Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Wednesday, November 20, 2014

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 8Sžo/63/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1014200110
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 11. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: CSc., JUDr. Eva Babiaková

ECLI: ECLI:SK:NSSR:2014:1014200110.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Babiakovej,

CSc. a členov senátu Mgr. Petra Melichera a JUDr. Eleny Kováčovej, v právnej veci žalobcu: Ing. Z.
Y., J. XX, B. H., zast. Mgr. Soňou Grošaftovou, advokátkou so sídlom Makovického 7, Žilina, proti
žalovanému: Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky, Námestie
slobody 6, Bratislava, za účasti: Národná diaľničná spoločnosť, a.s., Mlynské Nivy 45, Bratislava, IČO
35 919 001, zast. JUDr. Petrom Zdráhalom, advokátom so sídlom Nad plážou 16/A, Banská Bystrica,
o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 23961/2013/B622-SV/z.69204/Pek zo dňa 20.
novembra 2013, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č. k. 2S 14/14 - 113 z

dňa 30. apríla 2014, takto, jednohlasne

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 2S 14/14 - 113
zo dňa 30. apríla 2014 m e n í tak, že rozhodnutie žalovaného č. 23961/2013/B622-SV/z.69204/Pek
zo dňa 20. novembra 2013 a rozhodnutie Obvodného úradu Nitra, odboru výstavby a bytovej politiky
č. ObU-NR-OVBP2-2013/00090-018 zo dňa 22. júla 2013 z r u š u j e a vec v r a c i a žalovanému
na ďalšie konanie.

Žalovaný j e p o v i n n ý nahradiť trovy konania vo výške 140 € z titulu zaplatených súdnych poplatkov
a vo výške 958,28 € z titulu trov právneho zastúpenia, k rukám právnej zástupkyne žalobcu, Mgr. Sone
Grošaftovej do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Pribratý účastník n e m á p r á vo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Bratislave zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal
preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 23961/2013/B622-SV/z.69204/Pek zo dňa 20.
novembra 2013, ktorým zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie Obvodného úradu Nitra,

odboru výstavby a bytovej politiky č. ObU-NR-OVBP2-2013/00090-018 zo dňa 22. júla 2013, ktorým
vyvlastnil vlastnícke právo žalobcu k pozemkom parc. č. 1356/116, 1356/117, 1356/118, zapísaných na
LVč.XXXXvprospechSlovenskejrepublikyzastúpenejMinisterstvomdopravy,výstavbyaregionálneho
rozvoja SR pre stavbu „Rýchlostná cesta R1 Beladice - Tekovské Nemce", k. ú. O. F..
Krajský súd dospel k záveru, že žalovaný sa v napadnutom rozhodnutí náležite vysporiadal so
všetkými odvolacími námietkami žalobcu, zistený skutkový stav zdôvodnil zákonným spôsobom.
Žalobca nekonkretizoval, s ktorou námietkou sa žalovaný dostatočne nevysporiadal, a teda nemohol

krajský súd k tejto otázke podrobnejšie argumentovať.
Vo vzťahu k namietanému nepreukázaniu bezvýslednosti dohody krajský súd uviedol, že vyvlastňovací
orgán dodržal zákonný postup, keď prostredníctvom znaleckého posudku zistil všeobecnú cenu
vyvlastňovaných pozemkov, doručil žalobcovi písomnú výzvu na uzavretie dohody o odkúpeníspoluvlastníckehopodielunavyvlastňovanommajetkusovšetkýmináležitosťamiapoodmietnutínávrhu
a podmienok v ňom uvedených pristúpil k nútenému získaniu práv k dotknutým nehnuteľnostiam
prostredníctvom vyvlastnenia. Navrhovateľ vyvlastnenia nemal s ohľadom na vypracovaný znalecký

odhad hodnoty pozemku prakticky žiaden priestor pre hľadanie konsenzu so žalobcom ohľadne
výšky odplaty, ako sa toho dovolával žalobca. Pokiaľ žalobca poukazoval na iné spôsoby naplnenia
cieľa vyvlastnenia (zrušenie a vysporiadanie podielového spoluvlastníctva k pozemku, zriadenie
vecného bremena, uzatvorenie nájomnej zmluvy), tieto neprichádzali do úvahy, nakoľko pre daný
typ stavby nepostačuje obmedzenie vlastníckeho práva, ale vyžaduje sa jeho trvalé odňatie

prostriedkami verejného práva. Právny režim zrušenia a vysporiadania podielového spoluvlastníctva,
resp. vysporiadania stavby na cudzom pozemku podľa Občianskeho zákonníka, sú primárne inštitútmi
súkromnéhopráva.Ichpoužitiebybolozarovnakýchskutkovýchaprávnychokolnostíneúčelnéaajtieto
inštitúty predpokladajú uzavretie dohody zúčastnených strán alebo vysporiadanie rozhodnutím súdu na
základe ceny vysporiadavaného majetku zistenej znaleckým posudkom vypracovaným podľa vyhlášky
č. 492/2004 Z. z.

Krajský súd námietku nedostatku aktívnej legitimácie NDS na podanie návrhu na vyvlastnenie považoval
za nedôvodnú, keď z obsahu spisu jednoznačne bolo zrejmé, že Slovenská republika konajúca v
zastúpení Ministerstvom dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR splnomocnila NDS na podanie
návrhu na začatie vyvlastňovacieho konania k pozemkom v spoluvlastníctve žalobcu a následne NDS v
rozsahu poverenia splnomocnila na zastupovanie advokáta JUDr. Petra Zdráhala. Obe plnomocenstvá

boli časovo obmedzené skončením platnosti mandátnej zmluvy č. 2/280/2010 zo dňa 4. januára 2010,
z ktorej obsahu nevyplýva žiaden dôvod pre obmedzenie rozsahu či trvania oprávnení splnomocnenca
konať v mene a na účet splnomocniteľa vo vyvlastňovacom konaní. Správny orgán nebol povinný z
úradnej povinnosti skúmať platnosť mandátnej zmluvy, ani okolnosti začatia kolaudačného konania k
predmetnej líniovej stavbe, keďže neexistovali podložené pochybnosti o tom, či zástupca navrhovateľa

vyvlastnenia skutočne vyjadruje vôľu zastúpeného.
V súvislosti s neexistenciou predmetu vyvlastnenia krajský súd uviedol, že vyvlastňovací orgán
mohol vychádzať len zo stavu, aký bol zapísaný v katastri nehnuteľností, a to aj napriek tomu,
že vyvlastňované pozemky už boli v čase začatia vyvlastňovacieho konania zastavané rýchlostnou
komunikáciou zhotovenou na základe právoplatného stavebného povolenia vydaného podľa právnej

úpravy účinnej pred 26. júla 2011 a dokonca uvedenou do predčasného užívania. Predmetné
pozemky budú zapísané do katastra nehnuteľností ako zastavané až po tom, čo sa predmetná líniová
stavba skolauduje. Kolaudačnému rozhodnutiu však musí predchádzať vysporiadanie vlastníctva k už
zastavaným pozemkom, čomu slúži vyvlastnenie uskutočnené podľa právneho režimu stanoveného v §
9a zákona č. 669/2007 Z. z. Žalobca neuviedol, akým spôsobom mal nesúlad medzi skutočným stavom

a stavom zapísaným v katastri nehnuteľností zasiahnuť do jeho právneho postavenia a ako bol v tejto
súvislosti ukrátený na svojich právach. Skutočnosť, že štát v súlade s v tom čase platným právom
zastaval neskôr vyvlastňované pozemky stavbou rýchlostnej komunikácie na základe právoplatného
stavebného povolenia, nemohla mať podľa názoru krajského súdu vplyv na zvýšenie alebo zníženie
hodnoty vyvlastňovaných pozemkov.

Vo vzťahu k tvrdenému nedostatku podkladu pre vyvlastnenie krajský súd dospel k záveru, že novela
zákona č. 669/2007 Z. z. prijatá po nadobudnutí účinnosti nálezu Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS
19/09 vytvorila zákonný podklad pre vysporiadanie vlastníctva k pozemkom pod tými stavbami, ktoré
boli zriadené na základe právoplatných stavebných povolení vydaných podľa predpisov účinných pred
26. júla 2011. Právna úprava dala stavebníkovi priestor na získanie práv k pozemkom zastavaných

cestnými stavbami najneskôr do 28. februára 2013. Uvedený právny režim umožňuje aj dodatočné
vyvlastnenie pozemkov už fakticky zastavaných. Iné riešenie vzťahu vlastníka pozemku zastavaného
trvalou verejnoprospešnou stavbou na jednej strane a štátom ako vlastníkom verejnoprospešnej stavby,
pokiaľ nedôjde k dohode medzi stranami, prakticky neprichádza do úvahy.
Krajský súd sa nestotožnil s námietkou žalobcu, že stavebník nesplnil zákonom stanovenú podmienku

pre podanie návrhu na vyvlastnenie tým, že návrh podal pred 28. februára 2013. Stavebníkov pokus
o odkúpenie spoluvlastníckeho podielu ostal bezvýsledný a žalobca deklaroval ochotu sa dohodnúť,
avšak pri odkúpení 100 % pôvodnej výmery pozemkov, z ktorých boli vyvlastňované pozemky odčlenené
a za cenu niekoľkonásobne prevyšujúcu cenu stanovenú znaleckým posudkom. Vzhľadom na túto
skutočnosť, nič nebránilo stavebníkovi v zmysle § 9a zákona č. 669/2007 Z. z. podať návrh na

vyvlastnenie. Nemožno vyvodiť, že by sa na návrh podaný pred 28. februára 2013 nemalo prihliadať
alebožebyztohtodôvodubolopotrebnékonaniezastaviť.Zákonukladástavebníkovipovinnosťpokúsiť
sa o dohodu s vlastníkom pozemku, neurčuje však, že návrh dohody musí vychádzať z požiadaviek
vlastníka pozemku. Pokus o dohodu urobený v dobe od nadobudnutia účinnosti právnej úpravy do 28.februára 2013 ostal bezvýsledný, a teda stavebník bol legitimovaný na podanie návrhu na vyvlastnenie.
Aj v prípade, že návrh by bol podaný predčasne, dňom 1. marca 2013 by splnil zákonné požiadavky a
bolo by potrebné o ňom meritórne rozhodnúť.

Vo vzťahu k verejnému záujmu na vyvlastnení dospel krajský súd k záveru, že pokiaľ správny
orgán vychádzal zo zákona č. 669/2007 Z. z., ktorý stanovuje zoznam stavieb, na ktorý sa vzťahujú
jednorazové mimoriadne opatrenia a verejný záujem na realizácii predmetnej stavby vyplýval priamo zo
zákona, takýto postup je nutné považovať za rozporný s právnym poriadkom. Nie je možné zamieňať
predmet a účel vyvlastnenia s verejným záujmom. Verejný záujem na vyvlastnení pre účely výstavby

diaľnic a rýchlostných komunikácií sa preukazuje vo vyvlastňovacom konaní. Skúmanie existencie
verejného záujmy by malo dať odpoveď na otázku, či všeobecný záujem na uskutočnení stavby prináša
taký prospech rozhodujúcej časti verejnosti, ktorý je v zjavnom nepomere s individuálnym záujmom
vlastníka stavbou dotknutých nehnuteľností na jej nerušenom užívaní. O tom, či je daný verejný záujem
na vyvlastnení pre potreby určitej stavby nemôže rozhodovať zákonodarca, ale vyvlastňovací orgán v
rámci vyvlastňovacieho konania, so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu. Krajský súd nepovažoval

nedostatočné individuálne skúmanie verejného záujmu za dôvod pre zrušenie vyvlastňovacieho
rozhodnutia a vrátenie mu veci na ďalšie konanie, keď existencia verejného záujmu na vyvlastnení
pozemkov pre potreby daného úseku rýchlostnej komunikácie ako objektivizovaná skutočnosť vyplynula
z podkladov zhromaždených vyvlastňovacím orgánom. Verejný záujem bol v konaní stavebníkom
pomenovaný a zdôvodnený a čiastočne sa prekrýva s účelom výstavby rýchlostnej komunikácie,

ktorý bol definovaný rozhodnutím o umiestnení predmetnej stavby. Tým bolo predovšetkým prepojenie
Bratislavy so stredným Slovenskom, vyriešenie problematickej dopravy na danom úseku a zníženie
alarmujúcej nehodovosti. Pokiaľ existuje verejný záujem na diaľničnom dopravnom prepojení Bratislavy
s Banskou Bystricou rýchlostnou komunikáciou, ktorá potenciálne prináša vyššiu dopravnú bezpečnosť,
mnohostranný rozvoj stredoslovenského regiónu, vytvára predpoklady pre prílev investícií a vznik

nových pracovných príležitostí, potom je daný verejný záujem na vyvlastnení pozemkov zastavaných
predmetnou rýchlostnou komunikáciou. Správne orgány sa nevenovali otázke verejného záujmu v
potrebnej miere nevenovali a napadnuté rozhodnutie je z tohto pohľadu nedostatočne odôvodnené.
Zrušenienapadnutéhorozhodnutiaavrátenievecižalovanémunaďalšiekonanie,vktorombylendoplnil
odôvodnenie rozhodnutia v uvedenom smere by bolo neúčelné, pretože by viedlo len k formálnemu

zopakovaniu konania a neprinieslo by v otázke existencie verejného záujmu na vyvlastnení žiadnu
zmenu.
Krajskýsúdtiežpoukázal,ženiejevkompetenciisúdnejmociposudzovaťverejnýzáujemnavyvlastnení
vo väzbe na možné alternatívy trasovania rýchlostnej komunikácie a viesť polemiku o tom, ktorá z variant
trasy komunikácie R1 sa mala realizovať, prípadne, aké by boli dopady ostatných variant trasovania na

štátny rozpočet. Tieto otázky patria do kompetencie orgánov vládnej moci. Pri posudzovaní existencie
verejného záujmu na vyvlastnení patrí súdu preskúmať závery o tom, či realizácia predmetnej cestnej
stavby je pri zohľadnení konkrétnych okolností prípadu v záujme väčšiny spoločnosti a či tento verejný
záujem z hľadiska primeranosti odôvodňuje zásah do individuálnych práv a záujmov vlastníkov pôdy
na pokojnom užívaní majetku. O existencii verejného záujmu na vyvlastnení spoluvlastníckeho podielu

žalobcu na pozemkoch zastavaných cestou stavbou niet žiadnych pochybností.
K namietanému rozsahu vyvlastnenia krajský súd uviedol, že pozemky tvoriace predmet
vyvlastňovacieho konania majú výmeru 4719 m2, pričom zostávajúca výmera v spoluvlastníctve
žalobcu predstavuje výmeru 17 062 m2. Vyvlastňované pozemky sú vzhľadom na trasu komunikácie
situovanépribližnevstredepôvodnýchparcielvyužívanýchpredzačatímvýstavbynapoľnohospodárske

účely. Tento fakt by nepochybne mohol v súčasnosti sťažiť využívanie zvyšných parciel (napr.
skomplikovaťprístupminimálnenajednuzdvochčastírozdelenýchpozemkov).Žalobcavšakvpriebehu
vyvlastňovacieho konania netvrdil, že by nejakú časť zo zostatkových pozemkov nemohol využívať
vôbec alebo len s neprimeranými ťažkosťami, len bez uvedenia konkrétnych dôvodov navrhol vyvlastniť
celé zvyšné pozemky, ktoré ostali po odčlenení parciel tvoriacich predmet vyvlastňovacieho konania.

Nebol dôvod pre rozšírenie vyvlastnenia nad nevyhnutnú mieru, nakoľko nebolo zistené, že by žalobca
ako spoluvlastník zostávajúcej výmery (78 %) z pôvodných pozemkov, nemohol tieto zvyšné časti užívať
na poľnohospodárske či iné účely, prípadne že by ich užívanie neprimerane sťažené. Na dosiahnutie
účelu vyvlastnenia nebolo podľa názoru krajského súdu nevyhnutné rozšíriť vyvlastnenie aj na cestné
ochranné pásmo rýchlostnej komunikácie, pretože toto nie je súčasťou komunikácie. Právna úprava

nevylučuje, aby pôda v rámci ochranných pásiem bola využívaná na poľnohospodárske účely.
Krajský súd sa stotožnil s výkladom žalobcu, že zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a
stavebnom poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej v texte rozsudku len „stavebný zákon")
zákon neobsahuje splnomocňovacie ustanovenie, podľa ktorého by sa pri zisťovaní trhovej cenyvyvlastňovanej nehnuteľnosti znaleckým posudkom malo postupovať podľa vyhlášky č. 492/2004 Z.
z., podľa ktorej sa postupuje vždy ak je potrebné stanoviť všeobecnú hodnotu majetku na požiadanie
štátneho orgánu v rámci jeho právomoci. Žiaden iný právny predpis, na základe ktorého by mohol

znalec určiť trhovú cenu vyvlastňovaných nehnuteľností neprichádzal do úvahy. Skutočnosť, že vo veci
bol vypracovaný znalecký posudok na základe žiadosti navrhovateľa, ho nediskvalifikuje z podkladov
rozhodnutia, nakoľko znalec je osobou nezávislou, ktorá je povinná vykonávať odbornú znaleckú
činnosť v súlade s právnymi predpismi, za vedome nepravdivý znalecký posudok možno znalca
trestne stíhať. Všeobecnú (trhovú) cenu vyvlastňovaných nehnuteľností možno zásadne určiť buď

porovnávacou metódou alebo metódou polohovej diferenciácie, ktoré by obe mali viesť k podobnému
výsledku, pričom výber metódy je na znalcovi. Znalec pri vypracovávaní posudku použil metódu
polohovej diferenciácie, nakoľko nemal k dispozícii porovnávací materiál, ktorý by tvorili zmluvy o
prevode vlastníctva nehnuteľného majetku v k. ú. O. F. v porovnateľnom čase. Znalecký posudok
a jeho závery hodnotil krajský súd ako konzistentné, logické, bez vnútorných rozporov. Žalobca
v konaní nepredložil žiadne dôkazy, ktoré by spochybnili správnosť, či aktuálnosť záverov znalca

napr. potvrdenie obce Čierne Kľačany o cenách pri nedávnych prevodoch vlastníctva porovnateľných
pozemkov, stanoviská realitných kancelárií. V konaní nevyšlo najavo nič, čo by podporilo tvrdenia
žalobcu, že vyvlastňované pozemky majú vyššiu cenu ako určenú znalcom. Žalobcom predložené
zmluvy o prevode vlastníctva pozemkov v k. ú. B. H. či iných lokalitách, nemajú pre daný účel žiadnu
dôkaznú hodnotu. Tvrdenie žalobcu, že nebola poskytnutá spravodlivá náhrada podvažoval krajský

súd za subjektívne a nepodložené. V procese vyvlastňovania je potrebné postupovať podľa exaktných
podkladov aj so zreteľom na skutočnosť, že tento proces sa týka mnohých vlastníkov pozemkov. Pokiaľ
sa žalobca domnieval, že určená náhrada nezodpovedá trhovej cene, mohol sa v zmysle § 8 ods. 3
zákona č. 129/1996 Z. z. obrátiť s požiadavkou na vyššiu náhradu na súd.
Pokiaľ žalobca namietal, že vo veci existuje prekážka veci rozhodnutej, krajský súd dospel k záveru,

že hoci sa skoršie rozhodnutie bývalého Krajského stavebného úradu v Nitre zo dňa 15. februára
2012 sa týkalo vyvlastnenia spoluvlastníckeho podielu žalobcu na tých istých pozemkoch pre tú istú
stavbu, skutkové okolnosti, ktorými navrhovateľ odôvodnil svoj návrh sa zmenili. Bol vykonaný nový
pokus o dohodu so žalobcom, kde bola ponúknutá vyššia kúpna cena. Identita veci bola tiež narušená
zmenou právnej úpravy, nakoľko návrh bol podaný podľa novelizovaného znenia zákona č. 669/2007 Z.

z. (§ 9a), ktoré nanovo upravilo postup pri majetkovoprávnom vysporiadaní vlastníkov pozemkov pod
realizovanou cestnou stavbou.
O trovách konania rozhodol krajský súd podľa § 250k ods. 1 zákona č. 99/1963 Občianskeho súdneho
poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej v texte rozsudku len „O. s. p.") tak, že ich náhradu
účastníkom nepriznal.

Proti predmetnému rozsudku podal v zákonnej lehote žalobca odvolanie, v ktorom sa uvádzajúc v
zásade rovnaké argumenty ako v žalobe, domáhal jeho zmeny tak, že odvolací súd zruší napadnuté
správne rozhodnutie ako aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu a zaviaže žalovaného k
náhrade trov konania.

Poukázal na rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 6S/96/2013, ktorý za totožného skutkového
stavu zrušil vyvlastňovacie rozhodnutie. Uviedol, že nie je zrejmé, čo krajský súd v rámci svojej
činnostivovzťahukpreukázaniuexistencieverejnéhozáujmupreskúmaval,nakoľkosamotnáexistencia
verejného záujmu nebola v rámci vyvlastňovacieho konania skúmaná a už vôbec nie preukázaná. Súd
svojvoľne pristúpil k vysloveniu záveru, že táto podmienka bola splnená, pričom tento záver relevantne

nezdôvodnil. V tejto súvislosti žalobca poukázal na rozhodnutia ESĽP vo veci Sporrong a Loennroth
vs. Švédske kráľovstvo, Lithgow vs. Spojené kráľovstvo, James a ostatí vs. Spojené kráľovstvo.
Podmienkyanáslednépreukazovanieverejnéhozáujmusúnapĺňanéokolnosťamikonkrétnehoprípadu.
Verejný záujem je posudzovaný vo vzťahu k ostatným partikulárnym (súkromným) záujmom alebo
iným verejným záujmom, voči ktorým musí byť schopný sa presadiť, aby bolo možné pristúpiť k

vyvlastneniu. Tento proces je možné naplniť až v rámci vyvlastňovacieho konania, ktoré môže byť
začaté len na základe účelu stanoveného v zákone. Nachádzanie verejného záujmu ako jednej z
podmienok, ktorej naplnenie je pre vyvlastnenie nevyhnuté, je jednou zo základných podmienok
úspešnosti vyvlastňovacieho konania. Vzhľadom na nepreukázanie existencie verejného záujmu je
rozhodnutie žalovaného nepochybne nepreskúmateľné a súd mal pristúpiť k jeho zrušeniu. Nedostatok

skúmania verejného záujmu bol však nahradený vyslovením súdnej úvahy, pričom táto úvaha nemá
oporu v žiadnom zákonnom ustanovení. Žalobca poukázal na závery nálezu Ústavného súdu SR sp.
zn. PL. ÚS 19/09, ktoré krajský súd ignoroval. Verejný záujem ako základná podmienka pre podanie
návrhunavyvlastnenie,musíbyťpredmetomposudzovaniaapreukazovaniavovyvlastňovacomkonaní,pri zvážení všetkých dopadov na spoločnosť, nakoľko jeho preukázanie je priamo definované v § 108
ods. 3 stavebného zákona, pričom existencia výstavby diaľnice a ani právoplatné územné rozhodnutie
nepreukazuje existenciu verejného záujmu.

Žalobca vo vzťahu k nepreukázaniu bezvýslednosti dohody a odňatiu práva na uzatvorenie dohody v
zákonnej lehote namietal, že v zmysle § 110 ods. 1 stavebného zákona sa vyvlastnenie pripúšťa len
za predpokladu, že jeho cieľ nie je možné dosiahnuť dohodou alebo iným vhodným spôsobom. Zákon
dôsledne uprednostňuje dohodu ako aj iné spôsoby, ktorými možno získať práva k pozemkom potrebné
na uskutočnenie stavieb. Žalobca od počiatku deklaroval záujem na doriešení majetkovoprávneho

vysporiadania pozemkov cestou dohody, avšak pri zohľadnení spravodlivej náhrady za pozemky.
Nepodpísanie predloženej zmluvy nie je preukázaním nemožnosti získania vlastníctva dohodou.
Uzatvorenie dohody predpokladá konsenzus aj čo do výšky odplaty, inak nemožno hovoriť o nemožnosti
uzatvorenia dohody. § 9a ods. 3 zákona č. 669/2007 Z. z. ukladá stavebníkovi povinnosť získania
vlastníckeho práva v zákonom stanovenom termíne. Ak stavebník v tejto lehote právo nezíska dohodou,
zákon mu ukladá povinnosť podania návrhu na vyvlastnenia po uplynutí zákonom stanovenej lehoty -

po 28. februári 2013.
Vo veci neexistoval zákonný podklad pre vyvlastnenie, čo žalobca vyvodzoval z nálezu Ústavného
súdu SR sp. zn. PL. ÚS 19/09. Bolo zákonnou povinnosťou stavebníka získať vlastnícke právo do 28.
februára 2013, pričom až uplynutím tejto lehoty, teda najskôr 1. marca 2013 mohol byť podaný návrh
na vyvlastnenie; stavebník tak nesplnil zákonnú podmienku pre podanie návrhu na vyvlastnenie a odňal

vlastníkovi zákonnú lehotu na možnosť uzatvorenia dohody.
Žalobca rovnako namietal, že splnomocnenie pre podanie návrhu na vyvlastnenie zaniklo momentom
podania návrhu na kolaudačné konanie, ktorý bol podaný dňa 12. augusta 2011. Pokiaľ platnosť
splnomocnenia je viazaná na existenciu mandátnej zmluvy, správny orgán bol povinný skúmať nielen jej
rozsah ale aj čas jej platnosti. Záver krajského súdu sa míňa základným zásadám správneho konania,

predovšetkým zásade zákonnosti, z ktorej vyplýva povinnosť skúmania každej podstatnej skutočnosti
vzťahujúcej sa na vec.
Poukazujúc na čl. 17 Charty základných práv EÚ, čl. 20 ods. 4, čl. 123 Ústavy SR, ako aj ustanovenia
stavebného zákona a správneho poriadku žalobca mal za to, že náhrada za vyvlastnenie nebola
primeraná a rovnako postup pri jej stanovení bol nezákonný. Objektivita znalca bola spochybnená

predložením kúpnych zmlúv, čím bol spochybnený postup znalca a jeho tvrdenie o nedostatku zmlúv pre
použitie zákonnej porovnávacej metódy. Použitie porovnávacej metódy je dané stavebným zákonom,
bolo povinnosťou správneho orgánu tento nedostatok odstrániť, vo veci ustanoviť znalca so zadaním
znaleckej úlohy podľa § 111 ods. 2 stavebného zákona. Momentom určenia spravodlivej náhrady za
vyvlastnenie je jej časové zohľadnenie v samotnom procese vyvlastnenia, nie na základe posudku

vypracovaného na podklade žiadosti navrhovateľa, ktorý predloženým znaleckým posudkom fakticky
nahrádza zákonom stanovenú povinnosť správneho orgánu. Spôsob určenia primeranosti náhrady je
zákonom zadefinovaný; základom pre jej určenie je porovnávacia metóda. Správny orgán nemohol
vychádzať z neaktuálneho znaleckého posudku vypracovaného na podklade objednávky navrhovateľa
a rovnako nie je zákonom dovolené použitie metódy polohovej diferenciácie. Stavebný zákon rovnako

neobsahuje ustanovenie, ktoré by oprávňovalo správne orgány na vydanie vyhlášky, ktorou by došlo k
určeniu primeranej náhrady za odňatie vlastníctva ako aj aplikáciu vyhlášky č. 492/2004 Z. z. pri určovaní
náhrady za vyvlastnenie. Splnomocnenie sa musí sformulovať tak, aby z jeho znenia jasne vyplývalo,
kto je splnomocnený na vydanie právneho predpisu, aké veci a v akom rozsahu v ňom musí upraviť.
Dotváranie právneho poriadku prostredníctvom vykonávacích predpisov sa uskutočňuje len v medziach

zákona.
Žalobca tiež namietal rozpornosť záveru krajského súdu, pokiaľ dospel k záveru, že vo vyvlastňovanom
konaní netvrdil skutočnosť týkajúcu sa rozsahu vyvlastnenia a zároveň, že v rámci konania nebolo
zistené, že žalobca by zvyšné parcely nemohol využívať. Na nemožnosť využívania zvyšných parciel
bolo poukazované od počiatku, pričom žalobca žiadal rozšíriť rozsah vyvlastnenia nielen pre ochranné

pásma, ale aj na parcely, ktoré v dôsledku existujúcej stavby nemôže využívať. Pokiaľ vlastník požiada
o vyvlastnenie aj zostatkových parciel, pričom stačí iba tvrdenie, že výstavbou nastane stav, ktorý
vyvolá obmedzenie užívacieho oprávnenia, vyvlastňovací orgán je povinný túto skutočnosť náležitým
spôsobom skúmať a v prípade nepreukázania opaku, pristúpiť k rozšíreniu vyvlastnenia aj o zostatkové
parcely.

Rovnakožalobcapoukázal,ževoveciexistujeprekážkavecirozhodnutejzdôrazňujúc,ženovelazákona
č. 669/2007 Z. z. v spojení so stavebným zákonom nepozná majetkové vysporiadanie pozemkov formou
vyvlastnenia pod jestvujúcou stavbou. Nie je možné tvrdiť, že sa jedná o zmenu skutkového stavu,
pričom zmena právneho stavu nemôže byť dôvodom rozhodovania vo veci právoplatne rozhodnutej.Záverom žalobca vytýkal krajskému súdu porušenie právo na spravodlivé súdne konanie v zmysle čl. 46
ods. 1 Ústavy SR, keď, vo vzťahu k namietanému nedostatku odôvodnenia v rozhodnutiach správnych
orgánov, len vyslovil svojvoľnú úvahu bez akejkoľvek právnej argumentácie, ktoré úvahy sú v zjavnom

protiklade. V tejto súvislosti považoval rozsudok krajského súdu za nedostatočne odôvodnený.

K podanému odvolaniu sa podaním zo dňa 28. júla 2012 vyjadril žalovaný tak, že sa stotožnil so závermi
krajského súdu vyslovenými v napadnutom rozsudku.
Uviedol, že verejný záujem vyjadruje okamžitosť stavu záujmov a ich vzájomnú hierarchiu. Verejný

záujem v prípade stavby bol nesporný a preukázateľný rozhodnutím o umiestnení stavby ako aj zákon č.
669/2007 Z. z. stavebný zákon vymedzuje na aké účely možno vyvlastniť pozemky, stavby a práva k nim
vo verejnom záujme. Existencia verejného záujmu je preukázaná účelom vyvlastnenia. Na stavby diaľnic
a ciest pre motorové vozidlá zákonodarca z dôvodu ich dôležitosti a významu označil ako stavby, na účel
ktorých je možné vo verejnom záujme vyvlastniť majetok. Správne orgány skúmali existenciu verejného
záujmu na vyvlastnení vo vzťahu k zákonom vymedzenému účelu, pričom zohľadnili skutočnosť, že na

predmetnú stavbu cesty pre motorové vozidlá, bolo vydané územné rozhodnutie, čím bol preukázaný
súlad s cieľmi a zámermi územného plánovania.
Žalovaný sa nestotožnil s námietkami týkajúcimi sa náhrady za vyvlastnenie a spôsobu jej určenia.
Správny orgán postupoval v súlade so zákonom, keď náhradu za vyvlastnenie určil podľa § 111 ods.
2 stavebného zákona. Pokiaľ žalobca nesúhlasil s takto stanovenou výškou náhrady, bol odkázaný s

požiadavkou na vyššiu náhradu na súd. Správne orgány nie sú oprávnené skúmať primeranosť náhrady
určenej znalcom resp. ju spochybňovať len na základe názoru vyvlastňovaného, ktorý na podporu
svojho tvrdenia nepredložil žiaden relevantný dôkaz. Posudzovať dodržiavanie zákonnosti a správnosti
postupov znalcov má vo svojej kompetencii výlučne Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky.
Výber metódy pre stanovenie všeobecnej hodnoty majetku vykonáva znalec, pričom tento výber bol

v znaleckom posudku zdôvodnený. Za použitie ktorejkoľvek metódy je zodpovedný výlučne znalec a
správny orgán nie je oprávnený výber spochybňovať, či skúmať správnosť výpočtu náhrady. Znalcom
určená všeobecná hodnota nehnuteľností je odhadom najpravdepodobnejšej ceny ku dňu ohodnotenia,
ktorú by tieto mali dosiahnuť na trhu v podmienkach voľnej súťaže. Spochybnenie znaleckého posudku
bez dôkazu, ktorým je výsledný protokol šetrenia vydaný ministerstvom spravodlivosti, je právne

irelevantné. Za obsah úkony znaleckej činnosti je plne zodpovedný konkrétny znalec.
Žalovaný vo vzťahu k namietanej predčasnosti podaného návrhu na vyvlastnenie uviedol, že s
účinnosťou od 1. marca 2012 bol stavebník povinný získať práva k pozemkom a stavbám dohodou,
najneskôr do 28. februára 2013. V prípade, že stavebník preukáže, že pokus získať tieto práva dohodou
bol bezvýsledný, je povinný podať návrh na vyvlastnenie podľa stavebného zákona. Lehota do 28.

februára 2013 je lehotou na podanie návrhu na dohodu, avšak neznamená, že návrh na vyvlastnenie
môže stavebník podať až po tejto lehote. V prípade, že sa stavebník kedykoľvek v rozmedzí od 1. marca
2012 do 28. februára 2013 pokúsi o dohodu a táto ostane bezvýsledná, je povinný podať návrh na
vyvlastnenie. Takýmto postupom je splnená podmienka stavebného zákona, že vyvlastniť možno len
vtedy, ak cieľ vyvlastnenie nemožno dosiahnuť dohodou alebo iným spôsobom. Bezvýslednosť dohody

bola preukázaná doručením predmetnej výzvy aj s návrhom kúpnej zmluvy na adresu trvalého pobytu
žalobcu. Nakoľko nedošlo k zhode vôle medzi žalobcom a žalovaným o podstatnej náležitosti - kúpnej
cene, nebolo možné dohodu uzavrieť.

