Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, November 25, 2014

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 13Co/1192/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6114201494
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 11. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ferdinand Zimmermann

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2014:6114201494.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedu JUDr. Ferdinanda

Zimmermanna a sudcov JUDr. Danice Kočičkovej a JUDr. Alexandra Mojša v právnej veci navrhovateľa
PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 792 752 v konaní
zastúpenom Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava,
IČO: 47 233 516 proti odporcovi F. S., nar. XX. XX. XXXX, bytom V. XX, A. A., za účasti vedľajšieho
účastníka Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov so sídlom Šafárikovo nám. 7, 811 02 Bratislava, IČO:
42 362 962, zastúpená advokátom JUDr. Patrik Podhorský, Advokátska kancelária, Zámocká 36, 811 01
Bratislava, o zaplatenie 652,51 € s prísl., na odvolanie navrhovateľa zo dňa 08. 08. 2014 proti rozsudku

Okresného súdu v Banskej Bystrici č.k. 16C 61/2014-35 zo dňa 30. 06. 2014 takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd zamietol návrh žalobcu a žalovanému náhradu trov konania
nepriznal.

V dôvodoch rozhodnutia súd uviedol: „Navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 27. 01. 2014
domáhal zaplatenia sumy 652,51 Eur s príslušenstvom.

Navrhovateľ v návrhu uviedol, že dňa 04. 08. 2009 uzavrel s odporcom zmluvu o revolvingovom úvere,
na základe ktorej navrhovateľ poskytol odporcovi úver vo výške 1290 Eur. Poskytnutý úver mal odporca
splatiť v 36. splátkach vo výške po 73,23 Eur mesačne v termínoch splatnosti podľa splátkového

kalendára, ktorý bol dohodnutý v zmluve. Odporca sa dostal do omeškania s úhradou splátok už pri
splátke č. 1. Do okamžitej splatnosti úveru odporca zaplatil sumu vo výške 1915,91 Eur. Navrhovateľ
vyhlásil okamžitú splatnosť úveru, pretože odporca bol v omeškaní s úhradou už 1. splátky. Do okamžitej
splatnosti úveru odporca splatil sumu 1915,91 Eur a navrhovateľovi ostal dlžný ešte sumu 720,37 Eur
ku dňu splatnosti celého úveru 23. 01. 2013.

Odporca sa vyjadril, že zmluva obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky.

Postupom podľa § 101 ods. 2 O. s. p. súd vec prejednal, vykonal dokazovanie oboznámením sa s
listinnými dôkazmi predloženými navrhovateľom a zistil tento skutkový stav:Z predložených listinných dôkazov vyplýva, že navrhovateľ uzavrel s odporcom zmluvu o revolvingovom
úvere, na základe ktorej navrhovateľ poskytol odporcovi úver vo výške 1290 Eur.

Poskytnutý úver mal odporca splatiť v 36. splátkach vo výške po 73,23 Eur mesačne v termínoch

splatnosti podľa splátkového kalendára, ktorý bol dohodnutý v zmluve. Odporca sa dostal do omeškania
s úhradou splátok už pri splátke č. 1. Do okamžitej splatnosti úveru odporca zaplatil sumu vo výške
1915,91 Eur. Navrhovateľ vyhlásil okamžitú splatnosť úveru, pretože odporca bol v omeškaní s úhradou
už 1. splátky. Do okamžitej splatnosti úveru odporca splatil sumu 1915,91 Eur a navrhovateľ evidoval
voči odporcovi ku dňu splatnosti celého úveru 23. 01. 2013 sumu 720,37 Eur.

Ďalej bola v žiadosti uvedená zmluvná odmena vo výške 191,66 Eur, predpokladaná ročná percentuálna

miera nákladov vo výške 56,09 %, ročná úroková sadzba vo výške 68,44 %, priemerná ročná
percentuálna miera nákladov vo výške 48,66%.

