Rozsudok ,
Zrušujúce Judgement was issued on Wednesday, November 20, 2014

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3Co/159/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7211223885
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 11. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Duditš

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2014:7211223885.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ladislava Duditša a členiek senátu

JUDr. Evy Feťkovej a Mgr. Angeliky Sopoligovej, v právnej veci žalobcu: reklamné nosiče respo, s.r.o.,
so sídlom v Bratislave, Ďurgalova 2, IČO: 36 018 635, zastúpeného: advokátska kancelária Geško,
Hulín a partneri, s. r. o., so sídlom v Bratislave, Velehradská 33, adresa na doručovanie: Bratislava,
Ľubinská 3 proti žalovanému: CASH +, s.r.o., so sídlom v Košiciach, Moldavská 8, IČO: 36 175 951,
zastúpeného JUDr. Vladimírom Balogom, advokátom so sídlom v Košiciach, Obchodná 10, v konaní o
určenie vlastníckeho práva, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice II z 15.10.2013,
č.k. 36C/107/2011-166 a o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Košice II zo dňa 4.2.2014,

č.k. 36C/107/2011-261 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Žalobca je povinný nahradiť žalovanému trovy odvolacieho konania 560,50 eur na účet jeho právneho
zástupcu do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Z r u š u j e uznesenie č.k. 36C/107/2011-261 a v r a c i a vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Košice II (ďalej iba súd prvého stupňa) rozsudkom z 15.10.2013, č.k. 36C/107/2011-166
zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal určenia, že je vlastníkom reklamného nosiča WIDEBOARD
16m x 9m S. XX/XX postaveného na pozemku parcela č. XXXX, evidovaná v katastri nehnuteľností
na V. Č.. XXXX, pre kat. územie K. Ť. a reklamného nosiča WIDEBOARD 16m x 9m S. XX/XX/XX

postaveného na pozemku parcela č. XXXX, parcela evidovaná v katastri nehnuteľností na LV č. XXXXX,
kat. územie I.. Ďalším výrokom uložil žalobcovi povinnosť nahradiť žalovanému trovy konania vo výške
2.241,20 eur advokátovi žalovaného v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Súd prvého stupňa rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca ako zhotoviteľ a spoločnosť respo, s.r.o. ako
objednávateľ uzavreli dňa XX.X.XXXX zmluvu o dielo, ktorej predmetom bolo zhotovenie a postavenie
veľkoplošných reklamných nosičov, medzi ktorými boli aj reklamné nosiče WIDEBOARD, ktoré sú
predmetom tohto konania. Žalobca reklamné nosiče odovzdal dňa XX.X.XXXX objednávateľovi. Žalobca
svoje vlastnícke právo k reklamným nosičom odvodzoval zo svojho tvrdenia, že odstúpil od zmluvy o

dielo zo dňa XX.X.XXXX, pretože objednávateľ neuhradil riadne a včas odmenu za vykonanie diela,
a to s poukazom na znenie § 351 Obchodného zákonníka. Pritom tvrdil, že v zmluve o dielo bola
dohoda o tom, že vlastníkom je od počiatku objednávateľ, ale odstúpením od zmluvy sa žalobca stal
vlastníkom preto, že v zmluve o dielo sa nenachádzalo ustanovenie, podľa ktorého by pre prípadodstúpenia od zmluvy zostal vlastníkom diela objednávateľ. Súd prvého stupňa poukázal na znenie
ustanovenia § 351 Obchodného zákonníka, ktoré upravuje zánik záväzku na základe odstúpenia od
zmluvy. Podľa tohto ustanovenia záväzok zaniká s účinnosťou „ex nunc“, teda s účinnosťou od okamihu

