Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Tuesday, December 2, 2014

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 13Co/863/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6414202223
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 12. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ferdinand Zimmermann

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2014:6414202223.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ferdinanda

ZimmermannaasudcovJUDr.DaniceKočičkovejaJUDr.IviceHanuskovej,vprávnejvecinavrhovateľa:
K. H., nar. XX. XX. XXXX, bytom P. O. T. X, XXX XX R. H., zast. splnomocneným advokátom JUDr.
MarcelomŠmehýlom,sosídlomAdvokátskejkancelárieD.Dlabača2/978,01001Žilina,protiodporcovi:
M. H., nar. XX. XX. XXXX, bytom N. XX, XXX XX R. H., v konaní o zrušenie výživného k plnoletému
dieťaťu, o odvolaní navrhovateľa zo dňa 06. 06. 2014 proti rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom
č.k. 18C/23/2014-40 zo dňa 25. 04. 2014, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu m e n í a vyživovaciu povinnosť navrhovateľa k odporcovi naposledy

upravenú rozsudkom Okresného súdu Žiar nad Hronom č.k. 9C/709/1997-36 zo dňa 17. 02. 1998 v
spojení s rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 13Co/108/1998-47 zo dňa 14. 04. 1998
zrušuje počnúc dňom 01. 09. 2012.

Vo zvyšku návrh z a m i e t a.

Navrhovateľovi náhradu trov prvostupňového konania nepriznáva.

Navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd rozsudkom č.k. 18C/23/2014-40 zo dňa 25. 04. 2014 zrušil vyživovaciu povinnosť
navrhovateľa k odporcovi naposledy upravenú rozsudkom Okresného súdu Žiar nad Hronom č.k.
9C/709/1997-36 zo dňa 17. 02. 1998 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k.
13Co/108/1998-47 zo dňa 14. 04. 1998 počnúc dňom 27. 02. 2014 (výrok I.). Vo zvyšku návrh zamietol

(výrok II.). O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu (výrok
III.). Samostatným uznesením č.k. 18C/23/2014-47 zo dňa 25. 04. 2014 okresný súd konanie zastavil v
časti, v ktorej sa navrhovateľ domáhal alternatívne zrušenia vyživovacej povinnosti od 01. 03. 2011 do
31. 08. 2011, od 01. 08. 2012 do 31. 08. 2012 a celkom od 01. 02. 2014.

Okresný súd odôvodnil rozsudok č.k. 18C/23/2014-40 zo dňa 25. 04. 2014 poukazom na ust. § 62 ods.
1 až 5, § 75 ods. 2, § 77 ods. 1, § 78 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine v znení neskorších predpisov
(ďalej len „Zákon o rodine“). Okresný súd mal za základe vykonaného dokazovania preukázané,
že odporca po dosiahnutí plnoletosti začal študovať na vysokej škole v dôsledku čoho vyživovacia

povinnosť navrhovateľa naďalej trvala. Odporca začal prvý raz študovať v septembri 2009, kedy bol
zapísaný do 1. ročníka bakalárskeho štúdia Slovenskej technickej univerzity v Bratislave. Toto štúdiumukončil dňa 14. 02. 2011 bez toho aby dosiahol bakalársky titul. Následne sa odporca zapísal na ďalšie
štúdium na Fakulte telesnej výchovy a športu - študijný program učiteľstvo telesnej výchovy a biológie,
avšak pre nesplnenie podmienok bol dňa 16. 07. 2012 zo štúdia vylúčený. Opätovne začal odporca

študovať na Fakulte telesnej výchovy a športu Univerzity Komenského v Bratislave od septembra 2013,
kde je zapísaný v 1. ročníku bakalárskeho denného štúdia, pričom študuje odbor kondičný tréner vo
výkonnostnom a vrcholovom športe. Okresný súd ďalej zistil, že odporca od roku 2009 až do roku
2014 pracoval či už na základe dohôd o brigádnickej činnosti alebo na základe dohody o pracovnej
činnosti u rôznych zamestnávateľov. Okresný súd dospel k záveru, že návrh navrhovateľa je čiastočne

