Decision was made at the court Okresný súd Žilina
Judgement was issued by JUDr. Anna Plichtíková
Legislation area – Rodinné právo
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Okresný súd Čadca
Spisová značka: 4C/107/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5314205255
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 11. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Plichtíková
ECLI: ECLI:SK:OSCA:2014:5314205255.3
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Č a d c a sudkyňou JUDr. Annou Plichtíkovou v právnej veci navrhovateľky Z. W., nar.
XX.X.XXXX, M. XXX, N. A. proti odporcovi H. W., nar. XX.X.XXXX, M. XXX, N. A. v konaní o rozvod
manželstva takto
r o z h o d o l :
I. Manželstvo účastníkov konania - navrhovateľky Z. W., rod. A., nar. XX.X.XXXX a odporcu H. W.,
nar. XX.X.XXXX, uzavreté dňa XX.X.XXXX, zapísané v knihe manželstiev matričného úradu, zväzok X,
ročník XXXX, strana XX, poradové číslo X r o z v á d z a.
II. Žiadny z účastníkov konania n e m á p r á v o na náhradu trov konania.
o d ô v o d n e n i e :
Dňa22.5.2014navrhovateľkapodalanávrhnarozvodmanželstva.ManželstvouzavrelidňaXX.X.XXXX.
U obidvoch ide o prvé manželstvo. Manželstvo je bezdetné. Manžel je nezamestnaný. Obidvaja bývajú
v dome svojich rodičov. Majú samostatný vchod a samostatné poschodie. Posledné dva až tri roky je
spolužitie neznesiteľné pre navrhovateľku. Od počiatku odporca nechcel, aby mali spoločné peniaze.
Navrhovateľka kupovala všetko do domácnosti - jedlo, čistiace prostriedky, hygienické prostriedky,
odporca nástroje, ktoré potreboval k údržbe domu. Z odporcu sa stal pravidelný konzument alkoholu.
Nemôže si nájsť prácu alebo nechce si nájsť prácu. Nepoberá žiadne dávky. Je žiarlivý, pretože
navrhovateľka pracuje s mužmi v záchrannej zdravotnej službe. Nadáva na každého, nadáva aj
navrhovateľke. Občas chodí do miestneho pohostinstva, príde v nočných hodinách, keď navrhovateľka
spí, pritom navrhovateľka má náročnú prácu, musí ráno vstávať do zamestnania. Odporca nadáva,
búcha, fyzicky navrhovateľku napadol, škrtil ju, raz jej dokonca aj zlomil nos, na ošetrení nebola, nemá
o tom písomný dôkaz. Potom je navrhovateľka v práci unavená, nevyspatá. Deň pred podaním návrhu
ju opäť fyzicky napadol. Navrhovateľka sa s ním snažila rozprávať, ale nepodarilo sa jej to. Nechce
si odporca priznať, že je závislý na alkohole. Navrhovateľka nevidí dôvod, pre ktorý by mala zotrvať v
manželstve.
Na pojednávaní dňa 15.7.2014 sa sudkyňa pokúsila o zmier medzi účastníkmi konania. Konanie bolo
prerušené za účelom obnovy spolužitia manželov. Na pojednávaní dňa 15.7.2014 odporca sa zaviazal
navrhovateľke, že je ochotný s navrhovateľkou navštíviť V.. X. a realizovať liečbu závislosti na alkohole.
Dňa 8.10.2014 na čl. 15 spisu navrhovateľka súdu oznámila, že trvá na rozvode manželstva. K obnove
manželského spolužitia nedošlo.
Na pojednávaní dňa 27.11.2014 navrhovateľka doplnila svoj prednes tak, že s odporcom sa pred
uzavretím manželstva poznali 7 rokov. Ich stretávanie však bolo obmedzené na víkendy vzhľadom k
tomu, že navrhovateľka pracovala v A.. Z tohto dôvodu nemala možnosť spoznať dokonale povahovéčrty odporcu. Nevie preto uviesť, či povahové črty, ktoré teraz viedli k rozvratu manželstva, odporca mal
už aj vtedy, keď ešte manželstvo uzavreté nebolo. 10 rokov bolo manželstvo dobré. Následne sa začala
stupňovať žiarlivosť odporcu. Navrhovateľka pracovala ako zdravotná sestra, mávala nočné služby a
odporca na ňu žiarlil. Navrhovateľka nemala inú známosť. Posledné 2-3 roky odporca vôbec nepracuje,
nemá príjem a navrhovateľka sa domnievala, že prácu nemá aj z dôvodov, ktoré sú na jeho strane a
ktoré spočívajú v požívaní alkoholických nápojov. Predtým pracoval ako robotník na píle v B. A., ktorá
bola zrušená, neskôr ako stavebný pracovník. Neskôr si hľadal prácu, ale toto obdobie trvá už 2-3 roky.
