Rozhodnutie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, November 27, 2014

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 4CoP/80/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3513208342
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 11. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Lichnerová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2014:3513208342.1

Rozhodnutie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Oľgy Lichnerovej a sudkýň JUDr. Alice
Beňovej a JUDr. Ivety Martinákovej vo veci starostlivosti o maloletú F. Y., nar. dňa XX.XX.XXXX, bytom
u matky, zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Mesto nad
Váhom, dieťa rodičov matky X. Y., bytom L. pod L., X.. 7. apríla XXX/XX a otca J. L., bytom J. XXX, o
návrhu matky na zvýšenie výživného, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Nové Mesto nad

Váhom zo dňa 17.júla 2014, č. k. 9P/82/2014-47 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa vo výroku I. zvýšil vyživovaciu povinnosť otca k mal. F.
Y. zo sumy X.XXX,- Sk mesačne (49,79 Eur) na sumu 80 Eur mesačne počnúc dňom 15.08.2013.
Vo výroku II. Určil nedoplatok na zročnom výživnom za dobu od 15.08.2013 do 17.07.2014 v celkovej

výške 346,45 Eur a povolil ho otcovi maloletej splácať v mesačných splátkach po 25 Eur spolu s
bežným výživným pod stratou výhody splátok počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku. Vo výroku III.
Týmto zmenil rozsudok Okresného súdu Senica zo dňa 28.02.2007 č. k. 6P/6/2007-40 v časti určeného
výživného. Vo výroku IV. Žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania. Vychádzal
zo zistenia, že rozsudkom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 20.02.2002 č. k. P 5/02-16
bola maloletá Kristína zverená do výchovy a opatery matky. Výška výživného bola naposledy upravená

rozsudkom Okresného súdu Senica zo dňa 28.02.2007 č. k. 6P/6/2007-40 na sumu 1.500,-Sk mesačne
s účinnosťou od 25.10.2005. Pokiaľ ide o maloletú, tá v čase posledného rozhodovania o výživnom
mala 6 rokov. Od 01.09.2007 začala navštevovať základnú školu. V súčasnosti pôjde od septembra
2014 do 7. ročníka základnej školy. Matka maloletej poukázala na zvýšené výdavky na maloletú, a to v
súvislosti s jej vekom. Zdravotný stav maloletej je dobrý, preto jej výdavky sú spojené hlavne s návštevou
školy, stravovaním, ošatením. Podľa vyjadrenia matky maloletej sa v škole každý mesiac skladali na

koncoročný výlet po 20 Eur, dcéra si musela v súčasnosti zakúpiť pracovný zošit na anglický jazyk
za 7 Eur, nemecký jazyk za 5 Eur, ZRPŠ sa platilo vo výške 10 Eur. Dcéra chce chodiť do kina, do
divadla, takéto podujatia navštevujú aj v škole, na všetko sú potrebné peniaze. Matka maloletej mala
v čase posledného rozhodnutia o výživnom invalidný dôchodok vo výške 3.875,-Sk (128,63 Eur). Iný
príjem nemala. V súčasnosti má invalidný dôchodok vo výške 173 Eur, iný zdroj príjmu nemá. Pre účely
rozhodovaniaoinvaliditemáurčenú50%mierupoklesuschopnostivykonávaťzárobkovúčinnosť.Chodí

si občas privyrobiť upratovaním, na deň dostane cca 10 Eur. Inú vyživovaciu povinnosť nemala a ani
nemá. Spolu s dcérou žije u svojej mamy v dvojizbovom byte, platí elektriku 30 Eur, káblovú televíziu
13 Eur, ročne smeti 60 Eur. Jej matka platí celý byt, čo je 142 Eur a ona jej prispieva na domácnosť
ešte sumou 50 Eur z dôchodku. Otec maloletej mal v čase posledného rozhodnutia o výživnom príjem
10.516,-Sk (349 Eur), inú vyživovaciu povinnosť nemal. V súčasnosti dosahuje čistý mesačný zárobok
vo výške cca 485 Eur. Žije s manželkou, tá je nezamestnaná, evidovaná na úrade práce, bez príjmu.

