Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, November 20, 2014

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 43CoZm/50/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6114208800
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 11. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Drahomíra Dibdiaková

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2014:6114208800.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.

Drahomíry Dibdiakovej a členiek senátu JUDr. Evy Kmeťovej a JUDr. Márie Jamriškovej, PhD., v právnej
veci navrhovateľa CD Consulting s.r.o. so sídlom Politických vězňů 1272/21, Nové Město, 110 00 Praha
1, ČR, IČO: 264 29 705 v konaní právne zast. Fridrich Paľko, s.r.o. so sídlom Grösslingova 4, 811
09 Bratislava, IČO: 36 864 421 proti odporcovi I. T., nar. XX. XX. XXXX, bytom J. XXXX/XX, XXX
XX N. N., právne zast. AK JUDr. Peter Rybár, s. r. o., so sídlom Kuzmányho 29, 040 01 Košice,
IČO: 47 234 466 o zaplatenie zmenkovej sumy 751,19 Eur s príslušenstvom a o návrhu odporcu na
nariadenie pojednávania, o odvolaní odporcu proti rozhodnutiu Okresného súdu Banská Bystrica č. k.

64CbZm/8/2014-46 zo dňa 04. júla 2014 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Rozhodnutie Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 64CbZm/8/2014-46 zo dňa 04. júla 2014 p o t v
r d z u j e .

Navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozhodnutím zaviazal okresný súd odporcu, aby navrhovateľovi zaplatil zmenkovú sumu
vo výške 751,19 Eur spolu so zmenkovým úrokom vo výške 0,25% denne zo sumy 751,19 Eur od
16.04.2011 do zaplatenia, 6% ročným úrokom zo zmenkovej sumy 751,19 Eur od 01.06.2011 do
zaplatenia a zmenkovú odmenu vo výške 2,50 Eur. Zároveň zaviazal odporcu nahradiť navrhovateľovi
iné trovy konania v sume 45,- Eur a trovy právneho zastúpenia v sume 214,16 Eur. Žiadosť odporcu o

nariadenie pojednávania odmietol.

Prvostupňový súd tak v plnom rozsahu vyhovel navrhovateľovi, ktorý sa v zmysle Nariadenia
Európskeho parlamentu a Rady ES č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach
s nízkou hodnotou sporu (ďalej len „Nariadenie“) domáhal, aby súd zaviazal odporcu k zaplateniu
zmenkovej sumy vo výške 751,19 Eur s príslušenstvom. Svoj návrh odôvodnil tým, že ako indosatár je
nadobúdateľom všetkých práv zo zmenky, ktorú vystavil odporca dňa 30.11.2009 na zmenkovú sumu
751,19 Eur, pričom sa zaviazal aj k úhrade zmenkového úroku vo výške 0,25% denne od 16.04.2011.

Indosovaná zmenka je vistazmenkou opatrenou doložkou „na platenie predložiť v lehote 4 rokov
od vystavenia“. Za miesto splatenia bolo určené sídlo prvotného zmenkového veriteľa. Navrhovateľ
disponuje len originálom zmenky a nemá informácie o akýchkoľvek iných potenciálne existujúcich
vzťahoch odporcu a predchádzajúceho majiteľa zmenky, ktorá bola v tomto konaní uplatnená. Za miesto
splatenia bolo určené sídlo prvotného zmenkového veriteľa. Indosant predložil zmenku k zaplateniu,
pričom vystaviteľ doposiaľ zaplatil 0,- Eur. Keďže zmenková listina je opatrená doložkou “bez protestu“,
indosant nenechal uvedené skutočnosti zistiť verejnou listinou.Okresný súd v zmysle čl. 5 ods. 2 Nariadenia doručoval odporcovi kópiu tlačiva (návrhu) na uplatnenie
pohľadávky spolu s vyplneným Tlačivom „C“ na odpoveď. Odporca zásielku prevzal dňa 09. 05.
2014. Dňa 09. 06. 2014 bolo súdu doručené podanie odporcu označené ako Vyjadrenie odporcu k

návrhu na uplatnenie pohľadávky, v ktorom uviedol, že s návrhom nesúhlasí. Zásadnou skutočnosťou
v prejednávanom prípade je, že vzťah založený Zmluvou o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 30. 11.
2009 je vzťahom spotrebiteľským, keď okrem spotrebiteľského charakteru predmetnej zmluvy danej
§ 52 ods. 3 a 4 Občianskeho zákonníka je tento daný aj na základe § 2a zákona č. 258/2001 Z. z.
o spotrebiteľských úveroch platného v čase uzavretia zmluvy. Na vzťah založený zmluvou o úvere je

nevyhnutné aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka ako i Zákona o spotrebiteľských úveroch,
a to i napriek tomu, že sa navrhovateľ snažil označením účelu použitia finančných prostriedkov na
účel povolania vyhnúť práve aplikácii ustanovení Zákona o spotrebiteľských úveroch. Pre absenciu
podstatných obligatórnych náležitostí v Zmluve o úvere - údaju o konečnej splatnosti úveru, o termíne
splátok a o ročnej percentuálnej miere nákladov mal navrhovateľ nárok len na vrátenie ním poskytnutej
istiny - pôžičky vo výške 500,- Eur bez úrokov a poplatkov s poukazom na § 4 ods. 2 písm. g), i), j) a

§ 3 písm. a), b) Zákona č. 258/2001 Z. z..

Odporca namietal, že dohoda o vyplnení zmenky je absolútne neplatná, pretože jej účelom nie je len
záväzok odporcu zabezpečiť, ale dáva odporcovi široké možnosti pod hrozbou exekúcie pohľadávku
vymôcť. Nakoľko účelom zmenky vyplnenej odporcom je zabezpečenie nárokov odporcu vyplývajúcich
z úverovej zmluvy, spravuje sa tento zabezpečovací inštitút rovnakými zákonnými ustanoveniami, ktoré

sa aplikujú na právny vzťah medzi odporcom a navrhovateľom založený Zmluvou o úvere. Neprijateľnosť
zmenkyužbolapotvrdenáajviacerýmirozhodnutiamisúdovSlovenskejrepubliky,keďodporcapoukázal
na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove č. k. 6CoE 69/2011 zo dňa 31. 05. 2011, ktorým krajský
súd potvrdil rozhodnutie okresného súdu o čiastočnom zastavení exekúcie a vo výroku dal okresnému
súdu podnet na zastavenie exekúcie v celom rozsahu. Ďalej odporca uviedol, že má za to, že Dohodu

o vyplnení zmenky je potrebné považovať za neprijateľnú zmluvnú podmienku, nakoľko bola vopred
predformulovaná a spotrebiteľ nebol schopný ovplyvniť jej podstatu. Tým spôsobil značnú nerovnováhu
právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy ku škode spotrebiteľa, nakoľko dodávateľ
si zabezpečil svoju pohľadávku vzniknutú na základe Zmluvy o úvere na úkor práv spotrebiteľa, čo v
obdobnom prípade potvrdil aj Okresný súd Bratislava V. v rozhodnutí č. k. 37Er 7273/2010 zo dňa 01.

03. 2011, ktorým zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na
podklade rozhodcovského rozsudku z dôvodu, že rozhodcovský rozsudok spotrebiteľa zaväzoval na
plnenie, ktoré je právom nedovolené a odporuje dobrým mravom.

Navrhovateľ vo vyjadrení k podaniu odporcu poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 5Obo 3/2008 zo dňa 22. 10. 2008, podľa ktorého z povahy zmenky ako abstraktného

a nesporného záväzku vyplýva, že majiteľ zmenky nemusí pri jej predložení k zaplateniu, prípadne k
vymáhaniupreukazovať,žemuodporcazmenkovúsumuajskutočnedlhuje.Ďalejpoukázalnarozsudok
Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 25Cdo 1839/2000 zo dňa 22. 08. 2002, podľa ktorého zmenka
je v právnej teórii definovaná ako dlžnícky dokonalý cenný papier, ktorým za predpokladu splnenia
prísnych formálnych náležitostí vzniká priamy, bezpodmienečný, nesporný a abstraktný záväzok určitej

osoby zaplatiť majiteľovi zmenky v určitom mieste a čase stanovenú peňažnú čiastku. V okolnostiach
námietok odporcu je potrebné poukázať predovšetkým na nespornosť jeho záväzku za zmenku zaplatiť.
Navrhovateľ disponuje len indosovanou zmenkou, ktorá je podpísaná odporcom a nemá k dispozícii iné
primerané a presné údaje alebo listiny, ktoré by mohol nad rámec už v návrhu uvedeného súdu oznámiť
alebo predložiť. Predmetom konania je výlučne zmenka a nie iný záväzkový právny vzťah. Navrhovateľ

predložil súdu ako dôkaz o svojich nárokoch platnú zmenku, ktorou, keďže táto spĺňa všetky formálne
a materiálne náležitosti predpokladané zákonom č. 191/1950 Sb., dokázal jasne, úplne a zrozumiteľne
svoje právo na úhradu zmenkovej sumy a jej príslušenstva. Voči forme a obsahu zmenky zo strany
odporcu neboli vznesené žiadne námietky. Navrhovateľ je majiteľom zmenky na základe indosamentu
a nie je účastníkom akéhokoľvek spotrebiteľského vzťahu. Zmenka je samostatným abstraktným

záväzkom, neakcesorickej povahy. Nie je možné ju spájať, či podmieňovať inými okolnosťami, než sú
na zmenke uvedené. Navrhovateľ poukázal na čl. I. § 17 zákona č.191/1950 Sb. s tým, že z uvedeného
jednoznačne vyplýva, že odporca vo všeobecnosti nie je oprávnený vznášať tzv. kauzálne námietky voči
majiteľovi zmenky, ktoré vyplývajú z jeho vzťahov s pôvodným majiteľom zmenky.Okresný súd odôvodnil rozhodnutie, ktorým návrhu vyhovel tým, že odporca vo svojom podaní zo
dňa 09.06.2014 namietal len okolnosti týkajúce sa záväzkového vzťahu založeného Zmluvou o úvere
č. 602000144 zo dňa 30. 11. 2009, čo však nebolo predmetom tohto konania. Predmetom tohto

konania bol nárok uplatnený zo zmenky, ktorú navrhovateľ nadobudol indosamentom, a nie právne
posúdenie spotrebiteľského vzťahu. Odporca voči forme a obsahu zmenky nevzniesol žiadne relevantné
námietky podľa ustanovení Zákona č. 191/1950 Sb., dohodu o vyplnení zmenky namietal len ako
neprijateľnú zmluvnú podmienku, čiže len ako spotrebiteľský vzťah podľa Zákona č. 258/2001 Z. z. o
spotrebiteľských úveroch a podľa Občianskeho zákonníka. Odporca voči terajšiemu majiteľovi zmenky

neuplatnil námietky v zmysle Zákona č. 191/1950 Sb., súd preto dospel k záveru, že vzhľadom na
obranu odporcu týkajúcu sa len spotrebiteľského vzťahu, nie nároku zo zmenky, ako aj na konštantnú
rozhodovaciu činnosť Krajského súdu v Banskej Bystrici ako súdu odvolacieho v právne a skutkovo
totožných veciach, žiadosť odporcu o nariadenie pojednávania odmietol. Pri rozhodovaní o nároku
navrhovateľa na základe toho, že pre zmenkové záväzky je typická ich abstraktnosť a nesporovosť
a osoba povinná zo zmenky sa musí brániť proti zmenkovému nároku, pretože ona nesie dôkazné

bremeno a pokiaľ ho neunesie, musí majiteľovi zmenky platiť to, čo zo zmenky vyplýva, vydal súd
o pohľadávke navrhovateľa rozsudok a návrhu navrhovateľa v celom rozsahu vyhovel, keďže majiteľ
zmenky môže postihom žiadať nielen zmenkovú sumu, ale aj dojednaný úrok, zákonný úrok a zmenkovú
odmenu.

O trovách konania rozhodol okresný súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že navrhovateľovi, ktorý mal vo

veci plný úspech, priznal právo na náhradu trov konania proti odporcovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Proti rozhodnutiu prvostupňového súdu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie odporca a
navrhol, aby odvolací súd zrušil rozhodnutie prvostupňového súdu vo veci samej, vec vrátil na ďalšie
konanie a odporcovi priznal náhradu trov právneho zastúpenia. V odvolaní uviedol, že nesúhlasí s
názorom súdu, že z predložených listinných dôkazov nie je sporné, že navrhovateľ uplatňuje voči fyzickej

osobe nárok na zaplatenie sumy zo zmenky, ktorá bola na navrhovateľa indosovaná podľa Nariadenia a
že zo zmenky nevyplýval žiaden rozpor. Zároveň nesúhlasil s názorom súdu, že spájanie navrhovateľa,
ktorý zmenku nadobudol indosamentom s kauzálnym vzťahom medzi dlžníkom a prvým majiteľom
zmenky, a teda skúmanie toho, či navrhovateľ konal pri indosácii na škodu odporcu ako dlžníka, nie je
súdoprávnenývykonávaťex-offo,bezvznesenianámietokodporcomvzmysle§17Zák.č.191/1950Sb.

Odporca trval na tom, že uvedené je zdôvodnené vzhľadom na skutočnosť, že v predmetnom prípade
ide o vzťah spotrebiteľský. Nesprávne právne posúdenie videl odporca v tom, že súd mal po preskúmaní
listinných dôkazov dospieť k tomu, že v predmetnom prípade ide o spotrebiteľskú vec a v súlade s
judikatúrousúdnehodvoraEÚavzhľadomnaskutočnosť,žesajednáoneplatnýprávnyúkon,poskytnúť
odporcovi ako spotrebiteľovi ochranu a nevydať predmetný rozsudok.

Odporca v odvolaní zopakoval argumenty, ktoré v konaní na prvom stupni uvádzal vo vyjadrení k návrhu
na uplatnenie pohľadávky zo dňa 06.03.2014. Nad rámec toho uviedol, že súd daný zmluvný vzťah vyňal
spod ochrany spotrebiteľského práva len na základe strohého konštatovania, že úver bol odporkyni
poskytnutý za účelom povolania, pričom predmetnú skutočnosť nepodrobil objektívnemu skúmaniu.
Ďalej uviedol, že zmluvu o úvere, ktorú odporca uzavrel je nevyhnutné hodnotiť ako nevyváženú,

jednostrannú v rámci podmienok zmluvy, ako aj dohodnutých zmluvných pokút, resp. poplatkov
predstavujúcich v podstate rovnakú čiastku ako poskytnutý úver. Na základe takejto zmluvy bola
vystavená na zabezpečenie úveru blankozmenka bez toho, že by boli písomne dohodnuté podmienky
vyplnenia tejto blankozmenky a zmenka bola opatrená doložkou iba na rad. Vzhľadom na praktiky
spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o. spočívajúcich v hromadnom prevode zabezpečovacích zmeniek na

navrhovateľa vrátane žalovanej zmenky sú tieto praktiky nemravné. Obidve spoločnosti sú si vedomé, že
tým bránia klientom spotrebiteľom v účinnom uplatnení kauzálnych námietok a je zrejmé, že navrhovateľ
pôsobí ako spoločnosť, ktorá vymáha záväzky a pohľadávky spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o. Tieto
zmenky boli vo viacerých konaniach pred všeobecnými súdmi SR označené ako vystavené v rozpore s
dobrými mravmi podľa § 39 Občianskeho zákonníka.

