Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, November 25, 2014

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 15Cob/100/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4614201179
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 11. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Bzdúšek

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2014:4614201179.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Bzdúška a členov senátu JUDr.

Evy Hritzovej a JUDr. Pavla Lukáča, v právnej veci žalobcu: TIPOS, národná lotériová spoločnosť,
a.s., Brečtanova 1, Bratislava, IČO: 31 340 822, proti žalovanej: Helena Halová, Sládkovičova 1558/39,
Topoľčany, IČO: 41 312 996, o zaplatenie 13.604,92 eura s príslušenstvom, na odvolanie žalovanej
proti rozsudku Okresného súdu Topoľčany č. k. 4Cb/15/2014-43 zo dňa 25.03.2014, v časti o zaplatenie
príslušenstva, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Topoľčany č. k. 4Cb/15/2014-43 zo dňa 25.03.2014 v
napadnutej časti p o t v r d z u j e .

Žalobcovi odvolací súd náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa rozhodol o uplatnenom nároku žalobcu na zaplatenie
sumy 13.604,92 eura s príslušenstvom tak, že žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu
13.554,92 eura s úrokom z omeškania vo výške 0,1 % denne zo sumy 13.704,92 eura od 06.08.2013
do 09.10.2013, zo sumy 13.604,92 eura od 10.10.2013 do 11.02.2014, zo sumy 13.554,92 eura od
12.2.2014 do zaplatenia, náhradu trov konania v sume 813,-- eur a to všetko v splátkach po 100,--
eur mesačne s účinnosťou od prvého dňa mesiaca nasledujúceho po právoplatnosti rozsudku až do
zaplatenia pod následkom straty výhody splátok.

V odôvodnení napadnutého rozhodnutia súd prvého stupňa uviedol, že podľa vykonaného dokazovania

a zisteného skutkového stavu účastníci dňa 29.01.2007 uzavreli mandátnu zmluvu č.1345/2007, na
základe ktorej žalovaná ako mandatár vykonávala mandátne činnosti spojené s prevádzkovaním
lotériových hier špecifikované v čl. I./ zmluvy, pričom v čl. III./ bol upravený spôsob zúčtovania
tržieb za mandátne činnosti. V čl. X./ boli dohodnuté sankcie a náhrada škody s tým, že v prípade
akejkoľvek oneskorenej úhrady zo zúčtovania je žalobca oprávnený voči žalovanej ako mandatárovi
okrem zmluvných pokút vyúčtovať si aj úrok z omeškania vo výške 0,1 % z dlžnej čiastky za každý
deň omeškania.

Podľa zúčtovania tržieb za mandátne činnosti č. 1329134500 za obdobie 15.07.2013 až 21.07.2013

vystaveného dňa 22.07.2013 bola žalovaná povinná odviesť za mandátne činnosti sumu 7.873,99 eura a
podľa ďalšieho zúčtovania tržieb č. 1330134500 za obdobie od 22.07.2013 do 28.07.2013 vystaveného
dňa 29.07.2013 bola povinná odviesť sumu 6.099,66 eura. Žalovaná však uvedené tržby neodviedla
a preto jej bolo listom zo dňa 20.08.2013 oznámené ukončenie vykonávania mandátnych činností abola vyzvaná na zaplatenie nedoplatku v sume 13.704,92 eura. Žalovaná však z uvedeného nedoplatku
zaplatila iba sumu 100,-- eur a preto sa žalobca v súdnom konaní domáhal zaplatenia sumy 13.604,92
eura s príslušenstvom. Pred podaním návrhu na súd žalovaná zaplatila žalobcovi dňa 11.02.2014 sumu

50,-- eur a preto žalobca v časti o zaplatenie sumy 50,-- eur zobral návrh späť a žiadal zaviazať žalovanú
na zaplatenie sumy 13.554,92 eura s príslušenstvom.

Pohľadávka žalobcu predstavovala sumu 13.554,92 eura a do tejto výšky súd návrhu vyhovel a zaviazal
žalovanú na zaplatenie pohľadávky spolu s dohodnutými úrokmi z omeškania vo výške 0,1 % denne
v zmysle § 369 ods. 1 ObZ tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku. Keďže výška úrokov z

omeškania bola medzi účastníkmi dohodnutá v písomnej zmluve, tak súd dohodnuté úroky z omeškania
žalobcovi priznal v takom rozsahu, ako si ich uplatnil.

Súd podľa § 160 ods. 1 OSP umožnil žalovanej pohľadávku zaplatiť v splátkach po 100,-- eur mesačne,
nakoľko žalovaná nie je schopná zaplatiť ju v hotovosti a v súčasnej dobe je nezamestnaná, pričom
spoločne s manželom žijú iba z jeho dôchodku.

O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 OSP.

Proti tomuto rozsudku podala žalovaná v zákonnej lehote odvolanie a to v časti, ktorou jej bola uložená
povinnosť zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania vo výške 0,1 % denne, pričom výšku tohto priznaného
úroku považovala za neprimeranú v rozpore s poctivým obchodným stykom ako aj dobrými mravmi.
Žiadala preto, aby rozsudok súdu prvého stupňa odvolací súd zmenil a žalobcovi priznal zákonný úrok.

Odvolací súd prejednal podané odvolanie žalovanej podľa ustanovenia § 212 ods. 1 OSP bez nariadenia

pojednávania podľa ustanovenia § 214 ods. 2 OSP s odkazom na ustanovenie § 156 ods. 3 OSP s tým,
že miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámil vopred na úradnej tabuli súdu.

Rozsudok bol vyhlásený dňa 25.11.2014.

Vychádzajúc z obsahu predloženého spisu, vykonaného dokazovania ako aj zisteného skutkového
stavu bolo v konaní nepochybne preukázané, že medzi účastníkmi konania došlo dňa 22.01.2007 k

uzavretiu mandátnej zmluvy, v ktorej boli jednoznačne dohodnuté podstatné náležitosti tejto zmluvy,
pričom podľa čl. X bod 2 v prípade akejkoľvek oneskorenej úhrady zo účtovania je mandant oprávnený
voči mandatárovi okrem zmluvných pokút vyúčtovať aj úrok z omeškania vo výške 0,1 % z dlžnej čiastky
za každý deň omeškania.

Podľa ustanovenia § 369 ods. 1 veta prvá Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní so

splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania
dohodnuté v zmluve.

S poukazom na vyššie uvedené ako aj na skutočnosť, že žalovaná v konaní nespochybnila žalobcom
uplatnený nárok na zaplatenie pohľadávky v rozsahu istiny, odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že v
danom prípade medzi účastníkmi konania, zmluvnými stranami bol v predmetnej mandátnej zmluve č.

1345/2007 zo dňa 22.01.2007 zmluvne dohodnutý úrok vo výške 0,1 % z dlžnej čiastky za každý deň
omeškania, pričom Obchodný zákonník v ustanovení § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka považuje
takto zmluvne dohodnutý úrok z omeškania za zákonný a teda pokiaľ je veriteľom od dlžníka vymáhaný,
možno považovať jeho výšku za dôvodnú.

Úrok z omeškania má všeobecne povahu sankcie za omeškanie dlžníka s platením jeho peňažného

záväzku, pričom výška úroku z omeškania 0,1 % denne nie je považovaná za takú, ktorá by bola v
rozpore s poctivým obchodným stykom, resp. dobrými mravmi.S poukazom na uvedené teda odvolací súd považoval rozhodnutie súdu prvého stupňa v napadnutej
časti za vecne správne a preto rozhodol o jeho potvrdení podľa ustanovenia § 219 ods. 1, 2 OSP.

Žalobcovi odvolací súd náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, nakoľko mu takéto trovy konania

nevznikli.

Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.