odôvodnený a jeho vyživovacia povinnosť voči odporcovi zanikla pre rozpor s dobrými mravmi, keďže
odporca začal študovať na vysokej škole už v roku 2009, pričom neštudoval riadne a po viac ako 5.
rokoch štúdia je stále len v 1. ročníku. Okresný súd uviedol, že neúspech odporcu pri štúdiu na vysokej
škole nemôže byť na ujmu navrhovateľa. Naviac odporca preukázal, že je schopný sám sa živiť, nakoľko
v minulosti bol zamestnaný. Okresný súd preto zrušil vyživovaciu povinnosť navrhovateľa k odporcovi
od 27. 02. 2014, t.j. odo dňa podania návrhu na začatie konanie. K tomu ďalej súd uviedol, že nakoľko

ide o zrušenie vyživovacej povinnosti voči plnoletému dieťaťu, tak k zmene rozhodnutia alebo k zrušeniu
rozhodnutia môže prísť len s účinkami ku dňu podania návrhu a nie spätne. Okresný súd preto zamietol
návrh navrhovateľa v časti týkajúcej sa zrušenia vyživovacej povinnosti za obdobie od 01. 03. 2011 do
31. 08. 2011 a od 01. 09. 2012 do 27. 02. 2014 tak ako sa zmeneným návrhom domáhal navrhovateľ,
pretože v prípade ak je oprávnený plnoletý tak s poukazom na ust. § 77 ods. 1 Zákona o rodine možno

rozhodnúť o zvýšení, znížení alebo zrušení vyživovacej povinnosti najskôr ku dňu začatia konania a nie
spätne za minulé obdobie.

O trovách konania rozhodol okresný súd podľa ust. § 142 ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho
súdneho poriadku v znení neskorších predpisov („ďalej len OSP“), pretože navrhovateľ bol v konaní
úspešný len čiastočne a to aj s prihliadnutím na skutočnosť, že svoj návrh vo vzťahu k alternatívnemu

petitu, ktorým sa domáhal zrušenia vyživovacej povinnosti od 01. 03. 2011 do 31. 08. 2011, od 01.
08. 2012 do 31. 08. 2013 a celkom od 01. 02. 2014 do budúcna zobral čiastočne späť a zároveň
počas konania požiadal o zmenu návrhu na začatie konania (na pojednávaní dňa 25. 04. 2014) čím
zapríčinil, že predmet konania bol zrejmý až v deň kedy rozhodnutie bolo vyhlásené. Nakoľko ani jeden
z účastníkov nebol v konaní úspešný v celom rozsahu, okresný súd nepriznal náhradu trov konania

žiadnemu z nich.

Uznesenie č.k. 18C/23/2014-47 zo dňa 25. 04. 2014 odôvodnil okresný súd poukazom na ust. § 96 ods.
1 OSP.

Rozsudokokresnéhosúduvcelomrozsahunapadolodvolanímpodanýmvzákonnejlehotenavrhovateľ.
Podľa jeho názoru okresný súd vec nesprávne právne posúdil - nesprávne aplikoval ust. § 77 ods. 1

Zákona o rodine. Uviedol, že uvedené zákonné ustanovenie sa týka len priznania výživného. Odvolateľ
zastáva názor, že nárok na úpravu výživného vzniká, ak sa zmenia pomery na strane rodiča alebo na
strane dieťaťa. Okresný súd mal preto správne aplikovať ust. § 78 ods. 1 Zákona o rodine, keďže v
konaní bola preukázaná zmena pomerov a súd to mal akceptovať aj tri roky spätne s poukazom na
ust. § 110 Zákona o rodine. Navrhovateľ namietal aj rozhodnutie okresného súdu o trovách konania

odôvodnené tým, že navrhovateľ bol v konaní úspešný len čiastočne a zároveň počas konania požiadal
o zmenu návrhu a to na pojednávaní 25. 04. 2014, čím zapríčinil, že predmet konania bol zrejmý až
v deň, kedy bol vyhlásený rozsudok. Navrhovateľ uviedol, že uvedené konštatovanie okresného súdu
neobstojí, lebo až po pojednávaní konanom dňa 21. 03. 2014 mu boli súdom odovzdané fotokópie
vyjadrenia odporcu s dôkazmi, pričom bolo potrebné, aby sa s týmito navrhovateľ riadne oboznámil. Až

z obsahu týchto listín navrhovateľ zistil nové skutočnosti, ktoré odôvodňovali zmenu žalobného návrhu.
Navrhovateľ mal k dispozícii rozhodnutie UK v Bratislave o vylúčení odporcu zo štúdia pre nesplnenie
požiadaviek zo dňa 16. 07. 2012, na základe čoho navrhovateľ predpokladal, že v mesiaci august už
2012 už odporca nebol študentom. Avšak z dôkazu - doručeného posudku školy navrhovateľ zistil, že
odporca bol vylúčený zo štúdia právoplatne až dňa 07. 08. 2012, preto podľa toho upravil žalobný návrh.

Aj skutočnosť, že odporca aktuálne študuje bola zistená až na pojednávaní. Navrhovateľ ďalej uviedol,
že s odporcom sa nestretávajú. Odporca navrhovateľovi neposkytoval o sebe ani žiadne informácie,
hoci ho o to navrhovateľ písomne požiadal. Zároveň odporca nechal navrhovateľa trestne stíhať a to v
čase, keď neboli splnené podmienky na platenie výživného. Odporca zneužíva situáciu, že navrhovateľnemá prístup k potrebným informáciám. Taktiež vedie voči navrhovateľovi exekučné konanie a nechá mu
vykonávať zrážky zo starobného dôchodku aj v čase, keď nie sú naplnené predpoklady na poskytovanie
výživného. Vzhľadom na uvedené navrhovateľ nesúhlasil s tým, že by zapríčinil, že predmet konania bol

zrejmý až v deň vyhlásenia rozsudku. Navrhovateľ žiadal, aby jeho vyživovacia povinnosť k odporcovi
bola zrušená na obdobie od 01. 03. 2011 do 31. 08. 2011 a celkom od 01. 09. 2012. Zároveň žiadal,
aby mu bola priznaná náhrada trov konania.

Odporca vo vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa uviedol, že s týmto nesúhlasí. Poukázal na to, že
navrhovateľ už podal návrh na zrušenie výživného dňa 28. 02. 2011, kedy konanie bolo Okresným

súdom Žiar nad Hronom zastavené dňa 22. 03. 2011. Podľa názoru odporcu nemôže navrhovateľ žiadať
zrušenie výživného spätne. Tvrdil, že navrhovateľovi dával vedieť o tom, že študuje. Napokon aj tak si
navrhovateľ všetko o ňom zisťoval a mohol včas podať návrh na zrušenie výživného, no neurobil to.
Ďalej uviedol, že so zrušením výživného na obdobie od 01. 03. 2011 do 31. 08. 2011 a celkom od 01.
09. 2012 nesúhlasí, lebo navrhovateľ si neplnil súdom určené výživné a je mu dlžný na výživnom spolu
so sestrou 3 518,38 eura. Taktiež nesúhlasí s tým, že by mal navrhovateľovi zaplatiť trovy konania.

V dôsledku podaného odvolania krajský súd vec prejednal v medziach daných ustanovením § 212
ods. 1 OSP, postupom podľa ustanovenia § 214 ods. 2 OSP bez nariadenia pojednávania a rozsudok
okresného súdu podľa ustanovenia § 220 OSP potvrdil.

Predmetomdanéhokonaniajezrušenievyživovacejpovinnostirodičakplnoletémudieťaťu.Navrhovateľ
sa podaným návrhom na začatie konania domáhal zrušenia svojej vyživovacej povinnosti k odporcovi

od 01. 03. 2011 do 31. 08. 2011 a celkom od 01. 09. 2012 do budúcna (po pripustení zmeny návrhu na
začatie konania uznesením okresného súdu vyhláseným na pojednávaní konanom dňa 25. 04. 2014).
V konaní pred súdom prvého stupňa bolo vykonaným dokazovaním zistené, že odporca začal študovať
na vysokej škole ešte v roku 2009, avšak štúdium doposiaľ nedokončil, pričom odporca bol až 4-krát
v 1. ročníku, študoval na dvoch vysokých školách, rôzne odbory. Okresný súd dospel k záveru, že

vyživovacia povinnosť navrhovateľa k odporcovi zanikla pre rozpor s dobrými mravmi a tiež z dôvodu, že
odporca je už schopný sám sa živiť. Okresný súd preto podanému návrhu navrhovateľa vyhovel, avšak
len sčasti. Vyživovaciu povinnosť navrhovateľa k odporcovi zrušil súd od 27. 02. 2014, teda od podania
návrhu na začatie konania, pričom pokiaľ sa navrhovateľ domáhal zrušenia vyživovacej povinnosti aj
za dobu od 01. 03. 2011 do 31. 08. 2011 a od 01. 09. 2012 do 27. 02. 2014, v tomto rozsahu

súd návrh zamietol.

Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo
dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov
spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

Podľa§78ods.1Zákonaorodine,dohodyasúdnerozhodnutiaovýživnommožnozmeniť,aksazmenia

pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

Podľa § 163 ods. 1 OSP, rozsudok odsudzujúci na plnenie v budúcnosti zročných dávok alebo na plnenie
v splátkach možno na návrh zmeniť, ak sa podstatne zmenili okolnosti, ktoré sú rozhodujúce pre výšku a
ďalšie trvanie dávok alebo splátok. Zmena rozsudku je prípustná od času, keď došlo k zmene pomerov.

Podľa § 163 ods. 2 OSP, rozsudky o výchove a výžive maloletých detí a o priznaní, obmedzení alebo o

pozbavení rodičovských práv a povinností, alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť aj bez návrhu,
ak sa zmenia pomery.

Odvolací súd preskúmal odvolaním napadnutý rozsudok v rozsahu a z dôvodov vymedzených v
podanom odvolaní a dospel k záveru, že nie je správny záver okresného súdu o tom, že vyživovaciu
povinnosť rodiča k plnoletému dieťaťu možno zrušiť najskôr od podania návrhu na začatie konanie a

nie spätne.Z citovaných ustanovení vyplýva, že súdne rozhodnutia o výživnom na plnoleté dieťa možno zmeniť
alebo zrušiť len na návrh (§ 78 ods. 1 in fine Zákona o rodine) a súčasne len vtedy, ak sa zmenili pomery,
t.j. okolnosti rozhodujúce pre výšku a ďalšie trvanie vyživovacej povinnosti (§ 78 ods. 1 veta prvá Zákona

o rodine). Bez návrhu môže byť rozhodnutie súdu o výživnom zmenené len vtedy, ak ide o výživné
na maloleté dieťa. I keď je možné súdne rozhodnutie o výživnom na plnoleté dieťa zmeniť prípadne
zrušiť len na návrh, neznamená to, že by k zmene pomerov (k zníženie alebo zrušeniu vyživovacej
povinnosti) nemohlo dôjsť od okamihu, kedy nastala zmena pomerov, a teda i pred podaním návrhu.
Naopak z ust. § 78 ods. 1 Zákona o rodine a z ust. § 163 ods. 1 OSP vyplýva, že k zmene súdneho

rozhodnutia o výživnom (zníženie alebo zrušenie vyživovacej povinnosti) je treba pristúpiť (na rozdiel
od určenia výživného, ktoré možno priznať len odo dňa začatia konania, ak nejde o výživné na maloleté
dieťa) vždy od okamihu, kedy sa zmenili pomery. Rozhodujúca pre zrušenie vyživovacej povinnosti
u plnoletého dieťaťa je teda iba zmena pomerov a nie deň podania návrhu na zrušenie vyživovacej
povinnosti. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje tiež na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej
republikysp.zn.IV.ÚS473/2012zodňa18.septembra2012,kdeÚstavnýsúdriešilobdobnúvec,pričom

poukázal na vzájomný vzťah § 163 ods. 1 OSP a § 77 ods. 1 a § 78 ods. 1 Zákona o rodine. Ústavný
súd konštatoval, že „ust. § 163 ods. 1 OSP vymedzuje okamih, od ktorého pri absencii osobitnej právnej
úpravy možno zmeniť rozhodnutie súdu v dôsledku zmeny pomerov. Výklad § 77 ods. 1 a § 78 ods. 1
Zákona o rodine pripúšťa aj takú interpretačnú alternatívu, že § 77 ods. 1 a § 78 ods. 1 Zákona o rodine
neobsahujú osobitnú úpravu doby, na ktorú možno uplatniť zmenu pôvodného rozhodnutia v prípade, ak

sa navrhuje zrušenie, prípadne zníženie vyživovacej povinnosti. Z uvedeného potom vyplýva, že právna
úprava, ktorá danú situáciu upravuje, je obsiahnutá v § 163 ods. 1 OSP.“ Rovnaký záver vyplýva tiež z
uznesenia Ústavního soudu České republiky sp. zn. II. ÚS 1146/07 zo dňa 07. 06. 2007.

Rodičia majú vyživovaciu povinnosť k dieťaťu do času, pokiaľ dieťa nie je schopné samo sa živiť (samo
uspokojovať svoje potreby). Kedy nastane takýto faktický stav, závisí od okolností konkrétneho prípadu,

pričom nadobudnutie takejto schopnosti dieťaťa nie je viazané na vek dieťaťa, a teda je prípustné, aby k
zániku vyživovacej povinnosti rodičia z uvedeného dôvodu došlo (výnimočne) aj vo vzťahu k maloletému
dieťaťu. V prípade ak však výživné na dieťa bolo určené súdnym rozhodnutím, len nadobudnutím
samotnej schopnosti dieťaťa samostatne sa živiť, nezaniká automaticky vyživovacia povinnosť rodiča
k dieťaťu (vo väčšine prípadov k plnoletému), ale je potrebné, aby o zrušení vyživovacej povinnosti

rozhodol súd. Súd rozhodne o zrušení vyživovacej povinnosti ak má v konaní preukázanú zmenu
pomerov, t.j. okolností rozhodujúcich pre ďalšie trvanie vyživovacej povinnosti. Pri rozhodovaní o zrušení
vyživovacej povinnosti je súd povinný zobrať do úvahy všetky osobitosti posudzovanej veci.

Odvolací súd po preskúmaní odvolaním napadnutého rozsudku konštatuje, že okresný súd dostatočne
zistil skutkový stav veci, avšak vec nesprávne právne posúdil. Ako odvolací súd už vyššie uviedol,

výživné určené súdnym rozhodnutím možno zrušiť, ak došlo k zmene pomerov, pričom nie je
rozhodujúci deň podania návrhu na zrušenie vyživovacej povinnosti na súd. Vyživovaciu povinnosť
rodiča k plnoletému dieťaťu možno zrušiť aj spätne. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že odporca
začal študovať na vysokej škole v roku 2009, v dôsledku čoho naďalej trvala vyživovacia povinnosť
navrhovateľa k odporcovi. Odporca však k štúdiu pristupoval nezodpovedne a opakovane, celkovo až 4-

krát nastúpil do 1. ročníka (v akademickom roku 2009/2010, 2010/2011, 2011/2012, 2013/2014), pričom
zo štúdia bol v prvých troch prípadoch vylúčený pre nesplnenie podmienok na postup do vyššieho
ročníka (vylúčenie zo školy) resp. tak ako odporca sám uviedol, prestal študovať z dôvodu vlastnej
nerozhodnosti vybrať si správny odbor.

Navrhovateľ žiadal, aby jeho vyživovacia povinnosť k odporcovi bola zrušená za obdobie od 01. 03.

2011 do 31. 08. 2011 a celkom od 01. 09. 2012. Zo spisu vyplýva, že pokiaľ navrhovateľ žiada zrušiť
vyživovaciupovinnosťkodporcovizaobdobieod 01.03.2011do31.08.2011,vtaktovymedzenom
období odporca neštudoval, keďže ukončil svoje štúdium (svoj druhý pokus študovať na vysokej škole)
ku dňu 14. 02. 2011 a v poradí tretí krát nastúpil do 1. ročníka vysokej školy v akademickom roku
2011/2012. Pokiaľ navrhovateľ žiadal zrušiť vyživovaciu povinnosť k odporcovi celkom od 01. 09. 2012,

z obsahu spisu vyplýva, že uvedené obdobie je spojené s ukončením štúdia odporcu po tretí raz (tretie
štúdium odporca ukončil /bol vylúčený zo štúdia/ ku dňu 07. 08. 2012 - č.l. 13 spisu). Z uvedeného
možno vyvodiť, že navrhovateľ akceptoval svoju vyživovaciu povinnosť k odporcovi za čas, pokiaľodporca študoval prvé tri razy na vysokej škole (s výnimkou obdobia od 01. 03. 2011 do 31. 08. 2011).
Následne od 01. 09. 2012 (t.j. po tom ako odporca bol po tretí krát vylúčený zo štúdia) si už navrhovateľ
odmieta voči odporcovi vyživovaciu povinnosť plniť. Z pripojeného spisu Okresného súdu Žiar nad

