Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, November 24, 2014

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 13C/7/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8114200824
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 11. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Sikorjak

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2014:8114200824.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov samosudcom JUDr. Rastislavom Sikorjakom v právnej veci žalobkyne: O. F., nar.

XX.XX.XXXX, bytom A. XXXX/XX, XXX XX A., právne zastúpenej: JUDr. Igor Šafranko, advokát, ul. Sov.
hrdinov 163/66, 089 01 Svidník proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia s.r.o., Pribinova 25, 824 96
Bratislava, o zrušenie rozhodcovského rozsudku, takto

r o z h o d o l :

I. Z r u š u j rozsudok Slovenského arbitrážneho súdu sp. zn. 32/09/13 zo dňa 17.10.2013.

II. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni v prospech jej právneho zástupcu JUDr. Igora
Šafranka náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 268,26 €, a to do 3 dní odo dňa právoplatnosti

tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom došlým súdu dňa 14.1.2014 sa žalobkyňa domáhala, aby súd rozhodol o zrušení
rozhodcovského rozsudku Slovenského arbitrážneho súdu sp. zn. 32/09/13 zo dňa 17.10.2013.

Vo svojej žalobe uviedla, že zrušenie rozhodcovského rozsudku požaduje z dôvodu, že rozhodcovská
doložka, na základe ktorej bol rozhodcovský rozsudok vydaný, je neprijateľnou zmluvnou podmienkou,
a ako taká nemôže byť záväzná pre spotrebiteľa.

Žalovaný sa k predmetu konania nevyjadril s tým, že súd dňa 21.11.2014 obdržal fax od Advokátskej
kancelárie JUDr. Andrey Cvikovej, ktorá uviedla, že žalovaný trvá na svojich predchádzajúcich
stanoviskách a žalovaný sa podrobne vyjadril k žalobe v písomnom podaní. Súd konštatuje, že v
prejednávanej veci JUDr. Cviková nie je zástupcom žalovaného a v spise sa žiadne vyjadrenie zo strany
žalovaného k žalobe nenachádza.

Súd vykonal dokazovanie obsahom spisu a zistil nasledujúce:

Dňa 23.03.2011 bola medzi žalobkyňou a žalovaným uzavretá Zmluva o revolvingovom úvere.

V tento deň, čiže v deň 23.03.2011 bola zo strany žalobkyne podpísaná aj Rozhodcovská zmluva č.
8300037102, podľa ktorej v článku II. veriteľ vyhlasuje, že uzatvorenie tejto rozhodcovskej zmluvy nie
je podmienkou uzatvorenia a vykonávania Zmluvy o revolvingovom úvere medzi veriteľom a dlžníkom.
Dlžník nie je povinný prijať návrh tejto Rozhodcovskej zmluvy zo strany veriteľa, pričom vyhlasuje, že

o tejto skutočnosti bol zo strany veriteľa jasne a zrozumiteľne informovaný. Podľa tejto Rozhodcovskej
zmluvy akékoľvek spory, nezrovnalosti alebo nároky medzi zmluvnými stranami mali byť riešené cestou
príslušného súdu v súdnom konaní alebo v rozhodcovskom konaní pred niektorým z nasledujúcichstálych rozhodcovských súdov, a to: Slovenský arbitrážny súd v Bratislave alebo Victoria rozhodcovský
súd v Banskej Bystrici.

Žalobkyňa na pojednávaní uviedla, že potrebovala peniaze a preto by bola podpísala hocičo. V listinách,
ktoré jej boli dané na podpis s ukázaním, kde to má podpísať, nevypozorovala, že sa tam nachádza aj
rozhodcovská zmluva, pričom tieto listiny nebolo času čítať.

Vyššie zistený skutkový stav súd právne posudzoval nasledujúco:

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka - Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka - Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka - Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

Podľa § 53 ods.4 písm.r) Občianskeho zákonníka - Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej

zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od
spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.

Podľa § 41 ods.1 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní - Žalobu o zrušenie rozhodcovského
rozsudku možno podať v lehote 30 dní odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi

rozhodcovského konania, ktorý podáva žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Ak účastník
rozhodcovského konania požiadal o opravu rozhodcovského rozsudku podľa § 36, lehota začína plynúť
od doručenia rozhodnutia o oprave rozhodcovského rozsudku.

Podľa § 40 ods.1 zákona o rozhodcovskom konaní - Účastník rozhodcovského konania sa môže žalobou

podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského rozsudku, len ak

c) jeden z účastníkov rozhodcovského konania popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy,
j) pri rozhodovaní boli porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa.

Procesný súd považuje za potrebné uviesť, že rozhodcovská zmluva rovnakého obsahu a formy bola
už predmetom viacerých súdnych, najmä exekučných konaní.

Krajský súd v Prešove vo veci sp. zn. 1CoE/33/2014 dňa 29.5.2014 potvrdil uznesenie Okresného súdu

Stará Ľubovňa č.k. 2Er/598/2013, ktorým bol zamietnutý návrh na vydanie poverenia, kde exekučným
titulom bol rozhodcovský rozsudok vydaný na základe obdobnej rozhodcovskej zmluvy.

Krajský súd v Prešove uviedol nasledujúce: „Odvolací súd sa stotožňuje s názorom prvostupňového
súdu, podľa ktorého rozhodcovská zmluva predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku. Neprijateľnou

zmluvnou podmienkou je preto aj tá, ktorá núti spotrebiteľa, aby spory vzniknuté v budúcnosti z
predmetnej zmluvy riešil v rozhodcovskom konaní. Správnosť tohto názoru potvrdil aj zákonodarca,
ktorý túto podmienku zaradil do novelizovaného znenia ust. § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka
písm. r) účinného od 1.1.2008. Neprijateľnou podmienkou je taktiež rozhodcovská zmluva, ktorá núti
spotrebiteľa podrobiť sa rozhodcovskému konaniu, ak takéto konanie inicioval dodávateľ. Inak by

spotrebiteľ musel podať návrh na všeobecnom súde, aby zabránil rozhodcovskému konaniu. Navyše
povinný ako spotrebiteľ nemal v danom prípade ani možnosť výberu rozhodcovského súdu, pretože
rozhodcovia boli presne stanovení v rozhodcovskej doložke. O neprijateľnú zmluvnú podmienku ide
aj vtedy, ak síce spotrebiteľ podľa nej má možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a štátnym súdom
ale ak by podľa tejto doložky začalo rozhodcovské konanie na návrh dodávateľa, spotrebiteľ by bol

nútený podrobiť sa rozhodcovskému konaniu alebo podať návrh na štátnom súde, ak by chcel zabrániť
rozhodcovskému konaniu.“Krajský súd v Trenčíne vo veci sp. zn. 8CoE/157/2014 dňa 17.6.2014, uviedol nasledujúce: „Odvolací
súd sa stotožňuje s právnym názorom súdu I. stupňa, že v danej veci je za neprimeranú potrebné
považovať rozhodcovskú zmluvu uzatvorenú medzi účastníkmi konania dňa 23.2.2012, t.j. rovnaký deň

ako oprávnený s povinným uzavreli zmluvu o revolvingovom úvere. Uvedená rozhodcovská zmluva
bola uzavretá vo formulárovej podobe, ktorú predkladal oprávnený povinnému, nebola individuálne
dojednaná, jej obsah povinný ani nemohol ovplyvniť, dopĺňali sa len údaje o povinnom: ako meno,
bydlisko a dátum narodenia. Veriteľ mohol na základe tejto rozhodcovskej zmluvy vec predložiť na
prejednanie rozhodcovskému súdu, ktorého sám určil a vylúčiť tak súd, ktorý by bol inak príslušný.

Spotrebiteľ tým stratil právo brániť sa voči nárokom veriteľa na všeobecnom súde v mieste svojho
bydliska. V súlade s ustanoveniami rozhodcovskej zmluvy spočíval výber rozhodcovského súdu na
zmluvnej strane podávajúcej žalobný návrh. Odvolací súd je aj napriek námietkam oprávneného
rovnakého názoru ako súd I. stupňa v tom smere, že konania pred rozhodcovským súdom iniciuje
práve veriteľ. Sám veriteľ, ktorý zostavil znenie rozhodcovskej zmluvy vo svojej vopred pripravenej
formulárovej podobe jednostranne určil komu, resp. ktorému rozhodcovskému súdu bude vec

predložená. Vychádzajúc z komplexnej úpravy rozhodcovskej zmluvy je potom potrebné túto považovať
v celosti za neprijateľnú, spôsobujúcu značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa. Čo sa týka ustanovenia rozhodcovskej zmluvy, v zmysle ktorého
mal povinný právo od zmluvy jednostranne odstúpiť aj bez uvedenia dôvodov do 14 kalendárnych
dní od jej doručenia, odvolací súd uvádza, že od zmluvy možno odstúpiť len v prípade, že je platná.

Od absolútne neplatnej zmluvy sa odstúpiť nedá. Ak je zmluvy od začiatku neplatná ex tunc, nie sú
splnené zákonné podmienky na dodatočné zrušenie zmluvy. Taktiež odvolací súd poukazuje na to, že
za individuálne dohodnutú zmluvu sa nepovažuje zmluva, ktorá bola vopred dodávateľom (veriteľom)
naformulovaná a spotrebiteľ jej obsah nemal možnosť ovplyvniť. Rozhodcovská zmluva sa nestala
individuálne dohodnutou len tým, že spotrebiteľ má v úzkej časovej lehote po jej podpise právo od

tejto zmluvy odstúpiť. Uvedené tiež nemení nič na neprijateľnom charaktere rozhodcovskej zmluvy,
keď v posudzovanom prípade bola spotrebiteľovi v konečnom dôsledku odopretá možnosť brániť svoje
práva pred všeobecným súdom vo všetkých prípadoch, ak dodávateľ podá voči nemu žalobu na
rozhodcovskom súde.“

Do tretice rovnakým spôsobom rozhodol aj Krajský súd v Košiciach vo veci sp. zn. 3CoE/55/2014 dňa
30.4.2014, ktorý pri rozhodcovskej zmluve rovnakého znenia uviedol: „Odvolací súd sa stotožňuje s
posúdením uvedenej rozhodcovskej zmluvy ako neprijateľnej zmluvnej podmienky, ktorá od spotrebiteľa
vyžaduje, aby riešil spory výlučne v rozhodcovskom konaní, a teda núti spotrebiteľa podrobiť sa arbitráži.
Obsah zmluvy bol dopredu daný a spotrebiteľ ju mohol len ako celok odmietnuť alebo sa jej ako celku

podrobiť, pričom nič na tom nemení ani skutočnosť, že rozhodcovská zmluva bola vyhotovená na
samostatnej vopred naformulovanej listine, ktorú povinný vlastnoručne podpísal. Povinný ako spotrebiteľ
sa reálne vopred vzdal práva na účinnú ochranu, a to či už z nevedomosti alebo nemožnosti vplývať
na obsah zmluvy, čo je v podmienkach právneho štátu neprijateľné a čo má podľa § 53 ods. 1, ods. 4
Občianskeho zákonníka za následok, že táto podmienka je od počiatku neplatnou.“

Na základe vykonaného dokazovania súd uzatvára, že nemá dôvod odkloniť sa od vyššie citovaných
rozhodnutí troch rôznych krajských súdov, s ktorými sa argumentačne stotožňuje. Podľa názoru súdu
taktiež v danom prípade napriek tomu, že rozhodcovská zmluva mala povahu samostatnej zmluvy,
nešlo o rozhodcovskú zmluvu individuálne dojednanú, pretože bola vopred pripravená dodávateľom

bez toho, aby spotrebiteľ mal možnosť do jej textu akýmkoľvek spôsobom dosiahnuť. Podpisom
tejto zmluvy sa teda, či už z nevedomosti, alebo z hľadiska nutnosti získať peňažné prostriedky,
spotrebiteľ vzdal práva na konanie pred všeobecným súdom v prípade, ak iniciátorom konania bude
dodávateľ. Treba uviesť, že v drvivej väčšine prípadov je týmto iniciátorom práve dodávateľ. Súd má
teda za to, že takáto rozhodcovská zmluva je neprijateľnou podmienkou a napriek tomu, že výsledok

rozhodcovského konania je ničotným právnym aktom, treba ho z hľadiska procesného vysloviť formou
zrušenia rozhodcovského rozsudku.

Vzhľadom na to, že v prejednávanej veci vo svojej podstate rozhodcovská doložka nemala formu
zmluvnej podmienky (ako podmienky inkorporovanej v inej zmluve), ale mala formu samostatnej zmluvy,

nevyslovoval súd jej neprijateľnosť podľa § 153 ods.3,4 O.s.p. vo výroku rozsudku ale jej neplatnosť
podľa § 39 Občianskeho zákonníka (Neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporujezákonualebohoobchádzaalebosapriečidobrýmmravom.)posudzovalakopredbežnúotázku
vo vzťahu k veci samej.Žalobkyňa v konaní úspešná má právo na náhradu trov konania podľa § 142 ods. 1 O.s.p. Náhrada trov
konania žalobkyne spočíva v náhradách právneho zastúpenia podľa Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z.

za nasledujúce úkony právnych služieb, vychádzajúc z neurčitej hodnoty predmetu sporu:

- prevzatie a príprava zastúpenia = 61,87 € + RP 8,04 €,
- účasť na pojednávaní = 61,87 € + RP 8,04 €

Náhrada cestovného: Cesta Svidník - Prešov - Svidník v dĺžke 120 km, motorovým vozidlom Škoda
Fábia, so spotrebou 5,2l/100 km, cene nafty 1,310eura/l.

- základná sadzba náhrady = 0,183eura/km x 120 = 21,96 €,
- náhrada za spotrebované phm = 5,2/100km x 120km x 1,310 € = 8,17 €

Náhrada za premeškaný čas: 4 polhodiny x 13,40 € = 53,60 €

DPH zo sumy 223,55€ = 44,71 €

Spolu je žalovaný povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania vo výške 268,26 €.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa
jeho doručenia písomne v 3 vyhotoveniach na Okresný súd Prešov, pričom odvolanie musí mať
náležitosti uvedené v ust. § 205 ods. 1 a 2 O. s. p..

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci

samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.