Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, November 25, 2014

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 6Co/57/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3811210025
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 11. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Stanislava Marková

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2014:3811210025.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvTrenčínevsenáte,zloženomzpredseduJUDr.RomanaHargašaačlenovJUDr.Stanislavy

Markovej a JUDr. Eriky Zajacovej, v právnej veci navrhovateľa: A. K. S. X., I., Z. 2, proti odporcovi: J.
G., nar. XX.XX.XXXX, bytom G., P. č. XX, t.č. V. E. J. U., o zaplatenie 298,00 eur na odvolanie odporcu
proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 15. decembra 2011, č. k.15C/115/2011-78, v senáte
jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Prievidza zo dňa 15. decembra 2011, č. k.15C/115/2011-78, bolo
rozhodnuté tak, že odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi 298 eur, do 15 dní od právoplatnosti
rozhodnutia.

V odôvodnení rozsudku okresný súd uviedol, že pôvodný navrhovateľ (D.) návrhom uplatnil voči
odporcovi nárok na zaplatenie 298 eur z titulu regresného nároku v zmysle § 114 ods. 5 zákona
č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov v platnom znení. Uviedol, že dňa
01.07.2010 v dôsledku protiprávneho konania odporcu, útoku na verejného činiteľa, utrpel príslušník PZ
A. M. služobný úraz, za ktorý mu bola rozhodnutím KRPZ - TN - VO 408/001/2011 zo dňa 24.03.2011
priznaná náhrada za bolesť vo výške 298 eur. Poškodenému bola vyplatená vyššie uvedená dávka
úrazového zabezpečenia v uvedenej sume. Odporca na výzvu na úhradu spôsobenej škody na zdraví
nereagoval, preto sa domáhajú súdnej ochrany.

Okresný súd na základe vykonaného dokazovania zistil, že odporca bol rozsudkom Okresného s
Prievidza, č. k. 1T/276/2010 - 172, zo dňa 12.01.2011 uznaný vinným z trestného činu útoku na
verejného činiteľa podľa § 323 ods. 1 písm. a/, ods. 2 písm. a/, c/ Trestného zákona, prečinu ublíženia
na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona, prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/,
ods. 2 písm. b/ Trestného zákona a prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, 2 písm.
c/ Trestného zákona, pričom mu bol uložený nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní šesť rokov
a desať mesiacov so zaradením do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Rozsudok

nadobudol právoplatnosť 10.03.2011. V súvislosti s uvedenou trestnou činnosťou spôsobil odporca
poškodenému ppráp. A. M. tržno-zmliaždenú ranu hlavy v ľavej temennej oblasti s narušením obvyklého
spôsobu života 10 dní. Z lekárskej správy z 01.07.2010 vyplýva, že poškodený bol v uvedený deň
ošetrený v NsP Z. s konštatovaním objektívneho nálezu - tržnej rany v temporalnej oblasti dĺžky 3
cm. Lekárskym posudkom o bolestnom bolo priznané poškodenému bodové ohodnotenie bolestného
vo výške 10 bodov. Rozhodnutím KR PZ v Trenčíne z 24.03.2011 bola poškodenému A. M. priznaná
náhrada za bolesť vo výške 298 eur v súlade s § 81 ods. 1 písm. a/ zákona č. 328/2002 Z.z. v platnomznení. Potvrdením MV SR z 02.05.2011 bolo potvrdené, že poškodenému bola vyplatená náhrada za
bolesť vo výške 298 eur.

Okresný súd v odôvodnení rozsudku ďalej uviedol, že odporca na ústnom pojednávaní neuznával

nárok navrhovateľa z dôvodu, že v trestnej veci, v ktorej bol uznaný vinným podal mimoriadny
opravný prostriedok, vec je v štádiu dovolacieho konania. V dovolaní namietal znalecký posudok
ohľadom zistenia mechanizmu zranenia poškodeného, pretože súd v trestnom konaní sa s touto
okolnosťou vysporiadal nedostatočne. Táto okolnosť má vplyv aj na následné občianskoprávne konanie.
S poukazom na tvrdenie navrhovateľa a aplikáciu § 415 Občianskeho zákonníka, keby ho súd zaviazal

predčasne k náhrade škody a následne by bol úspešný v dovolacom konaní, vznikla by škoda na jeho
strane. Iné okolnosti nenamietal.

Okresný súd poukázal na znenie § 114 ods. 5 zákona č. 328/2002 Z.z. v platnom znení. V
zmysle citovaného ustanovenia zákona a vychádzajúc zo skutkových zistení v predmetnej veci,
okresný súd návrhu navrhovateľa vyhovel. Podľa záverov okresného súdu odporca sa dopustil
podľa právoplatného rozhodnutia Okresného súdu Prievidza, sp. zn. 1T/276/2010, zo dňa 12.01.2011

