Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, December 3, 2014

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 17C/291/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5114209314
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 12. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Majeriková

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2014:5114209314.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred sudcom JUDr. Annou Majerikovou v právnej veci navrhovateľa: Telervis

PLUS, a.s. so sídlom Staré Grunty 7, Bratislava, IČO 35 717 769, právne zastúpený JUDr. Alan Strelák,
advokát so sídlom Na Vŕšku 12, Bratislava, proti odporcovi: F. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom 9. O. XXXX/
XX, G. D. O., štátny občan SR, o zaplatenie 310 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu vo výške 234 eur spolu s úrokom z omeškania vo
výške8,5%ročnezosumy234eurod10.6.2013dozaplatenia,atovšetkodotrochdníodprávoplatnosti
tohto rozhodnutia.

Vo zvyšnej časti súd návrh navrhovateľa z a m i e t a .

Žiadny z účastníkov n e m á na náhradu trov právo.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 14.3.2014 domáhal súdneho výroku, v ktorom

by súd v návrhu označeného odporcu zaviazal k povinnosti zaplatiť istinu 310 eur spolu s úrokom z
omeškania 8,75 % ročne zo sumy 310 eur od 29.9.2012 do zaplatenia, zmluvnú pokutu vo výške 49,60
eur a trovy konania. Návrh skutkovo odôvodnil s tým, že poskytol odporcovi ako dlžníkovi peňažný úver
Zmluvou o spotrebiteľskom úvere č. 320120789 v sume 400 eur, za odplatu vo výške 76 eur, splatných v
17 mesačných splátkach a to v prvých 2 mesačných splátkach vo výške 8 eur a v 5 mesačných splátkach
po 92 eur. Odporca do dňa podania návrhu uhradil časť svojho záväzku z úverovej zmluvy vo výške
166 eur, neuhradené doposiaľ zostalo 310 eur (476 - 166). Navrhovateľ písomným podaním zo dňa

7.6.2013 vyhlásil úver v jeho zostatku za predčasne splatným ku dňu 28.9.2012. Navrhovateľ si zároveň
uplatnil nárok na zákonnú sankciu na úrok z omeškania zo sumy istiny dlhu počnúc dňom nasledujúcom
po dni, v ktorom sa zostatok úveru stal splatným v celom zvyšku, t.j od 29.9.2012 a zmluvnú pokutu
vo výške 49,60eur (tj. mesačná zmluvná pokuta vo výške 12,40 x 4 mesiace omeškania od septembra
2012 do decembra 2012).

Odporca sa k podanému návrhu nevyjadril.

Podľa § 115a ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, na prejednanie veci samej nie je potrebné
nariaďovať pojednávanie, ak to nie je v rozpore s požiadavkou verejného záujmu a ak možno vo veci
rozhodnúť len na základe listinných dôkazov predložených účastníkmi a účastníci s rozhodnutím vo veci

bez nariadenia pojednávania súhlasia alebo sa výslovne práva na verejné prejednanie veci vzdali.Podľa § 115a ods. 2 O.s.p., pojednávanie nie je potrebné nariaďovať ani v drobných sporoch.

Vzhľadom na vyššie uvedené zákonné ustanovenie vzhľadom k tomu, že v danej veci ide o „drobný
spor“, nakoľko predmet konania v čase začatia neprevyšuje 1000,- eur (§ 200ea O.s.p. ods. 1, ak v

priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1 000 eur, od toho okamihu ide o drobný spor) súd
na prejednanie veci samej nenariadil pojednávanie.

Podľa § 156 ods. 3 O.s.p., vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia ústneho
pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu v lehote
najmenej päť dní pred jeho vyhlásením.

Na základe vyššie citovaného zákonného ustanovenia, súd oznámil verejné vyhlásenie rozsudku na

úradnej tabuli dňa 25.11.2014.

