Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, November 28, 2014

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3Cob/90/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7213200794
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 11. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Sopoliga

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2014:7213200794.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Juraja Sopoligu a členov senátu

JUDr. Drahomíry Brixiovej a JUDr. Gabriely Varhalíkovej, v právnej veci žalobcu: O. N. s.r.o., O. 6, XXX
XX N., IČO: XX XXX XXX, zastúpeného Z.. Z. I., advokátom, H. 8, XXX XX G. proti žalovanému P. s.r.o.,
Z. XX, XXX XX H., IČO: XX XXX XXX, o zaplatení 1.940 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného
proti rozsudku Okresného súdu Košice II č.k. 35Cb/230/2013-48 zo dňa 20. 1. 2014 jednomyseľne takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j rozsudok.

Žalovaný je p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy odvolacieho konania 107,24 eur na účet právneho
zástupcu žalobcu do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1.940

eur s 9 %-ným ročným úrokom z omeškania zo sumy 1.620 eur od 4. 4. 2012 do 26. 6. 2012, zo sumy
800 eur od 27. 6. 2012 do zaplatenia, s 8,75 %-ným ročným úrokom z omeškania zo sumy 1.140 eur od
13. 8. 2012 do zaplatenia, do 15 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

Zároveň uložil žalovanému povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania v sume 436,90 eur na účet
právneho zástupcu Z.. Z. I. (trovy právneho zastúpenia predstavujú 320,90 eur a iné trovy 116 eur).

V odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvého stupňa uviedol, že predmetom konania je žalobcom
uplatnený peňažný nárok (špecifikovaný vo výroku napadnutého rozsudku) pre neuhradenie časti faktúr
(žalobca vyúčtoval žalovanému vykonanú medzinárodnú prepravu tovaru).

Prvostupňový súd konštatoval, že žalovaný sa na pojednávanie konané dňa 20. 1. 2014 nedostavil
napriek tomu, že doručenie predvolania bolo u žalovaného vykonané riadne a včas, svoju neúčasť

neospravedlnil, preto súd v súlade s ust. § 101 ods. 2 O.s.p. vec prejednal v jeho neprítomnosti.

Prvostupňový súd po vykonaní dokazovania oboznámením listinných dôkazov uzavrel, že žalobca
vykonal pre žalovaného prepravu tovaru, pričom žalovaný žiadnym spôsobom nepreukázal, že by mu
vznikla škoda v dôsledku úplnej alebo čiastočnej straty zásielky alebo jej poškodenia v čase od okamihu
prevzatia zásielky na prepravu až do okamihu jej vydania, či iná škoda. Za nepodstatnú považoval
aj námietku žalovaného o použití ďalšieho dopravcu na výkon prepravy, nakoľko podľa čl. 3 CMR,mohol žalobca realizovať prepravu i prostredníctvom tretích osôb, pri zachovaní jeho zodpovednosti za
prípadnú škodu.

Vznikol preto žalobcovi nárok na odplatu za obstaranú prepravu v dohodnutej výške.

V súlade s ustanovením §§ 365, 369 ods. 1 Obchodného zákonníka a súvisiacich ustanovení priznal
žalobcovi aj zákonné úroky z omeškania vo výške 9 %, resp. 8,75 % ročne z jednotlivých fakturovaných
súm odo dňa nasledujúceho po dni ich splatnosti, resp. čiastočnej úhrady do zaplatenia.

O náhrade trov konania súd prvého stupňa rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. keď žalobcovi , ktorý bol
plne úspešný, priznal náhradu účelne vynaložených trov konania vo výške 436,90 Eur.

Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný. Navrhol, aby odvolací

súd rozsudok súdu prvého stupňa zmenil a žalobu zamietol, alternatívne navrhoval, aby odvolací súd
napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Uviedol, že zo strany súdu prvého stupňa mu bola odňatá možnosť konať pred súdom. Na pojednávaní,
ktoré sa konalo dňa 20. 1. 2014 sa nemohol dostaviť, chcel predložiť listinné dôkazy, že objednané
prepravy neboli vykonané v súlade so zmluvnými podmienkami. Opakovane poukázal na to, že neboli

splnené zmluvné podmienky prepravy. K prepravám vykonaným podľa objednávok bol dodávateľ
oprávnený na vykonanie prepravy použiť výlučne vlastné dopravné prostriedky, dodávateľ však zadal
vykonanie prepravy ďalšiemu dopravcovi bez vedomia objednávateľa a pri vykonaní prepravy podľa
objednávky č. XXXXXXX/e nebola naložená stanovená váha tovaru (dodávateľ mal naložiť a dodať
24.000 kg tovaru, váha naloženého a dodaného tovaru činila len 16.788 kg).

Žalobca vo vyjadrení k podanému odvolaniu žiadal rozsudok súdu prvého stupňa potvrdiť ako vecne
správny a zaviazať žalovaného aj k náhrade trov odvolacieho konania.

Zastával názor, že žalovaný neuvádza žiadne právne relevantné skutočnosti, pre ktoré by bol žalobcom
uplatnený nárok neoprávnený. Opätovne uvádza skutočnosti, s ktorými sa súd v rámci vykonaného
dokazovania vysporiadal.

Zdôraznil, že zo zmluvného vzťahu žalovaného medzi žalobcom a žalovaným (na základe objednávok)
vôbec nevyplýva povinnosť použiť vlastné vozidlo žalobcu na vykonanie prepravy tovaru. V tejto
súvislosti poukázal na článok 3 CMR, v zmysle ktorého je žalobca oprávnený realizovať prepravu
prostredníctvom tretích osôb. Za nedôvodné považoval aj tvrdenie žalovaného, že pri vykonaní prepravy
nebola naložená stanovená váha tovaru. Žalobca sa totiž riadil výlučne pokynmi žalovaného a obstaral

vykonanie prepravy takého množstva tovaru, aké odosielateľ prepravcovi naložil pri nakladaní tovaru (za
čo zodpovedá žalovaný, ako objednávateľ prepravy). Žalobca (dopravca) nemohol ovplyvniť skutočnosť,
v akom množstve bol tovar naložený na prepravu, žalovaný nepredložil žiadne dôkazy, že príjemca
tovarunamietalmnožstvotovaru.Zdôraznil,žeobranažalovanéhojevplnomrozsahulenúčelová(snaží
sa oddialiť splnenie svojej zákonnej povinnosti splniť platný záväzok voči žalobcovi).

Odvolací súd prejednal odvolanie žalovaného v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia § 212 ods. 1,
3 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie
žalovaného nie je dôvodné.Odvolací súd podľa § 219 ods. 2 O.s.p. konštatuje správnosť napadnutého rozhodnutia a jeho
odôvodnenia a v celom rozsahu sa s nimi stotožňuje. Na doplnenie odôvodnenia napadnutého rozsudku
a k odvolaniu žalovaného odvolací súd uvádza nasledovné:

Z obsahu odvolania žalovaného vyplýva, že podané odvolanie odôvodňuje jediným odvolacím dôvodom
podľa § 205 ods. 2 písm. a/ O.s.p. a to, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
konkrétne § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p., pretože účastníkovi konania - žalovanému sa postupom súdu
odňala možnosť konať pred súdom.

Odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie postup súdu, ktorým znemožňuje účastníkovi konania
realizáciu tých procesných práv, ktoré mu Občiansky súdny poriadok priznáva. O vadu, ktorá je z

hľadiska ustanovenia § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p. významná, ide len v tom prípade, ak išlo o postup
nesprávny z hľadiska zachovania postupu súdu určeného zákonom, ak sa tento postup súdu prejaví v
priebehu konania. O takéto odňatie možnosti konať pred súdom však nejde v prípade, že súd prvého
stupňa rozhodne vo veci na nariadenom pojednávaní za neprítomnosti riadne predvolaného účastníka
konania podľa § 115 ods. 2 O.s.p., teda ak mu bolo predvolanie doručené najmenej 5 dní pred dňom

konania pojednávania.