Otec maloletej uhrádza náklady na bývanie, stravu, spláca podľa vlastného vyjadrenia nejaké dlžoby
za manželku, platí smeti, byt. Inú vyživovaciu povinnosť nemá. Je zrejmé, že predovšetkým na stranemaloletej došlo k výraznej zmene pomerov, navštevuje II. stupeň základnej školy, nároky na učebné
pomôcky, literatúru i realizáciu voľných aktivít sú vyššie. Dieťa vo veku 13 rokov má záujem krajšie
sa obliecť, mať určité technické vymoženosti, zvýšené nároky sú na hygienu, stravovanie, pričom tieto

zvýšené náklady matka dieťaťa nie je schopná sama zo svojho príjmu uhrádzať. Jej príjem sotva stačí
na uspokojovanie nevyhnutných potrieb dieťaťa. Matka maloletej má príjem iba vo forme invalidného
dôchodku a čiastočne z brigád. O dieťa sa stará prakticky sama, sama musí uspokojovať všetky jeho
potreby. Otec sa o maloletú žiadnym spôsobom nezaujíma, s dieťaťom sa nestýka, plní si jedinú
povinnosť vo vzťahu k dieťaťu, a to platenie výživného v určenej výške. Nezaujíma ho, či má dieťa vyššie

nároky, či má matka dieťaťa dostatok prostriedkov na pokrytie bežných výdavkov a či sa jeho dieťa
neocitá v núdzi. Narodením dieťaťa berie rodič na seba povinnosť a zodpovednosť za jeho výživu, ktorá
ho sprevádza po celý jeho život a niekedy až do jeho smrti. Preto je nevyhnutné, aby sa rodič choval
tak, aby svoje záväzky a povinnosti dokázal vždy a za všetkých okolností splniť. Za situácie, kedy sa
matka o dieťa stará výlučne sama, otec jej v tejto starostlivosti nepomáha, je pôvodne určené výživné vo
výške cca 50 Eur mesačne nedostatočné. Súd preto výživné zvýšil na sumu 80 Eur, ktorú je schopný zo

svojho príjmu uhradiť a ktorá aspoň čiastočne zohľadňuje výlučnú starostlivosť matky o dieťa. Pokiaľ ide
o náklady otca, ide o bežné náklady, rovnaké, aké má i matka dieťaťa. Otec nepreukázal, že dlhy, ktoré
údajne spláca za svoju manželku, boli dlhmi, ktoré nevyhnutne museli vzniknúť. Navyše, vyživovacia
povinnosť voči dieťaťu má prednosť pred všetkými ostatnými peňažnými záväzkami. Súd výživné zvýšil
odo dňa podania návrhu, nie od 01.03.2013, nakoľko matka maloletej nepreukázala, že návrh nemohla

podať skôr. Vznikol tak dlh na výživnom za dobu od 15.08.2013 do doby súdneho rozhodnutia, t.j.
17.07.2014, a to v celkovej výške 346,45 Eur. Súd zohľadnil, že po celú dobu platil otec výživné vo výške
50 Eur, dlh je tak v mesiaci august vo výške 16,45 Eur a za mesiace september 2013 až júl 2014 vo
výške vždy po 30,-Eur mesačne. Vzhľadom k príjmu otca mu bolo umožnené tento dlh splatiť po 25 Eur
mesačne. Právne vec posúdilo podľa § 24 ods. 3, 4 a 5, § 36 ods. 1, § 62 ods. 1 až 6, § 65 ods. 1 a 2, §

75 ods. 1 a 2, § 78 ods. 1 až 3 Zákona o rodine. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 146 ods.
1 O.s.p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku,
ak sa konanie mohlo začať i bez návrhu.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie otec maloletej. Namietal, že súd v priebehu

konania nedostatočne zistil zmenu pomerov u rodičov maloletej v súvislosti s príjmami osôb žijúcich v
spoločnej domácnosti, hlavne na strane matky. Naopak bagatelizoval zmenu pomerov otca maloletej,
jeho výdavky, i to že v podstate má vyživovaciu povinnosť voči svojej manželke. Zvýšené výživné
považoval za neprimerané jeho pomerom, hoci je zamestnaný, jeho príjem je nepravidelný, nie z jeho
viny, a potom nasleduje problém s úhradou nákladov, ako poctivo a čestne prežiť. Z toho vyplýva, že

súd nevzal do úvahy vývoj jeho životných nákladov vzhľadom na jeho príjmy a opodstatnené náklady.
V prípade nesplnenia exekučnej povinnosti za jeho manželku, mu hrozila exekúcia bytu, ktorý je v BSM
a mal za to, že je dostatočne preukázané, že splácanie dlhu je prvoradé z dôvodu ďalšieho riadneho
plnenia vyživovacej povinnosti k maloletej vo výške primeranej jeho pomerom.
Matka vo svojom vyjadrení k odvolaniu uviedla, že nesúhlasí s odvolaním otca a trvala na rozsudku

súdu prvého stupňa .

Kolízny opatrovník vo svojom písomnom vyjadrení odvolaniu otca navrhol rozsudok súdu prvého stupňa
potvrdiť v celom rozsahu. Poukázal na to, že maloletá je vekovo staršia, navštevuje druhý stupeň
základnej školy. Otec uviedol, že s maloletou sa nestretáva, nekupuje jej žiadne darčeky, len si plní

vyživovaciu povinnosť.

Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania /§ 212
ods. 1, § 214 ods. 2 v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p./ a dospel k záveru, že odvolanie otca nie je dôvodné.

Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku v zmysle § 219 ods.
2 O.s.p. a na zdôraznenie jeho správnosti a k odvolacím námietkam otca uvádza nasledovné:

Zákon o rodine /ust. § 62 ods. 2 a ust. § 75 ods. 1, § 78 ods. 1 veta prvá/ zakotvuje povinnosť
rodičov prispievať na výživu detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa

má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov, pričom pri určení rozsahu ich vyživovacej
povinnosti súd prihliada k odôvodneným potrebám oprávneného, ako aj k schopnostiam, možnostiam a
majetkovým pomerom povinného a pri hodnotení týchto schopností, možností a majetkových pomerov
povinného skúma, či sa povinný bez dôležitého dôvodu nevzdal výhodnejšieho zamestnania, zárobku,alebo majetkového prospechu, prípadne, či nevzal na seba neprimerané majetkové riziká. Dohody a
súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery.

Odvolací súd zdôrazňuje, že ako náhle sa stane človek rodičom, nadobúda určité práva s tým spojené,
ale tiež ho začnú viazať určité obmedzenia dané existenciou dieťaťa. Musí mať na zreteli záujmy svojho
dieťaťa, v danom prípade teda záujem na zabezpečení všetkých potrieb maloletej napomáhajúcich k
všestrannému rozvoju jej osobnosti. V prípade kolízie záujmu dieťaťa a rodiča preváži záujem dieťaťa,
ktorý je prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa dieťaťa.

V preskúmavanej veci súd prvého stupňa vykonal riadne dokazovanie v rozsahu potrebnom na
zistenie rozhodujúcich skutočností /§120 ods. 1, 2 O.s.p./ a pri posudzovaní osobných, zárobkových
a majetkových pomerov otca postupoval v zmysle hore uvedených zákonných ustanovení Zákona o
rodine, a správne porovnal pomery maloletého dieťaťa a rodičov v čase poslednej úpravy výživného
s pomermi v súčasnej dobe. Aj odvolací súd po preskúmaní veci dospel k totožnému právnemu

záveru ako súd prvého stupňa, že bola preukázaná taká zásadná zmena pomerov, najmä na strane
maloletej /v čase poslednej úpravy výživného mala 6 rokov/, ktorá odôvodňuje zvýšenie výživného na
maloletú. Aj keď otec namieta, že súd prvého stupňa nevzal do úvahy vývoj jeho životných nákladov
vzhľadom na jeho príjmy a opodstatnené náklady, z dokazovania vyplynulo, že jeho priemerný mesačný
zárobok v súčasnosti činí 485 eur, teda vyšší, ako v čase poslednej úpravy výživného v roku 2005.

Z tvrdenia otca vyplýva, že má vyživovaciu povinnosť aj k manželke, ktorá 7 rokov nepracuje, je
evidovaná na úrade práce a nemá žiadny príjem. Odvolací súd nespochybňuje vyživovaciu povinnosť
otca aj k jeho manželke, však v prípade konkrétnych okolností. Zdôrazňuje, že je treba odlišovať
rozhodovanie o výživnom, kedy sa jedná o maloleté dieťa, a kedy musí byť priznanie výživného
zodpovedajúce odôvodneným potrebám dieťaťa pravidlom. Pri vyživovacej povinnosti k dospelým

osobám /či už plnoleté dieťa alebo manželku/ je však treba nazerať odlišne, nakoľko plnoletá osoba
by mala byť zásadne schopná sa postarať o seba, a dôvod pre stanovenie vyživovacej povinnosti by
pretomalbyťodôvodnenýkonkrétnymiokolnosťamidanéhoprípadu.Otcomtvrdenáskutočnosť,žejeho
manželka nepracuje už 7 rokov, bez ďalšieho však nevylučuje, aby si nebola schopná aspoň čiastočne si
zabezpečiť príjmy napr. brigádami. Napokon, takto si zabezpečuje čiastočne príjmy aj matka maloletej,

ktorá je invalidná, brigádne si privyrába niekoľkokrát do mesiaca. Otec si musí byť vedomý, že má
vyživovaciu povinnosť k maloletej až do doby, pokiaľ nebude sama schopná sa živiť, preto by mal
vynakladať aj väčšie úsilie získať zamestnanie s vyšším príjmom.

Odvolací súd preto napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne

správny potvrdil.

Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .