Rozsudok Judgement was issued on Thursday, November 26, 2014

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 14C/170/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4213208808
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 11. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Kováčová
ECLI: ECLI:SK:OSKN:2014:4213208808.4

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno v konaní pred sudkyňou JUDr. Oľgou Kováčovou v právnej veci navrhovateľa:
EOS KSI Slovensko, s.r.o., Pajštúnska5, Bratislava, IČO: 35 724 803, v konaní zastúpeného TOMÁŠ
KUŠNÍR, s.r.o., advokátska kancelária so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 36 613 843, proti
odporkyni: Y. J., W.. X.X.XXXX, F. Ž. XXXX/XX, Y., o zaplatenie 2.807,92 € s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh z a m i e t a.

Odporkyni sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Dňa 19.4.2013 navrhovateľ súdu doručil návrh, ktorým sa domáhal, aby súd zaviazal odporkyňu zaplatiť
mu sumu 2.807,92 € spolu s príslušenstvom a náhradu trov konania na tom skutkovom základe,
že odporkyňa s jeho právnym predchodcom (spoločnosťou Všeobecná úverová banka, a.s.) uzatvorili
dňa 10.3.2008 zmluvu č. 2302645559, na základe ktorej jej boli poskytnuté finančné prostriedky,
ktoré sa zaviazala riadne splatiť. Ku dňu postúpenia pohľadávky táto predstavovala sumu 2.867,92
€. Z tejto sumy si v konaní uplatnil na zaplatenie sumu 2.807,92 €. Zároveň si uplatnil na zaplatenie
vyčíslený úrok z omeškania vo výške 9,25 % ročne z aktuálnej dlžnej sumy s prihliadnutím na čiastočné
úhrady odporkyne ako aj úrok z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy 1.553,20 € od 24.10.2012
do zaplatenia. Titulom náhrady trov konania si uplatnil zaplatenie súdneho poplatku a trov právneho
zastúpenia.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom odporkyne, oboznámením obsahu žiadosti o vydanie
kreditnej platobnej karty, obchodných podmienok, dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznaní
záväzku, zmluvy o postúpení pohľadávok spolu s prílohami, pokusu o zmier a ostatných ku spisu
pripojených listín, prečítaním, a na základe takto vykonaného dokazovania ustálil nasledovný skutkový
a právny stav veci: Na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok uzatvorenej medzi
navrhovateľom a spoločnosťou Všeobecná úverová banka, a.s. dňa 8.12.2011, navrhovateľ nadobudol
od svojho právneho predchodcu pohľadávku voči odporkyni titulom zmluvy č. 2302645559 zo dňa
10.3.2008 celkove vo výške 2.867,92 €, keď podľa prílohy k zmluve o postúpení pohľadávok, v ktorej
bola postúpená pohľadávka špecifikovaná, táto bola ku dňu 1.10.2008 zosplatnená. Odporkyňa s
právnym predchodcom navrhovateľa dňa 10.3.2008 uzavrela zmluvu o vydaní kreditnej platobnej karty,
na základe ktorej bola vydaná platobná karta a bol jej poskytnutý úver formou úverového limitu vo výške
1.659,70 € (50.000,- Sk). Poskytnutý úver v podobe úverového limitu sa odporkyňa zaviazala splatiť
právnemu predchodcovi navrhovateľa v minimálnych mesačných splátkach vo výške 5 % z dlžnej sumy
zvýšenej o sumu poplatkov, úrokov a prípadnú nesplatenú časť minimálnej splátky z predchádzajúceho
mesiaca. Podmienky splácania úveru boli upravené v obchodných podmienkach. Z výpisu z