odstúpenia, preto nemohlo so spätnou účinnosťou dôjsť k zániku vlastníckeho práva objednávateľa.
Súd prvého stupňa tiež nesúhlasil s tvrdením žalobcu, že vlastníkom veci sa stal potom, ako mu bol
objednávateľ povinný podľa § 351 ods. 2 Obchodného zákonníka dielo vydať, pretože táto problematika
je odlišne riešená v ust. § 544 Obchodného zákonníka. Podľa § 544 ods. 2 Obchodného zákonníka
mal žalobca voči objednávateľovi nárok požadovať úhradu ceny vecí, ktoré účelne obstaral a ktoré

sa spracovaním stali súčasťou zhotovovanej veci a nemal právo na ich vydanie podľa § 351 ods. 2
Obchodného zákonníka. V tejto súvislosti poukázal súd prvého stupňa na to, že reklamné nosiče nebolo
možné vydať, pretože sú stavebným dielom, postaveným na pevných betónových základoch, ktorých
vybudovanie bolo tiež predmetom diela. Súd prvého stupňa sa oboznámil s rozsudkom Okresného súdu
Bratislava II zo dňa 30.9.2010, sp. zn. 54Cb/95/2006, ktorým v spore medzi žalobcom reklamné nosiče
respo, s.r.o. a žalovaným respo, spol. s.r.o. bolo žalovanému uložená povinnosť, okrem iného vydať

reklamné nosiče, ktoré sú predmetom tohto konania. Súd prvého stupňa skonštatoval, že Okresný súd
Bratislava II sa nezaoberal možnosťou reálneho vydania reklamných nosičov ani otázkou vlastníckeho
práva, pretože účastníci konania na tieto skutočnosti nepoukazovali a žalovaný bol počas konania
nečinný. Súd prvého stupňa ďalej zistil, že vlastnícke právo k reklamným nosičom prešlo na vydražiteľa
spoločnosť EUROMONTA ENGINEERING s.r.o. v rámci exekučnej dražby, ktorá sa uskutočnila dňa

15.6.2006 na Exekútorskom úrade súdneho exekútora X.. U. P.. Po schválení príklepu vydražiteľ
spoločnosť EUROMONTA ENGINEERING s.r.o. ako predávajúci a žalovaný ako kupujúci uzavreli dňa
XX.XX.XXXX kúpnu zmluvu, ktorej predmetom bol predaj reklamných nosičov WIDEBOARD S. XX/
XX a WIDEBOARD S. XX/XX/XX, ktoré sú predmetom tohto konania, a to za kúpnu cenu 65.176,26
eur. Súd prvého stupňa poukázal na ust. § 61 Exekučného poriadku, podľa ktorého je navrátenie do

predošlého stavu v exekučnom konaní vylúčené. Žalobca ďalej namietal, že sa žalovaný nemohol
stať vlastníkom reklamných nosičom, pretože exekučná dražba, v ktorej nadobudla vlastnícke právo
spoločnosť EUROMONTA ENGINEERING s.r.o. bola neplatná, pretože vlastníkom bol žalobca a tiež z
dôvodu jej procesných vád. Súd prvého stupňa z ust. § 61 Exekučného poriadku vyvodil, že ani v prípade
vád exekučného konania nie je možné vlastnícke právo k vydraženým reklamným nosičom previesť

späť do stavu pred udelením príklepu v exekučnej dražbe. Preto ani v prípade vlastníctva žalobcu k
reklamným nosičom pred dražbou, čo však nebolo preukázané, nie je možné za vlastníka určiť žalobcu,
pretože vydražiteľ sa udelením príklepu podľa § 132 ods. 1 OZ stal vlastníkom nosičov a žalovaný
sa neskôr stal vlastníkom nosičov podľa kúpnej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX. Preto žalobu zamietol.
O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a priznal žalovanému náhradu trov právneho

zastúpenia vo výške vyčíslenej v odôvodnení rozsudku.

Proti rozsudku podal včas odvolanie žalobca, ktoré odôvodnil podľa § 205 ods. 2 písm. a), b), d) a f)
O.s.p. Navrhol, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvého stupňa tak, že návrhu žalobcu v celom
rozsahu vyhovie alebo aby rozhodnutie súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Odvolateľ vytýka súdu prvého stupňa, že nesprávne vyhodnotil rozhodnutie Okresného súdu Bratislava

II vo veci sp. zn. 54Cb/95/2006. Tento súd vyslovil, že reklamný nosič je hnuteľnou vecou, ktorú je možné
oddeliť od základov a tieto časti je možné odovzdať zhotoviteľovi. Tvrdí, že nie je možná aplikácia § 544
ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka, pretože tieto sa týkajú nárokov zhotoviteľa pri zániku nesplneného
záväzku a prípadov, kedy nie je možné vec zhotoviteľovi vrátiť. V danom prípade bolo potrebné aplikovať
ust. § 351 ods. 2 Obchodného zákonníka, čo vyplýva aj z citovaného rozsudku Okresného súdu

Bratislava II. K argumentácii súdu prvého stupňa, že Okresný súd Bratislava II neriešil vlastnícke právo
žalobcu odvolateľ uvádza, že ak by táto otázka riešená nebola, resp. by nebolo preukázané, že žalobca
jevlastníkom,bolabyjehožalobavuvedenomkonanízamietnutá.RozsudokOkresnéhosúduBratislava
II nadobudol právoplatnosť dňa 29.1.2011 a vykonateľnosť dňa 13.2.2011, napadnuté rozhodnutie teda
nastoľuje stav právnej neistoty. Odvolateľ má za to, že v dôsledku odstúpenia od zmluvy došlo k zániku

vlastníckeho práva od okamihu odstúpenia od zmluvy a nie že by nemalo dôjsť k zániku vlastníckeho
práva vôbec, ako to nesprávne uvádza súd prvého stupňa. K záveru súdu prvého stupňa o tom, že
žalobca nepreukázal neplatnosť exekučnej dražby, odvolateľ uvádza, že vo svojom podaní zo dňa
XX.X.XXXX podrobne uviedol dôvody a právnu argumentáciu, na základe ktorej sa domnieva, že na
exekučnej dražbe nemohlo dôjsť k platnému nadobudnutiu vlastníckeho práva vydražiteľa reklamným

nosičom. Súd prvého stupňa sa touto argumentáciou nezaoberal, iba sa obmedzil na konštatovanie,že žalobca nepreukázal neplatnosť dražby. Exekučné konanie bolo vedené vo veci oprávneného
EUROMONTA s.r.o., proti povinnému KAPA, s.r.o. Súdny exekútor neoprávnene zahrnul do výkonu
exekúcie železné konštrukcie oboch reklamných nosičov, označené ako šrot, napriek skutočnosti, že

tieto neboli vo vlastníctve povinného a nie sú šrotom. Žalobca tvrdí, že on bol ich skutočným vlastníkom
a je zrejmé, že oprávnený nebol v rámci exekúcie uspokojený z majetku povinného. Majetok tretej osoby
nemohol byť predmetom exekúcie. Žalobca uvádza, že v exekučnom konaní je možné nadobudnúť
vlastnícke právo iba od oprávneného vlastníka veci, pričom jedinú výnimku predstavuje ust. § 140
ods. 2 písm. l) Exekučného poriadku. Žalobca trvá na tom, že reklamné nosiče neboli predmetom

výkonu exekúcie, pretože predmetom bol iba železný šrot. Spoločnosť EUROMONTA ENGINEERING
s.r.o. vydražili iba tento šrot a nie reklamné nosiče, nemohla preto previesť vlastníctvo k reklamným
nosičom na žalovaného. Reklamné nosiče od vtedy, ako boli odovzdané do užívania nezmenili svoju
podstatu, neboli rozobraté ani z nich neboli oddelené žiadne súčasti a naďalej slúžia svojmu účelu. V
tejto súvislosti poukazuje na rozhodnutia českých súdov vo vzťahu k ust. § 446 Obchodného zákonníka.
Ďalej odvolateľ namieta, že v exekučnej dražbe bol prihlásený iba jeden dražiteľ, reklamné nosiče boli

vydražené za zlomok ich hodnoty, preto je potrebné vylúčiť dobromyseľnosť dražiteľa. Navyše konanie
súdneho exekútora pri uvedenej dražbe bolo posúdené ako disciplinárne previnenie.

Odvolateľ tiež namieta spôsob vyčíslenia trov konania, pričom podľa jeho názoru nie je možné v prípade
konania o určenie vlastníckeho práva aplikovať ust. § 14 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách
a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, ale je potrebné aplikovať ust. § 11 ods. 1

písm. a) tejto vyhlášky, podľa ktorej základná sadzba tarifnej odmeny za 1 úkon právnej služby je 1/13-
ina výpočtového základu.

Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedol, že obsah odvolania neuvádza žiadne nové
skutočnosti, okrem tých, ktoré boli obsahom písomných prednesov a prezentované na pojednávaní,
preto navrhol, aby odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa. Zároveň si uplatnil trovy

odvolacieho konania.

Krajský súd ako súd odvolací prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávanie (§ 214 ods. 2
O.s.p.), podľa § 212 ods. 1, 3 O.s.p. preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré
mu predchádzalo a a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

Odvolateľ v podanom odvolaní uplatňuje odvolacie dôvody podľa § 205 ods. 2 písm. a), b), d) a f) O.s.p.

Odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. a) O.s.p. je daný v prípade, ak v konaní došlo k vadám
uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p. Ide o také vady konania alebo rozhodnutia, ktoré majú za následok
zrušenie prvostupňového rozhodnutia.

Odvolací súd po preskúmaní rozhodnutia i konania, ktoré tomuto rozhodnutiu predchádzalo dospel k
záveru, že v konaní sa nevyskytli také vady, ktoré by boli dôvodom na zrušenie rozhodnutia podľa § 221

ods. 1 O.s.p., preto odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. a) O.s.p. nie je daný.

Odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. b) O.s.p. je daný vtedy, ak má konanie inú vadu, ktorá mala
mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

Pod inou vadou sa rozumie vada odlišná od tých, ktoré sú uvedené v ust. § 221 ods. 1 O.s.p. Môže
ísť o porušenie niektorého z ustanovení zákona, ktoré upravujú konanie, pričom však musí byť zároveň

splnený predpoklad, že výskyt danej vady konania viedol k nesprávnemu rozhodnutiu vo veci.

Odvolateľ sa bližšie nešpecifikuje, aká iná procesná vada a v ktorom procesnom štádiu sa vyskytla,
odvolací súd takúto vadu nezistil, preto dospel k záveru, že ani tento odvolací dôvod nie je daný.Odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. d) O.s.p. je založený na tom, že súd prvého stupňa dospel
na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Tento odvolací dôvod sa týka
skutkových zistení, ktoré boli základom pre rozhodnutie súdu a ktoré sú nesprávne v tom zmysle, že

nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenie nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak
výsledok hodnotenia dôkazov, nie je v súlade s ust. § 132 až 135 O.s.p. vzhľadom na to, že súd bral do
úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov nevyplynuli ani inak nevyšli
počas konania najavo alebo opomenul také skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané
alebo počas konania vyšli najavo. Nesprávne sú aj skutkové zistenia založené na chybnom hodnotení

dôkazov.

Odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p. spočíva v tom, že rozhodnutie súdu prvého stupňa
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Nesprávnym právnym posúdením sa rozumie omyl
súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil iný
právny predpis, než ktorý mal použiť alebo ak použil správny predpis, ale nesprávne ho interpretoval.