Odporca nemôže mať deti a nechcel adoptovať cudzie dieťa. Navrhovateľka uviedla, že jej je to veľmi
ľúto, že kvôli odporcovi nemohla mať deti, aspoň adoptované. Uviedla, že počas prerušenia konania
odporca bol u pani F.. X., užíval lieky od závislosti na alkohol, ale nemalo to žiaden význam, pretože
na tieto lieky naďalej požíval alkohol.
Odporca na pojednávaní dňa 27.11.2014 uviedol, že sa nedomnieva, že požíval alkohol na lieky, ktoré
mu predpísala v rámci protialkoholickej liečby V.. X.. 2-3 pivá nepovažuje za alkohol. Manželstvo podľa
neho bolo dobré 16 rokov a nie 10 ako tvrdila navrhovateľka. Nepresnosť v jej tvrdeniach videl aj v tom,
že 8 rokov bol živnostníkom. Pokiaľ ide o dieťa, uviedol, že boli v A., pokúšali sa o umelé oplodnenie.
Nerozmýšľal nad tým, čo mu navrhla navrhovateľka, aby si osvojili cudzie dieťa. Žiarlivý bol preto, že
bola stále preč a on bol stále doma, sám. Taktiež sa domnieval, že ho chcú dostať z domu, lebo celý
rodinný dom poprerábal. Napriek tomu, že mu sudkyňa vysvetlila, že v rozvodovom konaní sa majetkové
vzťahy,vyporiadanieBSMneriešia,ajvzáverečnomnávrhuhozaujímaloto,čobudesním,abynemusel
opustiť rodinný dom.
Podľa § 1 ods. 1 Zákona o rodine manželstvo je zväzok muža a ženy, ktorý vzniká na základe ich
dobrovoľného a slobodného rozhodnutia uzavrieť manželstvo po splnení podmienok ustanovených
týmto zákonom.
Podľa § 1 ods. 2 Zákona o rodine účelom manželstva je vytvoriť harmonické a trvalé životné
spoločenstvo, ktoré zabezpečí riadnu výchovu detí.
Podľa§1ods.3Zákonaorodinemužažena,ktoríchcúspoluuzavrieťmanželstvo(ďalejlen"snúbenci"),
majú vopred poznať navzájom svoje charakterové vlastnosti a svoj zdravotný stav.
Podľa § 22 Zákona o rodine k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených
prípadoch.
Podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak
sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj
účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
Podľa § 23 ods. 2 Zákona o rodine súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahu medzi
manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne
na záujem maloletých detí.
Podľa § 23 ods. 3 Zákona o rodine súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada
na porušenie povinnosti manželov podľa § 18 a 19.
Podľa § 18 Zákona o rodine manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní
žiť spolu; byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a
vytvárať zdravé rodinné prostredie.
Podľa § 19 ods. 1 Zákona o rodine o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní
staraťsaobidvajamanželiapodľasvojichschopností,možnostíamajetkovýchpomerov.Uspokojovaním
potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.
Podľa § 144 OSP účastníci nemajú právo na náhradu trov konania o rozvod alebo o neplatnosť
manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je. Súd však môže priznať i náhradu týchto trov
alebo ich časti, ak to odôvodňujú okolnosti prípadu alebo pomery účastníkov.Súd dospel k záveru, že manželstvo je trvalo a hlboko rozvrátené a preto manželstvo rozviedol.
Manželstvo nemôže plniť svoj účel a od navrhovateľky nemožno očakávať obnovenie manželského
spolužitia.
V nadväznosti na § 23 ods. 2 Zákona o rodine súd zisťoval aj príčiny rozvratu manželstva. Aj keď
pred uzavretím manželstva sa poznali 7 rokov, podľa názoru súdu, podľa § 1 ods. 1, 2, 3 Zákona
o rodine nepoznali vopred navzájom svoje charakterové vlastnosti a svoj zdravotný stav. Nevytvorili
tak trvalé a harmonické životné spoločenstvo, ktoré malo zabezpečiť aj riadnu výchovu detí. To sa
prejavilo v rozdielnom hodnotovom prístupe. Hodnotový prístup odporcu je skôr v rovine materiálnej,
hodnotový prístup navrhovateľky skôr v rovine citového videnia manželského spolunažívania. Zároveň
nepoznali vopred svoj zdravotný stav, čo sa odzrkadlilo v tom, že navrhovateľka nemala vedomosť o
tom, pred uzavretím manželstva, že odporca nemôže mať deti. Manželstvo v neskoršej fáze presúva
svoje funkcie z intímnej oblasti do oblasti výchovy a starostlivosti o deti, vzájomnej pomoci, vzájomnej
opory. Manželstvo účastníkov konania nemohlo byť stmelené deťmi, spoločnou výchovnou funkciou,
pri ktorej sa manželstvo utužuje. Tým, že nemohlo byť zrealizované umelé oplodnenie, pre odporcu sa
táto úloha skončila, odmietal, resp. ani nereagoval na návrhy navrhovateľky na adopciu iného dieťaťa.
Navrhovateľka veľmi strádala, pretože v tomto manželstve nemohla realizovať svoj materský cit, pričom
riadna výchova detí je jednou zo základných funkcií, pre ktoré sa manželstvo uzatvára.
V nadväznosti na § 18 Zákona o rodine manželia spolu žili, boli si verní. Súd nezistil porušenie
týchto funkcií manželstva. Súd však zistil porušenie povinností zo strany odporcu v nadväznosti na
§ 18, 19 Zákona o rodine. Odporca požíval alkohol, liečbu realizoval len formálne. Bagatelizoval
požívanie alkoholických nápojov a to napriek tomu, že v príčinnej súvislosti s požívaním alkoholu
nerešpektoval funkciu rovnosti manželov, dôstojnosti manželov a funkciu povinnosti vytvárania zdravého
rodinného prostredia. Pod vplyvom alkoholu bol agresívny voči navrhovateľke, ponižoval ju, budil ju
v noci napriek jej náročnému zamestnaniu a tým vytváral nezdravé rodinné prostredie. Ďalšia príčina
rozvratu manželstva, ktorá spočívala na odporcovi, vyplýva z § 19 ods. 1 Zákona o rodine. V tomto
manželstve v rozpore s § 19 ods. 1 Zákona o rodine o uspokojovanie potrieb sa nestarali obidvaja
manželia. Odporca bol dlhodobo 2-3 roky nezamestnaný a vzhľadom k tomu, že požíval alkohol, dá sa
dôvodne predpokladať, že tvrdenie navrhovateľky je pravdivé, že pre túto príčinu je nezamestnaný. Za
týchto okolnosti bolo nesebakritické tvrdenie odporcu, kedy navrhovateľka bola zamestnaná v náročnom
zamestnaní, sama sa starala o uspokojovanie potrieb rodiny a odporca namiesto uznania a rešpektu
a vzájomnej pomoci bol voči nej žiarlivý, kritický, agresívny, čo s veľkou sebaľútosťou na pojednávaní
vyjadril tak, že ona bola stále v práci a on bol stále sám doma. Namiesto toho, aby situáciu riešil tak,
že si zabezpečí prácu, robil výčitky manželke, ktorá pracovala. Súd nadobudol pocit, že svoje názory
a svoju osobu nadradil nad názory a osobu navrhovateľky, teda porušoval funkciu rovnosti manželov v
manželstve podľa § 18 Zákona o rodine.
Z uvedených dôvodov súd dospel k záveru, že manželstvo je nefunkčné, je len formálne, je vážne
narušené a trvalo a preto ho rozviedol.
O trovách konania súd rozhodol tak, že žiadny z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov
konania. Pre náhradu trov konania súd aplikoval § 144 OSP. Okolnosti prípadu, ani pomery účastníkov
konania neodôvodňovali, aby súd tomu-ktorému účastníkovi konania priznal právo na náhradu trov
konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Žiline
prostredníctvom Okresného súdu Čadca v dvoch vyhotoveniach.
Podľa § 205 ods. 1 O. s. p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo
postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, žea) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 205 ods. 3 O. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom splnená dobrovoľne, je možné navrhnúť výkon
rozhodnutia.
Podľa § 27 ods. 1 Zákona o rodine manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého
manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode
manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.
Podľa § 27 ods. 2 Zákona o rodine manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého
manžela ako spoločné priezvisko a zároveň si ponechal v poradí uvedené ako druhé priezvisko svoje
predošlé priezvisko, môže do troch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva
matričnému úradu oznámiť, že upúšťa od používania spoločného priezviska.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.