Zmluva medzi účastníkmi bola uzavretá spôsobom uvedeným v zmluvných podmienkach, t. j. prijatím
žiadosti dlžníka a zaslaním oznámenia o schválení úveru zo strany veriteľa. Uzavretie zmluvy o
revolvingovom úvere nebolo medzi účastníkmi sporné.

Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka Výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych
vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť
v rozpore s dobrými mravmi.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 41 Občianskeho zákonníka, ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je
neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za
ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
(ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného
predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a
zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 533 Občianskeho zákonníka, kto bez súhlasu dlžníka dohodne písomne s veriteľom, že splní za
dlžníka jeho peňažný záväzok, stáva sa dlžníkom popri pôvodnom dlžníkovi a obaja dlžníci sú zaviazaní
spoločne a nerozdielne. Ustanovenie § 531 ods. 4 tu platí obdobne.

Podľa § 1 ods. 2 Obchodného zákonníka právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami
tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov

občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných
zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon.

Podľa § 261 ods. 6 písm. d) Obchodného zákonníka touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na
povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o predaji podniku alebo jeho častí (§ 476), zmluvy o
úvere (§ 497), zmluvy o kontrolnej činnosti (§ 591), zasielateľskej zmluvy (§ 601), zmluvy o prevádzkedopravného prostriedku (§ 638), zmluvy o tichom spoločenstve (§ 673), zmluvy o otvorení akreditívu (§
682), zmluvy o inkase (§ 692), zmluvy o bankovom uložení veci (§ 700), zmluvy o bežnom účte (§ 708)
a zmluvy o vkladovom účte (§ 716).

Podľa§369ods.1a3Obchodnéhozákonníka,akjedlžníkvomeškanísosplnenímpeňažnéhozáväzku
alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať
z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného
upozornenia. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť
úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.

Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka

poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník
povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom
alebonazákladezákona.Akúrokyniesútaktourčené,jedlžníkpovinnýplatiťobvykléúrokypožadované

zaúvery,ktoréposkytujúbankyvmiestesídladlžníkavčaseuzavretiazmluvy.Akstranydojednajúúroky
vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie
prípustnej výške.

Podľa§786kods.2Obchodnéhozákonníkaprávaapovinnostizozodpovednostizaporušeniezáväzkov
zo zmlúv uzavretých pred 1. februárom 2013 sa spravujú podľa predpisov účinných do 31. januára 2013.

V zmysle bodu 2. 1 zmluvných dojednaní Zmluvy o revolvingovom úvere sa zmluva o revolvingovom
úvere uzatvára na predtlačenom formulári veriteľa. Vyplnená žiadosť je návrhom na uzatvorenie zmluvy
o revolvingovom úvere. V zmysle bodu 2. 2 zmluvných dojednaní Zmluvy o revolvingovom úvere je
veriteľ povinný odoslať dlžníkovi oznámenie veriteľa o schválení úveru dlžníkovi.

Podľa § 2 ods. 1 písm. a) a b) zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia

zmluvy na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných
prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo
v inej právnej forme, zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť
spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a
uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

Podľa § 4 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú
formu, inak je neplatná.

Podľa§4ods.2zákonaospotrebiteľskýchúverochzmluvaospotrebiteľskomúvereokremvšeobecných
náležitostí musí obsahovať

e) celkovú výšku a menu poskytnutého spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,

g) konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru,

h) ročnú úrokovú sadzbu; v prípade variabilnej ročnej úrokovej sadzby zmluva o spotrebiteľskom úvere
musí obsahovať podmienky zmeny variabilnej ročnej úrokovej sadzby, ako aj index alebo referenčnú
sadzbu, ktoré sa vzťahujú na pôvodnú variabilnú ročnú úrokovú sadzbu,

i) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov,

j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským
úverom, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere,k) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu
podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 7a ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok;
platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver

pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej
hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota
ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny
štvrťrok,

Podľa § 4 ods. 3 zákona o spotrebiteľských úveroch, druhá veta, ak však zmluva o spotrebiteľskom

úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k) a l), poskytnutý úver sa považuje
za bezúročný a bez poplatkov.

Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že účastníci konania uzavreli zmluvu dňa 28. 04.
2010 v zmysle zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch (ďalej len „zákon o spotrebiteľských
úveroch“). Účelom predmetnej zmluvy bolo poskytnutie finančných prostriedkov. Navrhovateľ poskytol
odporcovi finančné prostriedky, ktoré sa odporca zaviazal splácať v dohodnutých mesačných splátkach.

Na základe zmluvy navrhovateľ poskytol odporcovi revolvingový úver vo výške 1290 Eur.

Súd mal vykonaným dokazovaním za preukázané, že na strane poskytovateľa (navrhovateľa) je
podnikateľ a na strane príjemcu služieb (odporcu) ide o fyzickú osobu. Z hľadiska povahy subjektov
ide však o vzťah obchodnoprávny, pretože v zmysle § 261 ods. 6 písm. d) Obchodného zákonníka
je zmluva o úvere absolútnym obchodom. To znamená, že záväzkové vzťahy z takej zmluvy sa

bez ohľadu na povahu účastníkov spravujú Obchodným zákonníkom. Preto súd na záväzkový vzťah
medzi navrhovateľom a odporcom založený zmluvou o úvere použil príslušné ustanovenia Obchodného
zákonníka.

Súd konštatuje, že zmluva má písomnú formu, ale v zmluve chýbajú obligatórne náležitosti alebo sú
údaje o týchto podstatných náležitostiach zavádzajúce, nepresné a spôsobujúce pochybnosti o ich

pravdivosti.

Ad 1)

Uvedenie predpokladanej výšky ročnej percentuálnej miery nákladov vo výške 54,94% nespĺňa
podmienku v zmysle § 4 ods. 2 písm. j) zákona o spotrebiteľských úveroch. Spotrebiteľ má byť pri
uzavretí zmluvy informovaný o všetkých podstatných informáciách, ktoré by mohli prípadne ovplyvniť

jeho rozhodnutie, či do zmluvného vzťahu vstúpi alebo nie.

Údaj označený ako „predpokladaný“ spôsobuje stav právnej neistoty spotrebiteľa, kedy si sám nevie
vytvoriť názor, či je zmluvný vzťah pre neho výhodný alebo nie. Spotrebiteľ je slabšou stránkou
zmluvného vzťahu. Veriteľ ako dodávateľ podniká v predmete činnosti a má výhodnejšie postavenie
oproti spotrebiteľovi, pretože vie, ako sa správajú na trhu ostatní veritelia. Ak zákonodarca explicitne

uviedol, že zmluva má obsahovať údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov, nie je možné považovať
uvedenie jej predpokladanej výšky za splnenie podmienok. Ak by totiž zákonodarca mal v úmysle, aby
stačil aj predpoklad o budúcom vývoji, v zákone by to uviedol, o to viac ak ide o vzťah, ktorého stranou
je spotrebiteľ, ktorý v právnom poriadku požíva zvýšenú ochranu.

Ad 2)

Súd mal ďalej za preukázané, že v zmluve chýba tiež údaj o konečnej splatnosti revolvingového úveru (§
4 ods. 2 písm. g) zákona o spotrebiteľských úveroch), pretože údaje o splatnosti sú v oznámení veriteľa
uvedené len pre úver (nie revolvingový úver). V dôsledku týchto chýbajúcich údajov (ročná percentuálna
miera nákladov a konečná splatnosť úveru) súd považuje poskytnutý revolvingový úver za bezúročný
a bez poplatkov.Ad 3)

Rovnako súdu nie je známa celková výška poskytnutého revolvingového úveru (§ 4 ods. 2 písm. e)
zákona o spotrebiteľských úveroch), pretože v oznámení veriteľa je jednak uvedená suma 854,32 Eur

ako schválená výška revolvingu a tiež schválená výška úveru 1290 Eur. Zmluva si v danom údaji
rozporuje.