úmyselného protiprávneho konania, pri ktorom došlo k ublíženiu na zdraví poškodeného A. M.. Uvedený
rozsudok nadobudol právoplatnosť dňom 10.03.2011 v spojitosti s rozhodnutím Krajského súdu v
Trenčíne, sp. zn. 3To/ 15/2011, zo dňa 10.03.2011. V tejto súvislosti okresný súd uviedol, že v zmysle
§ 135 ods. 1 O.s.p. pri hodnotení dôkazov je súd v občianskom súdnom konaní viazaný rozhodnutím
príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný trestný čin, priestupok, alebo iný správny delikt. Súd je

pritom viazaný nielen rozhodnutím súdu v trestnom konaní, o tom, že bol spáchaný trestný čin a kto
ho spáchal, ale aj právnou kvalifikáciou skutku, a tým aj formou zavinenia predpokladanom trestným
zákonom /Rozsudok NS SR sp. zn. 2 Cz 16/2 z 29.04.1992 - R 35/1993. Uvedené okresný
súd konštatoval s poukazom na obranu odporcu, že neuznáva svoju trestnoprávnu zodpovednosť, v
dôsledku čoho podal mimoriadny opravný prostriedok, a preto je predčasné uplatňovanie nároku zo

strany navrhovateľa. Okresný súd poukázal na to, že v prejednávanej veci je viazaný formou zavinenia
v trestnom konaní, pričom naplnenie podstaty trestného činu ublíženia na zdraví z hľadiska subjektívnej
stránky predpokladá úmyselnú formu zavinenia. Preto vychádzal z jednoznačného záveru, že odporca
spáchal trestný čin s konštatovanou formou zavinenia a v dôsledku tejto trestnej činnosti /viď skutková
veta/ spôsobil poškodenému A. M. škodu na zdraví. Odporca zodpovedá za škodu v zmysle § 420 ods. 1

Občianskeho zákonníka v spojitosti s porušením preventívnej povinnosti upravenej v § 415 Občianskeho
zákonníka. Samotné podanie dovolania zo strany odporcu v rámci trestného konania nemá bez
ďalšieho vplyv na právoplatnosť rozsudku, vydanom v trestnom konaní a podanie dovolania napríklad v
zásadenespôsobujeanižiadneprocesnénásledkyvprebiehajúcejexekúcii,pokiaľby trestný rozsudok
bol prípadne exekučným titulom. V konaní je nesporné a odporcom nenamietané, že v súvislosti so

škodou na zdraví bola vyplatená poškodenému náhrada za bolesť v sume 298 eur. Navrhovateľovi
vznikol nárok na náhradu škody, ktorá mu vznikla výplatou tejto dávky sociálneho zabezpečenia, a preto
okresný súd zaviazal odporcu túto vyplatenú dávku nahradiť.

Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie odporca. V písomných dôvodoch odvolania uviedol, že
nesúhlasí s rozhodnutím okresného súdu. Pokiaľ bol okresný súd viazaný rozhodnutím súdu v trestnej

veci odporcu 1T/276/2010, bolo by konanie o návrhu navrhovateľa nadbytočné a nehospodárne.
Podľa názoru odporcu ak by mal byť okresný súd v prejednávanej veci uvedeným spôsobom viazaný,
stráca svoju nezávislosť a nestrannosť, pričom by nemohol akceptovať akékoľvek dôkazy, predložené
odporcom. Podľa názoru odporcu išlo o vopred prijaté rozhodnutie a nie o spravodlivosť. Odporca
namietal, že okresný súd sa nevyporiadal dostatočne s jeho obranou. Inak by zaregistroval, že aj v

trestnom rozsudku je uvedený nepriamy úmysel v súvislosti so zavinením ublíženia na zdraví. Naviac
ani znalec z odboru zdravotníctvo sa v trestnom konaní nevyjadril s určitosťou k mechanizmu vzniku
zranenia policajta. Uznal, že k zraneniu mohlo dôjsť, ako tvrdil poškodený policajt, ale nevylúčil ani
inú možnosť vzniku zranenia. Ak nebolo jednoznačne potvrdené, že ku zraneniu poškodeného došlo v
súlade s jeho tvrdením a k odstráneniu pochybností nedošlo vykonaním iných dôkazov, tak nie je podľa

názoru odporcu namieste priznať a vyplatiť mu odškodné. Takto potom nebolo preukázané, že odporca
spôsobil zranenie poškodenému a ani že by odporca zavinil zranenie poškodeného. Preto si odporca
myslí, že okresný súd sa nevysporiadal s podstatnými skutočnosťami. Z uvedených dôvodov navrhol,
aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie.V odvolacom konaní podal pôvodný navrhovateľ, D. zboru návrh, aby do konania namiesto neho do
konania vstúpilo A., ktorému návrhu bolo vyhovené uznesením odvolacieho súdu zo dňa 28.10.2014, sp.
zn. 6Co/57/2012. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 03.11.2014. Z uvedených dôvodov odvolací

súd ďalej koná s A. K. S. X., ako navrhovateľom.

Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu a z dôvodov odvolania odporcu podľa § 212
ods. 1 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru,
že rozsudok okresného súdu je potrebné podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdiť z týchto
dôvodov:

Nazákladepreskúmaniarozsudkuodvolacísúd,súcprisvojejprieskumnejpovinnostiviazanýrozsahom

a dôvodmi podaného odvolania, dospel k záveru, že okresný súd vykonal dokazovanie v rozsahu
potrebnom pre rozhodnutie vo veci, dospel k správnym skutkovým záverom, ktoré majú oporu vo
vykonaných dôkazoch a vec správne právne posúdil. Odvolací súd sa preto stotožňuje s týmito
skutkovými závermi, ako aj s právnym posúdením veci v odôvodnení napadnutého rozsudku a podľa
§ 219 ods. 2 O.s.p. na ne v plnom rozsahu poukazuje.

Odvolací súd považuje za potrebné dodať, že podľa jeho názoru okresný súd sa už v odôvodnení
rozsudku náležitým spôsobom vyporiadal so všetkými rozhodnými dôvodmi odvolania odporcu, ktoré
dôvody odporca prezentoval aj počas konania pred okresným súdom.

V súvislosti s dôvodmi odvolania odvolací súd považuje za potrebné dodať, že odporca aj v odvolaní
namietal správnosť záveru okresného súdu v otázke preukázania príčinnej súvislosti medzi konaním

odporcu,vznikomškodynazdravíupoškodenéhopolicajtaazavinenímodporcu,ktorápríčinnásúvislosť
bola vyslovená v rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 12.01.2011, sp. zn. 1T/276/2010, v spojení
s uznesením Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 10.03.2011, sp. zn. 3To/15/2011. Odvolací súd v tejto
súvislosti poukazuje na to, že uvedenými rozhodnutiami bol odporca uznaný vinným z toho, že „dňa
01. júla 2010 asi o 04.00 hodine v Prievidzi, v I. C. Z. na E. ulici číslo 2, pod vplyvom alkoholu viackrát

udrel sklenenými fľašami a pohármi do hlavy barmana A. I., následne pri služobnom zákroku hliadky
Polície jedenkrát udrel do hlavy ppráp. A. M., po tom, čo bol spacifikovaný, ležiac na zemi sa vyhrážal
poškodenému A. I., že keď sa vráti, odreže mu hlavu a zabije ho, čím u neho vzbudil dôvodnú obavu, že
vyhrážky uskutoční, poškodeným A. I. spôsobil zranenia - rezné rany pravého palca, chrbta ľavej ruky
a pomliaždenie záhlavia s narušením obvyklého spôsobu života 13 dní, poškodenému ppráp. A. M. -

tržno zmliaždenú ranu hlavy a ľavej temennej oblasti s narušením obvyklého spôsobu života 10 dní“.

S poukazom na ustanovenie § 7 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého v občianskom súdnom konaní súdy
prejednávajú a rozhodujú spory a iné právne veci, ktoré vyplývajú z občianskoprávnych, rodinných,
obchodných a hospodárskych vzťahov, pokiaľ ich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú o nich
iné orgány, je len logickým vyústením tohto ustanovenia znenie ustanovenia § 135 ods. 1 O.s.p.,

v zmysle ktorého je súd v občianskom súdnom konaní viazaný odsudzujúcim rozsudkom súdu,
vydaným v trestnom konaní podľa ustanovení Trestného poriadku. V odsudzujúcom rozsudku, vydanom
v trestnom konaní, súd vyslovuje, že určitá osoba sa dopustila konkrétneho konania, ktorým naplnila
znaky skutkovej podstaty konkrétneho trestného činu. Preto v zmysle § 7 ods. 1 a § 135 ods. 1 O.s.p.
súd v občianskom súdnom konaní už nemá žiadnu právomoc nanovo skúmať konanie právoplatne

odsúdeného a jeho následok, o ktorých otázkach bolo rozhodnuté v právoplatnom odsudzujúcom
rozsudku súdu, vydanom v trestnom konaní.

Pokiaľ teda odporca v odvolaní poukazoval na to, že súd má rozhodovať nestranne a nezávisle, je
potrebné dodať, že súd je tiež viazaný zákonom. Ak zákonné ustanovenie § 135 ods. 1 O.s.p. ukladá
súdu povinnosť byť viazaný odsudzujúcim rozsudkom, vydaným v trestnom konaní, okresný súd v

prejednávanom prípade v otázke zisťovania príčinnej súvislosti konania odporcu a následku tohto
konania, ako aj zavinenia odporcu, bol viazaný obsahom výrokovej časti rozsudku Okresného súdu
Prievidza zo dňa 12.01.2011, sp. zn. 1T/276/2010, v spojení s uznesením Krajského súdu v Trenčínezo dňa 10.03.2011, sp. zn. 3To/15/2011, a teda postupoval v súlade so svojou povinnosťou prejednávať
vec a rozhodnúť nestranne a nezávisle, súc pritom viazaný zákonom, teda aj ustanovením § 135 ods.
1 O.s.p..

Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Preto
poukazom na vyššie uvedené odvolací súd potvrdil rozsudok okresného súdu tak, ako je to uvedené
vo výrokovej časti tohto rozsudku.

O trovách tohto odvolacieho konania odvolací súd nerozhodoval v zmysle § 224 ods. 4 v spojení s §
151 ods. 1 O.s.p., keďže žiadny z účastníkov nepodal návrh, ktorým by uplatnil nárok na náhradu trov
konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .