Rozsudok Judgement was issued on Wednesday, November 20, 2014

Súd: Okresný súd Vranov nad Topľou
Spisová značka: 9C/142/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8813202027
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 11. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ružena Vašková

ECLI: ECLI:SK:OSVT:2014:8813202027.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., Pajštúnska 5, 851

02 Bratislava, IČO: 35 724 803, zast. TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Pajštúnska č. 5, 851 02 Bratislava, proti
žalovanej: S. K., L.. X.X.XXXX, J. X. C. XXXX/XX, XXX XX E. L. P., t.č. na neznámom mieste, zast.
opatrovníčkouC.M.Í.,D.P.M.D.E.L.P.,zaúčastivedľajšiehoúčastníkanastranežalovanej:Občianske
združenie slovenských spotrebiteľov AZ, Petrovská 10, Skalica, IČO: 42 264 154, zast. JUDr. Jozefom
Kempom, advokátom so sídlom Nám. Josipa Andriča 1, 900 25 Chorvátsky Grob, o zaplatenie 114,37
eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 41,32 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške

9 % ročne zo sumy 41,32 eur od 25.3.2010 do zaplatenia a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto
rozsudku.

Žalobu v prevyšujúcej časti z a m i e t a.

Žalovanej náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

Žalobca j e p o v i n n ý nahradiť vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovanej trovy právneho
zastúpenia vo výške 13,73 eur na účet právneho zástupcu vedľajšieho účastníka konania a to do 3 dní
od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa podaným žalobným návrhom zo dňa 28.2.2013 domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy
114,37 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne z dlžnej sumy od 25.3.2010 až do zaplatenia
a náhrady trov konania. Podanie žaloby odôvodnil tým, že žalovaná dňa 27.4.2009 uzavrela zmluvu o
pôžičke č. 1817675 so spoločnosťou Consumer Finance Holding, a.s.. V súlade so zmluvou žalovanej
boli poskytnuté finančné prostriedky v celkovej výške 273,84 eur na zakúpenie spotrebného tovaru.

Podľa zmluvy mala žalovaná pôžičku splatiť formou pravidelných mesačných splátok v celkovom
počte 12 vo výške 24,39 eur. Do podania žaloby žalovaná uhradila sumu 198,12 eur. Vzhľadom
na to, že žalovaná porušila svoju povinnosť splácať poskytnutú pôžičku včas, v súlade so zmluvnými
podmienkami žalobca dňa 21.3.2010 listom - predžalobnou upomienkou vyzval žalovanú k okamžitej
úhrade všetkých splátok. Celkový dlh je tak vo výške 114,37 eur.

Žalovanej, ktorá sa t.č. zdržiava na neznámom mieste, bola na zastupovanie k konaní ustanovená

opatrovníčka. Opatrovníčka navrhla vo veci rozhodnúť na základe zisteného skutkového stavu a
predložených listinných dokladov.Vedľajší účastník oznámil vstup do konania dňa 21.5.2013 a navrhol žalobu v celom rozsahu zamietnuť
z dôvodu premlčania uplatneného nároku.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobným návrhom a jeho prílohami a to Zmluvou
o poskytnutí pôžičky č. 9043073818, Podmienkami k zmluve o poskytnutí pôžičky, predžalobnou
upomienkou zo dňa 21.3.2010 a kópiou doručenky, prehľadom úhrad žalovanej, Zmluvou o postúpení
zo dňa 7.3.2013, písomným vyjadrením vedľajšieho účastníka konania zo dňa 31.3.2014, písomným
vyjadrením žalobcu zo dňa 20.10.2014, výsluchom žalobcu a na základe takto vykonaného dokazovania

zistil nasledovný skutkový stav:

Pôvodný veriteľ Consumer Finance Holding, a.s. a žalovaná uzavreli dňa 17.4.2009 Zmluvu o poskytnutí
pôžičky QUATRO č. 9043073818, predmetom ktorej bolo poskytnutie pôžičky žalovanej vo výške 273,84
eur. Žalovaná sa zaviazala pôžičku splatiť v pravidelných mesačných splátkach po 24,39 eur s poistením
a po 22,82 eur bez poistenia v celkovom počte 12 splátok. Medzi zmluvnými stranami bola dohodnutá

ročná úroková sadzba 74,93 %. Výška RPMN bola 74,932 % ročne. Súčasťou zmluvy bolo aj vyhlásenie
zmluvných strán, že podpísaním zmluvy uzavrela spoločnosť Quatro, a.s. s klientom zmluvu o pôžičke,
ktorejneoddeliteľnousúčasťousúVšeobecnéobchodnépodmienkypôžičkyposkytovanejspoločnosťou
Quatro, a.s.. Zmluvné strany vyhlasujú, že si zmluvu prečítali, že bola uzavretá slobode, vážne a po
vzájomnom prerokovaní, je výrazom ich vôle a jej obsahu riadne porozumeli. Žalovaná zároveň v zmluve

požiadala o komplexný súbor poistenia pre prípad straty zamestnania, pracovnej neschopnosti, plnej a
trvalej invalidity a smrti. Vyplnila tak prihlášku k poisteniu schopnosti splácať splátky pôžičky.

Podľa Článku 6. bod 6.3. Všeobecných obchodných podmienok, v jednotlivých splátkach je zahrnutý
dohodnutý anuitný úrok, príslušná časť istina a poplatok za poskytnutie pôžičky.

Podľa Článku 12. bod 12.2. Všeobecných obchodných podmienok, spoločnosť je oprávnená požadovať
od klienta zmluvnú pokutu v prípade, ak sa klient dostal do omeškania so splatením ktorejkoľvek
jednotlivej splátky. V 30-ty deň po dobe splatnosti je klient povinný zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 10
% z dlžnej splátky. V tento deň sa zmluvná pokuta stáva splatnou.

Podľa Článku 12. bod 12.3. Všeobecných obchodných podmienok, v prípade omeškania s úhradou
jednotlivých splátok je klient povinný uhradiť spoločnosti okrem zmluvnej pokuty i sankčný úrok vo výške
0,05 % za každý aj začatý deň omeškania. Sankčný úrok je splatný na výzvu spoločnosti.
Pôvodný veriteľ písomným podaním zo dňa označeným ako predžalobná upomienka žalovanú dôrazne

vyzval k okamžitej úhrade všetkých splátok jednorázovo a to do 3 dní od doručenia upomienky v celkovej
výške 102,44 eur. Predžalobnú upomienku žalovaná prevzala dňa 25.3.2010.

Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 7.3.2013 spol. Consumer Finance Holding, a.s. ako postupca
postúpil pohľadávku voči žalovanej, ktorá je predmetom tohto konania, na žalobcu ako postupníka.

Podľa prehľadu úhrad žalovaná v prospech žalobcu uhradila celkovo sumu 198,12 eur a dátum
poslednej úhrady bol dňa 15.3.2010. Splatnosť prvej splátky úveru bola dňa 20.5.2009 a žalovaná
celkovo uhradila 8 splátok a časť 9. splátky v sume 3,- eurá po 24,39 eur, pričom takto uhradená
posledná splátka bola splatná dňa 20.1.2010. Po zosplatnení pôžičky boli pôvodným veriteľom účtované

žalovanej pokuty - sankcie, pričom celkovo je tak dlžná suma vo výške 114,37 eur.

Vedľajší účastník v písomnom vyjadrení zo dňa 3.4.2014 uviedol, že žalobca si uplatnil svoj nárok po
uplynutí dvojročnej premlčacej doby, nakoľko prvýkrát mohol svoje právo vymáhať v deň nasledujúci
po dni, kedy odstúpil od úverovej zmluvy a to odo dňa 22.3.2010. Žalobca listom zo dňa 21.3.2010

uplatnil právo na splatenie celého zostatku čerpaného úveru žalovanou, pričom jej vyčíslil celkovú dlžnú
sumu 102,44 eur. Je zrejmé, na obdobné prípady, že veriteľ poskytujúci dlžníkovi úver pri odstúpení
od zmluvy vyčísľuje presnú výšku čiastky, ktorú má dlžník vrátiť potom, ako došlo zo strany veriteľa
k odstúpeniu od zmluvy. V tejto čiastke je zahrnutá istina ešte nesplateného úveru vrátane úrokov z
omeškania a zmluvných pokút. Teda aj v prípade predmetného podania ide o typické odstúpenie od

zmluvy. V prípade odstúpenia od zmluvy ide o vznik bezdôvodného obohatenia. Okrem toho uviedol, že
namieta aj premlčanie jednotlivých splátok v trojročnej premlčacej dobe.Žalobca v písomnom vyjadrení zo dňa 20.10.2014 uviedol, že dňa 27.4.2009 pôvodný veriteľ a žalovaná
uzavreli zmluvu o pôžičke vo výške 219,- eur, ktorú sa zaviazala zaplatiť v 12 splátkach po 24,39 eur.
Z predpísaných úhrad v sume 294,25 eur žalovaná uhradila iba sumu 198,12 eur. Žalovaná sa teda

dostala do omeškania zo sumou 96,13 eur. Žalovaná ďalej mala uhradiť zmluvnú pokutu vo výške 10 %
z dlžnej sumy splátky, ktorú si zmluvné strany dohodli podľa čl. 12. bod 12.2 Všeobecných obchodných
podmienok, ktorú sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy, ktorú požaduje v sume 2,44 eur = 10 % zo sumy
24,39 eur, 85,35 eur. Takisto žiada sankčný úrok podľa čl. 12.3 Všeobecných obchodných podmienok,
kde sa zmluvné strany dohodli, že v prípade omeškania s úhradou jednotlivých splátok je klient povinný

uhradiť spoločnosti okrem zmluvnej pokuty i sankčný úrok vo výške 0,05 % za každý aj začatý deň
omeškania. Teda žalovaná má podľa čl. 12 celkovo uhradiť poplatky v sume 18,24 eur. Žalovaná sume
je teda vo výške 114,37 eur a pozostáva z neuhradenej istiny vo výške 96,13 eur a vyčíslených poplatkov
vo výške 18,24 eur.