účtu odporkyne mal súd preukázané realizované transakcie na úverovom účte odporkyne. Ako
vyplynulo z dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku zo dňa 25.6.2012 v bode 2
dohody odporkyňa ako dlžník uznala svoj záväzok zo zmluvy s pôvodným veriteľom na základe zmluvy,
č. zákazníka 4693158163 s tým, že celková dlžná suma pozostávajúcej z dlžnej sitiny vo výške 1.603,20
€, ostatného príslušenstva vo výške 23,24 €, nákladov na inkasné konanie vo výške 150,- € a úrokom z
omeškania vo výške 27 % ročne zo sumy 1.603,20 € od 15.11.2011 do zaplatenia. V bode 3.1. poslednej
vete dohody bolo zároveň uvedené, že osoby uvedené v bode 1.2.a, alebo 1.3 vyhlasujú, že majú
vedomosť o premlčaní dlhu a jeho následkoch. Odporkyňa v priebehu konania potvrdila, že
s právnym predchodcom navrhovateľa uzavrela zmluvu a že má voči navrhovateľovi dlh. Uviedla, že
približne pred piatimi rokmi si od právneho predchodcu navrhovateľa zobrala pôžičku vo výške 50.000,-
Sk. Túto pôžičku splácala do doby, kým poberala materskú. Potom dlžnú sumu uhrádzať nevedela. ČO
sa týka dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku potvrdila, že podpis na dohode je
jej. Doplnila však, že slovenský jazyk vôbec neovláda, preto nevedela, čo je v listine uvedené. Uviedla,
že listinu asi podpisovala v pobočke právneho predchodcu navrhovateľa, kde sa dostavila potom, ako
jej bol doručený list s výzvou na úhradu dlžnej sumy. Predloženú dohodu si ona nečítala, pretože v
slovenskom jazyku písanému textu nerozumie. Nič v dohode nevypĺňala, túto len podpísala. Mala za to,
že v dohode sa zaviazala splácať dlžnú sumu v mesačných splátkach vo výške 50,- € mesačne, pričom
takúto sumu jej aj právny predchodca navrhovateľa z účtu strhávala v čase, keď poberala materskú.
Podľa § 488 Občianskeho zákonníka, záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká
právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok. Podľa § 489
Občianskeho zákonníka, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej
škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone. Podľa
§ 52 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu
formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako
aj všetky iné ustanovenia upravujúce právnej vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy,
ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody,
ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Podľa § 53
ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
"neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné
podmienky individuálne dojednané. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné
podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. Podľa § 54 ods. 1, 2 Občianskeho
zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona
v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento
zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu
spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. Podľa § 2 písm. a, b zákona
č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady
č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov, na účely tohto zákona
sa rozumie a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy
o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme, b) zmluvou o
spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver
a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené
so spotrebiteľským úverom. Zmluva o spotrebiteľskom úvere je zmluvným typom s
osobitnou právnou úpravou v zákone č. 258/2001 Z.z., ktorý je k ustanoveniam Občianskeho zákonníka,
s podrobnou úpravou spotrebiteľských zmlúv od 1.4.2004, predpisom lexspecialis, s poukazom na 879f
ods. 3, 4 Občianskeho zákonníka. Súd teda vzťah účastníkov konania posudzoval ako záväzok zo
spotrebiteľskej zmluvy podľa § 53 anasl. Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia
zmluvného vzťahu a podľa zákona č. 258/2001 Z.z.. v znení účinnom v čase uzavretia zmluvného
vzťahu. Podľa čl. 3 ods. 1 smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých
podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (Úradný vestník Európskych spoločenstiev L 095, 21/4/1993,
str. 29-34 - ďalej len "smernica") zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje
za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán
vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa. Podľa čl. 3 ods. 2 smernice, podmienka
sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný
ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou.
Skutočnosť, že určité aspekty podmienky alebo jedna konkrétna podmienka boli individuálne dohodnuté,
nevylučuje uplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje,
že aj napriek tomu ide o predbežne formulovanú štandardnú zmluvu. Keď predajca alebo dodávateľ

vznesie námietku, že štandardná podmienka bola individuálne dohodnutá , musí o tom podať dôkaz.
Podľa článku 5 smernice v prípade zmlúv, v ktorých sú všetky alebo niektoré podmienky ponúkané
spotrebiteľovi v písomnej forme, musia byť vždy tieto podmienky vypracované zrozumiteľne. Keď existuje
pochybnosť o zmysle podmienky, prednosť má výklad priaznivejší pre spotrebiteľa. Toto pravidlo výkladu
neplatí v súvislosti s postupmi stanovenými v článku 7 ods. 2. Podľa § 558 Občianskeho
zákonníka, ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj výšky, predpokladá sa,
že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie tento právny následok, len ak ten, kto
dlh uznal, vedel o jeho premlčaní. Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, výkon práv a
povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv
a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. Podľa § 39 Občianskeho
zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho
obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. Rozpor s dobrými mravmi je rozporom s objektívnym
právom a tento rozpor spôsobuje neplatnosť právneho úkonu bez ohľadu na to, či subjekt o tomto rozpore
vedel alebo nie. Právny úkon sa prieči dobrým mravom, pokiaľ nerešpektuje niektorú zo súhrnu
spoločenských, kultúrnych a mravných noriem, ktoré v historickom vývoji osvedčujú istú nemennosť,
vystihujú podstatné historické tendencie, sú rešpektované rozhodujúcou časťou spoločnosti a majú
povahu noriem základných. Dobré mravy fungujú aj ako korektív zmluvnej slobody. Ide tu predovšetkým
o aspekt zmluvnej slobody spočívajúci v slobodnom určovaní obsahu zmluvy zmluvnými stranami.
Uvedený aspekt zmluvnej slobody, tak ako aj zmluvná sloboda, má svoje limity ustanovené právnymi
normami, ktorých prekročenie je sankcionované. Jedným z takýchto limitov je aj inštitút dobrých mravov.
Preto i právny úkon, ktorý je výsledkom konsenzu zmluvných strát, môže svojim obsahom odporovať
dobrým mravom. Ak výkon práva, ktorý je objektívne v rozpore s dobrými mravmi, spočíva v konaní
právneho úkonu, je tento právny úkon neplatný pre rozpor s dobrými mravmi a to aj v prípade, že
samotný obsah tohto právneho úkonu v rozpore s dobrými mravmi nie je. Podľa § 5b
zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov, orgán rozhodujúci o
nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie
nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo
zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by
inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával. Podľa § 100 ods. 1 veta prvá
Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101
až 110). Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak,
premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. V
danom prípade sa navrhovateľ podaným návrhom domáhal zaplatenia dlžnej sumy titulom spotrebného
úveru poskytnutého odporkyni jeho právnym predchodcom celkove vo výške 2.807,92 €. Súd
mal vykonaným dokazovaním preukázané, že medzi právnym predchodcom navrhovateľa a odporkyňou
vznikol dňa 10.3.2008 záväzkovoprávny vzťah titulom zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorá zmluva
podlieha režimu zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, pretože bola uzavretá medzi
veriteľom ako právnickou osobou, ktorá má v predmete svoje podnikateľskej činnosti poskytovanie
pôžičiek a na druhej strane spotrebiteľom ako fyzickou osobou, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský
úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. Zmluva uzatvorená medzi
právnym predchodcom navrhovateľa a odporkyňou spĺňa charakteristiku štandardných spotrebiteľských
zmlúv, ktorých základnou črtou je, že sú pripravené pre spotrebiteľa vopred a nie je vytvorený priestor
na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny pred ich uzavretím. Súčasťou zmluvy sú tiež obchodné
podmienky, ktoré odporkyňa ako dlžník ovplyvniť nemôže, sú pripravené vopred a pre veľký počet
spotrebiteľov. Súd mal tiež preukázané, že na základe vyššie špecifikovanej zmluvy bol
odporkyni poskytnutý spotrebiteľský úver v podobe úverového limitu vo výške 1.659,70 €, ktorý sa
odporkyňa zaviazala splácať právnemu predchodcovi navrhovateľa mesačnými splátkami. Vykonaným
dokazovaním (z prílohy k zmluve o postúpení pohľadávok) mal súd tiež preukázané, že uplatnená
pohľadávka bola zosplatnená dňa 1.10.2008. Súd poskytujúc ochranu odporkyni ako spotrebiteľovi v
zmysle § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. konštatuje, že nakoľko navrhovateľ podal na tunajšom súde návrh
na začatie konania dňa 19.4.2013, tento podal po uplynutí trojročnej premlčacej doby v zmysle § 101
Občianskeho zákonníka (ktorá začala plynúť dňa 2.10.2008 a uplynula dňa 1.10.2011). Navrhovateľ svoj
nárok uplatnený voči odporkyni odôvodňoval i uzavretím dohody o uznaní záväzku zo dňa 25.6.2012,
v ktorej dohode odporkyňa záväzok, ktorý je predmetom tohto konania, uznal. Zámer navrhovateľa
dosiahnuť vymožiteľnosť pohľadávky podpísaním dohody o uznaní záväzku odporkyňou dňa 25.6.2012
súd vyhodnotil ako nekalú obchodnú praktiku (pretože boli naplnené zákonné znaky tohto zákonného
inštitútu, a to nedostatok odbornej starostlivosti na strane dodávateľa, ako aj potenciálne riziko, že
takéto konanie naruší správanie spotrebiteľa) a konanie, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi. Dohodu o

uznaní záväzku odporkyňou dňa 25.6.2012 súd považoval za právne neúčinnú, pretože v konaní nebolo
preukázané, že by odporkyňa vedela o premlčaní dlhu, ktorý uznala tak, ako to vyžaduje ustanovenie
§ 558 Občianskeho zákonníka, pričom bolo na navrhovateľovi, aby túto skutočnosť súdu preukázal.
Na základe vyššie uvedeného preto súd návrh na začatie konania voči odporkyni z dôvodu premlčania
uplatneného nároku, zamietol. Podľa § 142 ods. 1 O.s.p., účastníkovi, ktorý mal vo veci
plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti
účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Hoci odporkyňa bola podľa výsledku konania plne
úspešným účastníkom konania, súd jej náhradu trov konania nepriznal, keďže si túto neuplatnila.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho

doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Nitre.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len
tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo dôkazy, ktoré doteraz
neboli uplatnené ( § 205a)

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho posúdenia veci.