Odvolacísúddospelkzáveru,žeaniďalšiedvaodvolaciedôvodyniesúdané.Konštatuje,žesúdprvého

stupňa správne a úplne zistil skutkový stav veci v rozsahu, ktorý bol potrebný pre jeho rozhodnutie.
Závery súdu prvého stupňa vo vzťahu k uplatňovanému nároku sú správne, aj keď niektoré závery,
uvedené v odôvodnení napadnutého rozhodnutie nie sú pre rozhodnutie samotné relevantné.

Podstatnou časťou odvolacích námietok odvolateľa je argumentácia rozsudkom Okresného súdu
Bratislava II v konaní pod sp. zn. 54Cb/95/2006, v ktorom sa viedlo konanie odvolateľa ako žalobcu (pod

pôvodným obchodným menom ZAMOS-NOVA, s.r.o.), proti žalovanému respo spol. s.r.o., o vydanie
veci a zaplatenie sumy 683.292,47 eur.

Odvolací súd k tejto časti odvolacích námietok uvádza, že rozsudok v uvedenej veci je záväzný len pre
účastníkov konania (§ 159 ods. 2 O.s.p.). Skutočnosť, že Okresný súd Bratislava II uložil žalovanému
respospol.s.r.o.,povinnosťvydaťžalobcovireklamnénosiče,vrátanetých,ktorésúpredmetomkonania,

žiadnym spôsobom nemôžu ovplyvniť právne pomery žalovaného, ktorý odvodzuje svoje vlastnícke
právo k predmetu konania na základe iných skutočností, než tých, ktoré boli predmetom dokazovania
na Okresnom súde Bratislava II. Žalovaný navyše nebol účastníkom konania v uvedenom spore.

Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje so závermi súdu prvého stupňa v tom, že Okresný súd
Bratislava II neskúmal otázku, či žalovaný disponuje vecami, ktoré boli predmetom konania, pretože

pri rozhodovaní vychádzal iba z tvrdení žalobcu, keďže žalovaný bol v konaní nečinný. Súd prvého
stupňa preto správne konštatuje, že vlastníctvo reklamných nosičov, vrátane tých, ktoré sú predmetom
tohto konania, nebolo spochybňované v konaní pred Okresným súdom Bratislava II, preto tento súd
nevykonával žiadne dokazovanie smerujúce k zisteniu vlastníckeho vzťahu k nosičom v čase jeho
rozhodovania, teda ku dňu 30.9.2010.

Bezohľadunato,akouprávnouargumentáciouOkresnýsúdBratislavaIIodvodilexistenciuvlastníckeho
práva žalobcu z pôvodnej zmluvy o dielo, je potrebné dospieť k záveru, že tento dôkaz síce je spôsobilý
podporiť tvrdenia žalobcu v otázke jeho vlastníckeho práva, nie však za takej skutkovej situácie, ktorú
Okresný súd Bratislava II vo svojom rozhodnutí nereflektoval.

Odvolací súd, rovnako ako súd prvého stupňa, považuje za kľúčové a rozhodujúce dve skutočnosti, z

ktorých vyvodzuje svoje vlastnícke právo žalovaný. V prípade, ak je nespochybniteľné vlastnícke právo
žalovaného, nemôže sa žalobca úspešne domáhať určenia vlastníckeho práva k sporným reklamným
nosičom.

Súd prvého stupňa správne zo zisteného skutkového stavu vyvodil, že žalovaný svoje vlastnícke právo
nadobudol kúpou od spoločnosti EROMONTA ENGINEERING s.r.o., ktorá zas nadobudla vlastníckeprávo k sporným reklamným nosičom, udelením príklepu súdneho exekútora v exekučnej dražbe,
konanej dňa XX.X.XXXX.

Odvolateľ už v priebehu konania na súde prvého stupňa spochybňoval zákonnosť exekúcie, keď

nesúhlasil s tým, že reklamné nosiče boli predané ako železný šrot.

Odvolací súd totožne so súdom prvého stupňa poukazuje na ust. § 61 Exekučného poriadku, podľa
ktorého navrátenie do predošlého stavu je v exekučnom konaní vylúčené. Ide o zásadu, ktorá
je vyjadrením zákazu reštitučnej žaloby po vykonaní exekúcie, teda dosiahnutia zmeny práva do
pôvodného stavu.

Právny predchodca žalovaného nadobudol vlastnícke právo k reklamným nosičom príklepom exekútora

naexekučnejdražbe.Išlopritomoexekúciupredajomhnuteľnýchvecí,pričompodľanázoruodvolacieho
súdu, bez toho, aby tým bol dotknutý skutkový stav zistený súdom prvého stupňa, nebolo dôležité, ako
boli dražené veci označené (šrot, resp. hnuteľná vec).

Odvolací súd ďalej poukazuje na text rozhodnutia o udelení príklepu (str. 84 a 85 spisu), v ktorom je
jasným spôsobom opísané reklamné zariadenie, ktoré bolo predmetom dražby.

V prípade exekučnej dražby Exekučný poriadok predpokladá, že osoba odlišná od povinného v prípade,
ak si uplatňuje právo na vec, ktoré nepripúšťa exekúciu, môže si svoje právo uplatniť voči oprávnenému
návrhom na vylúčenie exekúcie podľa osobitného predpisu (§ 55 ods. 1 Exekučného poriadku). Ide o
tzv. excindačnú žalobu, ktorou sa tretia osoba môže domáhať okrem iného aj toho, aby vec ktorá je
predmetom exekučnej dražby bola z nej vylúčená, a to aj z dôvodu, že si tretia osoba uplatňuje svoje

vlastnícke právo na túto vec.

Rovnako nie je rozhodujúce, za akú cenu bol predmet dražby vydražený. Táto skutočnosť nemá vplyv
na nadobudnutie vlastníckeho práva vydražiteľa.

Ďalšia rozhodujúca skutočnosť, ktorá v konaní bola nepochybne preukázaná je, že vydražené reklamné
zariadenia boli z vydražiteľa prevedené na súčasného žalovaného, a to kúpnou zmluvou zo dňa

XX.XX.XXXX, ktorá bola uzavretá podľa § 409 a nasl. Obchodného zákonníka. V tejto súvislosti odvolací
súd poukazuje na ochranu dobrej viery kupujúceho, ktorá vyplýva z ust. § 446 Obchodného zákonníka.

Na základe uvedeného odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je vecne
správne, preto ho podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

Vecne správne je aj rozhodnutie o trovách konania. Z konštantnej judikatúry súdov Slovenskej republiky

vyplýva, že v prípade sporov o určenie vlastníckeho práva sa hodnota tarifnej odmeny advokáta
vypočítava z hodnoty veci, podľa § 14 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. Odvolací súd upozorňuje
predovšetkým na nález Ústavného súdu SR zo 16.5.2012 sp. zn. I.ÚS 19/2012. Súd prvého stupňa preto
správne postupoval, ak trovy žalovaného vyčíslil podľa tohto ustanovenia vyhlášky.

Uznesením zo dňa 4.2.2014, č.k. 36C/107/2011-261 súd prvého stupňa navrhovateľovi čiastočne priznal

oslobodenie od súdneho poplatku vo výške 90 %. Zároveň zmenil uznesenie Okresného súdu Košice II
zo dňa 11.12.2013, č.k. 36C/107/2011-207 tak, že poplatkovú povinnosť žalobcu znížil zo sumy 3.910,50
eur na sumu 391,- eur, zmenil uznesenie zo dňa 11.12.2013, č.k. 36C/107/2011-205 tak, že poplatkovú
povinnosť žalobcu znížil zo sumy 3.910,50 eur na sumu 391,- eur a zmenil uznesenie zo dňa 11.12.2013,
č.k. 36C/107/2011-206 tak, že poplatkovú povinnosť znížil zo sumy 33,- eur na sumu 3,- eurá.Súd prvého stupňa posudzoval žiadosť žalobcu o priznanie oslobodenia od súdneho poplatku. Aj keď
žalobca dlhodobo nevykonáva žiadnu podnikateľskú činnosť a má nulový základ dane a navyše predložil
návrh na zrušenie a výmaz žalobcu z obchodného registra, dospel súd prvého stupňa k záveru, že

až do momentu, kedy bude právoplatne rozhodnuté o jeho výmaze z obchodného registra, považovať
za obchodnú spoločnosť, založenú za účelom podnikania. Podnikateľský subjekt musí znášať riziko
neúspechu v podnikaní. Ak by zhoršenie majetkových pomerov z dôvodu nepriaznivých finančných
podmienokupodnikateľskéhosubjektubolodôvodomnaoslobodenieodsúdnychpoplatkov,znamenalo
by to prenášanie podnikateľského rizika na štát. Súd prvého stupňa zároveň poukázal na to, že žalobca

je v konaní zastúpený advokátom, čo vyvracia podľa jeho názoru tvrdenie o absolútnom nedostatku
finančných prostriedkov. Preto priznal oslobodenie vo výške 90 % a v súvislosti s týmto oslobodením
zmenil rozhodnutia o poplatkovej povinnosti, ktoré boli vydané pred rozhodnutím o oslobodení.

Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie žalobca. V odvolaní okrem iného namieta, že XX.XX.XXXX
Obvodný úrad Bratislava, odbor živnostenského podnikania vydal potvrdenie o ukončení podnikania,
o všetkých predmetoch, z čoho je zrejmé, že žalobca nie je oprávnený na vykonávanie žiadnej

podnikateľskej činnosti, pričom túto činnosť ani dlhodobo nevykonáva. Keďže žalobca dlhodobo
nevykonáva žiadnu obchodnú ani podnikateľskú činnosť, objektívne nemá žiaden príjem, z ktorého
by bol schopný uhradiť súdom vyrubené súdne poplatky, a to ani vo výške stanovené napadnutým
uznesením, v celkovej výške 85,- eur. Navyše sa domnieva, že z jeho strany nejde o bezdôvodné
uplatňovanie práva. Skutočnosť, že žalobca je zastúpený advokátom, nemá žiaden súvis s objektívnymi

majetkovými pomermi žalobcu. Preto navrhol, aby odvolací súd zmenil napadnuté uznesenie tak, že
návrhu na oslobodenie v celom rozsahu vyhovie alebo aby rozhodnutie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie
konanie.

Odvolací súd dospel k záveru, že súd prvého stupňa sa nevysporiadal so skutočnosťou, že žalobcovi
bolo odňaté živnostenské oprávnenie, teda oprávnenie podnikať vo všetkých predmetoch podnikania.

V tejto súvislosti je argumentácia súdu prvého stupňa o tom, že je potrebné žalobcu považovať za
podnikateľa až do jeho výmazu z obchodného registra nenáležitá.

Odvolací súd preto zrušil napadnuté uznesenie a vec vrátil súdu prvého stupňa na opätovné posúdenie
žiadosti žalobcu o oslobodenie od súdnych poplatkov, pričom je potrebné vziať do úvahy aj namietané
okolnosti.

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 1 O.s.p. s použitím § 224 ods. 1 O.s.p.

V odvolacom konaní mal plný úspech žalovaný, preto súd zaviazal žalobcu na náhradu trov odvolacieho
konania, a to za 1 úkon právnej služby (vyjadrenie k odvolaniu). Výška tarifnej odmeny je určená zo
základu, ktorým je hodnota veci, ktoré sú predmetom tohto konania. Výška tarifnej odmeny je 552,69
eur. K tomu uplatnený režijný paušál vo výške 7,81 eur.

Podľa § 149 ods. 1 O.s.p. trovy v celkovej sume 560,50 eur je žalobca povinný zaplatiť na účet právneho
zástupcu žalovaného.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.