Hronom sp. zn. 6C/63/2011 odvolací súd zistil, že navrhovateľ podal dňa 02. 03. 2011 návrh na zrušenie
vyživovacej povinnosti k odporcovi od 01. 03. 2011, naposledy upravenú rozsudkom Okresného súdu
Žiar nad Hronom č.k. 9C/709/1997. Podaný návrh navrhovateľ odôvodnil tým, že odporca dňom 14. 02.
2011 ukončil štúdium na vysokej škole, nakoľko nezvládol všetky skúšky 1. semestra. Pred začatím
pojednávania dňa 22. 03. 2011 navrhovateľ vzal podaný návrh v celom rozsahu späť, preto okresný

súd uznesením č.k. 6C/63/2011-9 zo dňa 22. 03. 2011 konanie zastavil podľa ust. § 96 ods. 1 OSP a
o trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu. Toto rozhodnutie
nadobudlo právoplatnosť dňa 27. 04. 2011.

Zo zistených skutočností vyplýva, že navrhovateľ sa už v minulosti domáhal na súde zrušenia svojej
vyživovacej povinnosti k odporcovi. Podaný návrh však zobral späť bez uvedenia dôvodu. V danej veci
bol návrh navrhovateľa na zrušenie vyživovacej povinnosti k odporcovi doručený okresnému súdu dňa

27. 02. 2014, tzn. až po troch rokoch potom ako sa navrhovateľ prvý krát na súde domáhal zrušenia
vyživovacej povinnosti k odporcovi. Navrhovateľ pritom žiadal výživné na odporcu zrušiť spätne za
obdobie od 01. 03. 2011 do 31. 08. 2011 a celkom od 01. 09. 2012. I keď uplatnený nárok (nárok
na zrušenie výživného) späťvzatím návrhu nezaniká a možno ho uplatniť znovu, odvolací súd pri
rozhodovaní v danej veci prihliadol na takýto procesný úkon navrhovateľa (späťvzatie návrhu v konaní

vedenom na okresnom súde pod sp. zn. 6C/63/2011) a vyvodil z neho, že navrhovateľ sa zjavne uzmieril
s neúspechom svojho syna pri štúdiu na vysokej škole a bol ochotný naďalej podporovať odporcu
pri štúdiu (dať odporcovi ďalšiu šancu študovať) a prispievať na neho súdom určeným výživným. Z
uvedeného dôvodu preto odvolací súd návrhu navrhovateľa na zrušenie výživného za minulé obdobie
od 01. 03. 2011 do 31. 08. 2011, nevyhovel.

Odporca ani po treťom zápise do prvého ročníka vysokej školy riadne neštudoval a tretie štúdium
ukončil resp. bol vylúčený zo štúdia dňa 07. 08. 2012. V akademickom roku 2012/2013 odporca
neštudoval (nepripravoval sa na svoje budúce povolanie) a opätovne - po štvrtý krát nastúpil do 1.
ročníka vysokej školy v akademickom roku 2013/2014 s tým, že predpokladaný termín ukončenia štúdia
je v roku 2016. Za toto štúdium je odporca povinný platiť školné z dôvodu prekročenia štandardnej dĺžky

bakalárskeho štúdia. Odvolací súd na základe uvedených skutočností dospel k záveru o dôvodnosti
návrhu navrhovateľa dožadujúceho sa zrušenia vyživovacej povinnosti k odporcovi od 01. 09. 2012,
keďže plnenie výživného v prospech odporcu od daného času bolo v rozpore s dobrými mravmi.
Odporca sa v období od 01. 09. 2012 do 31. 08. 2013 nepripravoval na svoje budúce povolanie, a
pokiaľ poberal od navrhovateľa výživné, robil tak neoprávnene. Charakteristickým znakom vyživovacej

povinnosti je jej elasticitu, čo znamená, že vyživovacia povinnosť sa v prípade, ak došlo k jej zániku
môže pri zmene pomerov znovu obnoviť. Odvolací súd však nemá za to, že v danom prípade došlo k
znovuobnoveniu vyživovacej povinnosti navrhovateľa k odporcu pokiaľ odporca začal v akademickom
roku 2013/2014 znovu študovať. K takému záveru dospel odvolací súd na základe toho, že odporca
mal vytvorené podmienky pre riadne štúdium, študovať na vysokej škole začal už v roku 2009, pričom

ako vyplýva z jeho vlastného vyjadrenia nebol rozhodný v tom, aký odbor si zvoliť. Nerozhodnosť
odporcu nemôže byť navrhovateľovi na ujmu. Na základe vyššie uvedených skutočností preto odvolací
súd rozsudok okresného súdu podľa ust. § 220 OSP zmenil a vyživovaciu povinnosť navrhovateľa k
odporcovi zrušil počnúc dňom 01. 09. 2012. Vo zvyšku, pokiaľ navrhovateľ žiadal zrušiť vyživovaciu
povinnosť k odporcovi aj od 01. 03. 2011 do 31. 08. 2011, odvolací súd návrh navrhovateľa zamietol.