Pribratý účastník k podanému odvolaniu, považujúc ho za nedôvodné uviedol, že verejný záujem je v

danomprípadenespochybniteľný.Rôznestavbysibudúvyžadovaťrôznumieručirozsahpreukazovania
verejného záujmu, v prípade dotknutej stavby je verejný záujem nepochybne zrejmý takmer každému
priemerneinformovanémuobčanoviSR.Zrušenierozhodnutialenztohtodôvodubyviedlokformálnemu
zopakovaniu konania, v ktorom by došlo len k doplneniu odôvodnenia rozhodnutia správneho orgánu.
Zotrvávanienaobsažnejšomzdôvodnenínemávovecipreukázaniaexistencieverejnéhozáujmužiaden

význam a núti správny orgán k neprípustnému a nadbytočnému formalizmu. Správny orgán prvého
stupňa sa s otázkou existencie verejného záujmu dostatočne vysporiadal a svoj názor zdôvodnil, pričom
žalobca existenciu verejného záujmu kvalifikovane nikdy ani v podanej žalobe nevyvrátil. V konaní podľa
zákona č. 669/2007 Z. z. ako lex specialis k stavebnému zákonu sa nevyžaduje preukázanie verejného
záujmu osobitným spôsobom, nakoľko stavba, pre účely ktorej sa vyvlastňuje je stavbou zaradenou do

Zoznamu diaľnic, na ktoré sa vzťahujú jednorazové mimoriadne opatrenia.
Vo veci strany nedosiahli dohodu, a pre tento prípad navrhovateľ uplatnil inštitút vyvlastnenia. Formálne
deklarovanie záujmu žalobcu na doriešení majetkovoprávneho vysporiadania dotknutých pozemkov
nemôže vylúčiť konštatovanie bezvýslednosti dohody. Požiadavku, aby navrhovateľ preukázal, či moholdosiahnuť cieľ vyvlastnenia iným spôsobom, považoval účastník za nad rámec zákona, ktorá by mohla
viesť k neprípustnej mechanickej aplikácii § 110 ods. 1 stavebného zákona a formalizmu neberúc ohľad
na zmysel a účel tejto úpravy či konflikt s ustanoveniami iných právnych predpisov.

K námietke žalobcu, že predmet vyvlastnenia nie je totožný so skutkovým stavom pribratý účastník
uviedol, že v súlade s podkladmi rozhodnutia sú vyvlastňované pozemky, bez ohľadu na ich evidenciu
v KN, súčasťou diaľničného stavebného pozemku. Vzhľadom na nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL.
ÚS 19/09 bolo nevyhnutné doriešiť tie prípady, kedy stavebné povolenie už bolo právoplatne vydané
podľa právnej úpravy účinnej pred 26. júla 2011, ale kolaudačné konanie sa bude uskutočňovať v čase,

keď už podľa novej právnej úpravy účinnej od 1. marca 2012 by sa už nemohlo preukazovať vlastnícke
právo ani iné právo k nehnuteľnostiam v riadnom kolaudačnom konaní. Možnosť vyvlastnenia podľa §
9a zákona č. 669/2007 Z. z. sa vzťahuje aj na pozemky, na ktorých je stavba povolená do 26. júla 2011
aj postavená.
Za nedôvodnú považoval pribratý účastník námietku nedostatku aktívnej legitimácie na podanie návrhu
na vyvlastnenie, keďže správnemu orgánu bolo riadne predložené plnomocenstvo. Pokiaľ by správny

orgán skúmal, či v priebehu času plnomocenstvo náhodou nezaniklo, postupoval by v rozpore so
správnym poriadkom.
Vo vzťahu k náhrade za vyvlastnenie účastník uviedol, že výber najvhodnejšej metódy zistenia
všeobecnej hodnoty je výlučne vecou znalca. Pričom stavebný zákon nestanovuje žiadne požiadavky
pre výber metódy zistenia všeobecnej hodnoty. Absencia zákonných požiadaviek pre výber metódy

zistenia všeobecnej hodnoty je logická, nakoľko bez ohľadu na použitú metódu výsledkom činnosti
znalca je vždy zistenie všeobecnej hodnoty majetku v súlade s § 2 ods. 1 písm. g/ vyhlášky č. 492/2004
Z. z. Nemožno vyvodiť, že všeobecná hodnota bude automaticky kolísať v závislosti od použitej metódy
ocenenia. Primeranosť náhrady nie je predmetom subjektívneho hodnotenia správneho orgánu, či
vyvlastňovaných, ale je určená podľa trhovej ceny v zmysle znaleckého posudku.

Pokiaľ sa jednalo o rozsah vyvlastnenia, žalobca kvalifikovaným spôsobom nepožiadal o rozšírenie
vyvlastnenia na susedné pozemky, ani nenamietal, že by ich mohol užívať len s neprimeranými
ťažkosťami a taktiež ochranné pásma nie sú súčasťou diaľnic. Úžitková plocha zodpovedajúca
susedným pozemkom je 17 062 m2 a objektívne a preukázateľne je obhospodarovaná ako
poľnohospodárska pôda.

Rozhodnutie Krajského stavebného úradu v Nitre č. KSUNR-2012-183-002 nepredstavuje prekážke veci
rozhodnutej, keďže v prejednávanej veci ide o zmenený skutkový stav - nový pokus o dohodu, nový
obsah navrhovanej dohody, navrhovaná vyššia kúpna cena, povinnosť podať návrh na vyvlastnenie v
prípade nezískania pozemku.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 246c ods. 1 veta prvá O. s. p. v spojení s § 10
ods. 2 O. s. p.), preskúmal napadnutý rozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo (podľa § 246c ods.
1 veta prvá O. s. p. v spojení s § 211 a nasl. O. s. p.) v zmysle odvolacích dôvodov a dospel k záveru,
že rozsudok krajského súdu je potrebné zmeniť.
Rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle § 250ja ods. 2 O. s. p. s tým, že deň

vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a na internetovej
stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 20.
novembra 2014 (§ 156 ods. 1 a ods. 3 O. s. p.).

Vo vzťahu k obsahu odvolacích dôvodov sa najvyšší súd prvotne zaoberal existenciou a preukázaním

verejného záujmu vo vyvlastňovacom konaní.

Podľa čl. 20 ods. 4 Ústavy SR, vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie vlastníckeho práva je možné iba
v nevyhnutnej miere a vo verejnom záujme, a to na základe zákona a za primeranú náhradu.

Podľa § 108 ods. 1 stavebného zákona, pozemky, stavby a práva k nim, potrebné na uskutočnenie
stavieb alebo opatrení vo verejnom záujme, uvedených v odseku 2, možno vyvlastniť alebo vlastnícke
práva k pozemkom a stavbám možno obmedziť rozhodnutím stavebného úradu (ďalej len ,,vyvlastniť").

Podľa § 108 ods. 2 písm. f/ stavebného zákona, vyvlastniť možno len vo verejnom záujme pre výstavbu a

správu diaľnic, ciest a miestnych komunikácií vrátane zriadenia ich ochranných pásiem podľa osobitných
predpisov.Podľa § 108 ods. 3 vety prvej stavebného zákona, verejný záujem na vyvlastnení na účely uvedené v
odseku 2 sa musí preukázať vo vyvlastňovacom konaní.

Podľa § 110 ods. 1 stavebného zákona, vyvlastniť možno len vtedy, ak cieľ vyvlastnenia nemožno
dosiahnuť dohodou alebo iným spôsobom.

Podľa § 110 ods. 2 stavebného zákona, vyvlastnenie musí byť v súlade s cieľmi a zámermi územného
plánovania a ten sa dokazuje územným rozhodnutím. Pokiaľ účel, na ktorý sa vyvlastňuje, nevyžaduje

vydanie územného rozhodnutia, skúma sa súlad s cieľmi a zámermi územného plánovania priamo vo
vyvlastňovacom konaní.

Podľa § 110 ods. 3 stavebného zákona, vyvlastnenie sa môže uskutočniť len v nevyhnutnom rozsahu.
Ak možno účel vyvlastnenia dosiahnuť iba obmedzením práva, nemožno právo odňať v plnom rozsahu.
Ak sa vyvlastnením prevádza vlastnícke právo iba k časti pozemku alebo sa obmedzuje iné právo k

pozemku alebo stavbe a vlastník alebo iný oprávnený by nemohol využívať zostávajúcu časť pozemku
alebo obmedzené právo k pozemku alebo stavbe, prípadne by ich mohol užívať len s neprimeranými
ťažkosťami, rozšíri sa vyvlastnenie aj na zostávajúcu časť, pokiaľ o to vlastník alebo iný oprávnený
požiada.

Podľa § 111 ods. 2 stavebného zákona, ak sa náhrada za vyvlastňovanú nehnuteľnosť poskytuje v
peniazoch, určuje sa jej primeranosť podľa trhovej ceny určenej znaleckým posudkom. Na účely tohto
zákona sa za trhovú cenu nehnuteľnosti považuje cena rovnakej alebo porovnateľnej nehnuteľnosti v
tom istom čase, v tom istom mieste a v porovnateľnej kvalite.

Podľa § 8 ods. 1 zákona č. 129/1996 Z. z. o niektorých opatreniach na urýchlenie prípravy výstavby
diaľnic a ciest pre motorové vozidlá (ďalej v texte rozsudku len „zák. č. 129/1996 Z. z."), ak stavebník
diaľnicenezískaldiaľničnýstavebnýpozemokastavbunaňomdohodoualeboinýmspôsobom,vyvlastní
sa na jeho návrh. Na vyvlastnenie sa použijú všeobecné predpisy o vyvlastnení, ak tento zákon
neustanovuje inak.

Podľa § 8 ods. 2 zák. č. 129/1996 Z. z., správny orgán v konaní o vyvlastnenie diaľničného
stavebnéhopozemkuzisťuje,čijepreukázanýverejnýzáujemnavyvlastnení,ačisúsplnenépodmienky
vyvlastnenia, a rozhoduje o náhrade za vyvlastňované pozemky, ktoré tvoria diaľničný stavebný
pozemok, vrátane stavieb na nich.

Podľa §9a ods. 3 zákona č. 669/2007 Z. z., o jednorazových mimoriadnych opatreniach v príprave
niektorých stavieb diaľnic a ciest pre motorové vozidlá a o doplnení zákona Národnej rady Slovenskej
republiky č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov v
znení neskorších predpisov (ďalej v texte rozsudku len „zák. č. 669/2007 Z. z.), ak bolo vydané stavebné

povolenie podľa predpisov účinných pred 26. júlom 2011 a stavebník nepreukázal vlastnícke právo k
pozemkom a stavbám, je stavebník povinný tieto práva získať dohodou najneskôr do 28. februára 2013.
Akstavebníkpreukáže,žepokuszískaťuvedenéprávadohodouvlehotepodľapredchádzajúcejvetybol
bezvýsledný alebo uvedené práva v tejto lehote nezíska, je povinný podať návrh na vyvlastnenie podľa
stavebného zákona. Vlastnícke právo alebo iné právo k pozemkom a stavbám je stavebník povinný

preukázať najneskôr do podania návrhu na začatie kolaudačného konania. Prílohou návrhu na začatie
kolaudačného konania diaľnice sú aj doklady preukazujúce vlastnícke právo alebo iné právo k tým
pozemkom a stavbám, ku ktorým tieto práva neboli v stavebnom konaní preukázané.
Podľa §9a ods. 4 zák. č. 669/2007 Z. z., na účely podľa odseku 3 možno vyvlastniť alebo obmedziť
vlastnícke právo aj k pozemkom alebo stavbám, ktorých sa týka stavebné povolenie vydané pred 26.

júlom 2011, a na účely vydania ktorého stavebník nepreukázal vlastnícke právo alebo iné právo k
pozemkom a stavbám, pred jeho vydaním.

Podľa § 140 stavebného zákona, ak nie je výslovne ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie podľa
tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní.

Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej v texte
rozsudku len „správny poriadok"), správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inýmiprávnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a
právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností.

Podľa § 32 ods. 1 správneho poriadku, správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav
veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi
účastníkov konania.

Ústavné predpoklady vyvlastnenia, ktoré musia byť v každom jednotlivom prípade nepochybne zistené

a dané, vyplývajú priamo z čl. 20 ods. 4 Ústavy SR ako aj z čl. 11 ods. 4 Listiny základných práv a
slobôd. Vyvlastnenie musí byť v nevyhnutnej miere a vo verejnom záujme, a to na základe zákona a za
primeranú náhradu, ak účel vyvlastnenia sa nemohol dosiahnuť inak.

Jednou z primárnych podmienok vyvlastnenia je verejný záujem na vyvlastnení. Otázkou preukazovania
verejného záujmu sa zaoberal Ústavný súd Slovenskej republiky v náleze sp. zn. PL. 19/09 zo dňa 26.

januára 2011, kde dospel k nasledovnému záveru (bod 55):

„Právny poriadok pozná a poznal aj pred prijatím zákona č. 669/2007 Z. z. inštitút vyvlastnenia vo
verejnom záujme pre výstavbu diaľnic. Stavebný zákon v ustanovení § 108 ods. 2 písm. f) uvádza, že
vyvlastniť možno len vo verejnom záujme pre výstavbu a správu diaľnic. Uvedená formulácia v spojení

s odsekom 3 tohto ustanovenia vyjadruje, že ak je daný expropriačný titul (dôvod) - výstavba diaľnice,
musí sa ešte preukázať, že táto výstavba je vo verejnom záujme, pričom toto ustanovenie však nemožno
vykladať tak, že verejný záujem je už zákonom (ustanovenie § 108 ods. 2 stavebného zákona) daný, a
teda že ho už v rámci vyvlastňovacieho konania preukazovať netreba; naopak § 108 ods. 3 stavebného
zákona výslovne ustanovuje, že "Verejný záujem... sa musí preukázať vo vyvlastňovacom konaní.".

Verejný záujem tu nemožno chápať ani aritmeticky (je to v záujme väčšieho počtu obyvateľov), ani
automaticky(každádiaľnicajevoverejnomzáujme,atedapozemkymôžubyťautomatickyvyvlastnené).
Ako vyjadril vo svojom rozhodnutí český ústavný súd (I. ÚS 198/95, PL. ÚS 24/04), verejný záujem nie
je vždy totožný so záujmom kolektívnym (uspokojovanie kolektívnych záujmov určitých skupín môže

byť dokonca v rozpore so všeobecnými záujmami spoločnosti). Verejný záujem je potrebné chápať ako
záujem, ktorý možno označiť ako všeobecne prospešný záujem.

Verejný záujem, ktorý je predmetom posudzovania v rámci vyvlastňovacieho konania, je podľa aktuálnej
koncepcie vyvlastnenia predmetom správnej úvahy a zisťuje sa v priebehu konania na základe

zvažovania najrôznejších partikulárnych záujmov, po zvážení všetkých rozporov a pripomienok. Z
odôvodnenia rozhodnutia, ktorého podstatou je otázka existencie verejného záujmu, potom musí
jednoznačne vyplynúť, prečo verejný záujem prevážil nad inými či už súkromnými, alebo aj verejnými
záujmami (napr. výstavba diaľnice na pozemku, kde sa nachádza škola). Verejný záujem je predmetom
dokazovania v rámci rozhodovania o určitej otázke, napr. vyvlastnení, a nie je možné ho vopred a

priori stanoviť. Z tohto dôvodu spadá zisťovanie verejného záujmu do právomoci moci výkonnej, a nie
zákonodarnej."

Na základe uvedeného najvyšší súd dospel k záveru, že krajský súd vychádzal z nesprávneho
právneho posúdenia, pokiaľ nedostatok skúmania a preukázania verejného záujmu správnym orgánom

nepovažoval za takú vadu, pre ktorú by bolo potrebné napadnuté rozhodnutia správnych orgánov zrušiť.

Z vyjadrenia žalovaného k podanému odvolaniu vyplýva, že verejný záujem na vyvlastnení aj naďalej
stotožňuje s existenciou účelu vyvlastnenia tak, že pokiaľ sa koná o vyvlastnení pre účely stavby
uvedenej v zákone, je prezumovaný verejný záujem na vyvlastnení dotknutých nehnuteľností, ktorý

postup je v rozpore s vyššie citovaným záverom ústavného súdu, a preto nemohol sa stotožniť najvyšší
súd s názorom krajského súdu, že zrušenie napadnutých rozhodnutí by znamenalo len formálne
zopakovanie konania. Okrem toho, že pri vyvlastnení musí byť nepochybne daný jeho zákonný účel, v
konaní sa musí preukázať aj verejný záujem.

Skúmanie existencie verejného záujmu na vyvlastnení náleží správnemu orgánu, ktorý je povinný svoj
záver náležite zdôvodniť. Úlohou súdu pri preskúmaní zákonnosti správneho rozhodnutia nemôže byť
naprávanie závažných pochybení správneho orgánu v priebehu administratívneho konania. O. s. p.
ani iný právny predpis neumožňuje správnemu súdu nahradiť nedostatok správnej úvahy vlastnýmposúdením. Akceptácia takéhoto postupu by mohla predstavovať porušenie princípu trojdelenia moci.
Zisťovanie verejného záujmu spadá do právomoci výkonnej moci, nie zákonodarnej alebo súdnej.

Vo vzťahu k náhrade za vyvlastnenie odvolací súd uvádza, že na účely stavebného zákona sa za trhovú
cenu nehnuteľnosti považuje cena rovnakej alebo porovnateľnej nehnuteľnosti v tom istom čase, v
tom istom mieste a v porovnateľnej kvalite (§ 111 ods. 2 druhej vety stavebného zákona), pričom táto
trhová cena má byť určená znaleckým posudkom. Zo znaleckého posudku č. 47/2012 však nevyplýva,
či cena za vyvlastňovaný pozemok určená metódou polohovej diferenciácie zodpovedá trhovej cene

nehnuteľnosti tak, ako je to predpokladané v stavebnom zákone.

Stavebný zákon predpokladá, že pri určovaní primeranej náhrady bude správny orgán postupovať podľa
trhovej ceny inej nehnuteľnosti, a to rovnakej alebo porovnateľnej, teda nielen z polohy a umiestnenia
pozemku, o vyvlastnení ktorého sa koná. Skutočnosť, že trhová cena je určená znaleckým posudkom,
nezbavuje správny orgán povinnosti postupovať v súlade so zásadou zákonnosti a zistiť skutočný stav

týkajúci sa primeranej náhrady za vyvlastnené nehnuteľnosti.

Vo vzťahu k ostatným námietkam vzneseným v odvolaní sa najvyšší súd stotožnil so závermi krajského
súdu o ich nedôvodnosti. Vzhľadom na tú skutočnosť, že s predostretou argumentáciou žalobcu sa
dostatočne vysporiadal už súd prvého stupňa, aby nadbytočne neopakoval ním uvedené závery, v

podrobnostiach v tomto zmysle poukazuje na odôvodnenie rozsudku krajského súdu.

Na základe uvedeného bolo potrebné rozsudok krajského súdu zmeniť a rozhodnutia žalovaného ako aj
správnehoorgánuprvéhostupňazrušiťprenedostatočnezistenýskutkovýstavaichnepreskúmateľnosť
pre nedostatok dôvodov.

O náhrade trov konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 250k ods. 1 O. s. p. v spojení
s § 224 ods. 1, 2 O. s. p. a § 246c ods. 1 vety prvej O. s. p., tak, že úspešnému žalobcovi priznal ich
náhradu spolu vo výške 1098,28 € spočívajúcu v
- zaplatených súdnych poplatkoch vo výške 140 € (za podanú žalobu a odvolanie)
- náhrade za úkony právnej pomoci vo výške 681,79 € podľa § 11 ods. 4 v spojení s § 13a ods. 1 písm.

a/, c/, d/ vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov
za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej v texte rozsudku len „Vyhláška")
- prevzatie a príprava zastúpenia, písomné podanie na súd vo veci samej - žaloba, odvolanie; účasť
na pojednávaní, režijný paušál k úkonom právnej pomoci /§ 16 ods. 3 Vyhlášky/, vo výške á 8,04 €),
zvýšenú o DPH v sadzbe 20 %.

- náhradu za stratu času vo výške 160,80 € (za 10 polhodín strávených cestou na pojednávanie dňa 9.
apríla 2014 a späť, vo výške á 13,40 € /§ 17 ods. 1 Vyhlášky/), zvýšenú o DPH v sadzbe 20 %.
- cestovné náklady vo výške 115,69 € /základná náhrada vo výške 73,20 €: 360km x 0,183 € podľa § 1
písm. b/ opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR č. 632/2008 Z. z. o sumách základnej
náhrady za používanie cestných motorových vozidiel pri pracovných cestách/, zvýšené o DPH v sadzbe

20 % a cena za spotrebované pohonné hmoty vo výške 27,85 €.

Žalovaný je povinný náhradu trov konania podľa § 149 ods. 1 O. s. p. v spojení s § 246c ods. 1 O. s.
p. uhradiť na bankový účet právnej zástupkyne žalobcu, č. ú. XXXXXXXXX/XXXX vedený v R., a.s., v
lehote uvedenej vo výroku tohto rozsudku.

Nakoľko § 250k ods. 1 O. s. p. umožňuje priznať náhradu trov konania len úspešnému žalobcovi, pribratý
účastník nemá právo na ich náhradu.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9

veta tretia zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom
od 1. mája 2011).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.