Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, November 20, 2014

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 8Sžf/88/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7011201010
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 11. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Peter Melicher

ECLI: ECLI:SK:NSSR:2014:7011201010.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Petra Melichera a

členov senátu JUDr. Evy Babiakovej, CSc. a JUDr. Eleny Kováčovej v právnej veci žalobcu: TOKAJ
MUŠKÁT SK s.r.o., Veľká Bara 45, 076 32 Veľká Bara, zast. advokátkou JUDr. Pavol Gombos,
AK so sídlom Moldavská cesta č. 21/A, Košice, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej
republiky, Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného
č. I/221/14995-78271/2011/990325-r zo dňa 25. augusta 2011, o odvolaní žalobcu proti rozsudku
Krajského súdu v Košiciach č. k. 6S/159/2011 - 72 zo dňa 6. júna 2013, jednohlasne, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach č. k. 6S/159/2011 - 72 zo dňa

6. júna 2013, p o t v r d z u j e .

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Košiciach č. k. 6S/159/2011 - 72 zo dňa 6. júna 2013 podľa § 250j ods. 1 Občianskeho
súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.") zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia
žalovaného č. I/221/14995-78271/2011/990325-r zo dňa 25. augusta 2011, ktorým bolo potvrdené
rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu (Daňového úradu Kráľovský Chlmec) - dodatočný
platobný výmer č. 738/230/8312/10/Ric zo dňa 24. októbra 2010, ktorým bol žalobcovi vyrubený rozdiel

DPH za zdaňovacie obdobie december 2008 vo výške 116 147,11 Euro.
Krajský súd konštatoval v rozsudku, že preskúmal napadnuté rozhodnutia z tých dôvodov, ktoré
ako dôvody nezákonnosti žalobca uplatnil v žalobe. Krajský súd poukázal na to, že z vykonaného
dokazovania mal za preukázané, že žalobca nepreukázal dodanie tovarov od spoločností TOKAJ
FURMINT SK s.r.o., DREVO SK s.r.o. a JOMADO s.r.o.
Podľa krajského súdu žalobca nepreukázal splnenie zákonných podmienok na odpočítanie DPH v
celkovej sume 3 516 040 Sk, nakoľko nedošlo k reálnemu dodaniu drevených plotov, tokajského vína

samorodého suchého sudového a BIO jablčnej šťavy. Vystavené daňové doklady slúžili výlučne na
získanie majetkového prospechu a plnenia nesledovali skutočný obchodný účel.
Krajský súd poukázal na to, že správca dane vykonal rozsiahle dokazovanie v danej veci a dospel k
záveru, že žaloba nie je dôvodná a preto ju podľa § 250j ods. 1 O.s.p. ako nedôvodnú zamietol. Zároveň
žalobcovi nepriznal náhradu trov konania postupom podľa § 250k ods. 1 O.s.p.

Proti uvedenému rozhodnutiu krajského súdu sa v zákonnej lehote odvolal žalobca z dôvodu podľa §

205 ods. 2 písm. d/ a f/ O.s.p., t.j. že súd na základe vykonaného dokazovania dospel k nesprávnym
skutkovým zisteniam a súd prvého stupňa vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia a preto žiadal,
aby Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že zruší
napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňového správneho orgánu a vec mu vrátil na ďalšiekonanie. Poukázal na to, že súd ani správca dane nevzali do úvahy inú alternatívu než tú, že išlo
o fiktívne obchody, hoci z platnej právnej úpravy sa nevyžaduje preukázanie reálnosti uskutočnenia
zdaniteľných plnení, pričom dôkazy predložené žalobcom sú účelovo neakceptované a neodôvodnene

spochybňované napr. aj tým, že ide o obchody medzi personálne prepojenými osobami. Takýto postup
v podstate znemožňuje žalobcovi preukázať reálnosť obchodov a splniť si dôkaznú povinnosť. Súd
sa žiadnym spôsobom nevysporiadal s námietkou žalobcu, že rozhodnutie žalovaného je podľa jeho
názoru neodôvodnené a z tohto dôvodu nepreskúmateľné. Poukázal na ust. § 157 ods. 2 O.s.p. a s tým
súvisiacu rozhodovaciu prax Ústavného súdu. Podľa žalobcu zo strany súdu došlo k porušeniu princípu

predvídateľnosti súdneho rozhodnutia a tým k porušeniu právnej istoty, hoci súd vyslovil opačný právny
názor v rozhodnutí 7S/3934/2010 (žalobca SHEN TIAN, s.r.o.), pričom sa jednalo o skutkovo totožnú
vec. Žalobca opätovne poukázal na to, že daňové orgány postupovali pri daňových kontrolách voči
spoločnostiam prepojených s p. Q. nezákonným spôsobom a nezákonne zasahoval do práva žalobcu
tým, že pokračoval vo výkone daňovej kontroly.
Zároveň požadoval priznať náhradu trov konania.

K odvolaniu žalovanej sa vyjadril na základe výzvy žalovaný, ktorý navrhol rozsudok potvrdiť, pričom
poukázal na to, že sa pridržiava svojho písomného stanoviska k žalobe.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 v spojení s § 246c ods. 1 O.s.p.)

preskúmal rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že
odvolaniu žalobkyne nemožno priznať úspech. Rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania
podľa ustanovenia § 250ja ods. 2, § 214 ods. 2 O.s.p. s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol
zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky www.nsud.sk . Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 20.

novembra 2014 (§ 156 ods. 1 a 3 O.s.p.).

Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa § 219 ods. 2 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak

sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v
odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne
doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť

rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy, ktorými sa zakladajú, menia alebo zrušujú práva alebo
povinnosti fyzických alebo právnických osôb.

Úlohou krajského súdu v predmetnej veci bolo postupom podľa ustanovení druhej hlavy piatej časti
Občianskeho súdneho poriadku (upravujúcej rozhodovanie o žalobách) rozhodnúť o žalobe proti

právoplatnému rozhodnutiu žalovanej.

Krajský súd sa posudzovanou vecou dôsledne zaoberal a vyvodil správne skutkové aj právne závery,
ktoré náležite aj odôvodnil, a s ktorými sa odvolací súd v zmysle § 219 ods. 2 O.s.p. v celom rozsahu
stotožnil a považuje ich za svoje vlastné.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací napadnutý
rozsudok krajského súdu podľa § 219 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 247 a nasl. O.s.p. a § 250ja ods. 3
veta druhá O.s.p. potvrdil.

Na zdôraznenie argumentácie prvostupňového súdu poukazuje na to, že súdy konajúce o žalobách
proti rozhodnutiam správnych orgánov podľa piatej časti druhej hlavy O.s.p. nie sú súdmi skutkovými
ale súdmi preskúmavacími, preto nevykonávajú dôkazy v konaní tak, ako je to pri civilných žalobách,
v civilnom sporovom konaní. Na základe toho potom ani nie sú viazané návrhmi účastníka vykonávať
v daných veciach dokazovanie. Dokazovanie totiž vykonáva správny orgán, ktorého rozhodnutie sa

preskúmava, pričom, ak by bolo dokazovanie vykonané nedostatočne, teda tak, že by nebol náležite
zistený skutkový stav veci, súd by napadnuté rozhodnutie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie
za účelom doplnenia zistenia skutkového stavu veci. Takáto situácia však v tomto prípade nenastala.
Správne orgány oboch stupňov dostatočne zistili skutkový stav veci a správne rozhodli o tom, že žalobcav daňovom konaní neuniesol dôkazné bremeno na reálne dodanie tovarov od spoločností TOKAJ
FURMINT SK s.r.o., DREVO SK s.r.o. a JOMADO s.r.o.

Podľa § 29 ods. 1, 2, 3 zákona č. 511/1992 Zb., dokazovanie vykonáva správca dane, ktorý vedie daňové
konanie. Správca dane dbá, aby skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti boli
zistené čo najúplnejšie, a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. Netreba dokazovať
skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti.

Podľa § 29 ods. 8 zákona č. 511/1992 Zb., daňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na
správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní alebo na
ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania, ako aj vierohodnosť,
správnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo záznamov vedených daňovým subjektom.

Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH, právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň,

keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

Podľa § 49 ods. 2 písm. a/ zákona o DPH, platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň
z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3
a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov

a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.

Vzhľadom na obsah odvolacích námietok sa najvyšší súd prvotne zaoberal namietaným nedostatkom
dôvodov v rozsudku súdu prvého stupňa, pokiaľ sa jednalo o v žalobe vytýkaný nedostatok dôvodov
rozhodnutia žalovaného.

V súvislosti s námietkou žalobcu ohľadne záveru daňových orgánov, že neboli predložené relevantné
dôkazy o tom, že tovary boli dodané, tak ako bolo uvedené v predložených dokladoch od žalobcu,
najvyšší súd poukazujúc na § 29 ods. 8 zákona o správe daní, v zmysle ktorého dôkazné bremeno
je na daňovom subjekte, tento však v priebehu daňovej kontroly nepredložil žiadne relevantné dôkazy

na preukázanie svojich tvrdení, ktoré by dokazovali skutočné dodanie tovarov spoločnosťami TOKAJ
FURMINT SK s.r.o., DREVO SK s.r.o. a JOMADO s.r.o.

Najvyšší súd Slovenskej republiky sa na základe vyššie uvedených dôvodov stotožnil s rozsudkom
Krajského súdu v Košiciach, ktorý podrobne a vyčerpávajúco zhodnotil postup správcu dane a

žalovaného v danej veci a argumentačne sa vysporiadal s námietkami žalobcu voči rozhodnutiu
žalovaného a správcu dane a preto odvolací súd nepovažujúc námietky žalobcu za dôvodné, napadnutý
rozsudok postupom podľa § 219 ods. 1 a 2 O. s. p. ako vecne správny potvrdil, pričom v podrobnostiach
naň odkazuje.

O trovách odvolacieho konania rozhodol najvyšší súd podľa § 224 ods. 1 O. s. p. v spojení s § 246c ods.
1 veta prvá O. s. p. a § 250k ods. 1 O. s. p. tak, že účastníkom ich náhradu nepriznal, keďže žalobca
úspešný nebol a žalovanému v takomto konaní náhrada trov neprináleží.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9

veta tretia zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom
od 1. mája 2011).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.