Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, December 3, 2014

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 3Co/169/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8114214041
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 12. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Šofranková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2014:8114214041.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Šofrankovej a členov senátu

JUDr. Anny Ilčinovej a JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD. v právnej veci žalobcu POHOTOVOSŤ, s. r. o., so
sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpeného: Fridrich Paľko, s. r.o., so sídlom
Grösslingova 4, 811 09 Bratislava proti žalovanému: Slovenská republika - Ministerstvo spravodlivosti
Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave, Župné námestie 13, o náhradu škody a nemajetkovej ujmy,
o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov zo dňa 02. 07. 2014, č. k. 11C/205/2014-6
takto jednohlasne

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j erozsudok.

N e p r i z n á v a účastníkom náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvého stupňa“) napadnutým rozsudkom žalobu, ktorou sa žalobca
domáhal náhrady škody a nemajetkovej ujmy v dôsledku nesprávneho úradného postupu exekučného
súdu (Okresného súdu Humenné), ktorý rozhodol o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia po uplynutí
15-dňovej lehoty a nerozhodol v primeranom čase a bez zbytočných prieťahov, zamietol. Vyslovil, že
účastníci nemajú nárok na náhradu trov konania.

Súd prvého stupňa vykonal vo veci dokazovanie písomným vyjadrením žalovaného, spisom Okresného
súdu Humenné sp. zn. 6Er/12/2009 a zistil, že na Okresnom súde Humenné bolo vedené exekučné
konanie pod sp. zn. 6Er/12/2009 vo veci oprávneného - POHOTOVOSŤ s. r. o. proti povinnej K. N. pre
vymoženie 530 Eur s prísl.. Súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý podal žiadosť o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie pod sp. zn. EX 10916/08 dňa 09. 01. 2009. Súd dňa 19. 01. 2009 poverenie vydal.
S poukazom na ust. § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. v znení účinnom od 01. 02. 2002 do 31. 05.
2010 súd uzavrel, že z vykonaného dokazovania a z pripojeného exekučného spisu Okresného súdu

Humenné bolo nepochybne zistené, že exekútor doručil súdu žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie dňa 09. 01. 2009 a o 10 dní, t. j. 19. 01. 2009 súd vydal tomuto exekútorovi poverenie na
vykonanie danej exekúcie. Súd teda rozhodol o žiadosti na vydanie poverenia v zákonnej 15-dňovej
lehote, a preto tvrdenie žalobcu v žalobe o zmeškaní lehoty viac ako 6 mesiacov je nepravdivé. Žaloba
bola podaná nedôvodne, pretože súd sa nedopustil nesprávneho úradného postupu, a preto žalobu súd
v celom rozsahu ako nedôvodnú zamietol.

Výrok o trovách konania vyplýva z ust. § 142 ods. 1 O. s. p., v zmysle ktorého nárok na náhradu
trov konania by prináležal len úspešnému žalovanému, ten si však nárok podľa § 151 ods. 1 O. s. p.
neuplatnil.Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca, ktorý navrhol rozsudok
zrušiť a vrátiť vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Žalobca namieta skutočnosť, že súd rozhodol
v merite veci na základe a s použitím inšpirácie novou právnou obsiahnutou v § 9 ods. 2 zákona č.

514/2003Z.z. Niejemožné,abysúdinterpretovalhmotnéprávoplatnévčasevznikuprávnejskutočnosti
a založenia zodpovednostného právneho vzťahu pomocou hmotného práva, ktoré sa stalo súčasťou
právnehoporiadkuažpovznikuprávnejskutočnostiapotom,čouždošlokzaloženiuzodpovednostného
právneho vzťahu. Súd prvého stupňa nevysvetlil, prečo zastáva názor, že účastníkom nevznikol stav
právnej neistoty. Právny neistota existuje vždy v čase, kým nedôjde ku konečnému rozhodnutiu. V

danomprípadezákonodarcavytvorillegitímnusférutolerancietrvaniaprávnejneistotyurčenímzákonnej
lehoty. Exekučný súd však ignoroval túto legitímnu sféru, na čo zo zákona nemal oprávnenie a posunul
trvanie právnej neistoty do času, ktorej z hľadiska ochrany základného práva na spravodlivý súdny
proces neakceptovateľný. Súdu neprislúcha polemizovať o vhodnosti limitácie dĺžka konaní zákonnými
lehotami. Súd má aplikovať platné právo a akékoľvek úvahy de lege ferenda sú neprípustným súdnym
aktivizmom, na ktorom nemožno založiť meritórne rozhodnutie. Navyše súd neguje judikatúru ESĽP,

ktorá je základom štandardu ochrany základných práv v Európe, teda aj práva na spravodlivý súdny
procesanaprerokovanievecivprimeranomčase.Žalobcanechápe,akýmôžemaťnavýsledokkonania
dopad skutočnosť, že súd vyjadril svoje presvedčenie o rozpore exekučného titulu so zákonom. Ide o
prejav nesústredenej činnosti súdu, kedy súdy vyhodnocovali aj také skutočnosti, ktoré s predmetom
konania nesúviseli. V zmysle týchto dôvodov žalobca navrhol podanému odvolaniu vyhovieť.

Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrila.

Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok v zmysle zásad uvedených v § 212 ods. 1, 2 O. s. p. spolu
s konaním, ktoré jeho vydaniu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 1,

2 O. s. p.) a zistil, že odvolanie dôvodné nie je.

Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, štát zodpovedá za podmienok
ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti
tohto zákona pri výkone verejnej moci
a/ nezákonným rozhodnutím,

b/ nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody,
c/ rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení, alebo rozhodnutím o väzbe alebo
d/ nesprávnym úradným postupom.

Podľa § 4 ods. 1 písm. a/ zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone

verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, vo veci náhrady škody, ktorá
bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti
Slovenskej republiky, ak
1/ škoda vznikla v dôsledku rozhodnutia vydaného súdom alebo ak škoda bola spôsobená nesprávnym
úradným postupom súdu,

2/ škodu spôsobil notár pri výkone verejnej moci,
3/ škodu spôsobil súdny exekútor pri výkone exekučnej činnosti vykonávanej z poverenia súdu podľa
osobitného predpisu.

Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným

postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánov verejnej moci
urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote, nečinnosť orgánov verejnej moci
pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom
chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb.

Podľa § 15 ods. 1 citovaného zákona, nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím,
nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste,
o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadostipoškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len „žiadosť“) s príslušným orgánom podľa § 4
a § 11.

Podľa § 16 ods. 4 citovaného zákona, ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo
uspokojí iba jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti alebo ak príslušný orgán písomne
oznámi poškodenému, že neuspokojí jeho nárok na náhradu škody, môže sa poškodený domáhať
uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde. Pri uplatnení nároku na súde môže
poškodený požadovať úhradu len v rozsahu nároku, ktorý bol predbežne prerokovaný, a z titulu,

ktorý bol predbežne prerokovaný. Ak súd rozhodnutím o náhrade škody prizná poškodenému aj
úrok z omeškania, lehota omeškania začína príslušnému orgánu plynúť najskôr dňom oznámenia, že
neuspokojí nárok na náhradu škody, alebo uplynutím šesťmesačnej lehoty na predbežné prerokovanie
nároku, ak súd neurčí začiatok jej plynutia neskôr.

Podľa § 17 ods. 1 citovaného zákona, uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis

neustanovuje inak.

Podľa § 17 ods. 2 citovaného zákona, v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva
nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo
nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné

uspokojiť ju inak.

Podľa § 19 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa,
keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva na náhradu škody zrušenie
alebo zmena právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia (oznámenia)

rozhodnutia, ktorým bolo zmenené alebo zrušené právoplatné rozhodnutie.

Podľa § 44 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok), exekútor, ktorému bol doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie, predloží tento
návrh spolu s exekučným titulom najneskôr do 15 dní od doručenia alebo odstránenia vád návrhu súdu

(§ 45) a požiada ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie, alebo exekučného titulu so

zákonom do 15 dní od doručenia žiadosti, písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota
neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c/ a d/. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu
alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením
zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie; ak ide o exekučné konanie vykonávané na
podklade rozhodnutia vykonateľného podľa § 26 zákona č. 231/1999 Z.z. o štátnej pomoci v znení

neskorších predpisov, exekučný titul sa nepreskúmava.

Podľa § 41 ods. 2 písm. c/ Exekučného poriadku, podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na
podklade notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých je vyznačená oprávnená
osoba a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici

s vykonateľnosťou súhlasila.

Podľa § 41 ods. 2 písm. d/ Exekučného poriadku, podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na
podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených.

Je potrebné súhlasiť s námietkou odvolateľa spočívajúcou v tom, že aplikácia ustanovenia § 9 ods. 2
zákona č. 514/2003 Z.z., ktorý podrobne upravuje podmienky, na základe ktorých možno usúdiť na vznik
nesprávneho úradného postupu v podobe prieťahov v konaní, nie je možné aplikovať na právne vzťahy,
pri ktorých malo dôjsť k zodpovednostnému vzťahu medzi účastníkmi konania pred účinnosťou tohto
zákonného ustanovenia (§ 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z.), pretože by išlo o retroaktivitu pri aplikácii

právneho predpisu. Toto ustanovenie zákona č. 514/2003 Z.z. bolo zavedené do tohto zákona novelou
vykonanou zákonom č. 412/2012 Z.z. s účinnosťou od 01.01.2013, preto je toto zákonné ustanovenie
priamo aplikovateľné len na zodpovednostné právne vzťahy upravené citovaným zákonom, a to tie, ktoré
vznikli od 01.01.2013.To však neznamená, že by súd prvého stupňa nemohol ako príklad (inšpiráciu, o ktorej hovorí aj žalobca
vodvolaní)uviesťprávnevýznamnéokolnostiuvedenévtomtoustanovení§9ods.2zákonač.514/2003

Z.z. a to v kontexte skúmania, ktoré musí súd vykonať, aj keď sa pri posudzovaní otázky nesprávneho
úradného postupu (vrátane prieťahov v konaní) pohybuje v právnom rámci danom mu ustanovením §
9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., ktoré bolo účinné v čase, keď mal vzniknúť zodpovednostný právny
vzťah medzi účastníkmi tohto konania v preskúmavaných exekučných konaniach uvedených v žalobách
a v odôvodnení rozhodnutia súdu prvého stupňa.

Nepochybne však možno konštatovať, že nebolo zistené, aby v predmetných exekučných veciach došlo
k sťažnostiam na prieťahy v konaní, k disciplinárnemu postihu sudcu v tejto súvislosti, alebo k vydaniu
právoplatného rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva alebo Ústavného súdu SR, ktorý by
prieťahy v konaní konštatoval.

Je pravdou, že ustanovenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku stanovuje lehotu 15 dní na písomné
poverenie exekútora na vykonanie exekúcie s výnimkou exekučného titulu podľa § 41 ods. 2 písm. c/, d/
Exekučného poriadku. Ustálená súdna prax však umožňuje a usmerňuje súdy aj v smere materiálneho
preskúmania okolností, či neexistuje rozpor žiadosti alebo návrhu, alebo exekučného titulu, pričom ak
takýto rozpor súd zistí, je oprávnený uznesením zamietnuť žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie

exekúcie, pričom na takého zamietnutie žiadosti o udelenie poverenia nie je v exekučnom poriadku
stanovená žiadna lehota.

Materiálny prieskum súladnosti exekučného titulu (i návrhu a žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie) so zákonom je potrebné vykladať aj v kontexte zákona č. 244/2002 Z.z., ktorý v zmysle §

45 ods. 1, 2 citovaného zákona umožňuje zastaviť výkon rozhodcovského rozsudku, alebo exekučné
konanie, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa § 45 ods. 1 písm. b/ alebo c/, teda ak
rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm. a/ a b/ (rozhodcovský rozsudok bol vydaný
vo veci, ktorá nemôže byť predmetom rozhodcovského konania alebo rozhodcovský rozsudok bol
vydaný vo veci, o ktorej už predtým právoplatne rozhodol súd alebo sa o nej právoplatne rozhodlo v inom

rozhodcovskom konaní) alebo ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania
na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. Dôležitou
okolnosťou je to, že exekučný súd je oprávnený na zastavenie výkonu rozhodcovského rozsudku alebo
exekučného konania aj bez návrhu v prípade zistenia nedostatkov podľa § 45 ods. 1 písm. b/, c/ Zákona
o rozhodcovskom konaní.

Odhliadnuc od vyššie uvedeného, ktoré odvolací súd zdôraznil, len v súvislosti s odvolacími námietkami
je potrebné súhlasiť so závermi súdu prvého stupňa uvedenými v odôvodnení rozhodnutia v tom zmysle,
že žalobca neuniesol dôkazné bremeno pri preukázaní vzniku škody a nepredložil relevantné dôkazy
dokumentujúce skutočnú škodu. V konkrétnom prípade žalobca vytýkal súdu nesprávny úradný postup

spočívajúci v tom, že nerozhodol v 15-dňovej lehote o žiadosti exekútora na vydanie poverenia na
vykonanie exekúcie. V konaní bol preukázaný opak. Totiž na Okresnom súde Humenné bolo vedené
exekučné konanie pod sp. zn. 6Er/12/2009 vo veci oprávneného POHOTOVOSŤ s. r. o. proti povinnej K.
N.prevymoženie530Eursprísl..SúdnyexekútorJUDr.RudolfKrutýpodalžiadosťoudeleniepoverenia
na vykonanie exekúcie pod sp. zn. EX 10916/08 dňa 09. 01. 2009 a súd v 15-dňovej lehote, t. j. dňa

19. 01. 2009 poverenie aj vydal. Z uvedené teda nepochybne vyplýva, že súd rozhodol o žiadosti na
vydanie poverenia v zákonnej lehote, a preto tvrdenia žalobcu o zmeškaní lehoty sú nepravdivé. Žaloba
bola podaná teda na súd nedôvodne, pretože súd sa nedopustil nesprávneho úradného postupu, a preto
správne postupoval súd prvého stupňa, ak žalobu v celom rozsahu ako nedôvodnú zamietol.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti hodnotí odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa ako
vecne správne, ktoré potvrdil postupom podľa § 219 ods. 1 O. s. p..

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 O. s. p. v spojení s ust. § 142 ods. 1
O. s. p.. Vzhľadom na výsledok odvolacieho konania žalobca nemá právo na náhradu trov a žalovanej

v tomto štádiu odvolacieho konania trovy nevznikli.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.