Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, December 2, 2014

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 26Co/202/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2196899853
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 12. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Slováčeková

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2014:2196899853.13

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senátom zloženom z predsednícky JUDr. Kataríny Slováčekovej a sudcov Mgr.

Jozefa Mačeja a JUDr. Zlatice Javorovej v právnej veci žalobcov: 1/ Ing. P. Q., CSc., nar. XX. X. XXXX,
bytom S. XX, O., zastúpeného advokátom: Mgr. Peter Arendacký, Železničiarska 13, Bratislava, 2/ Q.
S., nar. XX. P. XXXX, bytom O. XX, V., 3/ U. Q., nar. XX. P. XXXX, bytom B. XX, V., proti žalovaným:
1/ APEX-MOSNÝ, s. r. o., Vrbovská 351, Trebatice, IČO: 31450318, 2/ Ing. H. Q., bytom ul. Q. XXX/X,
B., 3/ R. Q., nar. XX. Q. XXXX, bytom O. XXX/XX, B., 4/ X. Q., nar. X. W. XXXX, bytom ul. Q. XXX/X,
B., žalovaní 1/, 3/ a 4/ zastúpení advokátom: JUDr. Tibor Sanák, Nám. SNP 2, Trnava, 5/ APEX, s. r. o.,
Teheľňa 1, Rakovice, o zaplatenie 1.787.085,90 eur, o odvolaní žalobcu 1/ a žalovaných 1/, 3/ a 4/ proti

rozsudku Okresného súdu Trnava č. k. 23C/19/1996-1515 z 1. apríla 2014, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej p o t v r d z u j e a v časti trov
konania m e n í tak, že žalovaným 1/ až 5/ náhradu trov konania nepriznáva.

Žalobkyniam 2/ a 3/ vo vzťahu k žalovanej 1/ a žalovaným 2/ a 5/ vo vzťahu k žalobcovi 1/ náhradu trov
tohto odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa: I. uložil žalovanej 1/ zaplatiť žalobcom 1/ až 3/ každému
čiastku 7.731,51 eur s 22%-ným úrokom z omeškania ročne od 1. 1. 1995 do zaplatenia, všetko do

troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia, II. vo zvyšku žalobu zamietol, III. voči žalovaným 2/
a 5/ žalobu zamietol a IV. účastníkom nepriznal právo na náhradu trov konania. Svoje rozhodnutie
odôvodnil právne ustanoveniami § 137, § § 451 ods. 1, § 517 ods. 1 veta prvá a ods. 2, § 671 ods.
1 O. z. (zákona č. 40/1964 Zb. v znení neskorších zmien a doplnení - Občianskeho zákonníka). Súd
prvého stupňa dospel k záveru, že žaloba je len sčasti opodstatnená a to pokiaľ ide o bezdôvodné
obohatenie za časť, ktorú užívala žalovaná 1/. Po predchádzajúcom rozsudku odvolacieho súdu (č. k.
10Co/108/2013-1487 z 12. novembra 2013) zostalo predmetom konania rozhodovanie o tých častiach

prejednávanej veci, v ktorých odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vrátil súdu prvého
stupňa na ďalšie konanie - t. j. v časti vyhovujúcej žalobe, v časti zamietajúcej žalobu žalobcu 1/
proti žalovaným 1/, 2/ a 5/ o nájomné 150.114,04 eur s úrokom z omeškania, v časti o vydanie
bezdôvodného obohatenia v sume 232.640,90 eur s úrokom z omeškania a tiež v časti trov konania
žalobcov 1/ až 3/ a žalovaných 1/ až 5/. Z vykonaného dokazovania, najmä z výsluchu účastníkov,
svedkov, oboznámením sa s listinnými dôkazmi a vykonania ohliadky vyplýva, že nárok je potrebné
posúdiť ako vzťah z bezdôvodného obohatenia (i vzhľadom na právny názor odvolacieho

súdu o časti nájomného), keď došlo k užívaniu časti nehnuteľnosti bez právneho dôvodu a bez toho,
aby žalobcom bola platená náhrada. Jedná sa tak o plnenie bez právneho dôvodu, dôsledkom čoho je
získanie určitej majetkovej hodnoty subjektom, ktorému bolo plnené. Nárok uplatnený titulom náhrady
škody - ušlého zisku, ako aj náhrada škody za znehodnotenie halového skladu, znehodnotenie strojov atechnologického zariadenia a za znehodnotenie a zničenie linky Premix a mostovej váhy bol právoplatne
zamietnutý. Užívaný bol len halový sklad na parc. č. XXXX/XX (porovnaj i konanie na Okresnom súde
Piešťany sp. zn. 5C/195/97). Objekt treba považovať za celok a pre obnovenie jeho funkčnosti nebolo

dobre možné ho využívať v situácii, keď bola časť - halový sklad - využívaná na iné účely. Nebolo to
možné ani z hygienických dôvodov, i keď nebol ani preukázaný úmysel žalobcov reálne prevádzkovať
nehnuteľnosťakotakúspôvodnýmúčelom.Medziúčastníkmikonanianebolauzavretánájomnázmluva,
avšakčasťpriestorov(halovýsklad)žalovaná1/,ktorejkonateľomježalovaný2/(ktorýjetiežpodielovým
spoluvlastníkom nehnuteľnosti, resp. výlučným vlastníkom pozemku pod skladom) užívala, v dôsledku

čoho nebolo možné využiť objekt na doterajšie účely ako celok, a preto je povinná uhradiť žalobcom za
užívanie týchto priestorov bez právneho dôvodu na ich podiely bezdôvodné obohatenie. S prihliadnutím
na svedecké výpovede súd prvého stupňa dospel k záveru, že priestory využívala žalovaná 1/, nie
však žalovaný 2/ vo vzťahu k zodpovednosti za bezdôvodné obohatenie. Žalovaný 2/ užíval priestory
ako ideálny spoluvlastník nehnuteľností (nie ako fyzická osoba), navyše pozemok pod skladom je v
jeho výlučnom vlastníctve. Nebolo preto možné konštatovať, že by vzniklo na strane žalovaného 2/

bezdôvodné obohatenie. Nebolo rozhodujúce ani, aký bol vzťah žalovaného 2/ so žalovanými 1/ a 5/.
Pokiaľ žalovaný 2/ alebo jeho spoločnosti do nehnuteľností investovali, udržiavali ju a mala im vzniknúť
škoda (ako uvádza žalovaný 2/), táto nebola predmetom konania. Sporné však nebolo, že žalovaná
1/ užívala priestory bez toho, aby za ne uhrádzala platby žalobcom, a teda na jej strane jednoznačne
vzniklo bezdôvodné obohatenie. Keď žalovaná 1/ neplatila úhrady za užívanie ani žalovanému 2/ ako

spoluvlastníkovi, ide o samostatný právny vzťah, ktorý však nie je predmetom tohto konania. Súd
prvého stupňa posudzoval osem samostatných nárokov žalobcov. Išlo o (1.) bezdôvodné obohatenie
za užívanie parc. č. XXXX/X vo výmere 137 m2, parc. č. XXXX/X vo výmere 255 m2 a parc. č. XXXX/
X vo výmere 169 m2, ktorý nárok nebolo možné priznať, keď žiaden zo žalovaných predmetné parcely
neužíval a žalobcom v ich užívaní bránené ani nebolo. Ďalším nárokom (2.) bol nárok žalobcov titulom

bezdôvodného obohatenia za užívanie inžinierskych a rozvodných sietí a nehnuteľnosti halový sklad
č. s. XXX na parc. č. XXXX/XX, parc. č. XXXX/X za elektrickú sieť, silnoprúdové rozvody, vodovod,
rozvody, bojler, čerpadlo, armatúry, telekomunikačná prípojka, mostová váha. Žalobcovia nepreukázali
žiaden právny titul na vydanie bezdôvodného obohatenia v tejto časti. Žalovaná 1/ mala vlastnú prípojku
na elektrickú energiu a telefóny a tento nárok žalobcov je od počiatku i preto neopodstatnený a nie je

zrejmé, akým spôsobom mal vôbec vzniknúť. Užívanie žalovanými nebolo preukázané vôbec. V časti
3. nároku žalobcov o vydanie bezdôvodného obohatenia za užívanie prízemia budovy bývalého mlyna
bola žaloba žalobcov nedôvodná, pretože žalovaní tieto priestory neužívali a nebolo preukázané, že by
sa majetok žalovaných zväčšil na úkor majetku žalobcov. V časti (4.) vydania bezdôvodného obohatenia
za užívanie hygienických, sociálnych zariadení a kancelárie bol nárok žalobcov rovnako nedôvodný,

keď žalovaní tieto neužívali a žalobcom taktiež nebolo bránené v ich užívaní. Jediným dôvodným a
oprávneným bol nárok žalobcov na vydanie bezdôvodného obohatenia za užívanie halového skladu (5.).
Tu súd prvého stupňa vychádzal z potvrdenia obce Trebatice, za použitia ktorého za využívanie 647
m2 v období od 1. 1. 1992 do 31. 12. 1997, kedy bol halový sklad skutočne i využívaný, je žalovaná
1/ povinná zaplatiť každému zo žalobcov sumu 7.731,51 eur (9,958 eur za 1 m2 ročne, t. j. 536,91

eur mesačne, 6.442,93 eur ročne a za 6 rokov 38.657,58 eur, keď žalobcovia 1/ až 3/ sú pätinovými
vlastníkmi užívaného halového skladu). Halový sklad bol skutočne užívaný žalovanou 1/. Súd prvého
stupňa ustálil, že keďže žalovaný 2/ bol výlučným vlastníkom pozemku pod halovým skladom, nemohlo
sa uňho jednať o vznik bezdôvodného obohatenia. Stanovenie nájomného ako trhového nájomného
tu preto neobstojí, keďže sa halový sklad nachádza na pozemku žalovaného 2/. O nárokoch 6. (ušlý

zisk) a 7. (náhrada škody) bolo už právoplatne rozhodnuté zamietnutím žaloby. Posledným nárokom
bol nárok žalobcov (8.) na vydanie bezdôvodného obohatenia za užívanie priestorov, pričom ani tento
nárok súd prvého stupňa nepovažoval za dôvodný a opodstatnený. Žalobcovia nepreukázali reálny
úmysel podnikať a tak priestory na podnikanie skutočne užívať. Žalobcovia nevykonávali žiadnu inú,
ani obdobnú podnikateľskú činnosť, s ktorou by bolo možné porovnať výpočet požadovaného zisku.

Žalobcom nebolo bránené v užívaní priestorov a tento svoj nárok ani nešpecifikovali, preto za situácie,
že niektorý zo žalovaných priestory užíval, nemohlo vzniknúť bezdôvodné obohatenie. Žalobcovia
vo všetkých im nepriznaných nárokov neuniesli dôkazné bremeno, keď nepreukázali, že by im bolo
akýmkoľvek spôsobom bránené v užívaní nehnuteľnosti. Pri ohliadke disponovali vlastným kľúčom,
vstup do priestorov mali voľný. Tvrdenia žalobcov o úmysle podnikať považoval potom súd prvého

stupňalenzaúčelové,keďžalobcovianepodnikližiadnereálnekrokyktomu,abyvpriestorochpodnikali.
Medzičasom došlo k odpredaju nehnuteľností, ktorú skutočnosť súd prvého stupňa zistil bez oznámenia
žalobcami, čo taktiež potvrdzuje účelovosť nárokov žalobcov. O trovách konania rozhodol súd prvého
stupňa podľa § 150 ods. 1, keď žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania, pretožezohľadnil majetkové pomery žalobcov, ktoré nie sú dočasné ani prechodné, v osobách žalobcov sa
jedná o starobných dôchodcov. Súd prvého stupňa za účelom odstránenia tvrdosti zákona, aplikoval
citované ustanovenie, keď by priznanie trov konania žalovaným, malo na sociálnu situáciu žalobcov

nepriaznivý dopad. Dôvodom na uloženie povinnosti zaplatiť náhradu trov konania žalovaným nie je
ani vyplatenie kúpnej ceny za nehnuteľnosť, pretože už pri oslobodení od súdnych poplatkov bola táto
skutočnosť zohľadnená a dôvody pre oslobodenie tu boli dané. Súd prvého stupňa prihliadol i na to,
že žalobcovia neboli celkom bezúspešní a vzhľadom na prepojenie žalovaných v rámci spoločností,
bolo potrebné preukázať pasívne legitimovaného účastníka a ani priznanú čiastku neuznal žiadny z

označených žalovaných, títo nárok popierali v celom rozsahu a ani u nich nemožno konštatovať úspech
v celom rozsahu. I keď boli všetci žalovaní okrem žalovanej 1/ plne úspešní, bolo potrebné vzhľadom
na personálne prepojenie skúmať povinný subjekt na plnenie.

Proti tomuto rozsudku súdu prvého stupňa - proti časti rozsudku, ktorou bola žalovanej 1/ uložená
povinnosť zaplatiť žalobcom 1/ až 3/ každému čiastku 7.731,51 eur s 22%-ným úrokom z omeškania

ročne od 1. 1. 1995 do zaplatenia podala odvolanie žalovaná 1/ a proti časti rozsudku, v ktorej súdu
prvého stupňa rozhodol, že účastníci nemajú právo na náhradu trov konania podali odvolanie žalovaní
1/, 3/ a 4/. Žalovaný 1/ navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a žalobu žalobcov
zamietol, pretože žalobcovia nepreukázali existenciu bezdôvodného obohatenia, neboli schopní ustáliť
jehovýškuaanisubjekt,uktoréhomalovzniknúťbezdôvodnéobohatenieavčastirozhodnutiaotrovách

konaniach tak, že zaviaže žalobcov k trovám konania, trovám právneho zastúpenia, ktoré sú vyčíslené v
podaní žalovaných zo dňa 9. 1. 2013. Odvolanie odôvodnila nesprávnym právnym posúdením z hľadiska
skutkového i z hľadiska právneho, keď pri skúmaní výšky bezdôvodného obohatenia súd (prvého
stupňa) vychádzal len z nejakého potvrdenia Obce Trebatice. Takéto potvrdenie výšku nájomného
stanovuje nesprávne a nemôže byť použité na výpočet nájomného a ustálenie výšky bezdôvodného

obohatenia. Je potrebné skúmať v akom rozsahu žalovaná 1/ užívala halový sklad, na základe akého
titulu a či užívaním došlo k znehodnoteniu skladového priestoru alebo k jeho znehodnoteniu, prípadne
k jeho udržiavaniu v primeranom technickom stave a či ostatní žalobcovia mali záujem svoje podiely v
halovom sklade využívať. Tieto skutočnosti žalobcovia nepreukázali. Žalovaná 1/ následne poukázala
na to, že užívala len 1/5-inu halového skladu na základe povolenia žalovaného 2/ a tiež pozemok

parc. č. XXXX/XX, na ktorom halový sklad stojí, i parc. č. XXXX/X - prístupovú parcelu do halového
skladu. Žalovaná 1/ nikdy žalovanému 2/ neplatila žiadne nájomné za užívanie 1/5-iny halového
skladu, parc. č. XXXX/XX a parc. č. XXXX/X, žalovaná 1/ ale poskytla žalovanému 2/ protihodnotu
za užívanie príslušných častí nehnuteľnosti v podobe údržby a opravy skladu. Žalovaná 1/ vykonala
opravu brány, rín a strechy na sklade, vyrobila a osadila mreže na oknách skladu, vyrobila a osadila

rozvodnú elektrickú skriňu, vybudovala elektrickú prípojku do rozvodnej elektrickej skrine, vykonala
opravu vnútorných omietok na halovom sklade, tiež zasklievanie na horných oknách halového skladu,
zrealizovala presklenie 1/5-iny strechy halového skladu, atď. Žalovaná 1/ poskytla žalovanému 2/
protihodnotu, vďaka čomu sa zhodnotil celý sporný sklad. Žalobcovia nenavrhli dokazovanie, ktorým by
preukázali, že žalovaná 1/ užívala aj ich podiely v halovom sklade nad rámec podielu 1/5. Nepreukázali

existenciu bezdôvodného obohatenia, neboli schopní ustáliť jeho výšku a ani subjekt, u ktorého malo
vzniknúť bezdôvodné obohatenie. Žalovaní 1/, 3/ a 4/ považovali za nesprávne i rozhodnutie o trovách
konania dôvodiac, že každý zo žalobcov má dostatočný majetok a boli to oni, ktorí neustále menili
žalobu a svoje nároky, pričom veľký počet pojednávaní bol vyvolaný nekvalitne podanou žalobou
a uvádzaním zavádzajúcich skutočností, prípadne preukazovaním hypotetických nárokov zo strany

žalobcov. Poukázali na skutočnosť, že by súd mal zvážiť odňatie žalobcom oslobodenia od súdnych
poplatkov vzhľadom na to, že na základe kúpnej zmluvy každý zo žalobcov inkasoval podiel na kúpnej
cene vo výške 14.816 eur. Žalovaní 3/ a 4/ sú presvedčení, že vo vzťahu k nim sa jednalo o svojvoľné a
zrejme bezúspešné uplatňovanie a bránenie práva od samého začiatku. Dodali, že žalobcovia pôvodne
žalovali sumu viac ako 70,000.000,- Sk (2,323.574,30 eur) a ich úspech v konaní je minimálny v

porovnaní s pôvodne žalovanou sumou. V časti trov konania navrhli zmenu rozhodnutia súdu prvého
stupňa tak, že odvolací súd zaviaže žalobcov k trovám konania a trovám právneho zastúpenia (i
odvolacieho konania).

Proti tomuto rozsudku súdu prvého stupňa, proti zamietajúcej časti, podal odvolanie i žalobca 1/,

ktorý považoval napadnutý rozsudok za nezákonný. Namietal predovšetkým posúdenie otázky o
zámere podnikať, ktorý úmysel súd prvého stupňa posúdil ako nepreukázaný. Žalobcovia predložili
podnikateľský plán i ponuku na odber krmiva, ktorá bola rozposlaná potenciálnym odberateľom. Súd
prvého stupňa opomenul skutočnosť, že žalovaní prestali užívať nehnuteľnosti až po vyše 10 rokoch,teda v čase, keď bol pôvodný podnikateľský zámer už nerealizovateľný. V danom čase boli už zariadenia
žalovanýmipoškodenéaznečistenéabolopotrebnévypracovaťnovýpodnikateľskýplán,ktorýbymusel
počítať s úplne inými vstupnými nákladmi. Zamýšľané podnikanie prekazili žalobcom žalovaní tým, že im

znemožnili užívať priestory, ktorých boli spoluvlastníkmi. Za nesprávny považoval i záver súdu (prvého
stupňa), že žalobcovia mohli využívať niektoré priestory, ktoré nevyužívali žalovaní, pretože sa jedná o
uzavretý areál, ktorý však ako celok okupovali a užívali žalovaní. V konaní bol preukázaný mimoriadny
rozsah užívania nehnuteľností žalovanými -budov so sociálnymi a hygienickými zariadeniami - tieto
zariadenia sa aj primerane využívali a iný záver je v rozpore s logickým hodnotením dôkazov. Poukázal

na nemožnosť stotožnenia užívania nehnuteľností vlastníkom (fyzickou osobou) a právnickými osobami,
v ktorých je fyzická osoba spoločníkom. Z dokazovania nevyplynula žiadna dohoda spoluvlastníkov
o užívaní nehnuteľností, preto nemožno tvrdiť, že by žalovaní 1/ až 5/ užívali nehnuteľnosti iba v
rozsahuspoluvlastníckehopodielužalovaného2/.Nesprávnymjeizáversúdu,žežalobcovianevykonali
žiadne kroky na zabezpečenie možnosti užívať nehnuteľnosti v ich spoluvlastníckom podiele, pretože
v konaní bola preukázaná opakovaná a cieľavedomá aktivita žalobcov zameraná na ochranu ich

spoluvlastníckych práv. Osobitne sa vyjadril k zamietnutiu žaloby voči žalovanej 5/ a žalovanému
2/, keď užívanie nehnuteľností žalovanou 5/ nebolo preukázané, resp. táto ich vôbec neužívala, keď
napriek tomu, že žalovaná 5/ bola povinná predmetné nehnuteľnosti (sklad) vypratať, podľa názoru súdu
prvého stupňa ich nikdy neužívala. Z čestných prehlásení zamestnancov žalovaných pritom vyplýva,
že nehnuteľnosti užívala aj žalovaná 5/. Bezdôvodné obohatenie vzniklo i na strane žalovaného 2/,

ktorý minimálne niektoré z nehnuteľností v areáli užíval. K pochybeniu zo strany súdu prvého stupňa
došlo i pri výpočte bezdôvodného obohatenia, keď súd nepriznal žalobcom trhové nájomné, ale len
nájomné uvedené vo vyhlásení obce Trebatice. Súd prvého stupňa opomenul, že obvyklé nájomné by
sa vypočítavalo za prenájom nebytových priestorov, nie pozemku a to je rovnaké, bez ohľadu na to,
kto vlastní pozemok. Je tak zrejmé, že bezdôvodné obohatenie žalovaných vzniklo vo výške plného

bežného nájomného a o túto sumu boli žalobcovia ukrátení. Najmenšiu oporu v dokazovaní nemá ani
predpoklad,žežalovaníprestaliužívaťpredmetnénehnuteľnostivroku1998,keďsúdvychádzazvýpisu
z obchodného registra žalovanej 1/, ktorý je však irelevantný. Mnoho spoločností vykonáva svoju činnosť
aj mimo svojho sídla a tak tomu bolo i v danom prípade, pričom ide o skutočnosť, ktorú potvrdili viacerí
svedkovia. I žalovaná 5/, ktorá podľa súdu prvého stupňa nikdy predmetné nehnuteľnosti neužívala,

mala svoje vlastné sídlo v predmetnom areáli až do roku 2000.

K odvolaniu žalobcu 1/ sa vyjadril žalovaný 2/, ktorý navrhol, aby odvolací súd zamietol žalobu žalobcov,
pretože užíval len svoj majetok a žalobcovia za žalovaného 2/ nič neplnili. Uviedol, že žalobcovia mali
od budovy mlyna kľúče, ktoré prevzal žalobca 1/. Žalobcovia nemali reálny záujem podnikať, nikdy

nepožiadali o mimosúdnu dohodu z dôvodu, aby nejakú podnikateľskú činnosť začali v miešarni krmív
vykonávať. Nepravdivým je i tvrdenie, že žalovaný 2/ znemožnil založenie firmy, keďže žalobcovia
sa odmietli spolupodieľať na dovtedy vzniknutých nákladoch, ktoré musel žalovaný 2/ uhradiť sám.
Žalobkyňa 3/ pred podpisom spoločenskej zmluvy MLYN-MOSNÝ, s. r. o. vyhlásila, že ona podnikať
nemienianebude,následkomčohosanenachádzaanivspoločenskejzmluve.Žalobcovianepreukázali,

že im bolo bránené v užívaní nehnuteľností, pričom neboli dané podmienky na vznik nároku na
nájom a na zaplatenie náhrady škody. Exekučné konanie bolo zbytočné, keď exekútor upustil od
vykonaniaexekúcie,keďžepriestoryneboliužívané,čosvojímpodpisompotvrdiližalobca1/.Žalobcovia
sa nikdy nedomáhali žiadnou formou žaloby užívania, nenavrhli žiadnu zmluvu o hospodárení so
spoločnou vecou tak, aby prípadnú podnikateľskú činnosť mohli vykonávať sami a sami sa zbavili svojím

ničnerobením nejakého možného prospechu, neuniesli dôkazné bremeno a nepreukázali existenciu
bezdôvodného obohatenia.

K odvolaniu žalobcov sa vyjadrila i žalovaná 5/ prostredníctvom svojho konateľa, ktorý uviedol, že
so žalobcami táto spoločnosť nemala nič spoločného, pričom bola založená z 2 dôvodov, a to

pre technologický inžiniering v cestnej nákladnej doprave s logickými službami, kde spracovával
technologické postupy pre nákladnú dopravu. Spoločnosť bola vtiahnutá do sporu bez uvedenia
dôvodov.

K odvolaniu žalovaných sa vyjadrili žalobkyne 2/ a 3/, ktoré žiadali odvolací súd, aby vo veci právoplatne

rozhodol a zaviazal všetkých žalovaných spoločne a nerozdielne na uhradenie vzniknutej škody
a neoprávneného majetkového prospechu. Uviedli, že firmy žalovaných a žalovaní podnikali v ich
priestoroch až do vypratania súdnym exekútorom v roku 2004. O priestory sa nestarali, zlikvidovali
chemickélaboratórium,hlavnétechnologickézariadenie,zmizlivysokozdvižnévozíkyarôzneinémotorya zariadenia, atď., majetok zanechali v zúboženom stave, preto sa i predal za smiešnu sumu. K
preskleniu 1/5-iny strechy halového skladu uviedli, že museli strechu nejako uzatvoriť, pretože tam
zostala diera o rozmere asi 4x4 m. Majetok bol nedeliteľný, preto neobstojí tvrdenie, že žalovaní užívali

len 1/5-inu. Nebol dôvod vylúčiť žalovaných 2/ až 5/ z úhrady žalobcom a ponechať len žalovanú 1/,
ktorá nemá žiadny majetok.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O. s. p.) po zistení, že odvolanie bolo podané včas
oprávnenými osobami, účastníkmi konania (§ 201 a § 204 O. s. p.) prejednal vec v medziach daných

rozsahom a dôvodmi odvolaní (§ 212 ods. 1 O. s. p.) postupom na nariadenom odvolacom pojednávaní
(§ 214 ods. 1 O. s. p.) a dospel k záveru, že odvolania žalobcu 1/ a žalovaných 1/, 3/ a 4/ nie sú dôvodné
a napadnutý rozsudok je potrebné vo veci samej celom rozsahu potvrdiť ako správny po vecnej i právnej
stránke (§ 219 ods. 1 a ods. 2 O. s. p.) a v časti trov konania len pre formulačnú nesprávnosť zmeniť.

Predmetom odvolacieho konania je posúdenie správnosti rozsudku súdu prvého stupňa v odvolaniami

napadnutých častiach: I. výrok - ukladajúci povinnosť žalovanej 1/ zaplatiť žalobcom 1/ až 3/ každému
čiastku 7.731,51 eur v celom rozsahu (odvolanie žalovanej 1/), II. výrok - vo zvyšku zamietajúci žalobu
vo vzťahu žalobcu 1/ a žalovanej 1/ (odvolanie žalobcu 1/), III. výrok - zamietnutie žaloby voči žalovaným
2/ a 5/ vo vzťahu k žalobcovi 1/ (odvolanie žalobcu 1/) a IV. výrok - nepriznanie práva na náhradu trov
konania účastníkom (odvolanie žalovaných 1/, 3/ a 4/ i žalobcu 1/).

Podľa § 219 ods. 1 a ods. 2 O. s. p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v
odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne
doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil s napadnutým rozhodnutím súdu prvého stupňa i s jeho
dôvodmi pojatými do odôvodnenia a vzhľadom na potrebu vyporiadania sa s námietkami odvolateľov
dodáva nasledovné:

Z obsahu spisu v prejednávanej veci vyplýva, že žalobcovia sa svojou žalobou ešte zo 6. februára
1996 domáhali spolu 11 nárokov - náhrady škody, náhrady za užívanie parciel, náhrady za stratu trhu,
náhrady za užívanie inžinierskych sietí, telefónu a trafostanice, náhrady za užívanie prízemia mlynskej
budovy miešarne krmív, náhrady za užívanie halového skladu, náhrady za užívanie kancelárií, náhrady
za užívanie hygienických a sociálnych zariadení, náhrady v podiele na zisku z užívania halového skladu

miešarne krmív, náhrady za odpisy strojovotechnologického zariadenia miešarne krmív a náhrady za
devastáciu pozemkov, vytrhanie stromov a likvidáciu ornice. Nárok za užívanie parciel a objektov od 1.
8. 1994 do 31. 12. 1995 vyčíslili na 3,319.373,- Sk, nárok na náhradu škody na 14,750.000,- Sk a podiel
na zisku na 18,069.373,- Sk. V čase podania žaloby bolo tak možné ohodnotiť predmet konania sumou
36,138.746,- Sk, t. j. 1,199.586,60 eur.

Žalovaní 2/ až 5/ boli do konania pribratí uznesením č. k. 23C/19/96-668 z 21. januára 2008. V priebehu
konania zomrel žalobca 2/, pričom jeho právni nástupcovia do konania na jeho miesto nevstúpili. K
zmene petitu došlo uznesením č. k. 23C/19/1996-837 z 21. januára 2009 tak, že žalobcovia sa domáhali
od žalovaných zaplatenia I/ nájomného za parc. č. XXXX/X, parc. č. XXXX/X, parc. č. XXXX/X každému

zo žalobcov (vtedy 4-och) vo výške 239.966,- Sk, II/ nájomného za nájom inžinierskych a rozvodných
sietí a nehnuteľností halový sklad s. č. XXX na parc. č. XXXX/XX, XXXX/X vedenej na LV č. XXX za
obdobieod1.1.1992do31.12.1998každémuzožalobcov(4-och)vovýške58.187,-Sk,III/nájomného,
úhrady za užívanie prízemia budovy bývalého mlyna každému zo žalobcov (4-och) vo výške 28.500,-
Sk, IV/ nájomného, náhrady za užívanie hygienických a sociálnych zariadení a kancelárie každému zo

žalobcov (4-och) 14.175,- Sk, V/ nájomného, náhrady za užívanie halového skladu od 1. 1. 1992 do
30. 11. 2002 každému zo žalobcov (4-och) 4,414.427,- Sk), VI/ náhrady spôsobenej škody, t. j. náhrady
ušlého zisku miešarne krmív od 1. 8. 1994 do 30. 11. 2002 každému zo žalobcov (4-och) 5,937.500,-
Sk, VII/ náhrady škody za znehodnotenie halového skladu, strojov a technologického zariadenia a
zničenie linky Premix a mostovej váhy každému zo žalobcov (4-och) vo výške 122.310,- Sk, VIII/ vydania

bezdôvodného obohatenia za užívanie priestorov bez súhlasu žalobcov každému zo žalobcov (4-och)
vo výške 7,008.540,- Sk, toto všetko s ročnými úrokmi z omeškania vo výške 17,6% od 13. 1. 1996 do
31. 12. 2001, 15,5% od 1. 1. 2002 do 26. 4. 2002, 16,5% od 27. 4. 2002 do 29. 10. 2002, 16% od 30.
10. 2002 do 17. 11. 2002, 13% od 18. 11. 2002 do 25. 9. 2003, 12,5% od 26. 9. 2003 do 21. 12. 2003,12% od 22. 12. 2003 do 28. 3. 2004, 11% od 29. 3. 2004 do 28. 4. 2003, 10% od 26. 4. 2004 do 30.
6. 2004, 9% od 1. 7. 2004 do 28. 11. 2004, 8% od 29. 11. 2003 do 28. 2. 2005 a 6% od 1. 3. 2005 do
zaplatenia. Spolu tak žalobcovia požadovali od žalovaných sumu vo výške 71,294.420,- Sk (slovom 71

miliónov dvestodeväťdesiatštyritisíc štyristodvadsať niekdajších slovenských korún) spolu s príslušnými
úrokmi z omeškania, ktorá suma v súčasnosti predstavuje 2,366.541,19 eur.

S poukazom na predchádzajúci zrušujúci (ale i potvrdzujúci) rozsudok odvolacieho súdu č. k.
10Co/108/2013-1487 z 12. novembra 2013 z týchto jednotlivých nárokov žalobcov zostali predmetom

konania len nároky žalobcov 1/ až 3/ voči žalovanej 1/ a žalovanému 2/ pod bodmi V., t. j. zaplatenie
nájomného, náhrady za užívanie halového skladu od 1. 1. 1992 do 30. 11. 2002 a nároky žalobcu 1/
voči žalovaným 1/, 2/ a 5/ pod bodmi I. až V. a VIII.

Podľa § 420 ods. 1 a 3 O. z. každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti
(1). Zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil (3).

Podľa § 438 ods. 1 O. z. ak škodu spôsobí viac škodcov, zodpovedajú za ňu spoločne a nerozdielne.

Podľa § 442 ods. 1 O. z. uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).

Podľa § 451 ods. 1 a 2 O. z. kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať (1).
Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením
z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový
prospech získaný z nepoctivých zdrojov (2).

Skutočnou škodou treba rozumieť majetkovú ujmu, ktorá spočíva v zmenšení majetku poškodeného. Ide
o rozdiel v hodnote poškodeného majetku pred spôsobením škody a po spôsobení škody na majetku.
Tento rozdiel v hodnote majetku treba nahradiť či už peňažným plnením, alebo uvedením veci do
predošlého stavu. Pri úplnom zničení veci, pri jej odcudzení alebo strate veci môže skutočná škoda
spočívať aj v celej hodnote veci.

Ušlý zisk predstavuje to, čo poškodenému ušlo v dôsledku spôsobenia škody, t. j. to, čo v dôsledku
spôsobenia škody ušlo zo zisku poškodeného, keď nedošlo k zväčšeniu (rozmnoženiu) majetku, hoci
sa to pri predpokladanej činnosti dalo očakávať. Ušlý zisk možno nahradiť len peňažným plnením.

Nároky:
I/ nájomné za parc. č. XXXX/X, parc. č. XXXX/X, parc. č. XXXX/X každému zo žalobcov vo výške
239.966,- Sk,
Žalovanými (žalovanou 1/) neužívané parcely. Súd prvého stupňa rozhodol správne, keďže žalobcovia
nepreukázali užívanie týchto parciel žalovanými. Bezdôvodné obohatenie tak na strane žalovaných

vzniknúť nemohlo.

II/ nájomné za nájom inžinierskych a rozvodných sietí a nehnuteľností halový sklad s. č. XXX na parc.
č. XXXX/XX, XXXX/X vedenej na LV č. XXX za obdobie od 1. 1. 1992 do 31. 12. 1998 každému zo
žalobcov vo výške 58.187,- Sk,

Súdprvéhostupňarozhodolsprávnezamietnutímtohtonároku,pričomžalovaná1/malavlastnúprípojku
na elektrickú energiu a telefón. Tento nárok žalobca 1/ v odvolaní ani nespomína.

III/ nájomné, úhrady za užívanie prízemia budovy bývalého mlyna každému zo žalobcov vo výške
28.500,- Sk,

Žalovanými (žalovanou 1/) neužívaný priestor. Rovnako ako v bode I., ani tu žalobcovia nepreukázali
využívanie prízemia budovy bývalého mlyna, a preto je nárok neopodstatnený a bezdôvodné obohatenie
na strane žalovanej 1/ vzniknúť tak nemohlo.

IV/ nájomné, náhrady za užívanie hygienických a sociálnych zariadení a kancelárie každému zo

žalobcov 14.175,- Sk,
Podľa názoru súdu prvého stupňa žalovanými (žalovanou 1/) taktiež neužívané zariadenia a kancelária.
Žalovaný 2/ uvádza, že kanceláriu mal vo svojom dome. Tu by bola možno namieste otázka, akéhygienické a sociálne zariadenia zamestnanci žalovanej 1/ v práci využívali. Žiadne dôkazy o skutočnom
využívaní zariadení ale žalobca 1/ neuvádza, okrem logiky veci.

V/ nájomné, náhrady za užívanie halového skladu od 1. 1. 1992 do 30. 11. 2002 každému zo žalobcov
4,414.427,- Sk.
Nárokjemožnépriznaťzaobdobieskutočného(aleboaspoňpribližného)užívaniaskladu.Keďžepresné
relevantné dôkazy o užívaní skladu žalobcovia nepredložili, žalovaní či už úmyselne, či neúmyselne
užívanienehnuteľnostičodorozsahu,doby,osobyužívateľazahmlievali,jepotrebnévychádzaťzúdajov

obchodného registra, pričom súd prvého stupňa priznal nárok za 6 rokov od 1. 1. 1992 do 31. 12.
1997. Tvrdenie žalobcu 1/, že sa bežne stáva, že spoločnosti sídlia aj v sídle, v ktorom ho nemajú
oficiálne zapísané, neobstojí, keďže to sa deje i opačne. Žalovaní (1/ a 2/) neuvádzajú akým zdrojom
sa treba riadiť pri určení bezdôvodného obohatenia, žiadajú žalobu zamietnuť aj v tejto časti. Súd má
skúmať (podľa žalovaného), či žalobcovia mali záujem využívať svoje podiely v sklade, či mali podklady
a predpoklady na vstup na priľahlé pozemky a na pozemok pod skladom. Toto však súd vôbec nemusí

skúmať, bolo preukázané, že žalovaná 1/ sklad skutočne využívala a žalovaná 1/ sa preto na úkor
žalobcov bezdôvodne obohatila, preto jej bola povinnosť zaplatiť určené obohatenie uložená správne.

VI/ náhrada spôsobenej škody, t. j. náhrady ušlého zisku miešarne krmív od 1. 8. 1994 do 30. 11. 2002
každému zo žalobcov 5,937.500,- Sk,

Právoplatne zamietnuté

VII/ náhrada škody za znehodnotenie halového skladu, strojov a technologického zariadenia a zničenie
linky Premix a mostovej váhy každému zo žalobcov (4-och) vo výške 122.310,- Sk,
Právoplatne zamietnuté

VIII/ vydanie bezdôvodného obohatenia za užívanie priestorov bez súhlasu žalobcov každému zo
žalobcov vo výške 7,008.540,- Sk,
toto všetko s ročnými úrokmi z omeškania vo výške 17,6% od 13. 1. 1996 do 31. 12. 2001, 15,5% od 1.
1. 2002 do 26. 4. 2002, 16,5% od 27. 4. 2002 do 29. 10. 2002, 16% od 30. 10. 2002 do 17. 11. 2002,

13% od 18. 11. 2002 do 25. 9. 2003, 12,5% od 26. 9. 2003 do 21. 12. 2003, 12% od 22. 12. 2003 do 28.
3. 2004, 11% od 29. 3. 2004 do 28. 4. 2003, 10% od 26. 4. 2004 do 30. 6. 2004, 9% od 1. 7. 2004 do
28. 11. 2004, 8% od 29. 11. 2003 do 28. 2. 2005 a 6% od 1. 3. 2005 do zaplatenia.
Duplicitne žalovaný nárok, keď pri neexistencii nájomnej (hocijakej) zmluvy musí vždy ísť o bezdôvodné
obohatenie a nie aj o zmeškané nájomné. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobcom nebolo nijako bránené v

napĺňaní ich podnikateľského plánu. So žalovaným 2/ boli i viackrát dohodnutí na založení spoločnosti.
Vo využívaní ich parciel, resp. priľahlých budov im bránené nebolo, mali od nich kľúče, mali k nim voľný
prístup. V časti ušlého zisku však bola žaloba už právoplatne i tak zamietnutá. Na strane žalovaných
nemohlo dôjsť k bezdôvodnému obohateniu.

Žalobcovia predali svoje podiely v nehnuteľnostiach spoločnosti STAVOPRAC, s. r. o. kúpnymi zmluvami
zo 7. 7. 2011.

Odvolacísúdsastotožnilisnepriznanímnáhradytrovkonania,keďvšaksúdprvéhostupňanesprávnym
výrokomnepriznalnáhraduúčastníkomkonania,zrejmevšetkýmanielenvkonaníúspešnýmžalovaným

1/ až 5/. Odvolací súd zmenil formulačne výrok v časti trov konania, ktorá zmena však neznamenala
úspech odvolania žalovaných ale len zosúladenie výroku s ustanoveniami § 142 ods. 1 a 3 a § 150
ods. 1 O.s.p.

V sporovom konaní (i v danom prípade ide o také konanie) sa otázka náhrady trov konania spravuje

predovšetkým zásadou úspechu vo veci (§ 142 ods. 1 O.s.p.). Výnimočne nemusí súd v konaní
úspešnému účastníkovi priznať náhradu trov konania. Občiansky súdny poriadok v ustanovení § 150
O.s.p.priznávasúdumoderačnéprávozmierniťdôsledkyustanoveníupravujúcichnáhradutrovkonania.
Predmetné ustanovenie tak v nadväznosti na § 1 O.s.p. napomáha zabezpečiť spravodlivú ochranu
práv, ktorú aplikácia zásady zodpovednosti za výsledok vždy dôsledne neumožňuje.

Ustanovenie § 150 O.s.p. (citované už súdom prvého stupňa) umožňujme súdu prvého pri rozhodovaní
o náhrade trov konania prihliadnuť výnimočne na zvláštnosti prejednávanej veci a prispieť tým kodstráneniu prípadnej tvrdosti, ktorú by inak vyvolalo uplatnenie jednotlivých zásad, na ktorých spočíva
rozhodovanie o náhrade trov konania.

Výnimočnosť aplikácie tohto ustanovenia musí byť daná osobitnými okolnosťami. Súd prvého stupňa
tieto okolnosti v odôvodnení náležite vysvetlil a konkretizoval. Odvolací súd ku komplexu okolností
relevantných pre rozhodovanie o náhrade trov konania podľa § 150 O.s.p. v prejednávanej veci
dodáva príčinu vzniku sporu (správanie žalovaného 2/), vzájomné postavenie účastníkov konania (pri
fyzických osobách súrodenecký vzťah, pri právnických osobách sú spoločníci žalovaní), trvanie sporu

(18 rokov) majetkové, sociálne pomery žalobcov (nepriaznivé), majetkové pomery žalovaných (funkčné
právnické osoby, fyzické osoby - spoločníci u žalovaných právnických osôb).

V súlade s vyššie uvedenými dôvodmi odvolací súd rozhodol i o trovách tohto odvolacieho konania a
ani v odvolacom konaní úspešným žalobkyniam 2/ a 3/, žalovaným 2/ a 5/ náhradu trov nepriznal.

Tento rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne (§ 3 ods. 9 posledná veta zákona
č. 757/2004 Z. z. o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.