Súd na základe vykonaného dokazovania, oboznámením sa so spisovým materiálom zistil nasledovný
skutkový stav:

Zo zmluvy o spotrebiteľskom úveru č. 320120789 zo dňa 18.3.2012 uzavretej medzi navrhovateľom ako
veriteľom a odporcom ako dlžníkom mal súd preukázané, že veriteľ poskytol odporcovi úver vo výške

400 eur pri výške odplaty 76 eur na 7 mesiacov čo predstavuje 19 % z poskytnutého úveru. Celková
dlžná suma predstavovala 476 eur, pričom splácanie bolo dohodnuté v 7 mesačných splátkach vo výške
2 eur (prvé dve splátky) a 92 eur (sedem splátok) k 30. kalendárnemu dňu v mesiaci. Úver bol poskytnutý
za odplatu a to úrok vo výške 14% z istiny a odmena vo výške 5 % z istiny. Priemerná ročná percentuálna
miera nákladov uvedená v zmluve 41,82 %. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy sú obchodné podmienky

úveru, s ktorými sa odporca oboznámil a súhlasil s nimi.

Upomienkou zo dňa 6.5.2013 navrhovateľ vyzval odporcu na úhradu dlžnej čiastky a vzhľadom k tomu,
že bol v omeškaní s úhradou splátok ku dňu 28.9.2012 zosplatnil celý úver a to celkovej dlžnej sumy 310
eur (istina, vrátane úroku a zmluvnej odmeny); so zmluvnou pokutou vo výške 111,60 eur a náhradou
nákladov 80 eur; spolu dlžná suma 501,60 eur.

Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch (ďalej len ZoSU) tento
zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe
zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy
o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním
spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.

Podľa § 2 písm. d) ZoSU, na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere
zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje
poskytnutépeňažnéprostriedkyvrátiťazaplatiťcelkovénákladyspotrebiteľaspojenésospotrebiteľským
úverom.

Podľa § 9 ods. 2 písm. f) a k) ZoSU, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí

podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:

f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,

k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splateniaPodľa § 11 ods. 1 písm. b) ZoSU, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez
poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k),
r) a y).

Navrhovateľakoveriteľvdanomprípadepriuzatváranípredmetnejzmluvykonalvrámcipredmetusvojej
podnikateľskej činnosti, nakoľko z jeho výpisu z obchodného registra vyplýva, že predmetom činnosti
navrhovateľa je okrem iného aj poskytovanie pôžičiek a úverov nebankovým spôsobom. Odporca
zmluvu uzatváral ako spotrebiteľ, keďže sa jedná o fyzickú osobu, ktorá pri uzatváraní predmetnej
zmluvy nekonala v rámci svojho podnikania, povolania alebo zamestnania. Súd na základe takto

zisteného skutkového stavu vyhodnotil zmluvný vzťah medzi účastníkmi ako tzv. typovú zmluvu, je teda
spotrebiteľskou zmluvou v zmysle zákona o ochrane spotrebiteľa. Súd zistil, že v zmluve nebola jasne
a určite vymedzená sadzba úroku, od ktorého sa mali odvíjať jednotlivé splátky, bola len uvedená výška
úroku 14 % z istiny, odmena 5 % z istiny pričom celá suma 76 eur bola označená ako odplata. Takýmto
postupom sa obchádzali jednotlivé ustanovenia zákona č. 129/2010 Z.z. a to základné náležitosti zmluvy
stanovené v § 9 ods. 2 písm. k), podľa ktorých zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných

náležitostí musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Výška
celkovej odplaty, aj keď bola v zmluve uvedená v sume 76 eur, však zahŕňala aj 14 % úrok z úveru, aj
odmenu za poskytnutie úveru vo výške 5 %, teda nie je zrejmé v akej výške v jednotlivých splátkach mali
byť uhrádzané úroky a odmena. Dotknutá zmluva uzavretá medzi účastníkmi neobsahovala náležitosti
podľa citovaných ustanovení § 9 ods. 2 písm. f), v zmluve sa nikde nenachádza údaj o konečnej

splatnosti spotrebiteľského úveru. Podľa názoru súdu, spotrebiteľ (v tomto prípade dlžník) musí pri
danej forme spotrebiteľského úveru už na prvý pohľad bez akýchkoľvek matematických operácií presne
vedieť, kedy dôjde ku konečnej splatnosti jeho spotrebiteľského úveru, t. j. ktorým dňom. Takýto údaj
však účastníkmi zmluvy uzavretá zmluva neobsahovala. Uvedené nedostatky náležitosti zmluvy o
spotrebiteľskom úvere zákon č. 129/2010 Z.z. v ustanovení § 11 ods. 1 písm. b/ sankcionuje tým, že

takýto spotrebiteľský úver považuje za bezúročný a bez poplatkov.

Pri zákonnom posudzovaní konkrétneho prípadu súd preto vychádzal z príslušných ustanovení zákona
č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších predpisov a na základe vykonaného
dokazovania mal súd preukázané, že medzi účastníkmi konania bola uzavretá zmluva o spotrebiteľskom
úvere, na základe takto dojednanej zmluvy navrhovateľ poskytol odporcovi peňažnú pôžičku vo výške

400 eur, ktorú sa zaviazali zaplatiť v 7 mesačných splátkach. V konaní nebolo sporné, že bola uhradená
celkom suma 166 eur a bolo preukázané, že výzvou, ktorá bola súčasťou spisu vyzval navrhovateľ na
úhradu potom ako z dôvodu porušenia zmluvných povinností odporcom ku dňu 28.9.2012 zosplatnil
celý dlh, ktorý finančné prostriedky v danej lehote nevrátil. Preto súd považoval nárok navrhovateľa za
právne dôvodný len v časti o zaplatenie sumy 234 eur. Túto zistil súd odpočítaním sumy realizovaných

úhrad 166 eur a poskytnutého úveru 400 eur. Keďže v konaní nebolo preukázané, že by ďalšie splátky
boli uhradené, preto súd zaviazal odporcu na úhradu istiny vo výške 234 eur a vo zvyšku (o zaplatenie
sumy 76 eur) návrh navrhovateľa zamietol.

Podľa § 517 ods. 1 veta prvá a ods. 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas
nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od

dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995Zb. (účinnosť do 31.1.2013), výška úrokov z omeškania
je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k
prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Podľa § 10c nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška
úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po
31. januári 2013.Navrhovateľ si zároveň uplatnil i úroky z omeškania vo výške 8,75 % ročne od 29.9.2012 do zaplatenia,
pričom oznámenie o zosplatnení záväzku vyhláseného k 28.9.2012 doručoval prostredníctvom pošty
7.6.2013 a preto súd je toho názoru, že až nasledujúcim dňom po doručení sa dostal odporca do

omeškania s plnením svojho peňažného dlhu a preto zaviazal aj k zaplateniu úrokov z omeškania vo
výške 8,5 % ročne z dlžnej sumy od 10.6.2010 (dva dni pre doručovanie) do zaplatenia podľa §517 ods.
1, 2 Občianskeho zákonníka a § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z.

Navrhovateľ si zároveň uplatnil zmluvnú pokutu vo výške 49,60 eur (tj. mesačná zmluvná pokuta 12,40
eur x 4 mesiace omeškania od 9/2012 do 12/2012), pričom poukázal na to, že táto bola dohodnutá.

Dohoda o zmluvnej pokute a jej výške je zásadne vecou vzájomnej dohody strán zmluvy. Neznamená to
však, že by mohla byť v každom jednotlivom prípade zmluvná pokuta dohodnutá v neobmedzenej výške.
Súd dospel k záveru, že zmluvná podmienka, ktorá bola dohodnutá v predmetnej (formulárovej) zmluve,
ktorej obsah spotrebiteľ (odporca) nemohol pri jej uzavretí ovplyvniť, ak chcel vstúpiť s navrhovateľom
do zmluvného vzťahu a ktorá zaväzuje spotrebiteľa (odporcu) na zaplatenie sankcie - zmluvnej pokuty
ako opakujúceho sa plnenia, ktorého mesačná výška zodpovedá v percentuálnom vyjadrení 3,10 % z

istiny úveru v sume 400 eur (37,20 % ročne), t.j. 12,40 eur mesačne; 148,80 eur ročne. Súd nezistil,
že by v zmluve o spotrebiteľskom úvere bola dohodnutá zmluvná pokuta, ale táto je stanovená v čl.
3 „Obchodných podmienok“. Hoci podľa § 273 ods. 1 Obchodného zákonníka časť obsahu zmluvy
možno určiť aj odkazom na všeobecné obchodné podmienky vypracované odbornými alebo záujmovými
organizáciami alebo odkazom na iné obchodné podmienky, ktoré sú stranám uzavierajúcim zmluvu