Ad 4)

Súd považuje za nevyhnutné uviesť, že konanie navrhovateľa pri poskytovaní úverov (resp.
revolvingových úveroch) je v rozpore s dobrými mravmi.

Čo sa týka dohody o výške úrokovej sadzby za poskytnutý úver už Najvyšší súd Slovenskej republiky,

ale aj Najvyšší súd Českej republiky uzavreli, že nie každá dohoda o úrokoch pri úvere je akceptovateľná
(porov. uznesenie NS SR 1MCdo 1/09, rozsudok NS ČR 21Cdo 1484/2004). Tunajší súd nemá dôvod
na odklon od uvedenej judikatúry najvyšších súdov, ktoré okrem iného uvádzajú:, „Nemohou byt žádné
pochybnosti o tom, že nepřiměřeně vysoké úroky sjednané při peněžité půjčce sou považovaný za
odporující obecně uznávaným pravidlům chování (NS ČR 21Cdo 1484/04).“ V predmetnej veci ide

o cenu úveru 68,44 % p. a. a súd túto neprimeranú až úžernú odplatu za úver považuje za dôvod
absolútnej neplatnosti bez ďalšieho. Tak neprimeraná odplata za úver ohrozuje najmä sociálne slabšie
obyvateľstvo a úverový právny úkon za takéto úžerné protiplnenie je ťažko možné podrobiť moderácii.
Z celospoločenského hľadiska sú takéto úverové praktiky nebezpečné v súvislosti s neprimeraným
úverovým zaťažením obyvateľstva. Pre porovnanie nemecká judikatúra stabilizovala závery o úplnej

neplatnostiúveru,akbolidohodnutéúrokyvyššieako12%nadpriemernatrhu(BGRAZ:XI.ZR252/89).

Už len samotná skutočnosť, že cenu úveru vyjadruje bez mála 100% navýšenie úveru je zarážajúca
a odôvodňujúca zvýšenú pozornosť z hľadiska prvkov úžery a vadnosti právneho úkonu. V súlade s
dobrými mravmi je taká výška úrokov, ktorá predstavuje primeranú výšku odplaty (odmeny) za užívanie
požičanej istiny, teda ňou dôjde k zhodnoteniu požičaných peňažných prostriedkov bežným (obvyklým)

spôsobom. V rozpore s dobrými mravmi, podľa súdnej praxe, je spravidla taká výška úrokov dojednaná
v zmysle § 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru obvyklú v čase
ich dojednania, stanovenú najmä s prihliadnutím na najvyššie úrokové sadzby uplatňované bankami pri
poskytovaní úverov alebo pôžičiek.

Súd na internetovej stránke Národnej banky Slovenska zistil, že v čase poskytnutia úveru boli

spotrebiteľské úvery poskytované za úrok vo výške okolo 8 % (ak išlo o domácnosti). Ročná úroková
sadzba v predmetnom konaní vo výške 68,44 % je niekoľkonásobne vyššia, čo je nepochybne v hrubom
rozporesdobrýmimravmia tátočasťzmluvyv zmysle§39Občianskehozákonníkaabsolútneneplatná.

Na základe vyššie uvedeného súd považuje poskytnutý revolvingový úver za bezúročný a bez poplatkov,
pričomdohoduovýškeúrokovejsadzbypovažujezaabsolútneneplatnúprejejrozporsdobrýmimravmi.

Z uvedeného potom navrhovateľ má nárok v konaní iba na vydanie bezdôvodného obohatenia v zmysle
§ 451 OZ.

Zo splátkového kalendára súd zistil, že odporcovi bolo vyplatených 1098,34 Eur a celkom odporca
zaplatil sumu vo výške 1915,91 Eur. Súd má potom za to, žezo strany odporcu nedošlo k bezdôvodnému
obohateniu, nakoľko zaplatil navrhovateľovi viac ako mu bolo vyplatené. Z uvedených dôvodov súd

návrh v celom rozsahu ako nedôvodný zamietol.

O trovách konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 142 ods. 1 O. s. p., účastníkovi, ktorý mal vo
veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti
účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.Navrhovateľ bol v celom rozsahu neúspešný, preto mu súd náhradu trov konania ani nemohol priznať.
Naopak odporca bol v celom rozsahu úspešný a trovy konania si neuplatnil, súd preto odporcovi náhradu
trov konania nepriznal.“

Proti rozsudku odvolanie podal navrhovateľ. Žiadal, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok tak,
že žalobe v celom rozsahu vyhovie a žalovaného zaviaže na zaplatenie žalovaných nárokov, ako aj
zaplatenie náhrady trov konania a trov právneho zastúpenia v konaní pred súdom prvého stupňa:

- alternatívne

- aby napadnutý rozsudok zrušil v celom rozsahu a vec vrátil súdu prvého stupňa.

Žalobca si uplatnil aj nárok na náhradu trov odvolacieho konania

V odvolaní žalobca namietal zákonnosť a opodstatnenosť záveru, kedy by úver

poskytovaný na základe zmluvy mal bezúročným a bez poplatkov.

Odvolateľ dôvodí, že ust. § 4 ods. 3 zák. č. 258/2001 nebolo zo strany súdu správne vyložené
a aplikované. Ustanovenie znie: ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti
podľa ods. 2 písm. a/, b/, d/ až j/, k/ a l/, poskytovaný úver sa považuje za bezúročný a bez

poplatkov. Oddelovník medzi jednotlivými náležitosťami nahrádza evidentne spojku „a“. Použitie spojky
„a“ predstavuje konjukciu, teda podmienku vyjadrujúcu, aby boli súčasne splnené nejaké podmienky: v
tomto prípade, aby chýbali všetky tam uvedené náležitosti.

Zákonodarca v texte právnej normy používa pojem „náležitosti“ pri chýbajúcich častiach zmluvy a nie
„niektoré náležitosti“.

V čase podania žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru nie je objektívne ani možné exzaktne
stanoviť hodnotu RPMN. Nakoľko tomu bráni práve spôsob vyúčtovania stanoveným zákonom.

Tvrdenie o neistote spotrebiteľa o výške RPMN je však nesprávnym, keďže daný údaj aj pri schválenom
úvere nikdy nebude vyšší ako ten, ktorý sa uvádza v žiadosti ako predpokladaný.

Nie je namieste skonštatovať, že súd jednak nesprávne uzatvára, že zmluva neobsahuje presný

údaj o RPMN - v bode 6 obsahujúcom údaje o schválenom úvere je presný údaj uvedený. Naviac
predpokladaný údaj o RPMN je maximálnym údajom. Je pritom ťažko považovať za prijateľné, že by
žiadateľ akceptoval úver s predpokladom RPMN 70%, alebo schválený úver s RPMN v rovnakej, alebo
nižšej výške (v tomto prípade 65,43%).

Navrhovateľ tvrdí, že výška odplaty za úver poskytnutý na základe zmluvy je v súlade s platnou právnou

úpravou a závery súdu sú nezákonnými.

Je nesprávny postup súdu, ktorý výšku odplaty dohodnutú v zmluve o revolvingovom úvere porovnával s
priemernou RPMN. Priemerná RPMN nebola v zmysle zákona stanovená ako referenčné porovnávacie
kritérium. Zákon výslovne stanovil (§ 3 ods. 10 a 11), že odplata nesmie prevyšovať stanovenú hranicu.
Súd nie je oprávnený konať mimo rámec hypotézy právnej normy resp. ju vôbec nerešpektovať. V tomto

prípade však k takejto situácii došlo.

Súd ponecháva nepovšimnuté tie zákonné ustanovenia, ktoré popierajú zákonnosť, vecnú správnosť a
opodstatnenosť jeho postupu a samotného rozhodnutia vo veci.Rozhodujúcou skutočnosťou tvoriacou základ pre rozhodnutie súdu sú aj príslušné právne normy, ktoré
sú na konkrétny prípad aplikovateľné. Už zo zásady iura novit curia, možno vyvodiť, že súd sa aj bez
návrhu účastníka konania musí vyrovnať so všetkými relevantnými právnymi normami a aplikovateľnými

na konkrétny prípad. Uvedené nebolo v postupe súdu dodržané a napadnutý rozsudok tak v zmysle
spomenutého rozhodnutia Ústavného súdu vykazuje prvky arbitrárnosti.

Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec v rozsahu určenom § 212 ods. 1 OSP bez nariadenia
pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP rozsudok okresného súdu potvrdil podľa § 219 ods. 1 OSP, ako
vo výroku vecne správny.

Odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia a konštatuje správnosť jeho

dôvodov (§ 219 ods. 2 OSP).

Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvého stupňa odvolací súd dodáva.

Ustanovenie § 205 ods. 2 OSP upravuje, čím možno odôvodniť odvolanie a ustanovenie § 213 ods. 1
OSP stanovuje, že odvolací súd je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvého stupňa s
výnimkou ustanovených § 2 až 7.

To znamená, že odvolacím dôvodom nie je iný názor odvolateľa na výklad zákona, než štandardný
výklad ako ho v tomto prípade urobil súd prvého stupňa.

Odvolacím dôvodom nie je ani odlišný názor odvolateľa než súdu na stanovenie hodnoty RPMN.

Odvolacím dôvodom tiež nie odvolateľovo presvedčenie, že súd prvého stupňa sa má zaoberať celým
zákonom ( zák. č. 258/2001 Z.z.) a nie iba ustanoveniami, ktoré sa priamo vzťahujú k rozhodovanej veci

Ústavný súd SR v rozhodnutí I ÚS 335/06 č. 31/2007 uviedol, kedy možno postup všeobecného súdu
považovať na arbitrárny. „Ak všeobecný súd aplikuje určité ustanovenie zákona bez relevantných
dôvodov v rozpore s konštantnou rozhodovacou praxou, treba považovať takýto postup za arbitrárny.“

Pokiaľ súd neaplikuje na sporný prípad právne normy, v rozpore s konštantou rozhodovacou praxou
nejde o arbitrárny postup.

V prípade ak všeobecný súd nesprávne vec právne posúdi tým, že nepoužije správne ustanovenie
právneho predpisu a skutkový stav je zistený nedostatočne, ide o odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2
písm. a/ OSP v spojení s ust. § 221 ods. 1 písm. h/ OSP. Takáto námietka v odvolaní zo strany žalobcu
však vznesená nebola. Odvolací súd nesmie bez ďalšieho prehodnotenia dokazovania, ktoré vykonal
súd prvého stupňa odlišne posúdiť skutkový stav prejednávanej veci. Žalobca nenavrhol vykonanie

dôkazov, ktoréodmietolvykonaťokresnýsúd,prípadnenenavrholnovédôkazy,ktorénemoholnavrhnúť
do ukončenia dokazovania na okresnom súde. Odvolací súd nemá dôvod prehodnocovať dôkazy
vykonané súdom prvého stupňa.

Právne posúdenie okresného súdu je zodpovedajúce zistenému stavu a súd prvého stupňa takisto
použilprávnepredpisyvzťahujúcesakzistenémuskutkovémustavu.Názorodvolateľanaodlišnývýklad

použitých právnych predpisov nie je odvolacím dôvodom.

Navrhovateľ v odvolacom konaní úspešný nebol. Odporcovi a vedľajšiemu účastníkovi v odvolacom
konaní trovy nevznikli a preto o trovách odvolacieho konania krajský súd nerozhodoval.O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.