Vzhľadom na fakt, že dohoda o vyplnení zmenky, ktorou pravidelne zabezpečuje spoločnosť
POHOTOVOSŤ, s. r. o. svoje zmluvné vzťahy so spotrebiteľmi je súdmi hodnotená ako neprijateľnázmluvná podmienka, a teda na jej základe nemá právny dôvod na plnenie zo strany spotrebiteľov,
dochádza pravidelne k nadobúdaniu týchto zmeniek navrhovateľom, ktorý si následne uplatňuje práva
z nej vyplývajúce a to všetko spoliehajúc sa na to, že súdy nebudú pri rozhodovaní o týchto zmenkách

prihliadať na ochranu práv spotrebiteľa a najmä zohľadňovať pri výklade ustanovení Nariadenia
Európskeho parlamentu účel daného Nariadenia, ktorým istotne nie je oslabovanie práv spotrebiteľov.
Z tohto dôvodu je v prejednávanom prípade nevyhnutné aplikovať ustanovenia právnych predpisov na
ochranu spotrebiteľa, a to najmä ustanovenia Občianskeho zákonníka, Zákona o ochrane spotrebiteľov
a Zákona o spotrebiteľských úveroch.

Odporca v odvolaní ďalej uviedol, že predmetná úverová zmluva neobsahuje väčšie množstvo zákonom
obligatórne vyžadovaných náležitostí, s absenciou ktorých je v zmysle uvedeného zákona spojená
bezúročnosť a bezpoplatkovosť predmetného úveru. Poskytovateľ úveru, ktorý uzavrie takúto zmluvu o
úvere v rozpore so zákonom má právo len na vrátenie peňažných prostriedkov vo výške ním poskytnutej
istiny a každé prijaté plnenie nad takýto rámec je prijatím plnenia bez právneho dôvodu. Zmenková
suma dopísaná do predmetnej zmenky poskytovateľom úveru, t. j. spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s. r.

o. nereflektuje na vyššie uvedené závery a obsahuje aj poplatky a úroky z poskytnutého úveru. Túto
sumu dopísal poskytovateľ úveru do zmenky až po jej podpísaní odporcom, ktorý ju najprv vyplnil a
podpísal bez toho, aby v nej bola uvedená táto suma. Dohoda o takomto vyplňovacom práve mala byť
uzavretá na základe ustanovení obsiahnutých vo všeobecných obchodných podmienkach spoločnosti
POHOTOVOSŤ, s. r. o., pričom odporca zdôraznil, že tieto nikdy osobitne nepodpísal. Odporca má za

zjavné, že zo strany navrhovateľa, ako aj pôvodného majiteľa zmenky ide o premyslené konanie od
úplného začiatku nepoctivé a v rozpore s dobrými mravmi. Predmetná zmluva o spotrebiteľskom úvere
obsahuje väčšie množstvo ustanovení, ktoré možno kvalifikovať ako neprijateľné zmluvné podmienky a
ustanovení, ktoré sú v rozpore so zákonom a s dobrými mravmi. Odplata za poskytnutý úver dosiahla
úroveň 87%, čím niekoľko násobne prevyšovala odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za

spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch, čo je v priamom rozpore s ust. § 53 ods. 6 Občianskeho
zákonníka. Na základe vyššie uvedeného mal žalobca nárok len na vrátenie ním poskytnutej istiny vo
výške 500,- Eur bez úrokov a poplatkov.

K právnemu posúdeniu blankozmenky odporca v odvolaní uviedol, že blankozmenka je len
zabezpečovacím vedľajším vzťahom k vzťahu hlavnému, ktorým je samotná zmluva o úvere a tieto

vzťahy sú na seba naviazané a nie je možné ich oddeľovať a pristupovať k nim celkom separátne. Ak by
sme neposudzovali tieto inštitúty vo vzťahu hlavný a vedľajší vzťah, mohlo by dôjsť k narušeniu právnej
istoty a to v tej situácii, ak by bol dlh sčasti alebo úplne splatený odporcom, pričom nový majiteľ zmenky
by si mohol cez zmenku duplicitne uplatňovať už uhradené nároky pôvodného veriteľa, a teda by si
uplatňoval už neexistujúci dlh a odporca by nemal žiaden spôsob ochrany. O to viac, že v predmetnom

prípadebolaistinaúveruvplnejvýškesplatená.Ohľadomdohodyovyplnenízmenkyodporcavodvolaní
uviedol, že nemožnosť uzavrieť dohodu o vyplnení zmenky na rad je možné nepriamo vyvodiť zo
zákazu, ktorý je ustanovený v § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kde je uvedené, že spotrebiteľské
zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Z činnosti spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o. je všeobecne

známe, že táto spoločnosť poskytuje nebankové úvery a pôžičky a aj zo skladby zmenkových dlžníkov,
čiže vystaviteľov, ktorí sú výlučne fyzickými osobami, muselo byť navrhovateľovi zrejmé, že predmetné
zmenky boli vystavené v súvislosti so spotrebiteľskými úvermi. Navrhovateľ vedel, že sa jedná o zmenky
na rad, ktoré boli na navrhovateľa prevedené rubopisom a teda, že rubopisom prevedené zmenky
zabezpečujú splatenie spotrebiteľských úverov. Navrhovateľ teda pri nadobudnutí predmetnej zmenky

konal na škodu odporcu ako dlžníka zo zmenky, nakoľko vedel, resp. musel vedieť z okolností svojich
vzťahov k remitentovi, že zmenka sa týka spotrebiteľského úveru a že sa jedná o zmenku na rad.
Odporca má za preukázané, že navrhovateľ konal zlomyseľne a previnil sa aj hrubou nedbanlivosťou,
keď o skutočnosti, týkajúce sa reálnej existencie dlhu odporcu v čase nadobudnutia zmenky vedel
(zlomyseľnosť), resp. vedieť mal a mohol si to zistiť (hrubá nedbanlivosť). V zmysle uvedeného má

odporcazato,žeprekážkapreneseniakauzálnychnámietokbolaprelomenáaúvahysúduvodôvodnení
jeho rozhodnutia považuje za nesprávne. Zároveň má za to, že vzhľadom na spotrebiteľský charakter
predmetného vzťahu mal konanie navrhovateľa pri nadobúdaní zmenky súd skúmať ex-offo v zmysle
ochrany práv spotrebiteľa ako dlžníka.Odporca v odvolaní vyjadril podozrenie, že rozhodnutie prvostupňového súdu vo veci samej bolo
antidatované. Uvedená pochybnosť vyplýva z toho, že predmetné rozhodnutie má byť zo dňa 04. 07.
2014, pričom súd uznesením 64CbZm/8/2014-55 zo dňa 30. 07. 2014 rozhodol o zamietnutí návrhu

odporcu na prerušenie konania do právoplatného rozhodnutia vo veci samej na ESD C-558/13, ktorý
odporca podal dňa 07.07.2014, t. j. 3 dni po rozhodnutí vo veci samej. V odôvodnení uznesenia o
zamietnutí návrhu odporcu na prerušenie konania pritom súd argumentuje rozhodnutím vo veci samej,
pričom vôbec, a to je podľa odporcu mätúce, nepoukazuje na fakt, že návrh na prerušenie konania bol
doručený súdu údajne až po vydaní rozhodnutia vo veci samej, a preto tento návrh zamieta. Dôvod

možného antidatovania vydania rozhodnutia vo veci samej videl v snahe dodržania pomerne krátkych
lehôt plynúcich pre súd už spomínaného Nariadenia. Takýto postup súdu by bol v rozpore so všetkými
zásadami dodržania zákonnosti pri rozhodovaní súdu.

Odporca v odvolaní vyjadril názor, že na zákon o ochrane spotrebiteľa treba prihliadať ako na lex
specialis ku zákonu zmenkovému a šekovému a majú sa ponechať neaplikované všetky ustanovenia
zmenkového zákona, ktoré sú v rozpore so zákonom na ochranu spotrebiteľa. Citoval rozhodnutie

Krajského súdu v Prešove č. k. 6CoE/69/2011 zo dňa 31.05.2011, podľa ktorého tým, že sa dohoda
o vyplnení zmenky stala súčasťou štandardnej formulárovej zmluvy, musí sa na ňu v rámci pravidiel
verejného poriadku plne aplikovať ochrana spotrebiteľa pred neprijateľnými podmienkami. Prvostupňový
súd preto zmenkový úrok správne podrobil takejto súdnej kontrole. Aj zmenky sa musia podrobiť režimu
pravidiel súdnej kontroly.

Odporca mal za to, že dohodu o vyplnení zmenky je potrebné považovať za neprijateľnú zmluvnú
podmienku, nakoľko bola vopred predformulovaná a spotrebiteľ nebol schopný ovplyvniť jej podstatu, a
tým spôsobil značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy ku
škode spotrebiteľa, nakoľko dodávateľ si zabezpečil svoju pohľadávku vzniknutú na základe zmluvy o
úvere na úkor spotrebiteľa, čo v obdobnom prípade potvrdil aj Okresný súd Bratislava 5 v rozhodnutí

z 01.03.2011, č. k. 37Er/7273/2010.

K odvolaniu odporcu sa vyjadril navrhovateľ, ktorý navrhol rozhodnutie okresného súdu ako správne
potvrdiť. Vo vyjadrení uviedol, že predmetom konania je výlučne zmenka, a nie iný záväzkovo-
právny vzťah. Navrhovateľ predložil prvostupňovému súdu originál zmenky. Zmenka je listinný cenný
papier, ktorý inkorporuje v listine ako takej samo právo navrhovateľa. Vo vzťahu k navrhovateľovi ako

indosatárovi je preto jediným legitimizačným prostriedkom, ktorý nie je možné ničím iným nahradiť.
Navrhovateľ predložil súdu ako dôkaz o svojich nárokoch platnú zmenku, ktorou dokázal jasne, úplne
a zrozumiteľne svoje právo na úhradu zmenkovej sumy a jej príslušenstva voči forme a obsahu
zmenky zo strany odporcu neboli vznesené žiadne námietky. Zmenka je samostatným abstraktným
záväzkom neakcesorickej povahy a nie je možné ju spájať či podmieňovať inými okolnosťami, než sú na

zmenke uvedené. Pokiaľ právny zástupca odporcu uviedol svoj názor, že dohoda o vyplňovacom práve
blankozmenky by mala predstavovať neprijateľnú zmluvnú podmienku pri poskytovaní spotrebných
úverov, zdôraznil, že samotný zákon o spotrebiteľských úveroch č. 258/2001 Z.z. pripúšťal, aby na
zabezpečenie svojich nárokov zo spotrebiteľského úveru bola vystavená zmenka. Limitovaná bola len
výška zabezpečenia vo vzťahu k aktuálnej výške dlhu v čase jej vyplnenia. Zmenka preto mohla byť

aj v prostredí spotrebiteľských úverov používaná. Zákon súčasne nelimituje použitie len istého druhu
zmeniek, ani nevylučuje použitie určitých doložiek a podobne. Z uvedeného vyplýva, že prípustné
sú akékoľvek zmenky, akékoľvek doložky a zároveň aj blankozmenky s úpravou vyplnenia zmenky v
dohode o vyplňovacom práve. Z uvedeného vyplýva, že dohoda o vyplňovacom práve nemohla byť
neplatná a nemohla byť neprijateľnou zmluvnou podmienkou ani v prostredí spotrebiteľských úverov,

pretože právna úprava explicitne pripúšťala používanie blakozmeniek. Navrhovateľ v ďalšom odkázal na
právnu argumentáciu uvedenú v uznesení Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 43CoZm/10/2013
zo dňa 21. 11. 2013, ktoré bolo vydané v skutkovo a právne zhodnej veci navrhovateľa. Zároveň si
uplatnil nárok na náhradu trov konania za vyjadrenie k odvolaniu vo výške 59,49 Eur bez DPH.

K odvolaniu odporcu sa písomne vyjadril aj zákonný sudca prvostupňového súdu, ktorý uviedol, že

sa dôrazne ohradzuje proti vykonštruovanému a ničím nepodloženému tvrdeniu právneho zástupcu
odporcu uvedenému na str. 11 odvolania o antidatovaní rozsudku č. k. 64CbZm/8/2014-46. Ako vyplývaaj z odôvodnenia predmetného rozsudku, k jeho vyhláseniu došlo dňa 04. 07. 2014, keď miesto a čas
verejného vyhlásenia rozsudku súd oznámil na úradnej tabuli súdu dňa 23. 06. 2014. Táto skutočnosť
vyplýva aj z listiny, ktorá sa nachádza v spise na č. l. 24. Dňa 04. 07. 2014 zákonný sudca verejne,

bez nariadenia pojednávania vyhlasoval rozhodnutie v ďalších 7 veciach, čo vyplýva aj zo zoznamu
pojednávaní, ktorý bol dňa 04. 07. 2014 vyvesený na pojednávacej miestnosti č. 157 na Okresnom súde
Banská Bystrica, rovnako ako na tabuli pri vstupe do hlavnej budovy Okresného súdu Banská Bystrica.
K zverejneniu tejto skutočnosti došlo aj na internetovej stránke.

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací prejednal vec v rozsahu podľa § 212 ods. 1 Občianskeho

súdneho poriadku (ďalej len OSP), postupom podľa § 214 ods. 2 OSP. Rozsudok bol odvolacím súdom
verejne vyhlásený v zmysle § 211 ods. 2 a § 156 ods. 1 OSP. V zmysle § 156 ods. 3 OSP bolo verejné
vyhlásenie rozsudku oznámené na úradnej tabuli Krajského súdu v Banskej Bystrici dňa 13. 11. 2014.

Zo spisového materiálu odvolací súd zistil, že odporca vystavil v Banskej Bystrici dňa 30. 11. 2009
blankozmenku, ktorú ako vystaviteľ riadne podpísal. Identifikoval sa pritom ako fyzická osoba, nie ako
podnikateľ. Na zmenke je uvedené č. zmluvy a záväzok odporcu zaplatiť za túto zmenku pri predložení

na rad spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o. zmenkovú sumu. Zmenková suma a dátum začiatku úročenia
zmenkového úroku pri vystavení zmenky vyplnené neboli. Doplnil ich pôvodný majiteľ zmenky. Zmenka
bolavystavenáakozmenkanavidenie(pripredložení)splatnávsídlepôvodnéhomajiteľazmenkystým,
že na zmenke bolo určené „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“. Zmenka bola vystavená
„bez protestu“. Na rubovej strane zmenky bol uvedený indosament, ktorým bola zmenka prevedená z

pôvodného vlastníka zmenky na navrhovateľa v konaní.

Prvostupňový súd zaslal v zmysle nariadenia odporcovi tlačivo „C“ - tlačivo na odpoveď, ktoré odporca
nevyplnil, avšak doručil v 30-dňovej lehote konajúcemu súdu Vyjadrenie odporcu k návrhu na uplatnenie
pohľadávky. Vo vyjadrení sa domáhal, aby súd nariadil v predmetnej veci pojednávanie a aby návrh na
uplatnenie pohľadávky zamietol s odkazom na skutočnosť, že kauzálny vzťah, ku ktorému bola zmenka

vystavená, je vzťahom spotrebiteľským a že dohoda o vyplnení zmenky je absolútne neplatná. Nepoprel
skutočnosť, že zmenku vystavil, ani nenamietal, že by zmenka neobsahovala niektorú z podstatných
náležitostí v dôsledku čoho by namietal jej platnosť. Prvostupňový súd žiadosť odporcu o nariadenie
pojednávania odmietol a vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania.

Podľa čl. 7. bod 1. „Nariadenia“, do 30 dní od doručenia odpovede odporcu alebo navrhovateľa v

lehotách, ust. v čl. 5 ods. 3, alebo 6 súd alebo tribunál vydá rozsudok, alebo:

a) v rámci stanovenej lehoty, ktorá nesmie presiahnuť 30 dní si vyžiada od strán ďalšie podrobnosti,
týkajúce sa pohľadávky;

b) vykoná dôkazy v súlade s čl. 9, alebo

c) predvolá strany na pojednávanie, ktoré sa uskutoční do 30 dní od predvolania

Podľa čl. 7. bod 3. „Nariadenia“, ak sa súdu alebo tribunálu nedoručí odpoveď dotknutej strany v lehote
ust. v čl. 5 ods. 3, alebo 6, súd alebo tribunál vydá rozsudok o pohľadávke alebo proti pohľadávke.

Podľa čl. 5. bod 1. „Nariadenia“, európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu je písomné. Súd
alebo tribunál nariadi ústne pojednávanie ak to považuje za potrebné, alebo ak o to požiada niektorá
zo strán. Súd alebo tribunál môže takúto žiadosť odmietnuť ak sa domnieva, že vzhľadom na okolnosti

prípaduústnepojednávaniezjavneniejepotrebnéprespravodlivévedeniekonania.Dôvodyodmietnutia
sa uvedú písomne. Iba proti rozhodnutiu súdu alebo tribunálu odmietnutí takejto žiadosti nemožno
samostatne podať opravný prostriedok.

Podľa čl. 19. „Nariadenia“, pokiaľ toto nariadenie neustanovuje inak, európske konanie vo veciach s
nízkou hodnotou sporu sa riadi procesným právom členského štátu v ktorom sa konanie vedie.Podľa čl. I § 75 zák. č. 190/1950 Sb. zákona zmenkového a šekového (ďalej len ZZŠ) vlastná zmenka
obsahuje:

1.) označenie, že ide o zmenku, pojaté do vlastného textu listiny a vyjadrené v jazyku, v ktorom je táto

listina spísaná;

2.) bezpodmienečný sľub zaplatiť určitú peňažnú sumu;

3.) údaj zročnosti;

4.) údaj miesta kde sa má platiť;

5.) meno toho, komu, alebo na rad koho sa má platiť;

6.) dátum a miesto vystavenia zmenky;

7.) podpis vystaviteľa

Podľa čl. I § 5 ods. 1 ZZŠ v zmenke zročnej na videnie, alebo na určitý čas po videní môže vystaviteľ
ustanoviť zúrokovanie zmenkovej sumy. V inej zmenke platí táto doložka za nenapísanú.

Podľa čl. I § 5 ods. 2 ZZŠ úrokovú mieru treba udať v zmenke; ak chýba tento údaj, platí úroková doložka
za nenapísanú.

Podľa čl. I § 5 ods. 3 ZZŠ úrok sa počíta od dáta vystavenia zmenky, pokiaľ nie je určený iný deň.

Podľa čl. I § 10 ZZŠ ak nebola zmenka, ktorá bola pri vydaní neúplná vyplnená tak, ako bolo dojednané,
nemožno namietať majiteľovi zmenky že tieto dojednania neboli dodržané, okrem ak majiteľ nadobudol
zmenku zlomyseľne, alebo sa pri nadobúdaní zmenky previnil hrubou nedbanlivosťou.

Podľa čl. I § 17 ZZŠ, kto je žalovaný zo zmenky, nemôže robiť majiteľovi námietky, ktoré sa zakladajú na

jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi, alebo k predošlým majiteľom, okrem ak majiteľ pri nadobúdaní
zmenky konal vedome na škodu dlžníka.

Podľa čl. I § 34 ods. 1 ZZŠ zmenka na videnie je zročná pri predložení. Musí byť predložená na platenie
do 1 roku od dáta vystavenia. Vystaviteľ môže túto lehotu skrátiť, alebo určiť lehotu dlhšiu. Indosanti
môžu tieto lehoty skrátiť.

Podľa § 4 ods. 6 zák. č. 258/2001 o spotrebiteľských úveroch a o zmenne zákona o obchodnej inšpekcii,
v znení účinnom ku dňu vystavenia zmenky (ďalej len Zákon o spotrebiteľských úveroch), v súvislosti
s poskytovaním úveru od spotrebiteľa alebo inej osoby sa zakazuje splniť dlh zmenkou alebo šekom.
Veriteľ smie prijať od dlžníka zmenku alebo šek na zabezpečenie svojich nárokov zo spotrebiteľského
úveru, len ak ide o zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma v čase vyplnenia je maximálne vo výške

aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva (vrátane zmluvných pokút a iných
nárokov veriteľa zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere) vo výške maximálne 30% istiny poskytnutého
spotrebiteľského úveru. Zmenku prijatú, resp. vyplnenú veriteľom v rozpore s predchádzajúcou vetou
veriteľ nesmie prijať a je povinný ju dlžníkovi kedykoľvek na požiadanie vydať. Ustanovenie tohto odseku
platí aj v prípade zmeny majiteľa zmenky alebo postúpenia práv zo zmenky.

Podľa§4ods.7Zákonaospotrebiteľskýchúveroch,veriteľzodpovedázaškoduvzniknutúspotrebiteľovi
porušením odseku 6 veriteľom.Po zhodnotení skutočností zistených z predloženého spisu odvolací súd dospel k záveru, že súd prvého
stupňa dostatočne zistil skutkový stav veci a na základe vykonaných dôkazov vec správne právne
posúdil.

Prvostupňový súd v konaní správne postupoval v zmysle čl. 5 bod 1 a čl. 7 bod 1 Nariadenia, podľa
ktorého európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu je písomné. Aj za predpokladu, že
niektorá zo strán požiada o nariadenie ústneho pojednávania, súd alebo tribunál môže takúto žiadosť
odmietnuť ak sa domnieva, že vzhľadom na okolnosti prípadu ústne pojednávanie zjavne nie je
potrebné pre spravodlivé vedenie konania. Dôvody odmietnutia sa uvedú písomne. Prvostupňový súd

v napadnutom rozhodnutí písomne odôvodnil, že odporca voči terajšiemu majiteľovi zmenky neuplatnil
v konaní námietky v zmysle zákona č. 191/1950 Sb., preto dospel k záveru, že vzhľadom na obranu
odporcu týkajúcu sa len spotrebiteľského vzťahu a nie nároku zo zmenky, ako aj na konštantnú
rozhodovaciu činnosť Krajského súdu v Banskej Bystrici ako súdu odvolacieho v právne a skutkovo
totožných veciach, nariaďovať ústne pojednávanie vo veci nebolo zjavne potrebné.

Odvolací súd v tejto súvislosti uvádza, že zváženie nevyhnutnosti nariadiť ústne pojednávanie je v

právomoci konajúceho prvostupňového súdu. V zmysle čl. 5 bod 1 Nariadenia iba proti rozhodnutiu súdu
alebo tribunálu o odmietnutí žiadosti na nariadenie súdneho pojednávania nemožno samostatne podať
opravný prostriedok. Tým je zdôraznené pravidlo, že vyhodnotenie podmienok nariadenia súdneho
pojednávaniavykonávasúdprvéhostupňavzáujmehospodárnostikonaniavprípadoch,kedyvzhľadom
na okolnosti prípadu ústne pojednávanie zjavne nie je potrebné pre spravodlivé vedenie konania. V

prejednávanom prípade navrhovateľ uplatňuje nárok zo zmenky, ktorá je skriptúrnym aktom, ktorý
inkorporuje právo navrhovateľa samé o sebe. Zároveň v konaní na súde prvého stupňa odporca v
písomnom vyjadrení uviedol námietky voči predloženej zmenke, ktoré sa však týkali záväzkového
vzťahu založeného zmluvou o úvere, ktorý nebol predmetom tohto konania. Odporca nenamietal svoj
podpis na zmenke a nenamietal ani platnosť zmenky ako takej, nebolo preto nevyhnutné vykonávať

dokazovanie na ústnom pojednávaní, a preto prvostupňový súd správne rozhodol, pokiaľ návrh na
nariadenie pojednávania odmietol.

Prvostupňový súd správne zistil, že navrhovateľ si uplatňuje svoj nárok z indosovanej zmenky, ktorá
bola v čase vystavenia blankozmenkou, do ktorej boli údaje o výške zmenkovej sumy a o začiatku
úročenia dohodnutou zmenkovou úrokovou sadzobou doplnené prvým majiteľom zmenky. Právne

vzťahy súvisiace s blankozmenkou prvostupňový súd v napadnutom rozhodnutí správne vyhodnotil,
keď uviedol, že zmenka môže byť vystavená aj ako blankozmenka, teda ako zmenka, ktorú vystaviteľ
zámerne v celom rozsahu nevyplní a nadobúdateľovi udelí vyplňovacie právo. V dohode o vyplňovacom
práve musí byť uvedené kedy a ako má byť blankozmenka vyplnená, musí z nej vyplývať zámer
podpisujúcej osoby vystaviť zmenku. Hoci právo majiteľa zmenky musí byť nespochybniteľné a teda na

jeho preukázanie stačí len predloženie zmenky, aj zmenkové právo obsahuje poistku proti jeho zneužitiu
majiteľom zmenky v prípade, že tento nekoná voči dlžníkovi v dobrej viere. Prvostupňový súd v tejto
súvislosti správne odkázal na aplikáciu ustanovení čl. I § 10 Zákona zmenkového a šekového a uviedol,
že v ostatných prípadoch je dlžník povinný splniť svoj bezpodmienečný sľub, že zaplatí zmenkovú sumu
do rúk toho, kto predloží zmenku na platenie v čase jej splatnosti, pričom pri vystavení zmenky dlžník

nemôže vedieť kto bude jej majiteľom v čase splatnosti a musí si byť toho vedomý.

Odporca vo vyjadrení k návrhu na uplatnenie pohľadávky v priebehu prvostupňového konania namietal,
že zmluva o úvere, ktorú uzavrel odporca s prvým majiteľom zmenky je vzťahom spotrebiteľským, že
dohoda o vyplnení zmenky uzavretá medzi odporcom a prvým majiteľom zmenky je absolútne neplatná
a je potrebné považovať ju za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Uvedené námietky prvostupňový súd

správne vyhodnotil ako kauzálne námietky, ktoré by bol odporca oprávnený vznášať za predpokladu, že
by v zmysle čl. I § 17 Zákona zmenkového a šekového nielen namietol ale zároveň aj preukázal, že
navrhovateľ ako indosatár pri nadobúdaní zmenky konal vedome na škodu dlžníka. Námietky súvisiace
so zmluvou o spotrebiteľskom úvere sú totiž námietky, ktoré sa zakladajú na vlastných vzťahoch
vystaviteľa k predošlému majiteľovi zmenky, ktorým bol veriteľ z poskytnutého spotrebiteľského úveru.

Z toho dôvodu pôvodná úverová zmluva, na ktorú opakovane odkazuje odporca v odvolaní, nebolapredmetom dokazovania v prvostupňovom konaní, a preto ani účel, pre ktorý odporca uzatváral úverovú
zmluvu s pôvodným majiteľom zmenky nebol predmetom dokazovania. Vzhľadom na skutočnosť, že
zmenka je abstraktným právnym úkonom oddeleným od dôvodov - kauzy, pre ktoré je vystavená,

prvostupňový súd správne nevykonával dokazovanie smerom k obsahu úverovej zmluvy uzavretej
medzi odporcom a prvým majiteľom zmenky. Predmetom tohto konania nie sú nároky spotrebiteľa zo
spotrebiteľskej úverovej zmluvy, preto ani nebol dôvod posudzovať platnosť tejto zmluvy a skúmať, či
tátoobsahujeprijateľnépodmienkytak,akojetouvedenévodvolaníodporcu.Odporcaosobitnenamieta
náležitosti úverovej zmluvy ohľadom výšky dohodnutej odplaty za poskytnutý úver, namieta absenciu

podstatných obligatórnych náležitostí v zmluve o úvere a rozpor zmluvy o úvere s dobrými mravmi.
Rovnako napáda platnosť dohody o vyplnení zmenky, čo vyvodzuje zo zákazu, ktorý je ustanovený v §
53 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Všetky tieto námietky sú námietkami kauzálnymi.

Odporca vo svojom odvolaní namieta, že súd sa podľa jeho názoru dostatočne nevysporiadal s
tým, že je bežnou praxou prvého majiteľa zmenky pri uzatváraní spotrebiteľských úverových zmlúv
snaha označiť povinného ako podnikateľský subjekt a ak to nie je možné účelovo zaškrtnúť políčko

určujúce účel použitia finančných prostriedkov za účelom zamestnania, resp. povolania, aby došlo k
vylúčeniu aplikácie právnych predpisov určených na ochranu spotrebiteľa. Odvolateľ uviedol, že súd
sa v predmetnej veci podľa jeho názoru dostatočne nevysporiadal s touto zásadnou skutočnosťou a
daný zmluvný vzťah vyňal spod ochrany spotrebiteľského práva len na základe strohého konštatovania,
že úver bol odporcovi poskytnutý za účelom povolania, pričom predmetnú skutočnosť nepodrobil

objektívnemu skúmaniu. Ako odvolací súd zistil z predloženého spisového materiálu, v rozpore s
tvrdeniami odporcu prvostupňový súd v odôvodnení rozhodnutia nekonštatoval, že úver bol odporcovi
poskytnutý za účelom povolania, naopak správne vyhodnotil, že odporca namietal len okolnosti týkajúce
sa záväzkového vzťahu založeného zmluvou o úvere, čo však nebolo predmetom tohto konania. Keďže
predmetom tohto konania bol nárok uplatnený zo zmenky, ktorú navrhovateľ nadobudol indosamentom

a nie právne posúdenie spotrebiteľského vzťahu, účel za akým vstupoval vystaviteľ do právneho vzťahu
s predošlým majiteľom zmenky je irelevantný a nebol predmetom dokazovania.

Z rovnakých dôvodov súd nemôže prihliadať ani na námietku vystaviteľa, že pôvodnému alebo
predošlému majiteľovi zmenky už poskytoval plnenia na zmenku. O to viac nie je možné prihliadnuť na
námietku, že bolo poskytnuté plnenie zo zmluvy o prijatom spotrebiteľskom úvere. Súd preto správne

nevykonával dokazovanie smerujúce k výške zaplatenej istiny úveru, osobitne z dôvodu, že vo vyjadrení
k návrhu odporca ani netvrdil, že by spotrebiteľský úver už čiastočne splatil.

Odporca v odvolaní namietol, že pre absenciu podstatných obligatórnych náležitostí v zmluve o úvere a
pre rozpor s dobrými mravmi v stanovení výšky odplaty v zmluve o úvere má navrhovateľ nárok len na
vrátenie ním poskytnutej istiny vo výške 500,- Eur bez úrokov a poplatkov. V tejto súvislosti odvolací súd

konštatuje, že v rozpore s tvrdením odporcu navrhovateľ nebol poskytovateľom finančných prostriedkov
na základe zmluvy o úvere, a preto nie je možné odvodiť jeho nárok na finančné plnenie z tejto zmluvy.
Navrhovateľ nadobudol zmenkové práva indosamentom, čo v zmysle zmenkovej teórie znamená, že
sa stal originárnym nadobúdateľom práv. Jeho práva nie sú odvodené a ani závislé od práv jeho
predchodcu. Navrhovateľ úverovú zmluvu neuzatváral, odporcovi finančné prostriedky neposkytoval,

preto nie je možné vyvodiť, že pri uzatváraní úverovej zmluvy bolo jeho konanie bolo v rozpore s dobrými
mravmi, a preto by mal nárok iba na vrátenie istiny úveru.

Odporca v odvolaní namietol, že predložená zmenka je v rozpore s ust. § 4 ods. 6 Zákona o
spotrebiteľských úveroch č. 258/2001, a preto je potrebné ex-offo ju označiť za neplatnú. Namietol
tiež, že prvostupňový súd nielenže predmetnú zmenku neoznačil za neplatnú, ale podľa jeho názoru

ju ani len nepodrobil dostatočnému preskúmaniu s poukazom na odporcom uvedené skutočnosti.
Pri posúdení vznesenej námietky odvolací súd vychádzal zo zákona o spotrebiteľských úveroch č.
258/2001 Z.z., ktorý v § 4 ods. 6 v znení účinnom v čase poskytovania spotrebiteľského úveru
obsahoval ustanovenie, podľa ktorého veriteľ smel prijať od dlžníka zmenku alebo šek na zabezpečenie
svojich nárokov zo spotrebiteľského úveru len ak išlo o zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma

v čase vyplnenia bola maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru a
príslušenstva vo výške maximálne 30% istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. Ustanovoval tiež,že zmenku prijatú, resp. vyplnenú veriteľom v rozpore s predchádzajúcou vetou veriteľ nesmie prijať a
je povinný ju dlžníkovi kedykoľvek na požiadanie vydať. Ustanovenie tohto odseku platilo aj v prípade
zmeny majiteľa zmenky alebo postúpenia práv zo zmenky. Zákon o spotrebiteľských úveroch tak určoval

pravidláprevyplnenietzv.zabezpečovacíchzmenieksúvisiacichsospotrebiteľskýmiúvermi,ktorépodľa
vtedy platnej legislatívy boli prípustné. Porušenie tohto postupu však nemalo podľa cit. zákona za
následok sankciu neplatnosti zmenky, ktorá by bola vyplnená v rozore s ust. § 4 ods. 6. Ako výslovne
ustanovoval § 4 ods. 7 cit. zákona veriteľ zodpovedá za škodu vzniknutú spotrebiteľovi porušením ods.
6. Pokiaľ teda pôvodný veriteľ tejto zmenky, na rad ktorého bola zmenka vystavená porušil povinnosti

určené zákonom o spotrebiteľských úveroch a následne zmenku postúpil indosamentom na ďalšieho
nadobúdateľa, za škodu, ktorá by týmto spôsobom vznikla, zodpovedá pôvodný majiteľ spotrebiteľovi,
ktorý má právo uplatniť si voči nemu náhradu škody. Vyplnenie zmenky v rozpore s § 4 ods. 6 cit. zákona
však nespôsobovalo neplatnosť zmenky ako takej. Nie je preto možné vyvodiť, že porušením zákonom
stanovených pravidiel vyplňovacieho práva je zmenka právnym úkonom absolútne neplatným pre rozpor
so zákonom.

Odporcavodvolanízotrvalnastanovisku,ževpredmetnejvecijeprioritnéhľadiskoochranyspotrebiteľa.
Odvolací súd v tejto súvislosti opätovne poukazuje na charakter zmenkového záväzku, ktorý je prísne
abstraktný.Skutočnosť,ževzmenkovompráveniejemožnévyhodnocovaťzmenkuvzmyslecharakteru
pôvodného kauzálneho vzťahu potvrdzuje aj rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1ObdoV/31/2010
zo dňa 24. 05. 2012 dostupné na www.supcourt.gov.sk , v ktorom NS

SR uviedol, že „zmenkový vzťah má osobitný charakter, ktorého právny základ spočíva v skriptúrnom
akte - zmenke a nie v zmluve. Pravdou je, že aj do zmenkových vzťahov vstupujú podnikatelia, ako
aj nepodnikatelia, avšak zo samotnej zmenky nie je možné určiť, aký charakter má právny vzťah pri
vzniku záväzkového vzťahu“. V tomto zmysle je teda možné konštatovať, že zo samotnej zmenky
rovnako nie je možné určiť, či záväzkový vzťah, ktorý vznikol medzi subjektami zmenky súvisí, resp.

nesúvisí so spotrebiteľským vzťahom. Zo samotnej zmenky nie je možné určiť ani to, aký charakter, či
spotrebiteľský, podnikateľský, občiansky a podobne má právny vzťah pri vzniku záväzkového vzťahu.
Preto nie je možné stotožniť sa s tvrdením odporcu v odvolaní, že zákon o ochrane spotrebiteľa má
postavenie lex-specialis ku zákonu zmenkovému a šekovému, a preto sa majú ponechať neaplikované
všetky ustanovenia zmenkového zákona, ktoré sú v rozpore so zákonom na ochranu spotrebiteľa, resp.

že by zákon o ochrane spotrebiteľa mal mať v predmetnom prípade prednosť.

Odporca v odvolaní uviedol, že zo skladby zmenkových dlžníkov, čiže vystaviteľov, muselo byť
navrhovateľovi zrejmé, že predmetné zmenky boli vystavené v súvislosti so spotrebiteľskými úvermi.
Navrhovateľ vedel, že sa jedná o zmenky na rad, boli na žalobcu prevedené rubopisom a teda, že
rubopisom prevedené zmenky zabezpečujú splatenie spotrebiteľských úverov. Navrhovateľ teda pri

nadobudnutí predmetnej zmenky konal na škodu odporcu ako dlžníka zo zmenky, nakoľko vedel, resp.
musel vedieť z okolností svojich vzťahov k remitentovi, že zmenka sa týka spotrebiteľského úveru, že
sa jedná o zmenku na rad. Odporca uviedol, že v tomto prípade má za jednoznačne preukázané, že
žalobca konal zlomyseľne a previnil sa aj hrubou nedbanlivosťou.

Odporca tak v priebehu odvolacieho konania vzniesol námietku v zmysle čl. I ods. 17 Zákona

zmenkového a šekového. V odvolacom konaní pritom v zmysle ust. § 205a OSP odvolací súd prihliada
ku skutočnostiam alebo dôkazom, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa iba za podmienok
špecifikovaných v cit. ust. § 205a OSP, pričom v prejednávanej veci podmienky tohto ustanovenia
splnené nie sú, preto k námietkam vzneseným odporcom až v odvolacom konaní odvolací súd nemôže
prihliadať. Napriek tomu, nad rámec tejto skutočnosti odvolací súd uvádza, že len samotné vznesenie

námietky zlomyseľného nadobudnutia zmenky indosatárom v konaní nestačí, pretože odporca je
povinný uniesť dôkazné bremeno, a ním tvrdené skutočnosti musí aj preukázať. Námietka uvedená
v odvolaní je v rovine ničím nepreukázaného tvrdenia. Samotná skutočnosť, že posledný majiteľ
zmenky nadobudol v rámci obchodno-právneho vzťahu balík zmeniek od subjektu, ktorý sa venuje
poskytovaniu úverov ešte nepreukazuje nadobúdateľovu zlomyseľnosť. Keďže indosant poskytuje aj

úvery spotrebiteľského charakteru, v indosovaných zmenkách museli byť nutne aj zmenky vystavené na
základe vtedy účinných predpisoch o poskytovaní spotrebiteľských úverov. Zlomyseľnosť nadobudnutia
by sa musela posudzovať osobitne vzhľadom na každého majiteľa zmenky zvlášť, pričom v predmetnomkonaní odporca nepreukázal, že by bol indosatár konal nad rámec svojich obchodných záujmov a
vedome mal pritom snahu poškodiť odporcu.

Odporca v odvolaní vyjadril podozrenie, že rozhodnutie súdu prvého stupňa bolo antidatované, čo je

v rozpore so všetkými zásadami dodržania zákonnosti. Odvolací súd preto tvrdenie odporcu preveril
a zistil, že na č.l. 24 spisu je zažurnalizované Oznámenie o verejnom vyhlásení rozhodnutia zo dňa
23.06.2014,vyvesenénaúradnejtabulisúdudňa23.06.2014.Verejnévyhlásenierozsudkuurobilsúdna
pojednávaní dňa 04.07.2014 o 10:10, zápisnica z pojednávania je zaradená na č.l. 39. Odporca doručil
návrh na prerušenie konania po vyhlásení rozsudku elektronickými prostriedkami v piatok 04.07.2014

o 13:27. Podateľňa Okresného súdu podanie zaevidovala v pondelok 07.04.2014. Návrh na prerušenie
konania tak odporca doručil súdu prvého stupňa v čase, kedy vyhlásené rozhodnutie ešte nebolo
právoplatné, preto konanie pokračovalo a súd musel o návrhu na prerušenie konania rozhodnúť a urobil
tak uznesením zo dňa 30.07.2014. Z uvedených údajov je zrejmé, že vyhlásenie rozsudku okresného
súdu prebehlo v súlade s podmienkami vymedzenými v Občianskom súdnom poriadku, vyhlásenie
rozhodnutia vo veci samej bolo vopred riadne zverejnené, preto je vylúčené že by ho zákonný sudca

antedatoval.

Vzhľadomnavyššieuvedenédospelodvolacísúdzhodnesosúdomprvéhostupňakzáveru,žeodporca
vystavil zmenku, z ktorej mu vznikla povinnosť uhradiť majiteľovi zmenky zmenkovú sumu. Navrhovateľ
zmenku riadne predložil. Odporca nepreukázal, že by zmenkovú sumu navrhovateľovi zaplatil, preto
je povinný navrhovateľovi uhradiť zmenkovú sumu aj s príslušenstvom tak, ako sa k tomu zaviazal pri

vystavení zmenky. Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa, ktorý je vo výroku
vecne správny podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodoval odvolací súd podľa čl. 16 Nariadenia v nadväznosti na
čl. 19 Nariadenia a ust. § 224 ods. 1 a § 150 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku. Navrhovateľ bol
v odvolacom konaní úspešný a vo vyjadrení k odvolaniu si uplatnil náhradu trov odvolacieho konania

vo výške 59,49 Eur bez DPH. Pri vyhodnotení, či trovy právneho zastúpenia boli v odvolacom konaní
navrhovateľom vynaložené účelne, vychádzal odvolací súd z aktuálnej judikatúry Najvyššieho súdu
SR, ktorý v odôvodnení svojich rozhodnutí 6Mcdo/5/2013 zo dňa 19.03.2014 a 6Mcdo/9/2013 zo dňa
20.06.2014 uviedol, že trovy konania vzniknuté zastupovaním advokátom v tzv. hromadných veciach,
kde sa obsah jednotlivých podaní mení len o aktualizáciu tej ktorej veci a jej individualizáciu na súdoch

v SR, nemožno považovať za trovy nevyhnutne vynaložené na riadne bránenie práva na súde.

Akoodvolacísúdzistil,podanianavrhovateľavprejednávanejvecimajúcharakterformulárovýchpodaní,
ktoré sa v jednotlivých konaniach vedených na súdoch v Slovenskej republike riešia individualizáciou
odporcu a výšky uplatňovanej pohľadávky, avšak čo do obsahu vyjadrení ostávajú totožné. Úkony
právneho zástupcu tak neobsahujú špecifický individuálny vklad poskytovateľa právnej služby a ostávajú

vo forme čisto administratívnej záležitosti. Ako je uvedené aj v cit. rozhodnutiach Najvyššieho súdu
SR, v konaniach v ktorých účastník podáva všeobecne formulované (formulárové) vyjadrenia sú súdy
povinné konštatovať neúčelnosť nákladov vynaložených na právne zastúpenie, a teda ich nepriznanie
účastníkovi, ktorý by inak na ich náhradu mal právo, čím nie je účastníkovi odňatá možnosť zvoliť si v
konaní právneho zástupcu. Rozhodnutie o neúčelnosti trov konania sa týka posúdenia skutočnosti, či

účelom vykonaných úkonov právnej služby bolo nadobudnutie práva na zaplatenie právneho zastúpenia
alebo účelom bolo primárne poskytnutie právnej služby zastúpenému účastníkovi, ktorý by bez využitia
týchto služieb v konaní nebol úspešný. V prípade tzv. hromadných vecí (konaní v skutkovo a právne
totožných právnych sporoch) sa účelným javí poskytnutie právnej služby v tých prípadoch, kedy je
vyjadrenie vypracované právnym zástupcom účastníka individualizované, osobitne reaguje na špecifiká

prebiehajúceho konania a obsahuje nové skutočnosti, ktoré môžu mať vplyv na rozhodnutie vo veci
samej. V prejednávanej veci malo podanie právneho zástupcu navrhovateľa v odvolacom konaní
charakter všeobecných formulárových vyjadrení, preto ho nie je možné označiť ho za individualizované.
Z týchto dôvodov odvolací súd navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.