známe alebo k návrhu priložené, pokiaľ sa však jedná o charakter spotrebiteľských zmlúv podľa §
52 a nasl. Občianskeho zákonníka, navrhovateľ ako poskytovateľ služieb musí rešpektovať osobitné
ustanovenia §§ 52 až 54 Občianskeho zákonníka ako aj ustanovenie zákona č. 250/2007 Z.z.. Súd
poukazuje na skutočnosť, že všeobecné obchodné podmienky sú vydané veriteľom ešte pred uzavretím
právneho úkonu a predstavujú určitý rámec povinností a práv, ktoré musí dlžník pred uzavretím

právneho úkonu akceptovať. Obsah všeobecných obchodných podmienok nie je závislý od vôle dlžníka,
dokonca dlžník nemôže meniť jeho obsah a pri uzavretí úkonu ho musí akceptovať. Naopak dohoda o
zmluvnej pokute je samostatný právny úkon, ktorý musí byť účastníkmi dohodnutý a to v predpísanej
písomnej forme. Dohoda je vždy výsledkom prijatia ponuky (akceptácie). Postup pri predložení návrhu
na uzavretie zmluvy a jeho prijatie upravuje Občiansky zákonník v ustanoveniach § 43a až § 47.

Právny úkon v písomnej forme vznikne podpisom právneho úkonu alebo iným konaním, ktoré vyjadrí
písomnú formu úkonu (napríklad napísanie textu úkonu). Podľa § 44 Občianskeho zákonníka zmluva
je uzavretá okamihom, keď prijatie návrhu na uzavretie zmluvy nadobúda účinnosť. Mlčanie alebo
nečinnosť samy o sebe neznamenajú prijatie návrhu. Súd nemôže pripustiť výklad podľa ktorého by
vo všeobecných podmienkach bolo možné zakladať nové právne vzťahy, o ktoré druhý účastník vôbec

nežiadal a ani ich nemienil založiť. Všetky práva a povinnosti, základné náležitosti právneho úkonu
a to aj dohody o zmluvnej pokute, ktorá je samostatným právnym úkonom, musia byť obsiahnuté v
zmluve s ktorou sa môže spotrebiteľ oboznámiť, prípadne zmluva musí minimálne obsahovať základné
náležitosti právneho úkony, Navrhovateľ žiadnym dôkazným prostriedkom nepreukázal, že by odporca
chcel uzatvoriť dohodu o zmluvnej pokute alebo že by s takýmto návrhom súhlasil. Obdobne súd

poukazuje aj na zdôvodnenie rozhodnutia Ústavného súdu ČR sp. zn. I.ÚS 3512/11 zo dňa 11. 11. 2013,
ktorý za účinnosti zákona č. 40/1964 Sb. stanovil neprijateľnosť určenia zmluvnej pokuty v obchodných
podmienkach. Z uvedených dôvodov súd žalobný návrh v časti o zaplatenie zmluvnej pokuty 49,60 eur
ako nedôvodný zamietol.

Preto súd s poukazom na vyššie citované zákonné ustanovenia odporcovi uložil povinnosť zaplatiť

navrhovateľovi sumu 234 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 234 eur
od 10.6.2013 až do zaplatenia, tak ako vyplýva z výrokovej časti rozhodnutia a vo zvyšnej časti (o
zaplatenie 76 eur + zmluvná pokuta 49,60 eur ) návrh navrhovateľa zamietol.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého zákonného ustanovenia
ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že

žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo. Súd navrhovateľovi priznal istinu 234 eur a podľa
procesného výsledku v konaní priznaná suma predstavuje úspech navrhovateľa a v časti nepriznaných
125,60 eur predstavuje v danej veci táto suma neúspech navrhovateľa a úspech odporcu. Vzhľadom na
čiastočný úspech navrhovateľa a na strane druhej odporcovi však v súvislosti s konaním žiadne trovypreukázateľne nevznikli, preto súd pri aplikácii citovaného ustanovenie rozhodol tak, že žiadnemu z
účastníkov právo na náhradu trov nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho
robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté

dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým

zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné

dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 OSP, skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom
prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom
len vtedy, ak

a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo

obsadenia súdu,

b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,

c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,

d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého

stupňa.

Podľa ustanovenia § 205a ods. 2 OSP, ustanovenie § 205a ods. 1 OSP sa nepoužije v konaniach podľa
§ 120 ods. 2.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný

počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov ); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh

na súdny výkon rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci ( zákon č.
65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov ).