to z hľadiska ich prijatia (cieľom úpravy nebola ochrana spotrebiteľa), ako aj z hľadiska

ich obsahu ako celku (Občiansky zákonník napr. neobsahuje oproti Obchodnému zákonníku všeobecné
obmedzenie premlčacej lehoty).

Podľa súdu vzhľadom na to, že ide o absolútny obchod, je potrebné na daný vzťah uplatňovať
aj premlčaciu lehotu, ktorá sa vzťahuje k danému vzťahu, teda v zmysle Obchodného zákonníka
štvorročnú.

Z Oznámenia o zosplatnení zo dňa 29.1.2010 je zrejmé, že ku dňu 11.10.2009 navrhovateľ zosplatnil
celý úver v celkovej dlžnej sumy 580,74 eur a posledná zrealizovaná transakcia odporcom bola dňa
20.5.2011, pričom žalobný návrh navrhovateľom bol podaný na súd dňa 28.7.2014. Podľa ustanovenia
§ 391 ods. 1 Obchodného zákonníka pri právach vymáhateľných na súde začína plynúť premlčacia
doba odo dňa, keď sa právo mohlo uplatniť na súde, ak tento zákon neustanovuje niečo iné. V danom

prípade je premlčacia doba štyri roky (§ 397 Obchodného zákonníka). Podľa ustanovenia § 122 ods.
2 Občianskeho zákonníka koniec lehoty určenej podľa týždňov, mesiacov alebo rokov pripadá na deň,
ktorý sa pomenovaním alebo číslom zhoduje s dňom, na ktorý pripadá udalosť, od ktorej sa lehota
začína. Ak nie je takýto deň v poslednom mesiaci, pripadne koniec lehoty na jeho posledný deň.
Lehota na uplatnenie práva v zmysle citovaných ustanovení začala plynúť 12.10..2009 a uplynula dňa

12.10.2013. V čase začatia konania, t.j. dňa 28.7.2014 bol navrhovateľov nárok premlčaný. V danom
prípade pre počiatok behu premlčacej doby je rozhodujúci deň zosplatnenia 11.10.2009 a teda v danom
prípade sa „mohlo“ právo vykonať po prvý raz dňa 12.10.2009, kedy objektívne začala plynúť premlčacia
doba, ktorej koniec uplynul dňa 12.10.2013 a žalobný návrh navrhovateľom bol podaný na súd až dňa
28.7.2014. Premlčanie sa definuje ako uplynutie času stanoveného v zákone na vykonanie práva, ktorý

uplynulbeztoho,žebyprávobolobývalovykonanéapretosúdposúdilspoukazomnacitovanézákonné
ustanovenia, že nárok je premlčaný. K ustanoveniu § 5b nie je prechodné ustanovenie a súd je povinný
vec posúdiť podľa právneho stavu v čase rozhodovania a preto návrh navrhovateľa v celom rozsahu
ako premlčaný zamietol.

O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 142 ods.1 O.s.p., účastníkovi, ktorý mal

vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva
proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal v spojení s ustanovením § 151 ods. 1 veta prvá O.s.p.
o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým a konanie
končí.Odporca ako úspešný účastník konania si náhradu trov neuplatnil a zo spisu mu trovy nevyplývajú, preto
súd rozhodol tak, že odporcovi právo na náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho
robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté

dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým

zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné

dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 OSP, skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom
prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom
len vtedy, ak

a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo

obsadenia súdu,

b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,

c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,

d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého

stupňa.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 2 OSP, ustanovenie § 205a ods. 1 OSP sa nepoužije v konaniach podľa
§ 120 ods. 2.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný

počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov ); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh

na súdny výkon rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci ( zákon č.
65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov ).