Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, November 25, 2014

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 17C/314/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3113218550
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 11. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erik Kačmár

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2014:3113218550.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdTrenčínvprávnejvecinavrhovateľa:HomeCreditSlovakia,a.s.,sosídlomvPiešťanoch,ul.

Teplická 7434/147, IČO: 36234176, zastúpený zástupcom: Advokátska kancelária ERASMUS LEGAL,
s.r.o., so sídlom v Bratislave, ul. Justičná 9, proti odporcovi: T. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXXX,
za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu: Občianske združenie slovenských spotrebiteľov
AZ, so sídlom v Skalici, ul. Petrovská 10, zastúpený JUDr. Jozefom Kempom, advokátom so sídlom v
Chorvátskom Grobe, Nám. Josipa Andriča 1, o zaplatenie 652,89 eur s príslušenstvom, sudcom JUDr.
Erikom Kačmárom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh z a m i e t a .

II. Odporcovi súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

III. Vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Okresnému súdu Trenčín bol dňa 24.07.2013 doručený návrh navrhovateľa, ktorým sa proti odporcovi
domáha, aby súd rozhodol o splnení povinnosti odporcu zaplatiť navrhovateľovi sumu 652,89 eur spolu s
úrokom z omeškania vo výške 145,19 eur a vo výške 0,024 % denne zo sumy 608,63 eur od 18.07.2013
do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania. Tento návrh odôvodnil tým, že s odporcom uzatvoril dňa
11.04.2007 Úverovú zmluvu č. 3704051763, ktorej súčasťou sú Úverové podmienky navrhovateľa, s
ktorýmibolodporcaoboznámený.Predmetomúverovejzmluvyboloposkytnutiepeňažnýchprostriedkov
v sume 1.659,70 eur zo strany navrhovateľa odporcovi. Odporca sa zaviazal splácať úver v 48

mesačných splátkach vo výške 55,33 eur. Odporca bol v omeškaní s úhradou svojho záväzku tak, ako je
uvedené v priloženom splátkovom kalendári. Listom zo dňa 28.03.2011 bol odporca vyzvaný k splateniu
zostatku úveru vo výške 656,59 eur v lehote 15 dní od odoslania výzvy. Tento dlh je tvorený istinou (úver
bez úrokov do času zosplatnenia + úver bez úrokov po zosplatnení) vo výške 538,48 eur, úrokom do
zosplatnenia vo výške 69,03 eur, ušlým úrokom po zosplatnení vo výške 1,12 eur a zmluvnou pokutou
vo výške 44,26 eur podľa Hlavy ÚP s názvom Záverečné ustanovenia.

V priebehu konania podaním zo dňa 07.10.2013 vstúpil do konania vedľajší účastník, Občianske
združenie slovenských spotrebiteľov AZ, a to na stranu odporcu. Vedľajší účastník je združenie

pôsobiace na ochranu práv spotrebiteľov. Hlavnou náplňou činnosti tohto združenia je zastupovanie
spotrebiteľov a ich podpora formou vedľajšieho účastníctva v konaní, zastupovanie spotrebiteľov v
konaní správnych a kontrolných orgánov, urovnávanie a riešenie spotrebiteľských sporov mediáciou,
podávania návrhov na zdržanie sa protiprávneho konania vo veci ochrany spotrebiteľov. Vstupvedľajšieho účastníka bol navrhovateľovi aj odporcu oznámený. Dňa 06.02.2014 bolo súdu doručené
podanie vedľajšieho účastníka, obsahom ktorého je jeho vyjadrenie a vznesenie námietky premlčania
pohľadávky navrhovateľa. Má za to, že navrhovateľ si uplatnil svoje právo po uplynutí dvojročnej

premlčacej doby nakoľko tu ide o bezdôvodné obohatenie, lebo navrhovateľ dňa 28.03.2011 zaslal
odporcovi v zmysle Hlavy ÚP s názvom Ukončenie úverovej zmluvy výzvu k splateniu celého zostatku
úveru v lehote 15 dní, pričom táto výzva je v skutočnosti odstúpením od predmetnej zmluvy. Teda
navrhovateľ si mohol po prvý krát vymáhať svoje právo dňa 12.04.2011, avšak žalobu podal až dňa
24.07.2013, teda po uplynutí dvojročnej premlčacej doby. Preto navrhuje, aby súd návrh v tejto časti

zamietol. Zároveň si uplatnil aj právo na náhradu trov konania a požiadal súd, aby rozhodol v jeho
neprítomnosti.

Vyjadrenie vedľajšieho účastníka bolo právnemu zástupcovi navrhovateľa doručené dňa 06.06.2014,
ktorý sa k nemu nevyjadril. Odporcovi bol návrh spolu s prílohami doručený dňa 17.08.2014 aj s
vyjadrením vedľajšieho účastníka. Dňa 22.08.2014 bolo súdu doručené podanie odporcu, v ktorom
uviedol, že súhlasí so vstupom vedľajšieho účastníka do konania na jeho strane a vyjadruje aj súhlas

so vznesenou námietkou premlčania. K samotnému návrhu na začatie konania sa nevyjadril.

Na prejednanie veci samej súd nenariadil pojednávanie, pretože vo veci ide o drobný spor a podľa
názoru súdu vo veci možno rozhodnúť bez pojednávania. Súd sa oboznámil s návrhom a predloženými
listinným dôkazmi, a to: splátkovým kalendárom, úverovou zmluvou zo dňa 10.04.2007, Úverovými
zmluvnými podmienkami navrhovateľa, výzvou na splatenie celého úveru zo dňa 28.03.2011 a kópiou

poštového podacieho hárku. Po tomto oboznámení sa s návrhom a listinnými dôkazmi súd zistil tento,
pre rozhodnutie o návrhu podstatný, skutkový stav:

Navrhovateľ odvodzuje svoje právo na žalovanú sumu, teda svoju pohľadávku od zmluvného vzťahu s
odporcom. Týmto zmluvným vzťahom je úverový vzťah. Odporcovi mal byť na základe navrhovateľom
predloženej Úverovej zmluvy zo dňa 10.04.2007 poskytnutý bezúčelový spotrebiteľský úver vo výške

50.000,- Sk. Ako vyplýva z tohto listinného dôkazu, medzi navrhovateľom a odporcom bola uzavretá
zmluva o úvere, na základe ktorej navrhovateľ poskytol odporcovi uvedený úver, pričom odporca
sa zaviazal navrhovateľovi čerpaný úver vrátiť spolu s úrokom v celkovej výške 80.016 Sk, a to v
48 mesačných splátkach vo výške 1.667,-Sk. Súčasťou úverovej zmluvy sú aj Úverové podmienky
spoločnosti Home Credit Slovakia a.s.. Podľa navrhovateľom predloženého splátkového kalendára

odporca celkovo čerpal 1.659,70 eur a na splátkach úveru zaplatil navrhovateľovi spolu sumu 2.047,29
eur. Podľa tohto splátkového kalendára bol úver zosplatnený dňa 28.03.2011. Listom zo dňa 28.03.2011,
ktorý je označený ako Splatenie celého úveru s výzvou k úhrade, navrhovateľ vyzval odporcu na
zaplateniedlžnejčiastkyvsume565,59eurokamžite.Tútovýzvuodôvodniltým,ženapriekopakovaným
výzvam ich spoločnosti k riadnemu a skorému vráteniu splátok úveru, nespláca odporca úver riadne a

včas. Preto mu oznamuje, že si voči nemu uplatňuje svoje právo na splatenie celého čerpaného úveru,
a to v nadväznosti na obsah úverových podmienok, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť úverovej zmluvy.
Podľa pečiatky podacej pošty bol tento list odporcovi odoslaný dňa 31.03.2011.

Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné

prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa§261ods.3písm.d)Obchodnéhozákonníka,vzneníúčinnomvčasevznikuzáväzkovéhovzťahu,
touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy: zo zmluvy o
úvere ( § 497).

Podľa § 52 ods. 1, ods. 2, ods. 3, ods. 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá

zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o
spotrebiteľských zmluvách,ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné
zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia,sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci
predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri
uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo

inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 48 ods.1, ods.2 Občianskeho zákonníka od zmluvy môže účastník odstúpiť, len ak je to v tomto
alebo v inom zákone ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté. Odstúpením od zmluvy sa zmluva od
začiatku zrušuje, ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak.

Podľa § 457 Občianskeho zákonníka ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov
povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.

Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 107 ods.1, ods.2, ods.3 Občianskeho zákonníka právo na vydanie plnenia z bezdôvodného
obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému
obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného
obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa,
keď k nemu došlo. Ak sú účastníci neplatnej alebo zrušenej zmluvy povinní navzájom si vrátiť všetko,

čo podľa nej dostali, prihliadne súd na námietku premlčania len vtedy, ak by aj druhý účastník mohol
premlčanie namietať.

Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona
Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov,
v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy, ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“ tento zákon

upravuje niektoré podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom
úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského
úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.

Podľa § 2 písm.a/ zákona o spotrebiteľských úveroch na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou
o spotrebiteľskom úvere dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o

spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme.

Podľa § 4 ods. 5 zákona o spotrebiteľských úveroch od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok
alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.

Podľa § 488 Občianskeho zákonníka záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká
právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.

Súd rešpektujúc zásadu hospodárnosti konania, ktorá je jednou z hlavných zásad občianskeho
súdneho konania, sa prioritne zaoberal vznesenou námietkou premlčania. Úspešné vznesenie námietky
premlčania má za následok zánik súdnej vymáhateľnosti nároku, v dôsledku čoho premlčané právo
nemožno oprávnenému priznať v súdnom konaní, hoci právo existuje v naturálnej forme a možno ho
dobrovoľne splniť. Skúmanie ďalších skutočností, od ktorých navrhovateľ odvodzuje svoje právo na

žalovanú sumu, by v prípade premlčania tohto práva bolo bez právneho významu pre výsledok konania,
teda rozhodnutie súdu.Navrhovateľ svoje právo na žalovanú sumu, teda svoju pohľadávku voči odporcovi odôvodňuje tým, že
s odporcom uzatvoril úverovú zmluvu, ktorá je zmluvou o spotrebiteľskom úvere.

Úverová zmluva, ktorú uzavrel navrhovateľ ako dodávateľ s odporcom ako spotrebiteľom, je zároveň

spotrebiteľskou zmluvou, pretože pri ich uzatváraní navrhovateľ konal v rámci predmetu svojej
obchodnej činnosti a odporca je fyzickou osobou a nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej
činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Tým sa pri rozhodovaní o návrhu navrhovateľa otvoril
priestor pre aplikáciu § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, ktoré predstavujú základný právny rámec
ochrany spotrebiteľa, popri ostatných právnych predpisoch. Napríklad podľa zákona č. 250/2007 Z.z. o
ochrane spotrebiteľa alebo zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení

zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších
predpisov, resp. zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre
spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Pre posúdenie dôvodnosti námietky premlčania, ktorú vzniesol vedľajší účastník na strane odporcu a
takisto následne aj odporca, je potrebné ustáliť, či došlo k zrušeniu úverovej zmluvy, a aké právne

následky týmto zrušením zmluvy nastali. Súd považuje za potrebné v tejto súvislosti uviesť aj to, že
s účinnosťou od 01.05.2014 sú súdy povinné z úradnej povinnosti prihliadať na premlčanie práva,
nároku voči spotrebiteľovi podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona
Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov.

Jedným z právnych následkov zrušenia úverovej zmluvy je, že veriteľ na základe tejto zmluvy je

oprávnený požadovať vrátenie toho, čo na jej základe odporcovi ako dlžníkovi poskytol. Toto právo sa
však premlčuje podľa § 107 ods.1 Občianskeho zákonníka rovnako ako právo na vydanie plnenia z
bezdôvodného obohatenia, napr. z plnenia na základe právneho dôvodu, ktorý odpadol.

Ako vyplýva z navrhovateľom predložených listinných dôkazov (z listu zo dňa 28.03.2011 a zo
splátkového kalendára), navrhovateľ mohol vykonať svoje právo na žalovanú sumu prvý krát dňa

01.04.2011. Odporcovi bol uvedený list odoslaný dňa 31.03.2011, pričom je v ňom uvedené, že celkový
dlh vo výške 656,59 eur má splatiť okamžite. Nasledujúcim dňom, teda dňom 01.04.2011 sa dostal do
omeškania. Týmto dňom mohol navrhovateľ vykonať po prvý raz svoje právo na žalovanú sumu, teda
uplatniť svoje právo na súde.

Po preskúmaní úverových podmienok, ktoré sú súčasťou úverovej zmluvy súd konštatuje, že týmto

listom zo dňa 28.03.2011 si navrhovateľ uplatnil svoje právo podľa Hlavy 7 § 3 týchto úverových
podmienok. V celom znení úverových podmienok sa nenachádza oprávnenie právo navrhovateľa na iné
„zosplatnenie“ úveru. Navyše podľa ustanovenia § 53 ods.9 Občianskeho zákonníka by si navrhovateľ
mohol takéto právo uplatniť až po tom, keď upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na
uplatnenie tohto práva. Takéto upozornenie navrhovateľ v konaní nepreukázal. Aj podľa ustanovenia

§ 506 Obchodného zákonníka je možné v prípade ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch
splátok alebo jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace, od zmluvy odstúpiť a požadovať, aby dlžník
vrátil dlžnú sumu s úrokmi. Ide však takisto o odstúpenie od zmluvy a nie o inú formu „zosplatnenia“
úveru. Preto nie je možné uvažovať o inej forme „zosplatnenia“ ako takej, že v prípade listu zo dňa
28.03.2011 sa jednalo podľa jeho obsahu a sledovaných následkov o odstúpenie od úverovej zmluvy.

Vzhľadom k tomu, že návrh na začatie konania bol súdu doručený dňa 24.07.2013, k tomu, že odporca
a vedľajší účastník vzniesli námietku premlčania práva navrhovateľa a vzhľadom k vyššie uvedeným
skutočnostiam, súd konštatuje, že právo navrhovateľa na žalovanú sumu, vrátane zmluvnej pokuty, je
premlčané. Premlčacia doba uplynula navrhovateľovi dňom 01.04.2013 podľa ustanovenia § 107 ods.1,
ods.3 Občianskeho zákonníka v spojení s § 457 Občianskeho zákonníka. Vedomosť navrhovateľa o

tom, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil, má súd za preukázanú zo
samotného znenia listu zo dňa 28.03.2011. Preto súd návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamietol.Súd považuje za potrebné uviesť aj to, že pri rozhodnutí sa riadil ustanovením § 52 ods.2 Občianskeho
zákonníka, podľa ktorého ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia
upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech

zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Záväzkový vzťah medzi navrhovateľom a odporkyňou je
obchodným záväzkovým vzťahom. V prípade zmluvy o úvere ide o absolútny obchod (§ 261 ods.
3, resp. ods.6 s účinnosťou od 01.02.2013 Obchodného zákonníka). Ide o označenie právnej teórie
a súdnej praxe pre záväzkový vzťah, ktorý sa vždy riadi ustanoveniami Obchodného zákonníka bez
ohľadu na povahu účastníkov tohto záväzkového vzťahu. Medzi takého záväzkové vzťahy patrí vzťah

založený zmluvou o úvere (§ 497 a nasl. Obchodného zákonníka). Teda tu nie rozhodujúci subjekt,
ale objekt tohto záväzkového vzťahu. Korigujúcim ustanovením však v prípade spotrebiteľských zmlúv,
resp. spotrebiteľského vzťahu, ktorým je aj prejednávaný prípad, je už vyššie spomínané ustanovenie
§ 52 ods.2 Občianskeho zákonníka. Právna úprava týkajúca sa spotrebiteľských zmlúv obsiahnutá v
uvedených ustanoveniach Občianskeho zákonníka, je vo vzťahu k úprave zmluvného záväzkového
práva obsiahnutej v Obchodnom zákonníku špeciálnou právnou úpravou, upravujúcou spotrebiteľské

zmluvy. Zákonodarca s účinnosťou od 01.04.2015 (zákonom č. 102/2014 Z.z.) precizoval ustanovenie §
52ods.2Občianskehozákonníka,podľaktoréhoustanoveniaospotrebiteľskýchzmluvách,akoajvšetky
iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to
na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom tak, že do tohto ustanovenia zapracoval aj znenie,
že na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia

Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Podľa názoru
súdu aj doterajšia právna úprava stanovuje povinnosť prednostne použiť ustanovenia Občianskeho
zákonníka, avšak uvedenou novelizáciou sa akákoľvek pochybnosť (možnosť iného výkladu, iného
pochopenia znenia tohto ustanovenia) o tom odstránili. Súd, aplikujúc v rozhodovaní vyššie uvedené
právne predpisy, preto musel rozhodnúť o návrhu navrhovateľa za použitia ustanovení Občianskeho

zákonníka, ktoré sú v porovnaní s právnou úpravou podľa Obchodného zákonníka, na prospech
odporkyne (spotrebiteľa).

Ohliadnuc od vyššie uvedenej rozhodnej skutočnosti, súd považuje za potrebné uviesť, že návrh
navrhovateľa nie je dôvodný aj pre inú skutočnosť. Ako je uvedené vyššie, úverová zmluva, ktorú uzavrel
navrhovateľ ako dodávateľ s odporcom ako spotrebiteľom, je spotrebiteľskou zmluvou a zároveň aj

zmluvou o spotrebiteľskom úvere. Po posúdení obsahu zmluvy a predložených listinných dôkazov, je
potrebné konštatovať, že v nej nie je uvedený údaj o výške úroku za poskytnutý spotrebiteľský úver. Bez
vplyvu na toto konštatovanie súdu, teda na preukázané skutočnosti, však súd uvádza, že údaj o úroku je
potrebné uviesť v samotnej zmluve o spotrebiteľskom úvere, ktorá je krytá podpisom spotrebiteľa. Nie je
možné ho platne uvádzať v inej listine (napr. vo všeobecných obchodných podmienkach a pod..) ako je

spotrebiteľom podpísaná zmluva o spotrebiteľskom úvere. Tento záver súdu vyplýva zo znenia § 4 ods.
5 zákona o spotrebiteľských úveroch (kde je uvedené znenie: v zmluve o spotrebiteľskom úvere), ktoré
je potrebné vzhľadom na ochranu spotrebiteľa vykladať užšie. V takom prípade podľa § 4 ods.5 zákona
o spotrebiteľských úveroch veriteľ nemôže od spotrebiteľa požadovať úroky z tohto spotrebiteľského
úveru. Podľa navrhovateľom predloženého splátkového kalendára odporca celkovo čerpal 1.659,70 eur

a na splátkach úveru zaplatil navrhovateľovi spolu sumu 2.047,29 eur. Ak je potrebné považovať úver
poskytnutý navrhovateľom za bezúročný súd konštatuje, že odporca si svoju povinnosť vrátiť peňažné
prostriedky poskytnuté na základe úverovej zmluvy splnil nad rámec svojej povinnosti.

Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd
prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo

veci úspech nemal.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, pretože
odporca bol v konaní plne úspešný. Odporcovi tak patrí plná náhrada trov konania. Vzhľadom k tomu,
že odporcovi v konaní žiadne trovy nevznikli ani si neuplatnil právo na ich náhradu, súd mu náhradu
trov konania nepriznal.

Vzhľadom k tomu, že v konaní vystupoval aj vedľajší účastník na strane odporcu a vzhľadom na
úspešnosť odporcu v konaní, bolo potrebné rozhodnúť aj o práve vedľajšieho účastníka na náhradu trovkonania, ktoré si uplatnil. Pri rozhodovaní o priznaní náhrady trov konania vedľajšiemu účastníkovi sa
súd riadil nasledujúcou právnou úvahou:

Právne postavenie vedľajšieho účastníka v občianskom súdnom konaní, teda procesné práva a

povinnosti vedľajšieho účastníka sú v Občianskom súdnom poriadku upravené v ustanoveniach §
93, § 153d, § 201. Z týchto ustanovení je zrejmé, že vedľajší účastník sa môže zúčastniť konania
popri navrhovateľovi alebo odporcovi buď ak má právny záujem na výsledku konania ( s výnimkou
konania o rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je), alebo ak
ide o právnickú osobu, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa antidiskriminačného zákona,

zákona č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele alebo zákona č. 250/2007
Z. z. o ochrane spotrebiteľa. Pre jeho právne postavenie je však najpodstatnejšie, že ustanovenie §
93 ods.4 Občianskeho súdneho poriadku mu priznáva rovnaké práva a povinnosti aké má účastník.
V konaní však koná iba sám za seba, pričom ak jeho úkony odporujú úkonom účastníka, ktorého v
konaní podporuje, posúdi ich súd po uvážení všetkých okolností. Z uvedeného možno vyvodiť záver,
že vedľajší účastník ma rovnaké procesné práva a povinnosti ako účastník, pričom nie je zástupcom

tohto účastníka, pretože koná iba za seba. Jeho procesné úkony sú tak iba jeho úkonmi, avšak tieto
úkony majú v konaní rovnaké právne následky, ako keby ich uskutočnil účastník, na strane ktorého v
konanívystupuje.Občianskysúdnyporiadokpotomvustanoveniach§153da§201špecifikujeprocesné
postavenie vedľajšieho účastníka, a to v prípadoch práva na podanie odvolania proti rozhodnutiu súdu
prvéhostupňa.Vtýchtoprípadochprávovedľajšiehoúčastníkaobmedzujetak,žeprávopodaťodvolanie

má iba v prípade, ak z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi účastníkom
a vedľajším účastníkom. Logickým argumentom a contrario možno vyložiť, že pri ostatných, zákonom
inak pre vedľajšieho účastníka neupravených procesných právach a povinnostiach, má vedľajší účastník
rovnaké práva a povinnosti ako účastníci konania. Žiadne iné ustanovenie v Občianskom súdnom
poriadku, ktoré by upravovalo odlišné postavenie vedľajšieho účastníka neexistuje. Naopak, zákon

celkom jasne ustanovuje, že vedľajší účastník má rovnaké práva a povinnosti ako účastník. Právny
názor, ktorého dôsledkom je limitácia práv, ale i povinností vedľajšieho účastníka, nemá oporu v žiadnom
z ustanovení zákona. Výklad noriem, ustanovení zákona súdom, nemôže byť v rozpore so samotným
znením ustanovení zákona. V opačnom prípade by súd prebral na seba úlohu normotvorcu, ktorým nie
je.

Zhrnúc vyššie uvedené platí, že ak má účastník právo na náhradu trov konania, také isté práva má aj
vedľajší účastník. V danej veci, ak má odporca právo na náhradu trov konania, má toto právo aj vedľajší
účastník na strane odporcu.

Ďalšou právnou otázkou, ktorou sa súd zaoberal v súvislosti s rozhodovaním o náhrade trov konania
vedľajšieho účastníka je otázka, či právne zastúpenie vedľajšieho účastníka, ktorý je združením na

ochranu spotrebiteľa, je účelné. Túto skutočnosť musí pri rozhodovaní o trovách konania súd vždy
posúdiť. Podstatou existencie vedľajšieho účastníka na strane odporcu je ochrana práv spotrebiteľov.
Vedľajší účastník bol založený za týmto účelom a za týmto účelom aj existuje. Vedľajší účastník je zo
svojej podstaty odborníkom na podporu a ochranu záujmov práv spotrebiteľa, ktorého ďalšie odborné
zastupovanie nie je možné chápať ako účelné. Je samozrejmé, že relevantnú, skutočnú ochranu práv

spotrebiteľov môže poskytovať len odborne vzdelaný personál, znalý všeobecne záväzných právnych
predpisov a judikatúry súdov. Suplovať plnenie tejto úlohy udelením plnomocenstva advokátom v
občianskom súdnom konaní sa preto súdu javí ako účelové. Podľa názoru súdu tak právne zastúpenie
vedľajšieho účastníka advokátom v tomto konaní nebolo účelné. V danom konkrétnom prípade vedľajší
účastník splnomocnil na svoje zastupovanie advokáta. Ten urobil v konaní, ohliadnuc od vlastného

podnetu na vstup do konania, jediné podanie, a to vyjadrenie k návrhu zo dňa 31.01.2014, ktoré
podstatným obsahom je vznesenie námietky premlčania. Práve po posúdení právnej náročnosti prípadu,
obsahu tohto vyjadrenia a po uvážení skutkových okolností prípadu súd konštatuje, že zastúpenie
vedľajšieho účastníka advokátom v konaní nebolo účelné. Vo vyjadrení rovnako uviedol, že sa nemieni
zúčastniť pojednávania a navrhuje, aby súd rozhodol v jeho neprítomnosti.Súd pripúšťa, že zastúpenie združenia ako vedľajšieho účastníka v občianskom súdnom konaní
advokátom nemusí byť v každom prípade neúčelné. Malo by však ísť o právne zložitejší prípad,
kedy by ani personálne vybavenie združenia na ochranu spotrebiteľa nemuselo postačovať na riadne

a plnohodnotné zastupovanie združenia. Ako je uvedené aj vyššie, pri rozhodovaní o náhrade trov
konania musí súd vždy posúdiť aj účelnosť vzniknutých trov, pričom na tejto skutočnosti nič nemení
právo účastníka, resp. vedľajšieho účastníka dať sa v konaní zastúpiť advokátom.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho

doručenia cestou Okresného súdu Trenčín na Krajský súd v Trenčíne.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3 O.s.p.) uviesť,

proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto

rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ

domáha.(§ 205 ods.1 O.s.p.)

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že :

a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1 O.s.p.,

b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozdujúcich skutočností,

d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené /§ 205a/,

f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.