Podľa § 224 ods. 2 OSP, ak odvolací súd zmení rozhodnutie, rozhodne aj o trovách konania na súde
prvého stupňa.

Podľa § 150 ods. 1 OSP, Ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu
trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa
priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí,

ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť.Navrhovateľsipreprípadochúspechuvoveciuplatnilnáhradutrovkonaniavcelkovejsume953,63eura.

Súd je povinný vždy vychádzať z konkrétnych okolností prípadu a zohľadňovať všetky relevantné
skutočnosti z hľadiska rozhodovania o náhrade trov konania. Keďže v niektorých prípadoch by

striktné aplikovanie zásady úspešnosti v konaní bez zohľadnenia ostatných okolností konkrétneho
prípadu mohlo viesť v praxi k nežiadúcej tvrdosti a nebolo by v súlade so všeobecnou zásadou
spravodlivosti rozhodovania súdu, zákon umožňuje zmierniť dôsledky právnych noriem upravujúcich
náhradu trov konania v takýchto špecifických prípadoch a dáva súdu možnosť za podmienok v ňom
obsiahnutých výnimočne uplatniť moderačné oprávnenie podľa ustanovenia § 150 OSP. Zákonná dikcia

vyžaduje pre aplikáciu moderačného oprávnenia súdu naplnenie dvoch podmienok a to, musí ísť v
danom prípade o dôvody hodné osobitného zreteľa a súbežne musí ísť o výnimočné okolnosti, ktoré
odôvodňujú opodstatnenosť použitia tohto zákonného ustanovenia. Dôvody hodné osobitného zreteľa
môžu spočívať v charaktere určitého druhu konania alebo môžu byť dané charakterom určitej procesnej
situácie. Druhá oblasť možnosti aplikácie moderačného oprávnenia súdu sa týka sociálnych aspektov
účastníkov konania. Dochádza k nej vtedy, ak by z prierezu konania vystupovala do popredia konkrétna

okolnosť,zktorejjezrejmé,žepovinnýúčastníkkonanianemôženahradiťtrovykonaniazdôvodov,ktoré
sám nezavinil, alebo môže ich uhradiť len so značnými ťažkosťami. Treba tiež zohľadňovať okolnosti,
ktoré viedli k súdnemu uplatneniu nárokov a prihliadať i na celkový postoj účastníkov v konaní.

Odvolací súd má za to, že v danom prípade sú dané podmienky pre rozhodnutie o náhrade trov konania
podľa ust. § 150 ods. 1 OSP. V predmetnej veci sa navrhovateľ domáhal zrušenia vyživovacej povinnosti

k odporcovi, svojmu synovi. Odporca je študentom vysokej školy, v súvislosti s čím mu vznikajú značné
výdavky. Odporca je povinný platiť školné a medzi jeho ďalšie výdavky patria výdavky za internát,
stravu, ošatenie a obuv, cestovné. Odporca platí za štúdium sumu 1 200 eur ročne a nepochybne má
aj ďalšie výdavky v súvislosti so štúdiom (študijné materiály), pričom nie je riadne zamestnaný, ale
privyrába si len brigádnicky. Vzhľadom k uvedeným okolnostiam, t.j. k predmetu konania vedeného

medzirodinnýmipríslušníkmiakoajkokolnostiamnastraneodporcu,ktorýniejefinančnezabezpečený,
pričomodvolacísúdzobraldoúvahyajskutočnosť,ževdôsledkuzrušeniavyživovacejpovinnostispätne
bude odporca povinný vrátiť navrhovateľovi spotrebované výživné, odvolací súd navrhovateľovi náhradu
trov prvostupňového ani odvolacieho konania nepriznal.

O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3:0.

Poučenie:

proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.