Podľa § 101 ods. 2 O.s.p. súd pokračuje v konaní, aj keď sú účastníci nečinní. Znamená to, že ak sa aj
riadne predvolaný účastník nedostaví na pojednávanie a ani nepožiada z dôležitého dôvodu o odročenie
pojednávania, môže súd prejednať vec v neprítomnosti takéhoto účastníka, prihliadne pritom na obsah
spisu a doposiaľ vykonané dokazovanie.

Z toho teda vyplýva, že súd nemá povinnosť odročiť pojednávanie, ak sa účastník na pojednávanie
nedostaví a ak nepožiada o odročenie pojednávania z dôležitého dôvodu a včas a dôležitý dôvod súdu
nepreukáže.

Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že žalovaný s podaným odporom nepredložil žiadne listinné dôkazy
na preukázanie pravdivosti svojich tvrdení v podanom odpore, ktoré by spochybňovali oprávnenosť

nároku žalobcu.

Ak žalovaný nedoloží dôkazy o svojich tvrdeniach, súd pri hodnotení dôkazov podľa § 132 O.s.p. môže
prihliadať len na tie dôkazy, ktoré účastníci konania predložili alebo označili. Žalobca v prejednávanej
vecitrvalnapodanejžalobeasvojetvrdeniapreukazovalajlistinnýmidôkazmi,pretodôkaznébremenoo
opakutvrdeniažalobcunemôžebyťnažalobcovi,alenažalovanom.Tútodôkaznúpovinnosťsižalovaný

nesplnil a to ani potom, ako ho súd v osobitnom písomnom poučení (§ 120 ods. 4 O.s.p.) poučil, že
je povinný predložiť všetky dôkazy a skutočnosti najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí
dokazovanie, pretože na dôkazy predložené a označené neskôr súd neprihliada (žalovanému doručené
dňa 13. 12. 2013).

Súd prvého stupňa nemal preto dôvod pojednávanie odročovať (podľa § 119 O.s.p.). Predvolanie na

pojednávanie 20. 1. 2014 súd prvého stupňa doručil žalovanému s dostatočným predstihom (13. 12.
2013). Žalovaný svoju neúčasť na tomto pojednávaní neospravedlnil, na pojednávanie sa nedostavil a
ani nedoručil žiadne listinné dôkazy o svojich tvrdeniach uvádzaných v podanom odpore.

Je teda zrejmé, že súd prvého stupňa neodňal žalovanému možnosť konať pred súdom, pretože mu
boli priznané všetky procesné práva a to najmä označiť a predložiť navrhované dôkazné prostriedky,

vyjadriť sa k rozhodným skutočnostiam, ako aj právo zúčastniť sa pojednávania. Žalovaný mal tedareálne právo konať pred súdom prvého stupňa, avšak toto svoje zákonné právo nevyužil a do skončenia
dokazovania na pojednávaní dňa 20. 1. 2014 napriek poučeniu súdom nepredložil súdu listinné dôkazy
na preukázanie pravdivosti svojich tvrdení uvádzaných v podanom odpore (listinné dôkazy neoznačil a

nepredložil ani s podaným odvolaním).

Odvolací súd s poukazom na ustanovenie § 120 ods. 1 O.s.p. a § 132 ods. 1 O.s.p. má za to, že
súd prvého stupňa z toho, čo vyšlo v konaní najavo vyvodil správne skutkové a právne závery a vo
veci správne rozhodol ak žalobe vyhovel (žalovaný neuniesol dôkazné bremeno na skutočnosti ním
uvádzané).

Odvolací súd potvrdil preto rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 2 O.s.p. ako vecne správny.

O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 O.s.p.
a priznal žalobcovi účelné trovy odvolacieho konania titulom právneho zastúpenia za 1 úkon právnej
služby (vyjadrenie k odvolaniu) podľa § 10 ods. 1 a § 16 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách
a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb vo výške 107,24 eur, t.j. odmenu 81,33 eur
a režijný paušál 8,04 eur, plus 20 % DPH, keďže právny zástupca žalobcu je platcom DPH, ktoré je

povinný žalovaný zaplatiť na účet právneho zástupcu žalobcu do 3 dní od právoplatnosti rozsudku (§
149 ods. 1 O.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.