Žalobca vo svojej výpovedi uviedol, že trvá na podanej žalobe v celom rozsahu. Poukázal na tú

skutočnosť, že dňa 20.10.2014 zaslal súdu odpoveď na výzvu, kde uviedol, že ako prílohu k tomuto
podaniu bola zaslaná súdu čitateľná fotokópia všeobecných obchodných podmienok a platobná história
žalovanej (splátkový kalendár) a zároveň špecifikácia pohľadávky. Dňa 27.4.2009 pôvodný veriteľ
uzatvoril so žalovanou zmluvu o pôžičke č. 9043073818. V internetovom systéme pôvodného veriteľa
bola zmluva vedená pod č. 1817675. Na základe zmluvy pôvodný veriteľ poskytol žalovanej pôžičku vo

výške 219,- eur. Žalovaná sa zaviazala uhradiť poskytnutú pôžičku v 12 mesačných splátkach, spolu
s poistením vo výške 24,39 eur. Z predloženej platobnej histórie je zrejmé, že z predpísaných úhrad
v celkovej výške 294,25 eur žalovaná uhradila ku dňu podania návrhu na začatie konania sumu vo
výške 198,12 eur. Žalovaná sa tak dostala do omeškania s úhradou sumy 96,13 eur. Položka (pokuta,
omeškanie) predstavuje pokutu v zmysle bodu 12.2 podmienok k zmluve o pôžičke, kde sa zmluvné

strany dohodli, že ak sa klient dostane do omeškania so splatením ktorejkoľvek jednotlivej splátky, je
klient povinný zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 10% z dlžnej splátky, teda 10% zo sumy 24,39 eur =
2,44 eur. Položka pokuta, sankcia, predstavuje úrok z omeškania v zmysle bodu 12.3 podmienok zmluvy
o pôžičke, kde sa zmluvné strany dohodli, že v prípade omeškania s úhradou jednotlivých splátok, je
klient povinný uhradiť okrem zmluvnej pokuty i sankčný úrok vo výške 0,05% za každý aj začatý deň

z omeškania. V zmysle bodu 12 podmienok k zmluve boli žalovanej ku dňu podania návrhu na začatie
konania vyčíslené poplatky vo výške 18,24 eur. Žalovaná suma vo výške 114,37 eur tak pozostáva z
neuhradenej istiny vo výške 96,13 eur a z poplatkov vyčíslených v zmysle bodu 12 podmienok zmluvy o
pôžičke vo výške 18,24 eur. Žalovanej pôvodný veriteľ zaslal predžalobnú upomienku a vyzval ju v nej na
jednorázovú úhradu celej dlžnej sumy, pričom určil lehotu na plnenie do 3 dní od doručenia upomienky. Z

doručenky je zrejmé, že žalovaná písomnosť prevzala dňa 25.3.2010. Lehota na plnenie márne uplynula
dňa 28.3.2010. Žalobca podal návrh na začatie konania dňa 26.2.2013, teda nárok nie je premlčaný.

Podľa § 25 ods. 1, ods. 2 zákona NR SR č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných
úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov právne vzťahy, ktoré vznikli pred 11. júnom 2010 na základe

zmluvy o spotrebiteľskom úvere, sa spravujú podľa doterajších predpisov, ak tento zákon v odseku 2
neustanovuje inak. Ustanovenia § 10 ods. 2 a 3, § 12, 14, 17 ods. 1 a 2 a § 18 sa od 11. júna 2010
použijú aj na právne vzťahy vzniknuté na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorá bola uzavretá
pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona na dobu neurčitú a podľa ktorej sa po nadobudnutí účinnosti
tohto zákona poskytuje alebo môže poskytovať spotrebiteľský úver.

Podľa § 2 písm. a) zákona NR SR č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v
čase uzavretia zmluvy, na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie
peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky,
úveru alebo v inej právnej forme.

Podľa § 3 ods. 1, ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, veriteľom je fyzická osoba alebo
právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy
poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická
osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo

podnikania.

Podľa § 4 ods. 5 zákona o spotrebiteľských úveroch, od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok
alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej
národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, každý spotrebiteľ má

právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách, ktorými sú zmluvy
uzavreté podľa Občianskeho zákonníka alebo Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých
charakteristickým znakom je, že sa uzatvárajú vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah
zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje; aj na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa
Občianskeho zákonníka, sa primerane použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka.

Podľa § 52 ods. 1 a 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka ( ďalej len ,, Občiansky zákonník“)
platného a účinného v rozhodnom období, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách,
ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa
vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo
dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa § 52 ods. 3 a 4 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu
svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 až 3 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia
alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné

ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom
zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia
dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských

zmluvách sú neplatné.

Podľa § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou
sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred
vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V

pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 524 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka
postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky
práva s ňou spojené.

Podľa § 657 Občianskeho zákonníka, zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa
druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

Podľa § 559 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, splnením dlh zanikne. Dlh musí byť splnený riadne

a včas.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa§517ods.1Občianskehozákonníka, akdlžníkktorýsvojdlhriadneavčasnesplní,jevomeškaní.
Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy
odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len
jednotlivých plnení.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.Podľa § 3 ods.1 a 2 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná

úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Ak sa počas trvania omeškania zmení základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky a ak je to
pre veriteľa výhodnejšie, výška úrokov z omeškania je o 7 percentuálnych bodov vyššia ako základná
úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka,
v ktorom trvá omeškanie; táto základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky sa použije počas

celého tohto polroka je dvojnásobok úrokovej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska platnej k
prvému dňu omeškania s plnením peňažného záväzku.

Podľa § 10c nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka, ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania
sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.

Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu
a žalovanou bola uzavretá zmluva o pôžičke, z ktorej vzniknutá pohľadávka bola na žalobcu postúpená
zmluvou o postúpení, ktoré postúpenie bolo preukázané v súlade s príslušnými ustanoveniami
Občianskeho zákonníka ako aj zákona o spotrebiteľských úveroch a preto má súd za to, že je daná

aktívna legitimácia žalobcu v tomto konaní.

Ďalej súd zistil, že zmluva o pôžičke uzatvorená medzi žalobcom a žalovanou je zmluvou
spotrebiteľskou. Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného
vzťahu s dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred

určil dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky
zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských
zmlúv a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v
právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné a preto neplatné. Vychádza sa
z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa

očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade
s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a
oproti spotrebiteľovi vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou
zmluvou. Pokiaľ dodávateľ požaduje od spotrebiteľa sankciu za porušenie jeho zmluvných povinností a
táto je v nepomere k jeho plneniu, je neplatná.

Zmluva uzavretá medzi účastníkmi je nepochybne spotrebiteľskou zmluvou aj v zmysle zákona o
ochrane spotrebiteľa, pričom tento výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou ochrany spotrebiteľa
v zmysle smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách, v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch a v zmysle § 52 Občianskeho zákonníka.

Ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka sa týka iba podmienok, ktoré zákon označuje za neprijateľné.
Ide o podmienky, ktoré sú nečestné, neslušné, hrubo poškodzujúce spotrebiteľa a preto ich použitie
zákon sankcionuje absolútnou neplatnosťou. Vyjadruje snahu, aby dodávateľ v spotrebiteľských
zmluvách pristupoval k tvorbe podmienok v súlade s dobrými mravmi. Je potrebné dodať, že spotrebiteľ

z povahy veci v súčasných podmienkach štandardizácie produktov bežnej spotreby, ako aj zmluvných
podmienok, má iba fiktívnu možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných podmienok, ktoré sú mu zo strany
dodávateľa predložené, pričom často vzhľadom na ich rozsiahlosť a použitú právnu terminológiu nemá
možnosť, či už ich vôbec prečítať, resp. pochopiť ich obsah. Ide teda o zákonný zákaz používania
neprijateľných podmienok, ktoré vyvolá právoplatné súdne rozhodnutie a dodávateľ je povinný zdržať sa

ich používania. Ochrana spotrebiteľa sa týka iba formulárových zmlúv, ktoré sú uzatvárané na základe
predbežne formulovaného zmluvného formulára, ktorý má dodávateľ vopred pripravený a ktorý používa
v dvoch alebo viacerých prípadoch, pričom spotrebiteľ spravidla obsah zmluvy nemení. V tomto prípade
ide o spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, pretože ju uzatváral právny
predchodca žalobcu ako dodávateľ a žalovaná ako spotrebiteľ, pričom obsah zmluvy, ako aj obsah

obchodných podmienok bol daný predchodcom žalobcu bez možnosti žalovanej privodiť akúkoľvek
zmenu, preto je potrebné predmetný právny vzťah posúdiť podľa príslušných ustanovení Občianskeho
zákonníka.Súd v danej súvislosti poukazuje aj na skutočnosť, že Slovenská republika ako člen Európskej únie
je povinná plniť záväzky vyplývajúce z tohto členstva. Členské štáty Únie sú povinné zabezpečiť,
aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo

dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa
týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok
(čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách,
ďalej len „smernica“).

Na základe vykonaného dokazovania mal teda súd za preukázané, že medzi žalobcom a žalovanou
bola uzatvorená zmluva o pôžičke, ktorá je zmluvou o spotrebiteľskou, na základe ktorej žalovanej bola
poskytnutá pôžička vo výške 219,- eur, ktorú sa žalovaná zaviazala splatiť v 12 splátkach vo výške
24,39 eur s poistným mesačne, bez poistného 22,82 eur mesačne. Splatnosť prvej splátky bola dňa
20.5.2009 a poslednej dňa 20.4.2010. V jednotlivých splátkach bol zahrnutý aj úrok z pôžičky dohodnutý
vo výške 74,93 % ročne a poistné. Ku dňu 21.3.2010 nastala splatnosť celej pôžičky v dôsledku

vyhlásenia jej predčasnej zročnosti zo strany pôvodného veriteľa. V prospech žalobcu žalovaná uhradila
celkovo finančné prostriedky vo výške 198,12 eur.

Súd sa ďalej pri svojom rozhodovaní v danom prípade zaoberal výškou dohodnutého úroku z pôžičky,
ktorý predstavoval za obdobie 12 mesiacov sumu 54,84 eur ( (22,82 eur x 12) - 219,- eur), čo v %

vyjadrení činí 25,04 % ročne.

Z internetovej stránky NBS súd preveroval úrokové miery podobného úveru v bankách a zistil, že pri
spotrebiteľskom úvere so splatnosťou od 1 roka do 5 rokov v období apríl 2009 činil úrok 13,16 % p.a.
Z toho je zrejmé, že úrok uplatnení pôvodným veriteľom je cca 2 krát vyšší ako bol úrok poskytovaný

bankami.

Dohoda o výške úrokov musí byť v súlade s § 39 Občianskeho zákonníka, teda nesmie sa priečiť
dobrým mravom, inak je právny úkon absolútne neplatný. O takýto stav pôjde vtedy, ak dohodnuté
úroky presiahnu mieru úrokov poskytovanú peňažnými ústavmi v čase uzavretia zmluvy (rozhodnutie

Najvyššieho súdu SR 1MCdo 1/2009 zo dňa 31.7.2009).

Za dobré mravy možno považovať súhrn etických, všeobecne zachovávaných a uznávaných zásad,
ktorých dodržiavanie je často krát zabezpečované aj právnymi normami tak, aby každé konanie bolo v
súlade so všeobecnými mravnými a morálnymi zásadami demokratickej spoločnosti.

Vzhľadom na vyššie uvedené závery súd považoval dohodu o výške úrokov z úveru nad 13,16 % ročne
za absolútne neplatnú, nakoľko sa prieči dobrým mravom a súd takto dohodnutú odplatu považoval aj
za neprimeranú v zmysle § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka. Ako primerané súd určil úroky vo výške
13,16 % ročne. Teda žalobca mal nárok len na 52 % uplatňovaného úroku ( 13,16 % x 100 /25,04 % =

52 % ), teda 52 % zo sumy 54,84 eur, čo predstavuje sumu 28,52 eur.

Žalovaná teda vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti mala žalobcovi uhradiť celkovo sumu 247,52
eur pozostávajúcu z istiny úveru vo výške 219,- eur a úroku z úveru za obdobie 12 mesiacov v sume
28,52 eur. Súd mal za preukázané, že žalovaná v prospech žalobcu realizovala úhrady celkovo vo výške

198,12 eur a teda je povinná žalobcovi zaplatiť ešte sumu 49,40 eur.

V rámci svojho nároku si žalobca uplatňuje aj nárok na poistné, ktoré v zmysle zmluvy o pôžičke malo by
súčasťou jednotlivých splátok na úhradu ktorých sa žalovaná zaviazala a to vo výške 1,57 eur mesačne
( 24,39 eur - 22,82 eur).

Podľa § 788 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v
dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo
právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné. Poistná zmluva
obsahuje najmä

a) výšku poistnej sumy, v prípade poistenia osôb výšku zaručenej poistnej sumy,
b) výšku poistného, jeho splatnosť a či ide o jednorazové poistné alebo bežné poistné,
c) poistnú dobu,d) údaj o tom, či je dohodnuté, že v prípade poistenia osôb sa bude oprávnená osoba podieľať na
výnosoch poisťovateľa a akým spôsobom,
e) práva a povinnosti poisťovateľa, poisteného a toho, kto s poisťovateľom uzaviera poistnú zmluvu,

f) výšku odkupnej hodnoty, ktorú poisťovateľ vyplatí v prípade poistenia osôb pri predčasnom ukončení
poistenia.

Podľa§791ods.1Občianskehozákonníka,preprávneúkonytýkajúcesapoisteniajepotrebnápísomná
forma, ak nie je v tomto zákone alebo v poistných podmienkach ustanovené inak. Poistiteľ vydá tomu,

kto s ním poistnú zmluvu uzavrel, poistku ako písomné potvrdenie o uzavretí poistnej zmluvy. Ak dôjde
kustratealebokzničeniupoistky,vydápoistiteľtomu,ktosnímpoistnúzmluvuuzavrel,najehožiadosťa
náklady druhopis poistky. Pokiaľ treba podľa poistných podmienok poistku predložiť na uplatnenie práva
na poistné plnenie, môže poistiteľ požadovať, aby sa poistka pred vydaním druhopisu umorila.

Súd vzhľadom na vykonané dokazovanie dospel k záveru, že poistenie tak, ako bolo v predmetnej

zmluve o pôžičke dojednané, nezodpovedá ustanoveniam § 788 a nasl. Občianskeho zákonníka o
poistných zmluvách. Žalovaná svojím podpisom na zmluve iba požiadala, resp. vyplnila prihlášku k
poisteniu. Žalobca nijako súdu nepreukázal, či skutočne došlo k dojednaniu poistenia, nepredložil súdu
žiaden iný doklad preukazujúci vznik poistenia, prípadne doklad o jeho nevzniknutí. Uvedenie údajov o
prijatí súboru poistenia tak ako bolo uvedené v predmetnej zmluvy bolo už súčasťou vopred pripravenej

zmluvy žalobcom a za takého stavu možno potom s najväčšou pravdepodobnosťou predpokladať,
že žalovaná sa pre poistenie nerozhodla po uzavretí úverovej zmluvy a prípadnom zvážení istého
rizika, resp. vzniku poistnej udalosti, ale že prijatie už vopred naformulovaného poistenia bolo jednou
z podmienok uzatvorenia predmetnej úverovej zmluvy. Takto žalovanej mala vzniknúť povinnosť platiť
v rámci príslušnej dojednanej splátky aj časť predstavujúcu poistenie. Pri tomto dojednaní mal súd za

to, že ide o dojednanie spôsobujúce značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán
v neprospech spotrebiteľa, odporujúce dobrým mravom a preto považoval v tejto časti nárok žalobcu
ako nedôvodný.

Žalobca si ďalej uplatnil nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 2,44 eur v súlade s čl. 12.

bod 12.2. Všeobecných obchodných podmienok, podľa ktorého je spoločnosť oprávnená požadovať od
klienta zmluvnú pokutu v prípade, ak sa klient dostal do omeškania so splatením ktorejkoľvek jednotlivej
splátky. V 30- ty deň po dobe splatnosti je klient povinný zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 10% z
dlžnej splátky. V tento deň sa zmluvná pokuta stáva aj splatnou. Takisto si uplatnil nárok na zaplatenie
sankčného úroku v sume 15,80 eur v zmysle čl. 12 bod 12.3 Všeobecných obchodných podmienok,

podľa ktorých je klient povinný uhradiť okrem zmluvnej pokuty i sankčný úrok vo výške 0,05 % za každý
aj začatý deň z omeškania.

V tejto časti uplatnený nárok žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty a sankčného úroku v zmysle
Všeobecných obchodných podmienok súd považoval za neopodstatnený. Dohodnutú zmluvnú pokutu

vo výške 10% z dlžnej splátky a sankčný úrok vo výške 0,05% za každý aj začatý deň z omeškania
súd vyhodnotil ako neprijateľné zmluvné podmienky a preto absolútne neplatné s poukazom na § 53
ods. 4 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy a neplatné pre rozpor s
dobrými mravmi podľa § 39 Občianskeho zákonníka. Ide totiž o neprimerané sankcie, ktoré znáša
spotrebiteľ. K vyššie uvedenému súd poukazuje aj na názor vyslovený v rozsudku Krajského súdu v

Prešove zo dňa 28.9.2011 sp. zn. 3Co 3/2011. Zmluvná pokuta bola dojednaná pre prípad omeškania
klienta so zaplatením ktorejkoľvek jednotlivej splátky bez ohľadu na dĺžku omeškania, teda bola jednotne
určená neberúc do úvahy časové hľadisko omeškania, pričom za to isté porušenie právnej povinnosti
(omeškanie so splátkami) bol dohodnutý aj ďalší postih v podobe sankčného úroku v zmysle čl. 12. bod
12.3. Všeobecných obchodných podmienok.

Súd ďalej poukazuje, že Krajský súd v Prešove, ako súd odvolací, už v minulosti judikoval, že
všeobecné obchodné podmienky, ak sa majú stať súčasťou zmluvy, môže sa to udiať prostredníctvom
transparentnej inkorporačnej doložky. Netransparentnú inkorporačnú doložku judikoval ako neprijateľnú
zmluvnú podmienku. O netransparentnú doložku ide aj vtedy, ak dodávateľ niektoré časti zmluvy,

resp. zmluvné podmienky uvedie menším písmom. Spotrebiteľ sa môže domnievať, že menšie písmo
obsahuje text, ktorému nemusí pripisovať až taký dôležitý význam. Aj v danom prípade pôvodnému
veriteľovi mal v súlade so všeobecnými obchodnými podmienkach, ktoré sú písané oveľa menším
písmom ako samotný text zmluvy, vzniknúť nárok na zaplatenie vyššie uvedenej zmluvnej pokuty.Súdeštepodotýka,žežalovanáakospotrebiteľpriuzatváranípredmetnejzmluvy,podpisomtejtozmluvy
prehlásila, že bola oboznámená so všeobecnými obchodnými podmienkami, že s nimi súhlasí, nemá

voči nim žiadne výhrady a zaväzuje sa ich dodržiavať, pričom aj text tohto vyhlásenia žalovanej, ktorý
je súčasťou zmluvy o poskytnutí pôžičky, je napísaný menším písmo, ako ostatné ustanovenia zmluvy.
Súd je tiež toho názoru, že takto dohodnutý nárok na zaplatenia zmluvnej pokuty a sankčného úroku a to
s odkazom na všeobecné obchodné podmienky ako neoddeliteľnú súčasť zmluvy, nie je ani individuálne
dojednanou zmluvnou podmienkou, nakoľko takáto zmluvná podmienka je zakomponovaná do textu

všeobecných obchodných podmienok v čl.12. , pričom žalovaná pri podpise zmluvy nebola s touto
zmluvnou podmienkou individuálne oboznámená a absentuje aj samotný úkon zo strany žalovanej,
ktorým by túto zmluvnú podmienku akceptovala a prejavila súhlas s jej uplatnením v prípade ak nastanú
predpokladané okolnosti pre jej uplatnenie.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd považoval nárok žalobcu uplatnený v tomto konaní iba za

čiastočne dôvodný a to pokiaľ sa jedná o nesplatenú časť istiny poskytnutej pôžičky a úroku z pôžičky
v sume 49,40 eur.

Vedľajší účastník vystupujúci na strane žalovanej vzniesol námietku premlčania a úlohou súdu preto
bolo v prvom rade sa s ňou vysporiadať.

Podľa § 103 Občianskeho zákonníka, ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia
doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným
celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.

Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

V danej právnej veci pôvodný veriteľ v zmysle jeho písomného podania zo dňa 21.3.2010 od zmluvy o
pôžičke uzavretej so žalovanou neodstúpil, tak ako to tvrdí vedľajší účastník. Žalobca týmto právnym

úkonom využil svoje právo požadovať od žalovanej splatenie celej pôžičky z dôvodu neplatenia
dohodnutých splátok. Pôvodný veriteľ vyhlásil predčasnú zročnosť pôžičky poskytnutej žalovanej.
Uvedené je zrejmé jednak z označenia tohto úkonu a jednak z jeho obsahu. Odstúpenie o zmluvy je
samostatný právny inštitút, je to právo účastníkov zmluvného vzťahu od zmluvy odstúpiť ak dané právo
vyplýva z príslušných právnych predpisov alebo z dohody zmluvných strán. V prípade ak dané právo ten

ktorý účastník využije, takýto jeho prejav vôle musí byť jednoznačný, zrozumiteľný, určitý. Súd preto je
toho názoru, že pôvodný veriteľ písomným podaním zo dňa 21.3.2010 neprejavil svoju vôľu od zmluvy
odstúpiť, ale uplatnil si voči žalovanej iba nárok na splatenie celej pôžičky s príslušenstvom.

Na uplatnený nárok žalobcu sa teda nevzťahuje dvojročná premlčacia doba, ako by to bolo v prípade

odstúpenia od úverovej zmluvy, kedy by účastníkom konania vznikol nárok na vydanie bezdôvodného
obohatenia, ale uplatňuje sa tu všeobecná trojročná premlčacia doba. Celý úver sa stal splatným dňa
21.3.2010, týmto dňom sa stali splatnými všetky splátky pôžičky, ktoré bola žalovaná povinná uhradiť
po tomto dátume, pričom splatnosť splátok, ktorých lehota splatnosti uplynula pred týmto dňom, nie je
dotknutá. Žaloba zo strany žalobcu bola podaná na tunajšom súde dňa 28.2.2013 a teda v zmysle vyššie

uvedeného, premlčané by boli všetky splátky s príslušenstvom pri ktorých splatnosť nastala predo dňom
28.2.2010, teda bolo by premlčaných prvých 10 splátok úveru splatných od 20.5.2009 do 20.2.2010.

Tak ako súd vyššie uviedol, žalovaná na základe zmluvy o pôžičke mu celkovo mala uhradiť finančné
prostriedky v sume 247,52 eur ( 219,- eur istina + 28,52 úrok). Pri počte splátok 12, tak mala mesačne

žalobcovi platiť sumu 20,62 eur. V prospech žalobcu ešte pred zosplatnením pôžičky uhradila sumu
198,12 eur a teda takto uhradila prvých 9 splátok a časť 10. splátky v sume 12,54 eur, z ktorej k úhrade
zostáva ešte sumu 8,08 eur, pričom táto splátka bol splatná dňa 20.2.2010. Nesplatená istina pôžičky
s úrokom je tak vo výške 49,40 eur.

Pôžička bol zosplatnená dňa 21.3.2010 a týmto dňom sa predčasne stala splatnou iba posledná splátka,
ktorá bola splatná dňa 20.4.2010. Zosplatnenie nemalo vplyv na splatnosť splátok splatných pred týmto
dňom. Vzhľadom na uvedené a dátum podania žaloby dňa 28.2.2013, je premlčanou 10. splátka pôžičky
v jej zostávajúcej neuhradenej časti vo výške 8,08 eur a v tejto časti súd nároku žalobcu, vzhľadomna účinné vznesenie námietky premlčania, nemohol vyhovieť. Žalobcovi tak vznikol nárok na zaplatenie
sumy 41,32 eur (49,40 eur - 8,08 eur). Súd iba čo do sumy 41,32 eur považoval nárok žalobcu za
dôvodný a preukázaný, preto žalovanú zaviazala na jej zaplatenie a vo zvyšnej časti uplatnený nárok

ako nedôvodný zamietol.

Žalobca si žalobou uplatnil aj nárok na úrok z omeškania vo výške 9 % ročne z dlžnej sumy odo dňa
25.3.2010. Súd mal v danej veci za preukázané, že dňa 21.3.2010 bola vyhlásená predčasná splatnosť
pôžičky, dňom nasledujúcim po tomto dni sa žalovaná dostala do omeškania s dlžnou sumou a týmto

dňom vznikol žalobcovi nárok na úroky z omeškania z dlžnej sumy. Podľa zistenia súdu výška základnej
úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania bola 1 % ročne. Výška
úrokovzomeškaniakudňu22.3.2010bolateda9%ročne.Žalobcasiuplatnilnároknaúrokzomeškania
ododňa25.1.2010asúdmupretopriznalnároknaúrokzomeškaniavsúladesplatnouprávnouúpravou
a to podľa § 517 ods. 2 Občianskeho Zákonníka v spojení s nariadením vlády č. 87/1995 Z.z. vo výške
9 % ročne od tohto dňa ale iba z priznanej sumy 41,32 eur do zaplatenia a čo do zvyšku v tejto časti

žalobu ako nedôvodnú zamietol.

Podľa § 142 ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku ( ďalej len ,,O.s.p.“), ak mal
účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že
žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov konania právo.

Podľa § 137 O.s.p., trovy konania sú najmä hotové výdavky účastníkov a ich zástupcov, včítane
súdneho poplatku, ušlý zárobok účastníkov a ich zákonných zástupcov, trovy dôkazov, odmena notára
za vykonávané úkony súdneho komisára a jeho hotové výdavky, náhrada výdavkov právnickej osoby,
ktorá je oprávnená zastupovať v konaní podľa osobitného predpisu, odmena správcu dedičstva a jeho

hotové výdavky, tlmočné a odmena za zastupovanie, ak je zástupcom advokát.

Podľa§149ods.O.s.p.,akadvokátzastupovalúčastníka,ktorémubolaprisúdenánáhradatrovkonania,
je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.

Podľa § 151 ods. 1,2 O.s.p., o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný
trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia. Ak účastník
v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu trov konania vyplývajúcich zo spisu
ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou trov právneho zastúpenia; ak takému účastníkovi okrem

trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu trov konania neprizná a v
takom prípade súd nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania tomuto účastníkovi v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Podľa § 151 ods. 8 O.s.p., vo výroku o náhrade trov konania súd vyjadrí osobitne trovy právneho

zastúpenia a iné trovy konania, ktorých náhrada sa účastníkovi priznáva.

V danej právnej veci súd konanie v časti uplatneného návrhu na zaplatenie sumy 73,05 eur s
príslušenstvom zamietol a vo zvyšnej časti návrhu žalobcu na zaplatenie sumy 41,32 eur príslušenstvom
vyhovel. V časti zamietnutého nároku žalobcu bola v konaní úspešná žalovaná. Vo zvyšnej časti

uplatneného nároku bol úspešný žalobca. V predmetnej veci mal žalobca úspech v rozsahu 36 % a
žalovaná v rozsahu 64 %. Po odpočítaní úspechu žalobcu od úspechu žalovanej (64% - 36%), žalovanej
vznikol nárok na priznanie náhrady trov konania v rozsahu 28 % z jej celkových trov konania.

Nakoľko však žalovanej žiadne trovy konania preukázateľne nevznikli a ani z obsahu spisu jej nárok na

náhradu trov konania nevyplýva, nárok na náhradu trov si neuplatnila, súd jej nárok na náhradu trov
konania nepriznal.

Konania v tejto právnej veci sa zúčastnil aj vedľajší účastník a to na strane žalovanej. Vzhľadom na
pomerúspechužalobcuažalovanejvtomtokonaní,vznikolajvedľajšiemuúčastníkovinároknanáhradu

trov konania v rozsahu, akom vznikol nárok na náhradu trov konania žalovanej, t.j. v rozsahu 28 %
z jeho celkových priznaných trov konania. Vedľajší účastník v písomnom podaní zo dňa 3.4.2014
prostredníctvom svojho právneho zástupcu si uplatnil nárok na náhradu trov konania pozostávajúci z
trov právneho zastúpenia vo výške 49,05 eur.Pri hodnote peňažnej pohľadávky - tarifnej hodnote 114,37 eur, odmena za jeden úkon právnej služby
predstavuje podľa § 10 ods. 1 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách

a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov ( ďalej len
„vyhláška“) sumu 16,60 eur. Súd v súlade s vyššie uvedenou vyhláškou priznal vedľajšiemu účastníkovi
nárok na náhradu trov právneho zastúpenia v celkovej výške 49,05 eur, ktorý pozostáva z odmeny za
dva úkony právnej služby - prevzatie a príprava zastúpenia a vyjadrenie zo dňa 3.4.2014 podľa § 13a
ods. 1 písm. a) a c) vyhlášky spolu v sume 33,20 eur, z režijného paušálu podľa § 16 ods. 3 cit. vyhl.

v sume 15,85 eur (7,81 eur + 8,04 eur).

Spolu vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovanej priznal súd náhradu trov konania vo výške 49,05 eur
a vzhľadom na pomer úspechu v konaní zaviazal žalobcu zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi trovy konania
v celkovej výške 13,73 eur (28 % zo sumy 49,05 eur).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd do Prešova

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.